Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-15S-35-2021.pdf
PDF · 133.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-15S/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej JUDr. Jurajom Kompanom, advokátom so sídlom Mlynarovičova 7, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, Bratislava, IČO: 31 755 194, zastúpenému Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Krajský pamiatkový úrad Nitra vydal dňa 16. decembra 2020 prvostupňové rozhodnutie č. KPUNR-2020/3465-14/102354/GAZ, ktorým určil právnemu predchodcovi žalobkyne A. F. C. ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Nevericiach, parc. č. XXX/X, kat. úz. G. (ďalej aj „NKP“), zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. XXXXX/X, aby vykonal nasledujúce opatrenia smerujúce k náprave nežiadúceho stavu NKP: 1. Dôsledne uzatvoriť objekt a všetky okenné otvory pred poveternostnými vplyvmi; a to bezodkladne od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Odstrániť nežiadúci nárast terénu v bezprostrednom kontakte s budovou kaštieľa; a to v termíne do 4 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Pravidelne vykonávať odstraňovanie náletovej zelene v rozsahu 1-2 m od murív kaštieľa, min. 2 x ročne. 4. Domurovať z hľadiska statiky najviac poškodené časti stavby, ktorými je ukončenie murovaných stavebných konštrukcií vrátane korunnej rímsy; a to v termíne do 4 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Následne vykonať zabezpečenie strešnej konštrukcie kaštieľa pri zachovaní pôvodného tvaru strechy a pôvodných prvkov nadstrešných murovaných častí vrátane uplatnenia zodpovedajúcej strešnej krytiny, práce realizovať podľa výkresov projektu statiky, spracovaného Ing. árch. H. G. 27.08. 2007: výkres krovu-pôdorys a výkres krovu-rezy. 6. Následne riadne zachytiť a odviesť zrážkové vody čo najďalej od objektu s využitím funkčného systému klampiarskych prvkov.
7. Práce v zmysle bodu 5. a 6. tohto rozhodnutia ukončiť v termíne do 10 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení uviedol, že vykonal dňa 01. októbra 2020 štátny pamiatkový dohľad (ďalej len „ŠPD“) za účelom sledovania stavu, využívania a zabezpečenia základnej ochrany pamiatkového fondu. Predmetom ŠPD bola kontrola spôsobu zabezpečenia základnej ochrany predmetnej národnej kultúrnej pamiatky. Správny orgán prvého stupňa výkonom ŠPD konštatoval stavebno-technický stav preukázateľne narušený (stavba vykazuje zásadne narušenia strechy, absenciu funkčného zachytávania a odvedenia zrážkových vôd, viacero provizórnych opatrení pri opravách strechy, zásadné poškodenia drevených konštrukcií krovu, poškodenia strešných krytín, v podstatnej miere strata omietkového plášťa budovy vrátane architektonických prvkov a článkov, viditeľné trhliny v murive, deštruovanú korunnú rímsu stavby, neupravené okolie s nárastom terénu, výskyt vegetácie v časti strechy; v interiéri prepadnuté stropy, miestnosti vo veľkej miere zaplnené deštrukciami a sutinou, prípadne iným nevhodným materiálom; objekt má zabezpečené dverné výplne proti vstupu nepovolaných osôb, okenné výplne vo väčšej miere provizórne chránené proti poveternostným vplyvom fóliami na samostatných drevených konštrukciách).
3. Ďalej konštatoval, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky mal od doby nadobudnutia do svojho vlastníctva poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu a realizáciu jej obnovy. Ako každý iný vlastník má, a aj v minulosti mal, možnosť žiadosť o financie z dotačných fondov. Zdôraznil, že vzal do úvahy námietky vlastníka a vysporiadal sa s nimi s ohľadom na stavebno-technický stav NKP a stav jej zachovaných pamiatkových hodnôt, pre ktoré je súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Najmä sa vysporiadal s akútnou potrebou zásadného zásahu v prospech záchrany národnej kultúrnej pamiatky, pretože bez neho hrozí deštrukcia a zánik kaštieľa, za ktorú správny orgán prvého stupňa nemôže niesť zodpovednosť. Zároveň vyslovil, že súčasný stav národnej kultúrnej pamiatky je výsledkom nielen zásahov nepovolaných osôb ale najmä absenciou využitia, masívnym zatekaním a zavĺhaním objektu z dôvodov poškodenej strechy a strešnej krytiny, čo viedlo k strate pamiatkových hodnôt v rozsahu časti krovových a murovaných stavebných konštrukcií vrátane deštrukcie stropov a súvisiacich konštrukcií, exteriérových a interiérových omietok v podstatnom rozsahu. Doteraz prijaté provizórne opatrenia, ktoré boli prijaté orgánom na ochranu pamiatkového fondu a realizované vlastníkom sa v konečnom dôsledku ukázali ako neúčinné. Provizóriami došlo k zmene tvaru strechy kaštieľa a v jeho časti aj k obnaženiu podkrovných priestorov. Ďalšie provizóriá môžu v tomto štádiu ochrany stavby ohroziť jej samotnú existenciu, nakoľko už pri vizuálnom posúdení narušených konštrukcií je zrejmé, že môže dôjsť k jej deštrukcii. Napokon dodal, že vo výrokovej časti tohto rozhodnutia správny orgán upravil termíny pre realizáciu jednotlivých opatrení s ohľadom na vyjadrenie vlastníka a s ohľadom na čas, ktorý uplynul odo dňa výkonu ŠPD.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobkyne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že právnemu predchodcovi žalobkyne ako vlastníkovi NKP uložil povinnosť vykonať na vlastné náklady nasledujúce opatrenia smerujúce k náprave nežiaduceho stavu: 1. Zabezpečiť opravu poškodených častí strešnej krytiny v celom rozsahu, s dôrazom na vylúčenie zatekania vody do objektu, vplyvu poveternostných podmienok a ochranu proti degradácii muriva, pri zachovaní pôvodného tvaru. Realizáciu opatrenia vykonať do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Zabezpečiť sfunkčenie odkvapového systému v celom rozsahu, vrátane dôsledného zachytenia a odvedenia zrážkových vôd v dostatočnej vzdialenosti od stavby, vrátane zabezpečenia pravidelnej údržby systému a to tak, aby nebola ohrozená prezentácia pamiatkových hodnôt NKP. Realizáciu opatrenia vykonať do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Zabezpečiť uzatvorenie okenných otvorov a dverných otvorov objektu a zabrániť ich ďalšej degradácii. Uzatvorenie musí plniť svoju funkciu, ktorou je účinné zabránenie vplyvu poveternostných podmienok a vniknutiu cudzích osôb do interiéru. Realizáciu opatrenia vykonať do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Zabezpečiť pravidelné odstraňovanie náletových drevín z predmetnej NKP a pri styku murív s terénom. Realizáciu opatrenia vykonať bezodkladne a pravidelne vykonávať min. 2x ročne.
5. Zabezpečiť vyčistenie interiéru celého objektu od odpadkov a sutiny. Realizáciu opatrenia vykonať do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 6. Zabezpečiť základnú ochranu fasád a murív predmetnej NKP, stabilizáciu jej hmoty a zabrániť ďalšej degradácií materiálu. Základnú ochranu fasád vykonať tak, aby sa predišlo ďalšiemu ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu. Pred realizáciou postup konzultovať s KPÚ Nitra. Realizáciu opatrenia vykonať do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.; 7. Bezprostredné okolie predmetnej NKP udržiavať v stave, ktorý zodpovedá jej vhodnej prezentácií. Údržbu vykonávať priebežne a pravidelne. 8. Zastabilizovať komínové teleso a zabezpečiť ochranu muriva pred degradáciou. Realizáciu opatrenia vykonať do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že opatrenia ním nariedené v rozhodnutí č. PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30. júla 2014 podľa zápisu zo ŠPD zo dňa 01. októbra 2015 vlastník splnil, alebo priebežne plnil. Po uplynutí 5 rokov sa však stav NKP nezlepšil, pravidelná údržba sa nerealizovala dostatočne a efektívne a v súčasnosti kaštieľ nie je v stave, ktorý by neohrozoval jeho pamiatkové hodnoty. Vzhľadom na nečinnosť vlastníka je potrebné zo strany správneho orgánu prvého stupňa podnikať pravidelné kroky a kontroly stavu NKP, aby nedošlo k jej úplnému zničeniu a znehodnoteniu. Dodal, že v rozhodnutí žalovaného č. PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30. júla 2014 bolo opakovane konštatované, že nariadené opatrenia sú stanovené ako provizórium, teda nie trvalého charakteru a navyše je potrebné sledovať ich účinnosť. Vlastníctvo v zmysle čl. 20 ods. 3 Ústavy SR zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Nadobudnutím vlastníctva k NKP prevzal na seba vlastník záväzok ochrany verejného záujmu, starostlivostí o kultúrne dedičstvo. Nedostatok financií z pohľadu zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) nie je liberačný dôvod pre nedostatočnú starostlivosť o NKP.
6. Ďalej vyslovil, že hranica medzi údržbou a obnovou nie je v cit. zákone presne stanovená, no snahou zákonodarcov bolo chrániť všetky pamiatkové hodnoty. Preto si každá NKP vyžaduje individuálny prístup a rôzny rozsah udržiavacích prác. V prípade, ak sa vlastník kontinuálne stará o NKP a jej okolie a investuje do uchovávania pamiatkových hodnôt a zveľaďovania NKP, nie je potrebné nariaďovať tak zásadné opatrenia. Avšak v prípade takéhoto stavu NKP ako je Kaštieľ v Nevericiach je nevyhnutné vykonať veľmi zásadné opatrenia, ktoré si vyžadujú zásah do hmoty, podstaty, konštrukcii ako aj vonkajšieho vzhľadu NKP. Vlastník nevykonával ani základnú údržbu okolia NKP odstraňovaním nevhodnej zelene. Stav bezprostredného okolia má významný vplyv na vonkajšie murivo objektu (vodný režim, styk zelene, plesne, huby, vlhkosť). Zároveň zdôraznil, že účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje § 31 pamiatkového zákona. Konanie o náprave je konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je konaním dobrovoľným, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a upravuje ho § 32 pamiatkového zákona. Konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky. 7. Napokon uviedol, že žalovaný zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a určil opatrenia na nápravu v súlade s dikciou pamiatkového zákona. Z podkladov pre rozhodnutie, ktorými sú najmä vykonaný ŠPD je zrejmé, že NKP nie je zabezpečená pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok a to najmä nedostatočne zabezpečenými okennými otvormi a provizórne riešenou strešnou krytinou. Je nevyhnutné zabezpečiť objekt pred zrážkovou vodou aj sfunkčnením, vyčistením zvodového systému a riadnym zabezpečením strešnej krytiny. Základná ochrana NKP v sebe zahŕňa činnosti na zachovanie pamiatkových hodnôt, dobrý technický, prevádzkový a estetický stav ako aj vhodný spôsob využitia. Z uvedeného jasne vyplýva, že pokiaľ objekt nie je riadne uzatvorený a zabezpečený pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok, nie sú dodržané predpoklady na riadnu základnú ochranu NKP. Vykonaním určených opatrení sa zabezpečí základná ochrana NKP a zabráni sa ďalšiemu znehodnocovaniu objektu. Dodal, že súčasťou podkladov pre rozhodnutie je aj fotodokumentácia z vykonaného ŠPD, z ktorej je preukázané, že fasáda objektu podlieha neustálej deštrukcii do hlbších vrstiev, okenné výplne nemajú sklá a dochádza k ohrozeniu drevených okenných rámov, korunná rímsa sa miestami rozpadla a v interiéri sa nachádzajú odpadky. Nevyužívaný objekt je v nevyhovujúcom stave. Omietka je na väčšine miest olúpaná a priestory sú zanedbané. Opadáva sutina a okenné rámy sú dlhodobo bez základnej údržby. Celkovo možno zhodnotiť stav predmetnej NKP za nevyhovujúci bez vážnejšej snahy vlastníka situáciu zmeniť.
II.
Žaloba
8. Správnou žalobou zo dňa 15. júna 2021 sa právny predchodca žalobkyne domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KPUNR-2020/3465-14/102354/GAZ zo dňa 16. decembra 2020, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie jeho práv. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
10. V podanej žalobe namietal, že opatrenia, ktorých vykonanie bolo žalobcovi uložené napadnutým rozhodnutím, majú v zmysle § 32 pamiatkového zákona charakter obnovy národnej kultúrnej pamiatky, t. j. ide o procesne náročnejší postup, ktorý je vždy iniciovaný zo strany vlastníka a nikdy zo strany pamiatkového úradu, pričom sa môže vykonávať iba na základe príslušného rozhodnutia k zámeru obnovy.
11. Ďalej dal do pozornosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozsah uložených opatrení má byť stanovený podľa § 31 pamiatkového zákona, pričom sa má jednať o konanie o náprave. Ide však o dva úplne odlišné inštitúty, s rozdielnymi predpokladmi vzniku zodpovednosti i právnymi následkami za nedodržanie litery zákona. O tom, že ani samotný žalovaný nie je schopný definovať hranicu toho, čo je ešte základná ochrana a čo už je obnova pamiatky, podľa žalobcu svedčí nielen jeho postup v danej veci, ale aj fakt, že samotná publikácia úradu „Vademecum – príručka vlastníka kultúrnej pamiatky (2017)“ o náprave ako následku nezabezpečenia základnej ochrany pamiatky neuvádza žiadne informácie.
12. Rovnako tak žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu ukladá povinnosť vykonať opravu pri zachovaní pôvodného tvaru strechy, hoci na základe konania vedeného v roku 2014 a rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Nitra č. PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30. júla 2014, vybudoval žalobca čiastočné pultové prestrešenie na národnej kultúrnej pamiatke. Tvrdil, že závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú v priamom rozpore s jeho závermi a opatreniami z roku 2014, v zmysle ktorých žalobca vykonal ochranu národnej kultúrnej pamiatky. Vybudovanie novej strechy pôvodného tvaru namiesto súčasného pultového prestrešenia nie je možné považovať za ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona, ale sa jedná o obnovu kultúrnej pamiatky podľa § 32 pamiatkového zákona.
13. Žalobca ďalej poukázal na lehoty stanovené napadnutým rozhodnutím pre vykonanie jednotlivých opatrení, pričom žalovanému vyčítal, že tieto opatrenia nie je možné prakticky zrealizovať v stanovených termínoch. Vykonanie obnovy strechy v pôvodnom tvare je v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa žalobcu nerealizovateľné s ohľadom nielen na rozsah požadovaných prác, ale aj potrebu stavebného povolenia pre ich vykonanie. Rovnaké skutočnosti namietal vo vzťahu k opatreniu, týkajúcemu sa sfunkčnenia odkvapového systému, ktoré má žalobca realizovať v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Realizáciu tohto opatrenia v takejto lehote označil za nezmyselnú bez predchádzajúcej opravy strechy, keďže inak nebude kam odkvapový systém uložiť. Uviedol, že žalovaný v tomto prípade vôbec neposúdil naviazanosť jednotlivých prác a skutočný časový rozsah potrebný pre ich vykonanie. V tejto súvislosti žalobca dodal, že rozsah požadovaných úprav zasahuje do predpisov stavebného práva, čím dochádza k narušeniu kompetencie stavebného úradu, nakoľko žalovaný ukladá žalobcovi, aby realizoval takú stavebnú aktivitu, na ktorú je potrebné vydanie stavebného povolenia.
14. Napokon uviedol, že nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil, z akých dôvodov ukladá žalobcovi opatrenia pod bodom 1. až 9. Mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podstatne venuje opatreniam stanoveným prvostupňovým rozhodnutím a námietkam žalobcu, ktoré uviedol voči nim vo svojom odvolaní. Avšak podľa žalobcu podstatné zdôvodnenie opatrení uložených žalobcovi v rozsahu, v akom žalovaný zmenil
výrok rozhodnutia, absentuje. Žalovaný iba konštatuje, že zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a určil opatrenia v súlade s dikciou pamiatkového zákona.
15. Zároveň namietal, že žalovaný nevzal za podklad napadnutého rozhodnutia zistený skutkový stav v administratívnom konaní, keď neprihliadol na skutočný stav národnej kultúrnej pamiatky a stanovil neprimerané lehoty pre realizáciu opatrení, ktoré predmetným rozhodnutím požaduje vykonať.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. marca 2022 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalobnými dôvodmi nesúhlasí. Mal za to, že rozhodnutie je riadne zdôvodnené, zrozumiteľné a dostatočne určité. Zdôraznil, že kúpou kultúrnej pamiatky prevzal vlastník na seba i práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky ustanovené v § 28 pamiatkového zákona, ktorý okrem iného v ods. 2 písm. a/ ustanovuje, že „vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky“ a v ods. 2 písm. b/, že „vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou“. Ďalej uviedol, že zo záverov ŠPD jednoznačne vyplýva, že došlo k zanedbaniu údržby zo strany vlastníka a stav predmetnej národnej kultúrnej pamiatky hodnotí ako havarijný. Dlhodobejším nezabezpečením dobrého stavebno-technického stavu NKP si jej vlastník zároveň neplní povinnosť užívať NKP v súlade s jej pamiatkovou hodnotou podľa § 28 ods. 2 písm. b/ pamiatkového zákona. Z uvedeného dôvodu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2020, ktorým uložil žalobcovi opatrenia na nápravu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona. Napadnuté rozhodnutie nariaďuje vlastníkovi vykonať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie nápravy formou uvedenia predmetnej NKP do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt, čo v tomto štádiu znamená už jej samotnú fyzickú záchranu. Z rozhodnutia jednoznačné vyplýva, aké opatrenia smerujúce k náprave nežiadajúceho stavu je povinný vykonať.
17. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci, uviedol, že hranica medzi údržbou a obnovou nie je v zákone presne stanovená, avšak hlavným úmyslom zákonodarcu je nepochybne ochrana všetkých pamiatkových hodnôt. Účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje § 31 pamiatkového zákona. Konanie o náprave je konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je konaním, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a je upravené v § 32 pamiatkového zákona. Uvedené konanie predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka. Následne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/149/2013, v ktorom vyslovil „ochrana pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samotnú existenciu“. Dodal, že žalovaný určil opatrenia na nápravu v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona. Základná ochrana NKP je súhrn činností na zachovanie pamiatkových hodnôt, dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia. Nevyhovujúci stav objektu je zodpovednosťou vlastníka, ktorý sa o objekt riadne nestará a to aj napriek upozorneniam zo strany KPÚ Nitra. Dôkazom je aj fotodokumentácia, ktorá dokumentuje stav kaštieľa. Vykonaním určených opatrení v rozhodnutí žalovaného sa zabezpečí základná ochrana NKP a zabráni sa jej ďalšiemu znehodnocovaniu.
18. V závere vyjadrenia uviedol, že každý vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečiť na vlastné náklady vyhovujúci stav pamiatky a užívať ju v súlade s pamiatkovými hodnotami, pričom tejto povinnosti sa vlastník pamiatky nemôže zbaviť. Ak príslušný krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník kultúrnej pamiatky túto ochranu nezabezpečuje, začne ex offo (z úradnej povinnosti) konanie o náprave. Pokiaľ vlastník aj napriek tomu nevykoná nápravu uloženú v rozhodnutí, krajský pamiatkový úrad začne konanie o priestupku, resp. o inom správnom delikte.
IV.
Replika žalobcu
19. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 15. marca 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 21. júla 2022, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej správnej žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol tak, ako bolo v podanej žalobe uvedené. Dodal, že žalobca aktívne hľadá možnosti na zlepšenie stavu pamiatky v jeho vlastníctve a plní si svoje povinnosti stanovené podľa § 28 pamiatkového zákona, o čom svedčí aj poskytnutie dotácie, ktorú žalobca zabezpečil. Odmietol preto tvrdenia žalovaného, že zanedbáva svoje povinnosti uložené mu pamiatkovým zákonom.
V.
Duplika žalovaného
20. V duplike zo dňa 19. októbra 2023 žalovaný konštatoval, že krajský pamiatkový úrad musí vychádzať zo skutočného stavu veci a pokiaľ zistí porušenie zákona, musí začať konanie o náprave. Pokiaľ vlastník aj napriek tomu nerešpektuje opatrenia uložené v konaní o náprave, musí začat ex offo konanie o priestupku, resp. inom správnom delikte. Pokiaľ sa žalobca rozhodol nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorá je kultúrnou pamiatkou, musel byť uzrozumený s tým, že na seba zároveň preberá aj povinnosti vlastníka takejto kultúrnej pamiatky. Napadnuté rozhodnutie nariaďuje žalobcovi ako vlastníkovi vykonať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie nápravy formou uvedenia predmetnej kultúrnej pamiatky do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt, čo v tomto štádiu znamená už jej samotnú fyzickú záchranu.
VI.
Konanie na správnom súde
21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/35/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.
22. Uznesením č.k. NR-15S/35/2021-111 zo dňa 12. februára 2025 Správny súd v Bratislave rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp.zn. NR-15S/35/2021 so žalobkyňou ako právnym nástupcom po jej bratovi A. F. C. (pôvodnom vlastníkovi NKP), ktorý bol zároveň účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021.
VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku
23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
24. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25. novembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VIII.
Relevantné právne predpisy
25. Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
26. Podľa § 28 ods. 2 písm. a/, písm. b/ pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou.
27. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do pôvodného stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.
28. Podľa § 31 ods. 2 pamiatkového zákona ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.
29. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.
IX.
Právne posúdenie veci správnym súdom
30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
31. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (správny poriadok, pamiatkový zákon).
32. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Nitre ako prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona rozhodnuté o určení opatrení smerujúcich k náprave nežiaduceho stavu národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Nevericiach, parc. č. XXX/X, kat. úz. G., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. XXXXX/X.
33. Pamiatkový zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe
medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná (§ 1 ods. 1) a tiež upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom (§ 1 ods. 2).
34. Z citovanej právnej úpravy, konkrétne ustanovení § 27 a § 28 pamiatkového zákona vyplýva, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom a vlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona.
35. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt.
36. Niet pochýb o tom, že predmetná nehnuteľnosť Kaštieľ v Nevericiach je národnou kultúrnou pamiatkou (bod 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia pamiatkového zákona je preto zrejmé, že žalobkyňa, ako každý iný vlastník národnej kultúrnej pamiatky je povinná plniť si pamiatkovým zákonom uložené povinnosti (§ 28 ods. 2 písm. a/, b/ pamiatkového zákona), teda jej povinnosťou je vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, pričom je tiež povinná riadiť sa rozhodnutiami krajského pamiatkového úradu.
37. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a/ krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h/ pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.
38. Keďže Krajský pamiatkový úrad Nitra, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci štátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového zákona) v rámci dohľadu zistil preukázateľne narušený stav predmetnej NKP, postupoval správne ak prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov v súlade s § 31 ods. 1 pamiatkového zákona v konaní o náprave.
39. Vychádzajúc z uvedeného správny súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že opatrenia, ktorých vykonanie jej bolo uložené napadnutým rozhodnutím, majú v zmysle § 32 pamiatkového zákona charakter obnovy národnej kultúrnej pamiatky. V tomto smere je potrebné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že inštitút obnovy kultúrnej pamiatky, zakotvený v § 32 pamiatkového zákona, je v zmysle druhého odseku tohto ustanovenia možné uskutočňovať jedine na základe predchádzajúcej žiadosti vlastníka kultúrnej pamiatky, teda nevyhnutným predpokladom je aktívna činnosť vlastníka.
40. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že práve prostredníctvom konania o náprave, upraveného v § 31 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad realizuje svoje kompetencie vo vzťahu k základnej ochrane kultúrnej pamiatky. Žalovaný tiež správne pomenoval represívny charakter tohto konania, keďže jeho účelom je vynútenie splnenia si povinností, ktoré vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky ukladá pamiatkový zákon. Uvedené konanie zahŕňa tiež prvok kontroly, ktorý sa prejavuje vo výkone štátneho pamiatkového dohľadu, v dôsledku ktorého má dôjsť k zamedzeniu protiprávneho konania, spočívajúceho v absencii plnenia si vyššie uvedených povinností vlastníka národnej kultúrnej pamiatky.
41. Z týchto dôvodov tiež nie je relevantnou žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že vybudovanie novej strechy pôvodného tvaru namiesto súčasného pultového prestrešenia nie je možné považovať za ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona, ale sa jedná o obnovu kultúrnej pamiatky podľa § 32 pamiatkového zákona. Ako už správny súd uviedol, rozdiel medzi ochranou kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona a jej obnovou v zmysle § 32 tohto zákona nespočíva v rozsahu, prípadne náročnosti stavených resp. rekonštrukčných prác, ktoré je vlastník národnej kultúrnej pamiatky povinný uskutočniť, ich odlišnosť tkvie v tom, či je ich realizácia vlastníkovi národnej
kultúrnej pamiatky uložená autoritatívnym spôsobom zo strany pamiatkového úradu, vykonávajúceho svoje právomoci zverené zákonom (§ 31 pamiatkového zákona) alebo sú realizované na základe zámeru obnovy predloženého samotným vlastníkom (§ 32 pamiatkového zákona).
42. Neopodstatnenou je aj žalobná námietka, ktorou žalobkyňa poukázala na lehoty stanovené napadnutým rozhodnutím pre vykonanie jednotlivých opatrení, pričom žalovanému vyčítala, že tieto opatrenia nie je možné prakticky zrealizovať v stanovených termínoch. Vo vzťahu k vznesenej námietke, správny súd dáva do pozornosti, že z dikcie prvého odseku ustanovenia § 31 pamiatkového zákona vyplýva, že konanie o náprave je konaním o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu. Úlohou krajského pamiatkového úradu je teda v tomto prípade určiť lehotu a podmienky na zabezpečenie nápravy vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky. Uvedenú lehotu krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí primerane podľa závažnosti a rozsahu poškodenia, pričom sa riadi zásadou, aby bola náprava vykonaná bez zbytočného odkladu. Primeranosť pri určení lehoty je definovaná práve tým, či stanovená lehota umožňuje technické a odborné vykonanie nápravných opatrení. V danom prípade správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav v administratívnom konaní, ako aj skutočný stav NKP, lehoty určené žalovaným v plnej miere spĺňajú uvedené kritérium primeranosti. Neobstojí ani argument o potrebe vydania stavebného povolenia, pre ktorý dôvod nie je možné podľa žalobkyne realizovať vykonanie obnovy strechy v lehote 6 mesiacov, keďže stavebný úrad je povinný stavebné povolenie v jednoduchých prípadoch vydať bezodkladne, v ostatných prípadoch v lehote 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní (§ 49 ods. 1, 2 správneho poriadku). Ku vznesenej námietke správny súd tiež na tomto mieste pripomína, že v zmysle § 28 ods. 2 písm. a, b/ pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečiť na vlastné náklady vyhovujúci stav pamiatky a užívať ju v súlade s pamiatkovými hodnotami. Uvedené povinnosti vlastník národnej kultúrnej pamiatky nadobúda spolu s vlastníckym právom k národnej kultúrnej pamiatke, tieto povinnosti je teda povinný dodržiavať kontinuálne po celý čas trvania jeho vlastníctva, nielen od momentu vydania rozhodnutia v konaní o náprave podľa pamiatkového zákona.
43. Ako dôvodnú nie je možné vyhodnotiť ani žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný nedostatočne zdôvodnil, z akých dôvodov ukladá žalobcovi opatrenia pod bodom 1. až 9. Správny súd žalobnú námietku ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného považuje za paušálnu námietku žalobkyne, pretože z rozhodnutia, tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, na základe akých skutočností bolo rozhodnuté. Správny súd sa nestotožňuje so žalobným tvrdením, že podstatné zdôvodnenie opatrení uložených žalobcovi v rozsahu, v akom žalovaný zmenil výrok rozhodnutia, absentuje. Napokon za nezrozumiteľnú je možné označiť samotnú námietku žalobkyne, ktorá sama tvrdí, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podstatne venuje opatreniam stanoveným prvostupňovým rozhodnutím a námietkam žalobcu, ktoré uviedol voči nim vo svojom odvolaní. Uvedené tvrdenie totiž neevokuje absenciu odôvodnenia ani z pohľadu žalobkyne. Nemožno teda prisvedčiť jej námietke, že by nemala možnosť skutkovo a právne argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu.
44. Vyhodnotiac zistený skutkový stav, ako i právne posúdenie veci dospel správny súd k záveru, že žalovaný rozhodol zákonne, a preto súd žalobu zamietol v súlade s § 190 SSP.
45. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania úspešnému žalovanému voči žalobkyni, ktorá vo veci nemala úspech, aplikujúc ustanovenie § 168 SSP a contrario, nakoľko zastáva názor, že v danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu trov konania žalobkyňu, ktorá síce bola v konaní neúspešná, avšak domáhala sa súdnej ochrany všeobecnou správnou žalobou, pričom sa nejedná ani o šikanóznu žalobu, ani o nejakým spôsobom zneužitie práva, t. j. žaloba bola podaná v presvedčení, že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy došlo k ukráteniu na právach na strane žalobcu. Preto nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby zaplatila žalovanému náhradu trov konania.
46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).