Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11To/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.01.2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodeného C. D. E. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody poškodenému C. D. E..

Na základe

obžalovanému A. B. F. G. H. I. J. K. L. C. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom M. XX, okr. D.

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona účinného do 05.08.2024 v spojení s § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa n a h r a d i ť poškodenému C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., adresa na doručovanie písomností N. XXX, okr. D., škodu vo výške 1.210,84 eur (jedentisíc dvestodesať eur osemdesiatštyri eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 03.11.2023 v čase o 16:56 hod., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Citroen C4, ev. č.; D. po ulici B. O. P. v smere na mesto J., kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho došlo na priechode pre chodcov v pravom jazdnom pruhu k zrážke prednej časti jeho vozidla zn. Citroen C4, ev.č.: D. s chodkyňou A. Q., ktorá v tom čase prechádzala z pohľadu vodiča z ľavej strany vozovky na pravú, následkom čoho došlo k jej zraneniam, ktorým dňa 09.11.2023 v nemocnici podľahla, čím porušil ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Taktiež mu okresný súd uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu dvoch rokov.

Postupom podľa okresný súd poškodenú Dôveru zdravotnú poisťovňu, a. s., a poškodeného C. D. E. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne odôvodnil. Uviedol, že v čase nehody husto pršalo, bola tma, čo vypočutí svedkovia potvrdili. Jeho vozidlo bolo riadne osvetlené, používal stierače. Semafor na priechode pre chodcov riadne fungoval. Po ceste sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako maximálne prípustnou, vychádzajúc podľa záverov znalca bola jeho rýchlosť v čase nárazu 27 km/h. Zatiaľ čo jeho vozidlo bolo riadne viditeľné, nebohá chodkyňa bola na priechode v čase, keď pre chodcov svietila červená, v tmavom oblečení a nemala na sebe žiaden reflexný prvok. Niesla tmavý dáždnik. Za daných okolností obžalovaný s posúdením príčin nehody nesúhlasil. Pokiaľ by chodkyňa rešpektovala červené svetlo pre chodcov a nevstúpila na vozovku z ostrovčeka, na ktorom sa nachádzala, nedošlo by k nehode. Ak sa obžalovanému kladie za vinu neskorá reakcia na pohybujúcu sa chodkyňu o 0,9 sekundy, k tomuto uviedol, že sa jedná o moment, ktorý sa nedá v praxi vodiča reálne predstaviť. Taktiež je dôvodné posúdiť, či je možné od účastníka cestnej premávky idúceho na zelenú žiadať, aby sa pohyboval v úseku, kde je dovolená 50 km/h rýchlosť, rýchlosťou 17,6 km/h, s povinnosťou predpokladať alebo predvídať, že iní účastníci cestnej premávky nebudú rešpektovať jej predpisy. Obžalovaný spochybnil aj záver znalca, že chodkyňa bola pre neho plne viditeľná, a to s ohľadom na počasie, hustý a silný dážď, tmu, ktorá v čase nehody bola. Na uvedené skutočnosti znalec zrejme neprihliadol. Stret s chodkyňou bol pre obžalovaného neočakávaný a náhly, hoci šiel pomaly a dával pozor. Odvolací súd preto žiada o posúdenie jeho zodpovednosti za nehodu, zdôrazňujúc, že je mu veľmi ľúto toho, čo sa stalo a hlavne, že pani po nehode zomrela. Nie je však nedisciplinovaným vodičom, od roku 2007, od kedy je držiteľom vodičského oprávnenia sa dopustil len jedného menej závažného priestupku. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti žiadal obžalovaný jeho prehodnotenie, uvádzajúc, že vodičské oprávnenie mu slúži na dochádzanie do práce a na pomoc jemu blízkym osobám. Hoci šoféruje veľa a často, nedopúšťa sa priestupkov. Žiadal preto uloženie iného druhu trestu alebo neuloženie trestu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj poškodený uvádzajúc, že škoda bola v trestnom konaní uplatnená riadne a včas, nič preto nebránilo súdu zaviazať obžalovaného k jej náhrade.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle ustanovenia zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pritom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné čo do výroku o treste a aj pri odvolaní poškodeného krajský súd vzhliadol jeho dôvodnosť.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich

strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd dospel na podklade vykonaného dokazovania k záveru, že dňa 3.11.2023 na ulici B. O. P. v smere na mesto J. došlo k dopravnej nehode. Obžalovaný potom, ako viedol svoje osobné motorové vozidlo v pravom jazdnom pruhu, nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu a narazil do chodkyne A. Q., kde následkom stretu s vozidlom a dopadom jej tela na vozovku utrpela pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume, ktorému dňa 09.11.2023 podľahla. Ak by však obžalovaný sledoval situáciu v premávke a reagoval skorším brzdením, zabránil by kolízii jeho vozidla s chodkyňou. Neobstála pritom obrana obžalovaného, že šiel na zelenú, keďže vždy je povinný dodržiavať dopravné predpisy a sledovať situáciu v cestnej premávke. Obžalovaný je pritom plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý aj keď vedel, že nerešpektovaním predpisov na úseku cestnej dopravy môže ohroziť záujem chránený týmto zákonom t. j. bezpečnosť cestnej premávky a život a zdravie iných osôb, spoliehal sa, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí resp. bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí. Obžalovaný sa v rozpore s ustanovením v platnom znení nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke. Obžalovaný teda z dôvodu porušenia predpisov o cestnej premávke nedbanlivostne spôsobil smrť poškodenej A. Q., čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa Tr. zákona.

Pri prieskume napadnutého rozsudku sa krajský súd zameral na skúmanie toho, či okresný súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení .

Krajský súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (viď. ).

Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia pomeru k páchateľovi) a pravdivosťou (či je obsah vykonaného dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi pravdivý) jednotlivých dôkazov a zároveň uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú – ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti, ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno.

V intenciách vyššie uvedeného, krajský súd preskúmal predložený spis a dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov

svoje skutkové závery ustálil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne správne, pričom krajský súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd vo svojom odsudzujúcom rozsudku zrozumiteľne a vyčerpávajúco rozobral všetky vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil jednotlivo i v súhrne, pričom dospel podľa názoru krajského súdu k priliehajúcemu záveru, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pritom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty súdeného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. Splnenie predpokladov pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému argumentuje krajský súd nasledovne.

Podľa o cestnej premávke účinného v čase dopravenej nehody, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Vo všeobecnom ponímaní sa prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Pre naplnenie predmetnej skutkovej podstaty postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pričom toto nevylučuje aj spoluzavinenie iných osôb, vrátane poškodeného.

Rozhodujúcim je, či páchateľ vedel alebo vedieť mal a mohol v súlade s ustanovením , písm. b) Tr. zákona, že porušením niektorého predpisu bude konať za takých okolností, že tým môže spôsobiť následok uvedený v osobitnej časti .

Z hľadiska zavinenia z nedbanlivosti to potom znamená, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej premávky existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je vodič schopný v konkrétnom prípade vynaložiť. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť iba vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. Pre rozhodovanie o vine za prečin usmrtenia podľa Tr. zákona je podstatné, či k usmrteniu došlo v súvislosti s dopravnou nehodou a zároveň porušenie povinnosti vodiča vyplývajúce z dopravných predpisov bolo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pri nedbanlivostnej forme zavinenia, pokiaľ ide o nevedomú nedbanlivosť je smerodajné, či páchateľ aspoň mal a mohol si predstaviť, že sa takto príčinná súvislosť môže rozvinúť.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný i nebohá A. Q. sa v čase inkriminovanej dopravnej nehody pohybovali po ulici B. O. P. L. D.. Obžalovaný smeroval vo svojom motorovom vozidle továrenskej značky Citroen C4, ev. č. D. smerom na J., jazdiac pritom v pravom jazdnom pruhu štvorprúdovej obojsmernej cesty. Nebohá A. Q. sa pohybovala po svetelne označenom priechode pre chodcov smerom zľava doprava, s cieľom dostať sa na zastávku mestskej hromadnej autobusovej dopravy. Smer pohybu nebohej bol ustálený predovšetkým na podklade výpovede samotného obžalovaného, ale aj svedkyne A. J., pričom je relevantné, že žiaden z ostatne vykonaných dôkazov výpoveď tejto svedkyne nespochybnil. Napokon, obžalovaný sám v rámci podaného odvolania potvrdil pohyb nebohej smerom zľava doprava. Poveternostné podmienky neboli v inkriminovanom čase priaznivé, obžalovaný aj vypočutí svedkovia, M. M. a P. M., zhodne uviedli, že pršalo, bolo šero, resp. už tma. Vozovka bola mokrá, odrážajúc od seba svetlá z priechodu pre chodcov aj semafóru.

Obžalovaný svojim motorovým vozidlom prechádzal priechod pre chodcov počas zelenej svetelnej signalizácie pre motorové vozidlá, pritom rýchlosť jeho pohybu v čase zrážky s nebohou bola podľa znaleckého posudku, vypracovaného znalcom C. L., ustálená na 27 km/h. Aj keď v týchto okolnostiach obžalovaný predpisy cestnej premávky neporušil, v každom prípade bolo jeho povinnosťou, v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, o čom obžalovaný veľmi dobre vedel. Porušenie tejto povinnosti zo strany obžalovaného bolo v preskúmavanom prípade zistené na podklade predloženého znaleckého posudku C. L.. Podľa jeho záverov bola príčinou dopravnej nehody neskorá reakcia obžalovaného ako vodiča vozidla na pohybujúcu sa chodkyňu. Obžalovaný mohol zabrániť zrážke s nebohou, ak by začal brzdiť o 0,9 s skôr, keď sa nachádzal 14 metrov pred priechodom pre chodcov. Nebohá bola pre neho v tom čase bezpečne viditeľná. Zároveň, v príčinnej súvislosti

s dopravnou nehodou nebohá utrpela vážne zranenia, identifikované v znaleckom posudku B. K., P., ktorým následne v priebehu hospitalizácie podľahla.

Vo vzťahu k odvolacej argumentácii obžalovaného krajský súd uvádza, že aj keď nebohá A. Q. prechádzala cez jeho jazdný pruh počas červenej svetelnej signalizácie pre chodcov, vychádzajúc zo znaleckého posudku C. L., krajský súd dospel k záveru, že vzniknutá situácia bola vyvolaná pomerne krátkym intervalom zelenej svetelnej signalizácie pre chodcov v trvaní 13 sekúnd, počas ktorých nebolo v možnostiach nebohej, s ohľadom na jej vek a rýchlosť chôdze, plynule prejsť všetky 4 jazdné pruhy cesty, vrátane oddeľovacieho ostrovčeka. Nebohá za tejto situácie dochádzala priechod pre chodcov, ktorý však začala prechádzať riadne podľa pravidiel cestnej premávky. Aj keď toto konštatovanie nemôže byť na úkor obžalovaného, pre vyslovenie viny obžalovaného je pritom relevantné, že nebohá po celú dobu neopustila svetelne označený priechod pre chodcov, a teda, jazdný pruh obžalovaného krížila na mieste na to určenom. Obžalovaný mal za týchto okolností, bez ohľadu na svetelnú signalizáciu, sledovať situáciu v cestnej premávke, o to viac, že vedel, že bude prechádzať cez priechod, kde je pohyb chodcov očakávaný. Skutočnosť, že obžalovaný prechádza po prechode pre chodcov v čase, keď mu svieti zelené signalizačné svetlo na semafóre nemôže znamenať, že môže zraziť chodcov pohybujúcich sa po riadne označenom prechode pre chodcov. Aj pri svetelnej signalizácii bol obžalovaný povinný sledovať situáciu na ceste a plne sa venovať vedeniu vozidla.

Aj keď nebohá A. Q. bola v čase dopravnej nehody odetá do tmavého oblečenia a v ruke držala dáždnik tmavej farby, jej viditeľnosť voči prichádzajúcim motorovým vozidlám bola dostatočne zabezpečená osvetlením priechodu pre chodcov. Napriek daždivému počasiu mal krajský súd predloženým posudkom C. L. preukázané, že viditeľnosť na mieste bola stále dostatočná na to, aby obžalovaný včas spozoroval nebohú. Znalec pritom v rámci záverečného pojednania o priebehu dopravnej nehody bral do úvahy, že vozovka bola mokrá a pršalo. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje krajský súd v súvislosti s viditeľnosťou na mieste dopravnej nehody tiež na výpoveď svedkyne P. M., ktorá v konaní pred súdom uviedla, že v čase dopravnej nehody sa nachádzala na priľahlej autobusovej zastávke, otočená chrbtom k miestu zrážky. Keď počula náraz, otočila sa k miestu dopravnej nehody a videla, že na priechode pre chodcov sa žiadne osoby nenachádzali. Oboznamujúc sa zároveň s fotodokumen- táciou z miesta nehody, tiež so znaleckým posudkom C. L., je potom potrebné dodať, že ak za daných okolností bolo v možnostiach svedkyne vnímať z tejto vzdialenosti situáciu na priechode pre chodcov, rovnakú možnosť mal v tom čase aj obžalovaný, sediaci vo svojom motorovom vozidle.

Pri posudzovaní včasnosti reakcie obžalovaného ako vodiča je potrebné vziať do úvahy, že požadovaná reakcia v čase 1,81 s pred zrážkou, pri ktorej sa obžalovaný nachádzal vo vzdialenosti 14 metrov pred priechodom pre chodcom, predstavuje minimálne nevyhnutnú reakciu na to, aby sa predišlo dopravnej nehode. Do jazdných pruhov smerujúcich na mesto Košice však nebohá vstupovala 10,15 s pred zrážkou s vozidlom obžalovaného. Za ten čas obžalovaný prešiel so svojim vozidlom 72,5 metra, čo predstavuje prejdenú vzdialenosť dostatočne dlhú pre jeho včasnú reakciu, ak by sa plne venoval vedeniu motorového vozidla. Nebohá za týchto okolností nevytvorila pre obžalovaného náhlu prekážku, ktorú by nebolo možné z jeho strany predvídať, o to viac, že sa pohybovala cez vozovku na mieste na to určenom.

Za daného stavu, aj podľa názoru krajského súdu bol zistený skutkový stav dostatočným podkladom pre vyslovenie viny obžalovaného zo súdeného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný nevenoval pozornosť vedeniu motorového vozidla, pritom ako dlhoročný vodič musel vedieť, že takýmto spôsobom jazdy môže ohroziť život a zdravie osôb, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí. Napokon, nebohú A. Q. obžalovaný na priechode pre chodcov včas nespozoroval, túto zrazil svojim motorovým vozidlom a spôsobil jej zranenia, ktorým počas hospitalizácie podľahla. Obžalovaný tak v dôsledku porušenia povinnosti, vyplývajúcej mu z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím ako trestnoprávne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti naplnil všetky znaky skutkovej podstaty súdeného prečinu. Vo výroku o vine obžalovaného tak krajský súd považoval napadnutý rozsudok za vecne správny.

Pri právnej kvalifikácii skutku a následne ukladaní trestu bolo taktiež nevyhnutné zaoberať sa priaznivosťou , nakoľko od spáchania skutku nadobudla dňa 06.08.2024 účinnosť novela . Krajský súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru o priznaní

poľahčujúcej okolnosti, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život, teda mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že aj keď nedošlo k zmene trestnej sadzby pre súdený prečin oproti účinnému do 05.08.2024, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností úpravou trestnej sadzby znížením o 1/3 jej hornej hranice, je potrebné účinný do 05.08.2024 považovať za priaznivejší, preto bolo potrebné ukladať obžalovanému trest podľa účinného do 05.08.2024. Podľa Tr. zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Po úprave trestnej sadzby znížením jej hornej hranice podľa Tr. zákona, bol obžalovanému ukladaný trest pri trestnej sadzbe až na dva roky. Pri tomto konštatovaní krajský súd považuje trest uložený okresným súdom za neprimerane prísny, preto zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody podľa Tr. zákona a následne určení skúšobnej doby vo výmere dvoch rokov podľa Tr. zákona, ktorú považuje krajský súd za primeranú. Použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. Tr. zákona, majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. Tr. zákona, ktorým je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, krajský súd takto uložený trest odňatia slobody považuje v plnej miere za zodpovedajúci zásadám pre ukladanie trestov, a to aj z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Za správne a zákonné je potrebné považovať aj rozhodnutie okresného súdu o uložení trestu zákazu činnosti, avšak s výmerou trestu zákazu činnosti sa krajský súd nestotožnil. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný spôsobil poškodenej smrteľný následok pri vedení motorového vozidla. Preto uloženie trestu zákazu činnosti vykonávať takúto činnosť je aj podľa krajského súdu nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, avšak bolo nevyhnutné zohľadniť osobitosti prípadu, kedy obžalovaný prechádzal po prechode pre chodcov v čase, keď poškodenej semafór prechod po prechode pre chodcov zakazoval, čo ho síce nezbavuje viny, ale pri ukladaní trestu zákazu činnosti bolo potrebné túto okolnosť zohľadniť. Zároveň krajský súd reflektoval aj na tvrdenia obžalovaného na verejnom zasadnutí, že zabezpečuje prepravu motorovým vozidlom ťažko chorej dcére jeho priateľky, preto za primeraný a spravodlivý považoval krajský súd trest zákazu činnosti na 18 mesiacov.

Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom a odôvodnením okresného súdu o odkázaní poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. V prípade poškodeného C. D. E., ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú aj preukázal, bol krajský súd názoru o potrebe priznať tomuto poškodenému nárok na náhradu škody, ktorá pozostávala z pohrebných nákladov vo výške 1.210,84 eur.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd jednomyseľne odvolaniu poškodeného C. D. E. vyhovel a odvolaniu obžalovaného vyhovel iba čiastočne, a to spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.