Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/107/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore: Mesto Košice, Košice, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135 proti žalovanému: PARIČAN, s.r.o., Košice, Zimná 18, IČO: 44 001 967 zast. A. B. C., advokátkou, D., A. X, o zaplatenie 11.690 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 3. apríla 2025

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v zaväzujúcom výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.656,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.656,14 eura od 17.4.2024 do zaplatenia.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 148,86 eura s prísl. žalobu z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 13,87 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 6.805 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.805 eur od 17.4.2024 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,4 % (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol o.i., že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 11.690 eur spolu s príslušenstvom skutkovo dôvodiac, tým, že je vlastníkom pozemku: parcela registra C-KN č. 1125 vo výmere 167 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, okres: D. E., obec: D. - F., katastrálne územie: G., evidovaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor a žalovaný je vlastníkom stavby v katastrálnom území G. evidovanej na LV č. XXXXX nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu. Keďže je pozemok vo vlastníctve žalobcu zastavaný a využívaný žalovaným bez právneho titulu, uplatnil si žalobca za užívanie dotknutého pozemku bez zmluvného právneho titulu finančnú náhradu zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu žalovaného vo výške obvyklého nájomného za obdobie dvoch rokov spätne t.j. od 1.2.2022 - do 31.1.2024 vo výške 11 690,00 eur (35 eur/ m2 x 167 m2 x 2 roky). Žalovaný nárok uplatnený žalobcom neuznal dôvodiac, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje voči nemu len zodpovednostné nároky, bez toho, aby sa zároveň domáhal odstránenia protiprávneho stavu, a preto ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Právne riešenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným by malo vychádzať z aplikácie a vyriešiť problematiku stavby na cudzom pozemku, keď je možné požadovať aj iný spôsob usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, najmä zriadením vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby - samozrejme za primeranú náhradu ( ). Poukázal na to, že sa domáhal voči žalobcovi usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku

(žalobcom) a vlastníkom stavby a to uzavretím nájomnej zmluvy k pozemku resp. o uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby alebo aj odkúpením pozemku alebo aj uzavretím zámennej zmluvy, k dohode vo vzťahu k pozemku žalobcu však napriek snahe žalovaného, medzi stranami sporu nedošlo. Nestotožnil sa ani s uplatnenou výškou finančnej náhrady, ktorá mala byť podľa jeho názoru určená znaleckým posudkom. Vzhľadom podanie žaloby dňa 19.2.2024, žalovaný vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 (vrátane). Súd na základe vymedzenia sporných a nesporných skutkových okolností vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav následne právne posúdil aplikujúc naň , , , a a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, nie však v celom rozsahu uplatneného nároku. Za nesporné skutočnosti súd vymedzil, že je žalobca vlastníkom pozemku - parcely č. 1125 o výmere 167 m2, čo vyplýva z LV č. XXXXX a žalovaný je vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na pozemku H. XXXX čo vyplýva z LV č. XXXXX. Konštatoval, že v danej veci ide o prípad vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, pričom pod pojmom užívanie pozemku je potrebné rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok (nie jej užívanie), preto mal za to, že pozemok žalobcu bol (bez právneho dôvodu) užívaný žalovaným už tým, že má na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná. Súd rozobral, že v prejednávanom prípade nie je možné aplikovať , nakoľko nejde o neoprávnenú stavbu, a teda je nedôvodná obrana žalovaného, že výkon vlastníckeho práva zvolený žalobcom je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Oprávnenosť stavby mal za potrebné posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby. O neoprávnenú stavbu nemôže ísť v prípade, pokiaľ táto stavba bola zriadená pred 1. januárom1992 tzv. socialistickou organizáciou (R 13/2000). V okolnostiach súdenej veci, vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zriadeniu stavby pred 1. januárom 1992 tzv. socialistickou organizáciou - VSS n.p. Košice, neskôr ZŤS n.p. Košice, nie je ani podľa súdu, z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej stavby možné aplikovať právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1992 a je obsiahnutá v , nakoľko podľa právnej úpravy platnej pred 1. januárom 1992 mohol neoprávnenú stavbu zriadiť výlučne občan (fyzická osoba). Súd zastal názor, že žalovaný užíval v rozhodnom čase pozemok žalobcu, pričom nepreukázal, že žalobcovi poskytoval v tomto období primeranú náhradu, čím sa na úkor vlastníka pozemku reálne bezdôvodne obohatil a preto mu vznikla povinnosť poskytnúť finančnú náhradu za toto užívanie v zmysle . Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal zo znaleckého posudku (predloženého žalovaným) o všeobecnej hodnote nájmu vo výške 6.805 eur s tým, že hoci žalobca spochybňoval tvrdenie žalovaného o výške bezdôvodného obohatenia v sume 6.805 eur za užívanie predmetného pozemku, nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy. Dospel tak k záveru o práve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve za celé žalované obdobie spolu 6.805 eur, v ktorej výške súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Z prisúdenej sumy zároveň rozhodol aj o nároku žalobcu na úroky z omeškania a tieto žalobcovi priznal vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 17.4.2024 t.j. počnúc druhým dňom nasledujúcom po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa , a to podľa pomeru úspechu vo veci, pričom porovnajúc mieru úspechu žalobcu 58,21 % a mieru úspechu žalovaného 41,79 % dospel k záveru o nároku žalobcu vo veľkosti 16,4 % na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to v rozsahu výroku I. v časti o zaplatenie sumy 148,86 eura zodpovedajúcej vznesenej námietke premlčania za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 a proti súvisiacemu výroku III. o trovách konania z dôvodov podľa /, písm. h/ a písm. d/ . Poukázal na to, že v odpore z 30. apríla 2024 proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 (vrátane), na ktorú opakovane poukázal vo svojom vyjadrení zo 17.10.2024 ako aj v záverečnom prednese právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 3.4.2025, v ktorom na vznesenej námietke premlčania zotrval. Napriek uvedenému sa súd so vznesenou námietkou premlčania nevyporiadal. Vzhľadom na znalcom určenú výšku všeobecnej hodnotu nájmu za užívanie pozemku za jeden deň nájmu v kalendárnom roku 2022, žalovaným vznesená námietka premlčania za obdobie od 1.2.2022

do 18.2.2022 (vrátane), zodpovedá sume 148,86 eura (18 dní x 8,27 eura), na zaplatenie ktorej nemal byť žalovaný zaviazaný. Súvisiaci výrok o trovách konania žalobcu úspešného v sume 6 656,14 eura má teda predstavovať náhradu trov konania v rozsahu 13,88 % ( úspech žalobcu 56,94 %, neúspech žalobcu 43,06 %, miera úspechu žalobcu 13,88%). Navrhol preto odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok v časti výroku I. tak, že je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 6 656,14 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6 656,14 eura od 17.4.2024 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,88 %.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas ( ) žalovaným ako oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( - ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario), viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že je odvolanie dôvodné a keďže nemal splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, podľa rozsudok v jeho prvom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zmenil.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. januára 2026 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 210 Krajského súdu v Košiciach, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 16.1.2026.

7. V prejednávanej veci ide bezpochyby o užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu (nájomnej alebo inej zmluvy), čo predstavuje typický prípad plnenia bez právneho dôvodu ( ). V tomto prípade vzniká majetkový prospech žalovanému tým, že realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Nakoľko žalovaný podal odvolanie len voči časti zaväzujúceho výroku a to konkrétne len voči sume 148,68 eura s prísl. zodpovedajúcej ním uplatnenej námietke premlčania, skutočnosť, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, už v odvolacom konaní nebola sporná. Rovnako nebol sporný ani rozsah a doba užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným a ani výška majetkového prospechu pripadajúca na jeden deň, ktorú žalovaný týmto užívaním získal.

8. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného a teda predmetom prieskumu odvolacím súdom sa stala námietka, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú uplatnil voči žalobcom žalovanému nároku za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022.

9. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá ( veta tretia ).

11. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľnosti žalovaným v období od 1.2.2022 do 31.1.2024. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa žalovaný dlhodobo snažil o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku (žalobcom) a vlastníkom stavby (žalovaným) a to uzavretím nájomnej zmluvy k pozemku resp. o uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena k pozemku v prospech vlastníka stavby alebo aj odkúpením pozemku, prípadne uzavretím zámennej zmluvy. Žalovaný sa už žiadosťou z 15.11.2021 domáhal uzavretia nájomnej zmluvy na pozemky vo vlastníctve žalobcu, čo v konaní nebolo sporné. V uvedenej žiadosti žalovaný výslovne uviedol, že je vlastníkom stavby stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobu, preto žalobca minimálne koncom roka 2021 vedel, že na pozemku v jeho vlastníctve stojí stavba žalovaného, preto následne v žalovanom období 1.2.2022 - 31.1.2024 žalobca o bezdôvodnom užívaní nehnuteľnosti žalovaným vedel vždy samotným okamihom užívania nehnuteľnosti žalovaným, t.j. uplynutím každého jednotlivého dňa užívania nehnuteľnosti žalobcu žalovaným sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na jeho úkor za daný deň a preto každý takýto deň jednotlivo a samostatne založil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za daný jeden konkrétny deň žalovanému vzniknutého bezdôvodného obohatenia samostatne. Dvojročná subjektívna premlčacia doba práva žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 za vymedzené dni uplynula samostatne na denne báze postupne od 1.2.2024 do 18.2.2024. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania žalovaným za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 a na podanie žalobcom dňa 19.2.2024, je vznesená námietka premlčania dôvodná a uplatnený nárok za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022 nemožno žalobcovi priznať.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov, t.j. nespochybniteľnej opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.2.2022 do 18.2.2022, odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

14. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd podľa rozhodol o trovách celého konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vychádzajúc z pomerného procesného úspechu žalobcu (domáhal sa sumy 11.690 eur s prísl. a úspešný bol v sume 6.656,14 eura s prísl. = 56,94 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 43,06 %) priznal mu náhradu trov celého konania v rozsahu vo výške 13,87 % (56, 94 % - 43,06 %).

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).