Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-3-2026.pdf
PDF · 125.08 KB
Case nature
Subarea
5Csp/3/2026
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. D. E., 2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B. D. E., obaja zastúpení Centrom správnej pomoci Košice, o.z. so sídlom Tomášikova 147/3, Košice, IČO: 51847124, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35724803, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. N a r i a ď u je neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 14.12.2010, predmetom ktorej sú nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území B. D. E., zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, a to rodinný dom súpisné číslo 2876 postavený na pozemku parcelné číslo 7678/68, garáž na dvoch parcelách súpisné číslo 8248 postavená na pozemku parcelné číslo 7678/186 a 7678/187, parcely registra „C“ a to parcela č. 7678/68 o výmere 338m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/186 o výmere 20m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/187 o výmere 8m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vklad povolený pod V-2807/2010, na vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcami dňa 14.12.2010, ktorá bola postúpená na žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.06.2017 v zmysle Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017.
II. P o u č u j e žalovaného o možnosti podať v postavení žalobcu proti žalobcom v postavení žalovaných žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a tiež o možnosti podať súdu návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
III. Stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2026 sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 14.12.2010, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. D. E., zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálnym odborom, a to rodinný dom súpisné číslo 2876 postavený na pozemku parcelné číslo 7678/68, garáž na dvoch parcelách súpisné číslo 8248 postavená na pozemku parcelné číslo 7678/186 a 7678/187, parcely registra „C“ a to parcela č. 7678/68 o výmere 338m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/186 o výmere 20m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 7678/187 o výmere 8m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“), na vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalobcami dňa 14.12.2010, ktorá bola postúpená na žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.06.2017 v zmysle Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017.
2. Žalobcovia v návrhu uviedli, že nehnuteľnosti riadne a trvalo užívajú spolu so svojimi dvoma už plnoletými deťmi od roku 2007, majú tam trvalé bydlisko. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy V-3406/2007 zo dňa 16.1.2008. V záujme transparentnosti poukázali na skutočnosť, že v minulosti už podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a následne žalobu proti totožnému žalovanému vo veci týkajúcej sa dražby predmetných nehnuteľností. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.09.2020 sp. zn. 9Csp/129/2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V nadväznosti na toto neodkladné opatrenie bola podaná žaloba o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva a o určenie, že záložné právo neexistuje. V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.02.2024 sp. zn. XX/XX/XXXX, potvrdeným Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 30.04.2025 sp. zn. XXX/XX/XXXX bola žaloba zamietnutá, čím zaniklo aj nariadené neodkladné opatrenie zo dňa 10.09.2020, čo žalovanému umožnilo opätovne iniciovať dražobný proces, pričom vykonanie dobrovoľnej dražby je naplánované na deň 27.01.2026. Skutkové okolnosti, pre ktoré sa žalobcovia domáhajú obmedzenia výkonu záložného práva sú odlišné od tých, ktoré žalobcovia uvádzali v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predchádzajúce právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia preto nezakladá procesnú prekážku res iudicata pre tento nový návrh. Kým v predchádzajúcich konaniach sa právne argumenty žalobcov týkali neprijateľnosti inkorporačnej doložky Všeobecných obchodných podmienok do úverovej zmluvy, premlčania pohľadávky a záložného práva, základom tohto návrhu je neplatnosť postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalovaného - banky na žalovaného pre nedodržanie postupu v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a taktiež nárok žalovaného pozostávajúci aj z neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík právneho predchodcu žalovaného, ktoré neboli v predchádzajúcom konaní predmetom súdneho prieskumu.
3. Žalobcovia uzatvorili dňa 14.12.2010 s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. 0524644894, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 97.000 Eur. Podľa úverovej zmluvy mali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 609,05 Eur po dobu 281 mesiacov, t.j. do 15.05.2034. V ten istý deň zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, na základe ktorej bolo v prospech veriteľa zriadené záložné právo k vyššie predmetným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia úveru. Úverom žalobcovia refinancovali predošlé úvery, ktoré mali v u právneho predchodcu žalovaného. Výzvou zo dňa 23.03.2015 veriteľ vyzval žalobcov na uhradenie omeškaných splátok vo výške 14.091,90 Eur s následnou možnosťou sankcie vo forme vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predmetného úveru. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.05.2015, doručenej žalobcom dňa 05.06.2015 veriteľ predmetný úver ku dňu 15.05.2015 predčasne zosplatnil. Listom zo dňa 30.06.2017, podaným na poštovú prepravu dňa 06.07.2017, banka žalobcom oznámila, že 23.06.2017 G. B. G. D. B. H. I. B. B.. Rozhodovacia prax súdov v oblasti spotrebiteľského práva prechádza neustálym vývojom aj vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie, ktorá má prednosť ako prameň práva EÚ pred vnútroštátnym právom, s povinnosťou vnútroštátnych súdov členských štátov EÚ vykladať právo eurokonformne. Žalobcovia majú za to, že právo žalovaného na plnenie zo zmluvy neexistuje, neboli splnené predpoklady pre výkon dobrovoľnej dražby žalovaným, keďže naňho neprešli platne práva z úverovej zmluvy a teda ani z akcesorickej záložnej zmluvy. Napriek tomu sa má ich nehnuteľnosť dražiť, pričom sú schopní a ochotní uhradiť omeškané splátky a riadne a včas pokračovať v splácaní v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy.
4. J. B. K. A. doručila žalobcom Oznámenie o dražbe Zn. 124/2025 zo dňa 04.12.2025, ktorým ich informovala, L. D. M. D. M. E. H. I. B. B. sa uskutoční dobrovoľná dražbe ich nehnuteľností, ktorá sa má konať dňa 27.01.2026. Žalobcovia nepoznajú výšku nároku, ktorý voči ním žalovaný eviduje. Posledný údaj o výške nároku majú z júna 2017, kedy mal byť tento nárok vo výške 123.999 Eur. Žalobcovia majú zato, že žalovaná nedokáže splniť svoju povinnosť záložného veriteľa vyhlásiť písomne výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Výkon záložného práva predpokladá existenciu splatnej a vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté plnenie v splátkach s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pre prípad ich nezaplatenia,
splatnosť celého dlhu nastáva až platným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo strany veriteľa. Bez platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zostáva dlh splatný len v pôvodne dohodnutých splátkach a celý dlh nie je zročný. V takom prípade záložný veriteľ nie je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky prostredníctvom výkonu záložného práva, môže sa domáhať len splátok, ktoré už uplynuli a neboli zaplatené prostredníctvom súdu alebo dohodou o uznaní dlhu. Zároveň nie je možné nesplatnú bankovú pohľadávku postúpiť na inú osobu. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva presvedčenie žalobcov, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., na žalovaného EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupníka z dôvodu nedodržania ustanovení § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda žalovaný nemal a nemá právo na akékoľvek plnenie od žalobcov, neprešlo naňho záložné právo a neboli splnené podmienky na začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. A teda nejedná sa iba o formálnu podmienku, ale o notifikačnú povinnosť veriteľa, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje veriteľ za splátku rozhodnú. Ak právny úkon predchádzajúci zosplatneniu resp. taktiež právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, čo v tomto prípade nastalo, keďže ani výzva zo dňa 23.03.2015 ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.05.2015 neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú zosplatnenie malo nastať alebo nastalo, spôsobuje to nejasnosť a neurčitosť týchto právnych úkonov, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanoveným lehôt v zmysle ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ a z toho dôvodu je zaťažený sankciou jeho neplatnosti v súlade s § 37 ods. 1 OZ. V súvislosti s uvedeným žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 13.februára 2025, sp.zn. XXXX/XXX/XXXX, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod č. R 34, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Totožný právny názor je uvedený aj napr. v nasledujúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/X/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XX/ XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX. Predpokladom platného postúpenia je postúpenie len takej pohľadávky, ktorá je splatná, či už z dôvodu uplynutia jej pôvodnej doby splatnosti alebo na základe predčasného zosplatnenia, čomu zodpovedá aj rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/ XXXX zo dňa 24.04.2018, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 8/2018 pod por. č. 60, z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 92/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon.“ Z právnej vety rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod por. č. 4 vyplýva: „Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení do 31.12.2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky predmetnej pohľadávky vyplýva ten istý záver. Žalobcovia majú zato, že v ich prípade neboli splnené predpoklady zosplatnenia úveru, a keďže jeho konečná splatnosť mala nastať dňa 15.05.2034, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 26.03.2017 a teda pred termínom konečnej splatnosti predmetného úveru, potom nedošlo k splneniu podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách o postúpení pohľadávky, ktorá je splatná a preto nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným tak, ako to bolo konštatované v zmysle citovaných rozhodnutí NS SR R 60/2018 a R 4/2021. V tomto spore preto ide o postúpenie v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže sa jedná o absolútnu neplatnosť, t.j. o úkon vykonaný v rozpore s kogentnou zákonnou úpravou, nemohli nastať jeho účinky a preto
nemôže existovať žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcom. Navyše v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je banka povinná pred postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy tretej osobe vyzvať dlžníka, aby v primeranej lehote uhradil dlžnú sumu, s ktorou je v omeškaní viac ako 90 dní, inak pohľadávku postúpi tretej osobe. Slovenská sporiteľňa a.s. žalobcom takúto ani žiadnu inú výzvu pred postúpením pohľadávky neposlala. A pretože neboli splnené zákonné podmienky, keďže v čase postúpenia nebola pohľadávka ani riadne a v celosti splatná, pretože právne účinky mimoriadnej splatnosti nenastali a nebola žalobcom zaslaná ani samostatná výzva pred postúpením, kedy by tí mali možnosť postúpenia namietať, je postúpenie pohľadávky absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedený právny záver je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorá sa pretavila do rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod číslom R38/2025 (sp.zn. XXXXX/X/XXXX z 30.07.2025), ktorého právna veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Na základe vyššie uvedeného a aj ďalších totožných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že spotrebiteľská zmluva zakladá osobitný záväzkový vzťah medzi konkrétnymi subjektmi, a preto práva a povinnosti z nej nemôžu byť postúpené bez splnenia zákonných podmienok. Z dôvodu transparentnosti žalobcovia uviedli, že žalovaný do súdneho spisu v konaní vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX doložil listinu s názvom Výzva zo dňa 22.03.2017, ktorá svojim obsahom mala byť výzvou pred postúpením, no nedoložil žiadny listinný dôkaz, že by táto mala byť doručovaná alebo bola doručená žalobcom (pri iných listinách takéto dôkazy doložil) a žalobcovia nemajú vedomosť o tom, že by sa predmetná Výzva dostala alebo mala dostať do ich dispozičnej sféry. Z uvedených dôvodov je postúpenie pohľadávky na žalovaného neplatné od začiatku, teda ex tunc, čo znamená, že na žalovaného nikdy neprešli žiadne práva zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 ani z k nej akcesorickej Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam obidve zo dňa 14.12.2010, žalovaný nie je oprávneným veriteľom tejto pohľadávky a nemal ani nemá právny základ na prijatie akýchkoľvek finančných prostriedkov od žalobcov a teda ani uspokojiť predmetnú pohľadávku výkonom záložného práva.
5. V záujme úplnosti a právnej istoty žalobcovia uviedli, že okrem hlavného dôvodu ich návrhu existujú aj ďalšie právne otázky týkajúce sa existencie neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík majúcich vplyv na výšku pohľadávky, ktoré doposiaľ neboli predmetom súdnej kontroly. Na tieto právne otázky žalobcovia v návrhu poukázali a tieto sa týkajú: neurčitých podmienok zmeny úrokovej sadzby po dobe fixácie, účtovania spracovateľského poplatku vo výške 799 Eur, ktorý bol zrazený zo samotnej výšky úveru, a teda žalobcom bola reálne poskytnutá nižšia suma, než je uvedené v zmluve, poplatku za správu úveru vo výške 3,49 Eur a poplatku za upomienku vo výške 25 Eur, zloženého úročenie, keď omeškaný úrok je úročený nielen úrokom z omeškania, ale aj zmluvným úrokom. Napokon uviedli, že zmluva o úvere bola uzatvorená v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, kedy veriteľ pred jej uzatvorením nezisťoval schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať predmetný úver.
6. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že výkon záložného práva pri možnej neplatnosti postúpenia pohľadávky a neprijateľných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy majúcich vplyv na vymáhaný nárok nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Uložením navrhovanej povinnosti žalovanému nevznikne závažná ujma, avšak naproti tomu, ak by súd ich návrh zamietol, reálne by žalobcom hrozila strata obydlia a návrat do pôvodného stavu by bol možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by žalobcom spôsobilo ďalšie výdavky, nehovoriac o čase, ktorým by sa dostali k svojmu právu. Na druhej strane, ak by bol žalovaný ako veriteľ v konaniach vo veci samej predsa len úspešný, môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcov zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Neopomenuteľná je v tomto kontexte aj ochrana vydražiteľa. Naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy sú tým podľa žalobcov osvedčené.
7. Žalobcovia na podporu svojich skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu a osvedčenie rozhodujúcich skutočností k návrhu pripojili tieto listinné dôkazy: List vlastníctva č. XXXX k.ú. B. D. E., Zmluvu o splátkovom úvere č. 0524644894, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, Výzvu zo dňa 23.03.2015 s doručenkami, Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.05.2015 s doručenkami, Výzvu zo dňa 22.03.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 s podacím hárkom, Oznámenie o dražbe Zn. 124/2025, prehľad úhrad kapitalizovaných do 15.10.2011 a prehľad úhrad od 15.10.2011.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. D. E. sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu B. N. XXXX na parcele č. 7678/68, garáže súpisné číslo XXXX na parcelách č. 7678/186 a 7678/187, parciel registra „C“ parc. č. 7678/68 o výmere 338 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 7678/186 o výmere 20 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 7678/187 o výmere 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
9. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 (Úverovej zmluvy) zo dňa 14.12.2010 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, bol žalobcom zo strany predchodcu žalovaného poskytnutý úver vo výške 97.000 Eur, ktorý mali žalobcovia splácať v 281 mesačných splátkach po 260,17 Eur do 31.12.2010 a od 15.01.2011 vo výške 609,05 Eur. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve uvedená dátumom 15.05.2034. Ako druh úveru bolo uvedené Úver na bývanie a ako účel úveru bolo uvedené Splatenie iného úveru v B..
10. Dňa 14.12.2010 bola uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami. Podľa článku I. Zmluvy zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v katastrálnom území B. D. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo 2876, garáž súpisné číslo XXXX a parcely registra „C“ a to parcela č. XXXX/XX, G. N. XXXX/XXX A. G. N. XXXX/XXX. Zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894, ktorú tvorí istina 97.000 Eur, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
11. Listom zo dňa 18.05.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava oznámila žalobcom, že ku dňu 15.05.2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 zo dňa 14.12.2010. Zároveň boli žalobcovia vyzvaní k úhrade pohľadávky zo Zmluvy vo výške 103.790,23 Eur v lehote do 15 dní. Oznámenie podľa doručenky žalobcovia prevzali 5.6.2015.
12. Vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala písomná Výzva banky adresovaná žalobcom zo dňa 23.03.2015, ktorou banka oznámila žalobcom, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 14.091,90 Eur, vyzvala ich na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy a upozornila ich, že pokiaľ dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva, ktoré pohľadávku banky zabezpečuje. Výzvu podľa doručenky prevzala dňa 27.3.2015 matka jej adresáta.
13. Výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22.03.2017 banka oznamuje žalobcom, že splatná a nezaplatená pohľadávka (po vyhlásení jej mimoriadnej splatnosti) je ku dňu 21.03.2017 vo výške 123.975,70 Eur a pokiaľ nebude dlžní suma uhradená, je banka oprávnená postúpiť Pohľadávku tretej osobe. Doklad o doručení výzvy predložený nebol a podľa tvrdení žalobcov títo nemajú vedomosť, že by sa táto písomnosť dostala alebo mala dostať do ich dispozičnej sféry.
14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017 bolo Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava žalobcom oznámené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.6.2017 banka postúpila pohľadávku z úveru č. 524644894 spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava.
15. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 10.09.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo okrem iného žalovanému uložené zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností žalobcov do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konaním vo veci samej bolo konanie o určenie, že záložné právo neexistuje, ktoré bolo tunajším súdom vedené pod sp. zn. XX/XX/XXXX. Žaloba vo veci samej bola zamietnutá rozsudkom zo dňa 23.02.2024, ktorý bol následne potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.04.2025, čím zaniklo aj neodkladné opatrenie zo dňa 10.09.2020.
16. Podľa Oznámenia o dražbe Zn. 124/2025 dražobníka K., A. so sídlom v Bratislave sa na základe návrhu H. I. B., B. so sídlom v Bratislave dňa 27.1.2026 uskutoční 1. kolo dražby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k.ú. B. D. E..
17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
23. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
24. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 336 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
28. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných podmienok. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany. Z procesného hľadiska je preto podstatný obsah samotného návrhu. Zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tiež aby opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčil o potrebe nariadenia požadovaného neodkladného opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu tohto inštitútu. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, keďže súd plnohodnotné dokazovanie nevykonáva. Súd teda zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti na základe dostupných dôkazných prostriedkov a osvedčené skutočnosti potom považuje za vysoko pravdepodobné. Iba v prípade dostatočnej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Procesu osvedčovania pritom podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, teda tak potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie
nároku vo veci samej. Súd je pri rozhodovaní tiež povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku, a to podľa aktuálneho stavu konania.
29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality)
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
30. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie, každého jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno pritom vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu v návrhu, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pokiaľ ide o posledný uvedený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, preto súd pristúpil ku skúmaniu ostatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu.
31. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej. Ako žalobcovia v návrhu uviedli, ide o v poradí druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v ich vlastníctve. Prvému takému návrhu žalobcov súd v minulosti vyhovel (konanie vedené pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX), pričom takto súdom nariadené neodkladné opatrenie zaniklo právoplatným zamietnutím žaloby žalobcov vo veci samej (konanie sp. zn. XX/XX/XXXX), ktorej predmetom bolo určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva a určenie, že záložné právo neexistuje. Z obsahu pripojených relevantných rozhodnutí tunajšieho súdu, a to uznesenia zo dňa 10.09.2020 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a rozsudku zo dňa 23.02.2024 sp. zn. XX/XX/XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.04.2025 sp. zn. XXX/XX/XXXX E., že skutkové okolností, ktoré boli predmetom konania sp. zn. XX/XX/XXXX boli odlišné od skutkových okolností uvádzaných žalobcami v tentoraz nimi uplatnenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia síce aj v skorších konaniach tvrdili, že mimoriadne zosplatnenie úveru je neplatným právnym úkonom (a preto je neplatné aj postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy), avšak odôvodňovali to tým, že možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru nebola v zmluve dojednaná, teda z iného skutkového dôvodu, než uvádzajú tentokrát. V skorších konaniach tiež namietali premlčanie nároku a premlčanie výkonu záložného práva.
32. Na základe uvedeného preto súd meritórne posúdil žalobcami novo uplatnený návrh a dospel k záveru, že žalobcovia týmto návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi osvedčili zákonné predpoklady pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia.
33. Žalobcovia predovšetkým osvedčili, že dňa 27.1.2026 sa má uskutočniť dražba nehnuteľností, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľom dražby je žalovaný ako záložný veriteľ. Dražba sa má uskutočniť na základe zmluvného záložného práva, ktoré vzniklo na zabezpečenie úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524644894 zo dňa 14.12.2010 poskytnutého zo strany predchodcu žalovaného žalobcom ako dlžníkom. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako pôvodný veriteľ žalobcov postúpil pohľadávku voči žalobcom z úveru č. 524644894 na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0668/2017/CE zo dňa 23.6.2017. K postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo pôvodný veriteľ (banka) vyhlásil jej mimoriadnu splatnosť ku dňu 15.05.2015.
34. Žalobcovia okrem toho, že spochybňujú výšku zabezpečeného úveru, predovšetkým namietajú existenciu práva žalovaného na plnenie zo zmluvy a výkon dobrovoľnej dražby žalovaným z dôvodu,
že majú za to, že na žalovaného neprešli platne práva z úverovej zmluvy a teda ani z akcesorickej záložnej zmluvy. Žalobcovia teda prioritne odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalovaný sa nestal záložným veriteľom z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného ako postupníka pre nedodržanie ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
35. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázali aj žalobcovia (rozhodnutie sp.zn. XXXX/XXX/XXXX z 13.februára 2025, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod č. R 34) je mimoriadne zosplatnenie úveru nekonkretizujúce splátku, pre ktorú k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo, neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o právny záver, ktorý najvyšší súd vyslovil opakovane, preto ho možno v súčasnosti považovať za konštantnú judikatúru najvyššej súdnej autority (napr. aj v rozhodnutí z 25.9.2024 sp. zn. XXXX/XX/XXXX, či rozhodnutí z 26.6.2024 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).
36. Z listinných dôkazov pripojených k návrhu, ktoré sú napokon aj súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. XX/XX/XXXX, do ktorého boli doložené samotným žalovaným (č.l. 64, 65, 103 a 104 spisu XX/XX/XXXX) vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri mimoriadnom zosplatnení úveru (a ani vo výzve, ktorá mu predchádzala) neuviedol splátku, pre ktorú mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil. Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pre nezaplatenie ktorej následne využil možnosť úver zosplatniť v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatnosť zosplatnenia úveru. Pokiaľ následne pôvodný bankový veriteľ postúpil takto (neplatne) zosplatnenú pohľadávku na žalovaného, išlo o postúpenie v rozpore so zákonom, ktoré je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
37. Zákonné podmienky postúpenia bankovej pohľadávky upravuje aj ustanovenie § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách. Uvedené ustanovenie umožňuje postúpenie pohľadávky zodpovedajúce peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Vzhľadom na neplatné zosplatnenie úveru tak bankový veriteľ postúpil žalovanému pohľadávku, ktorej splatnosť nenastala, keďže termín konečnej splatnosti úveru nastane v zmysle zmluvy až v roku 2034. Takéto postúpenie je preto neplatným právnym úkonom. Navyše ako žalobcovia uviedli, žalovaný v konaní sp. zn. XX/XX/XXXX nepreukázal ani odoslanie výzvy zo dňa 22.03.2017 predchádzajúcej postúpeniu do ich dispozičnej sféry. Táto skutočnosť vyplynula aj zo spisu sp. zn. XX/XX/XXXX, kde sa táto výzva nachádza na č.l. 107 spisu, avšak bez akéhokoľvek dokladu o jej doručení resp. aspoň odoslaní žalobcom.
38. Dôsledkom vyššie uvedeného je nedostatok oprávnenia žalovaného inkasovať plnenie od žalobcov a samozrejme aj nedostatok oprávnenia navrhovať a viesť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na uspokojenie pohľadávky voči žalobcom.
39. Ak žalovaný napriek uvedenému navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby, pričom táto sa má uskutočniť dňa 27.1.2026, mal súd osvedčené, že žalobcom skutočne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Nedôvodným výkonom záložného práva by pritom došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmov žalobcov, ktorí využívajú predmetné nehnuteľností na bývanie svoje, ako aj ich detí.
40. Vzhľadom na uvedené považoval súd za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcami a žalovaným nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorého dôsledkom bude zastavenie procesu výkonu záložného práva žalovaným.
41. Hoci účelom neodkladné opatrenie je v zásade dočasná úprava pomerov, súd trvanie nariadeného opatrenie časovo neobmedzil a rovnako neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej (v zmysle § 330 Civilného sporového poriadku). Dôvodom je listinnými dôkazmi preukázaný (nie iba osvedčený) skutkový stav a z neho, vzhľadom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu plynúci, jednoznačný právny záver o neplatnosti postúpenia pohľadávky banky na žalovaného. Ukladanie povinnosti žalobcom podať žalobu o určenie, že žalovaný nie je oprávnený domáhať sa výkonu záložného práva, by za danej skutkovej a právnej situácie bolo neúčelné a nehospodárne, keďže nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Žalovanému naďalej ostáva zachovaná možnosť návrhom sa domáhať zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia v prípade, ak zaniknú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, teda
v prípade opätovného platného postúpenia pohľadávky na žalovaného. O tejto možnosti súd žalovaného poučil a rovnako tak ho podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučil o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať aj nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Pre úplnosť súd dodáva, že nariadené neodkladné opatrenie nespôsobuje zánik záväzkového vzťahu (ani zabezpečenia pohľadávky z tohto záväzkového vzťahu záložným právom) medzi žalobcami ako dlžníkmi a pôvodným veriteľom a z neho plynúcich práv a povinností.
42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. V zmysle zásady úspechu a tiež z dôvodu procesnej ekonómie rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, že ho stranám nepriznal, a to z dôvodu, že žalovanému ako v konaní neúspešnej strane tento nárok nepatrí a v konaní úspešným žalobcom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.