Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-72-2025.pdf
PDF · 135.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/72/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
13 11C/72/2025
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičovas 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, Námestie M. Benku 6, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B. , nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX A., právne zastúpená Advokátska kancelária Rolníková, s.r.o., IČO: 36 330 728, Veľkomoravská 21, 911 05 Trenčín, v konaní o zaplatenie 1.936,91 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
13 11C/72/2025
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.936,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.936,91 eur od 21.04.2023 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 02.07.2025 sa domáhal náhrady poistného plnenia vo výške 1.936,91 eur (20 % poistného plnenia), ktoré za žalovanú vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že v čase poistnej udalosti bola žalovaná v omeškaní s platením poistného. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 23.09.2022 došlo k poistnej udalosti – dopravnej nehode zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalobcu, na základe ktorej žalobca likvidoval poistnú udalosť a po skončení šetrenia poškodeného D. C. uhradil poistné plnenie v sume 9.684,53 eur. Keďže žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného, žalobcovi vznikol v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o Povinnom zmluvnom poistení nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Spolu so žalobou žalobca súdu doručil poistku uzavretú so žalovanou č. 661786207, správu o nehode zo dňa 23.09.2022, refundáciu poistného plnenia vo výške 9.164,20 eur, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.11.2022, výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy žalovanej, výzvu na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovanú vyplatil žalobca v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla zo dňa 09.12.2022 a následne totožnú výzvu zo dňa 18.01.2023 a urgenciu o zaplatení náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 14.03.2023.
2. Na základe predložených listinných dôkazov Okresný súd Martin dňa 16.07.2025 vydal platobný rozkaz sp. zn. 11C/72/2025, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala žalovaná odpor, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že citované ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. bolo novelou zákona č. 177/2024 Z. z. zrušené a v rámci prechodných ustanovení nie je upravená možnosť zachovania či priznania takýchto nárokov vzniknutých pred účinnosťou novely. Od 01.08.2024 preto nie je podľa slov žalovanej možné na základe tohto právneho základu priznávať nároky z titulu omeškania s platbou poistného. V zmysle dôvodovej správy zákonodarca chcel predísť práve takýmto súdnym sporom, citujem „ Navrhovaná práva úprava reaguje na problémy v praxi, ktoré vznikajú pri uplatňovaní postihu poisťovateľa voči poistenému a sú zdrojom mnohých nedorozumení medzi poisťovateľmi a ich klientmi po výplate poistného plnenia. Spory medzi nimi o náhrade poistného plnenia patria medzi veľmi časté súdne spory, pri ktorých sa jedná častokrát o značné finančné postihy, ktoré môžu pre poisteného byť až likvidačné. Navrhovaná práva úprava hovorí o „práve“ poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, pričom postihové dôvody sú jasne vymedzené v návrhu zákona a poisťovateľ ich nemôže zužovať ani rozširovať. Ako nadbytočné sa v súčasnosti platnom zákona o PZP javí paralelne upravené rovnaké dôvody postihu proti poistenému a poistníkovi, najmä preto, že uplatnenie postihu proti poistníkovi býva veľmi sporné. Poisťovateľ totiž vypláca poistné plnenie za poisteného a nie za poistníka. V súčasnej právnej úprave absentuje aj kauzalita medzi poistným plnením poisťovateľa a porušením právnej povinnosti poisteného, ktorá je obsiahnutá v navrhovanej právnej úprave tým, že poistený si nesplní povinnosť bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a poisťovateľ preukáže, že to bolo dôvodom sťaženia alebo znemožnenia riadneho prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie“. Okrem skutočností, že neexistuje právny titul, na základe ktorého by bolo možné priznať žalovaný nárok, žalovaná podotkla, že zadala elektronicky príkaz na úhradu večer pred poistnou udalosťou, avšak elektronické bankovníctvo spracovalo jej príkaz až v deň poistnej udalosti t. j. dňa 23.09.2022 – piatok a úhrada bola pripísaná na účet poisťovne až dňa 26.09.2022 t. j. v pondelok. Žalovaná je toho názoru, že žalobca ako PO s právne personálnym zázemím mal dostatok možností uplatniť žalovaný nárok do 01.08.2024 s poukazom na čo navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. V rámci repliky žalobca sa písomne vyjadril a uviedol, že žalovaná v odpore nerozporuje, že uzavrela predmetnú poistnú zmluvu so žalobcom a ani to, že jej bola doručená (aj) Poistka k predmetnej poistnej zmluve a teda je to medzi stranami sporu nesporné. Žalovaná v odpore tiež nerozporuje a je teda medzi stranami nesporné to, že žalovaná bola v omeškaní s platením poistného ku dňu poistnej udalosti dňa 23.09.2022. Žalovaná tiež nerozporuje a je teda medzi stranami nesporné, že sa dohodli na splatnosti poistného štvrťročne, a to so splatnosťou (bežného) poistného vždy ku dňu 11.02., 11.05., 11.08., 11.11. (ako vyplýva aj z už predloženej poistky), keďže začiatok poistenia bola dňa 11.02.2022. Ako vyplýva z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za (prvé) obdobie 11.02.2022 – 10.05.2022 so splatnosťou poisteného dňa 11.02.2022 žalovaná zaplatila poistné dňa 11.02.2022 (kedy aj poistná zmluva uzavretá na diaľku začala byť účinná a poistenie vzniklo). Za následné obdobie od 11.05.2022 – 10.08.2022 so splatnosťou poistného dňa 11.05.2022 žalovaná zaplatila poistné až dňa 26.09.2022, t. j. po predmetnej poistnej udalosti. Žalovaná bola v deň predmetnej poistnej udalosti teda preukázateľne v omeškaní s poistným plnením už za toto obdobie (poistné splatné dňa 11.05.2022 zaplatila až dňa 26.09.2022). V omeškaní s platením je dlžník až do momentu zaplatenia. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu detail platby, z ktorého vyplýva deň zaplatenia, t. j. 26.09.2022, zaplatená suma 95,- eur a rozpis platby na poistné. Žalovanej pritom bolo zaslané Avízo na úhradu poistného za toto obdobie už dňa 11.04.2022 ako aj SMS s pripomienkou splatnosti (a omeškaného) poistného dňa 13.05.2022 a aj Upomienka na zaplatenie poistného dňa 10.06.2022. Žalovaná napriek tomu toto poistné nezaplatila a urobila tak zjavne až po vzniku predmetnej poistnej udalosti. Aj za ďalšie následné obdobie, t. j. obdobie, v ktorom sa stala aj predmetná poistná udalosť od 11.08.2022 do 10.11.2022 so splatnosťou poistného dňa 11.08.2022 žalovaná zaplatila poistné tiež až dňa 26.09.2022, t. j. po predmetnej poistnej udalosti. Žalovaná bola v deň predmetnej poistnej udalosti teda preukázateľne v omeškaní aj s poistným za toto obdobie, keďže poistné splatné dňa 11.08.2022 zaplatila až dňa 26.09.2022. Žalovanej pritom aj v tomto prípade bolo zaslané Avízo na úhradu poistného za toto obdobie už dňa 11.07.2022, ako aj SMS s pripomienkou splatnosti omeškaného poistného dňa 13.08.2022, ako aj Upomienka na zaplatenie poistného dňa
12.09.2022. Žalovaná napriek tomu, ani toto poistné nezaplatila a urobila tak zjavne až po vzniku predmetnej poistnej udalosti. Za ďalšie následné obdobie od 11.11.2022 do 10.02.2023 so splatnosťou poistného dňa 11.11.2022 žalovaná prakticky nezaplatila poistné, suma 0,96 eur ako zostávajúca časť z úhrady žalovaného zo dňa 26.09.2022 bola len preúčtovaná na toto obdobie, avšak žiadna iná/ďalšia platba poistného od žalovanej nebola realizovaná. Z tohto dôvodu napokon aj predmetná poistná zmluva a poistenie zaniklo ku dňu 10.12.2022. Ani zostávajúcu dlžnú sumu poistného žalovaná nezaplatila. Faktom teda je, že okrem prvého poistného, ktoré bolo podmienkou na vznik/účinnosť poistnej zmluvy a tohto poistenia žalovaná bola v omeškaní počas celého trvania poistenia, t. j. s každým následným poistným, a to nie je zanedbateľným omeškaním, čo napokon viedlo k zániku poistenia a žalovaná dlžné poistné doposiaľ ani nezaplatila.
5. Žalovaná síce podľa slov žalobcu predložila do konania nejaký výpis z banky, avšak toto nepreukazuje, že žalovaná ku dňu predmetnej poistnej udalosti (23.09.2022) nebola v omeškaní s poistným a ani to tvrdenie žalovanej v podanom odpore, že zadala elektronicky príkaz na úhradu večer pred poistnou udalosťou, avšak elektronické bankovníctvo spracovalo príkaz až v deň poistnej udalosti (23.09.2022 piatok) a úhrada bola pripísaná na účet poisťovne až dňa 26.09.2022, t. j. v pondelok. Z tohto dôkazu vôbec nevyplýva a teda nie je ani preukázané, že by žalovaná mala zadať banke príkaz na úhradu už dňa 22.09.2022 (štvrtok) a/alebo že by banka takýto príkaz spracovala až následný pracovný deň (piatok) s realizáciou na účet žalobcu až ďalší pracovný deň (pondelok). Z predmetného výpisu vyplýva, že žalovaná dala príkaz na úhradu až dňa 23.09.2022, a to zjavne až po čase spracovania elektronických platieb, t. j. neskoro poobede – večer, a teda po poistnej udalosti, ktorá sa stala poobede o 14.47 hod., nakoľko banka zrealizovala platbu až ďalší pracovný deň, t. j. pondelok. Pokiaľ by totiž žalovaná skutočne dala príkaz vo štvrtok t. j. deň pred poistnou udalosťou, ako účelovo tvrdí, potom by banka zrealizovala príkaz/platbu najneskôr piatok, čo sa nestalo. Takýto dátum, t. j. dátum zaplatenia/odoslanej platby z banky žalovanej dňa 23.09.2022 by mal evidované v detaile platby aj žalobca, čo však absentuje. Žalovaná svoje tvrdenie teda nepreukázala a nie je takto zjavne ani objektívne možné. Podrobný detail platby by skutočnú realizáciu príkazu/platby s odstupom 3-4 dní zaznamenal. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva zjavné, značné a aj opakované omeškania žalovanej s poistným plnením, je nepochybné, že argumentácia žalovanej v odpore je len účelovou obranou. Žalobca zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Nárok uplatnený žalobou vo veci samej vznikol zo zákona (§12 zákona PZP), t. j. vyplatením poistného plnenia poškodenému z predmetnej poistnej udalosti a nakoľko žalovaná bola ku dňu poistnej udalosti preukázateľne v omeškania s platením poistného, ex lege vznikol žalobcovi nárok, ktorý si uplatňuje vo veci samej. Tento nárok (a jeho vznik t. j. právnu skutočnosť) upravoval (a žalobcovi) garantoval zákon č. 381/2001 Z. z. a podľa znenia účinného či už ku dňu poistnej udalosti ako i vyplatenia poistného plnenia (§12 ods. 1 písm. f)) platí, že: „Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, pričom podľa ustanovenia § 12 ods. 4: Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia“. Tento nárok napokon vyplýva aj z poistných podmienok, čo však žalovaná v odpore nerozporuje, a preto podľa žalobcu toto medzi stranami nie je sporné. Tento druh nárokov poisťovne sa v poisťovacej praxi označuje ako postih. Nejde o postih v zmysle legálnej definície nároku podľa ustanovenia § 440 OZ. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/poistených na ich dodržiavanie. Uplatnenie nároku poisťovne časti vnímajú poistení ako „nespravodlivé“ s ohľadom na uplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku. K tomu je potrebné uviesť, že taxatívne vymedzenie prípadov, keď môže poisťovňa pristúpiť k sankcii, neumožňuje rozšírenie na iné prípady, na druhej strane však garantuje právo poisťovne na uplatnenie nároku v prípade, ktorý možno subsumovať pod § 12 zákona o PZP. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zákona o PZP. Táto hypotéza spočíva v tom, že ak poistník/poistený porušil pri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú povinnosť taxatívne vymedzenú v ustanovení § 12 zákona o PZP, spôsobil tým škodu a jej náhradu poisťovňa poskytla poškodenému, potom poisťovňa má ex lege nárok proti poistníkovi/poistenému na náhradu. I dôvodová správa k § 12 zákona o PZP (t.č. účinného) uvádza, že (návrh zákona) počíta, tak ako tomu bolo doterajšej právnej úpravy, s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností uvedených v § 12 návrhu, napr. ...ak v čase keď bola spôsobená dopravná nehoda bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv ani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní.
Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov (pravidlá premávky na pozemných komunikáciách). V posudzovanom prípade a pri značnom a opakovanom omeškaní žalovanej s platením poistného je potom takýto postih zjavne viac než opodstatnený, pričom žalovaná si dlh na poistnom nevysporiadala ani po zániku poistenia. To, že od 01.08.2024 je účinná novela zákona o PZP, ktorá takýto postih už neupravuje, nemá vo veci samej žiadny význam. Mal za to, že nie je dôvodné a ani hospodárne sa venovať podrobnejšiemu vysvetľovaniu žalovanej, čo je právna skutočnosť, čo je hmotnoprávny nárok a/alebo hmotnoprávna povinnosť, ktoré na základe právnej skutočnosti (žalobcovi a žalovanej) vznikli a (do)kedy je nárok uplatniteľný na súde, a to nakoľko žalovaná je právne zastúpená. Novelou zákona o PZP č. 177/2024 Z. z. nárok žalobcu uplatnený vo veci samej voči žalovanej nezanikol a nezanikla tým ani jeho uplatniteľnosť voči žalovanej. Na nárok žalobcu uplatnený vo veci samej je nevyhnutné aplikovať právnu úpravu zákona o PZP účinnú ku dňu vzniku nároku žalobcu, t. j. účinnú pred novelou. V prípade, ak by aktuálne platná a účinná (novelizovaná) časť zákona o PZP mala platiť aj spätne, muselo by to byť upravené v intertemporálnych ustanoveniach tohto zákona, čo absentuje.
6. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustálený judikát R /30/2014 rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 326/2009, v ktorom dovolací súd práve k tomuto konkrétnemu postihu/nároku poisťovateľa o. i. dôvodil, že: Žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto konaní pre ďalší výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodný výklad Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.07.2024, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval v tom čase zákon č. 381/2001 Z. z.. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného; nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vrátil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného; Z hľadiska poistnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je vždy určujúce motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená; V danom prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (22.09.2004), vo zťahu ku ktorému bol žalovaný poistníkom, poisteným a prevádzkovateľom zároveň a v čase, keď nastala poistná udalosť (30.07.2004) bol v omeškaní s platením poistného (zaplatil ho až 04.08.2024). Tieto okolnosti založili nárok žalobkyne proti žalovanému v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobkyňa preto opodstatnene uplatnila žalobou tento nárok proti žalovanému.
7. Podľa slov žalobcu súdna prax len potvrdzuje, že tento judikát a vyjadrené tam právne závery dovolacieho súdu sú dlhodobo rešpektované a ustálené. Aj ďalším, neskorším rozhodnutím, tiež judikátom zverejneným pod R 64/2020, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo/84/2018, dovolací súd poukázal aj na svoje skoršie (aj vyššie citované) právne závery (ako aj na právne závery v jeho ďalších rozhodnutiach, napr. aj na skorší judikát R 52/2004, alebo rozsudok sp. zn. 1 MCdo/3/2004), pričom o. i. a v zhode s argumentáciou žalobcu vo veci samej dôvodil, že: 13. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného; 14. V zmysle dôvodovej správy právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo; 14.1. Dôvodová správa k § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. konštatovala, že tak, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave (vyhláška č. 423/1991 Zb.), aj nová práva úprava počíta s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu v prípade, ak v čase, keď bola spôsobená dopravná nehoda, bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv
ani dodatočné zaplatenie poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov upravujúcich pravidlá premávky na pozemných komunikáciách; 16.1. V predmetnom prípade sa na daný právny vzťah aplikuje priamo osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 381/2001 Z. z. (ako lex specialis). Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia (nejedná sa ani o náhradu škody, ani o zmluvnú pokutu); 16.3. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonodarca považoval takéto právo poisťovne za primerané a odôvodnené najmä svojou preventívnou funkciou, čo napokon vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 12 zákona č. 381/2001 Z. z.. Takýto záver zároveň nie je ani v rozpore so základným cieľom zákona, ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je priznaný nárok na náhradu škody aj v prípadoch, ak škoda bola spôsobená nepoisteným, či neznámym motorovým vozidlom, pričom táto právna ochrana je zároveň zvýšená priznaním tohto práva priamo proti zodpovednostnému poistiteľovi; 18. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že konajúce súdy vec správne právne posúdili, keď považovali uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. za osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie za nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému, ktorý by mal byť odvodeným nárokom od práva poškodeného (s odkazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/326/2009). Zároveň s ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku súdy správne uzavreli, že nie sú oprávnené v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenia súdu nevyplývajú.
8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná k odporu nepripojila žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že dlžné/ omeškané poistné splatné dňa 11.05.2022 a dlžné/omeškané poistné splatné dňa 11.08.2022 zaplatila včas a riadne. Žalovaná v odpore len účelovo interpretuje ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f zákona č. 381/2001 Z. z. tak, aby nebol daný zákonný dôvod na nárok žalobcu uplatnený žalobou vo veci samej. Podľa žalobcu žalovaná opomína elementárne povinnosti, ktoré jej z predmetného poistenia vyplynuli. Sama v návrhu poistnej zmluvy žiadala splatnosť poistného štvrťročne s poistným plnením v sume 47,02 eur a teda s uzavretím poistnej zmluvy a zaplatením prvého lehotného/bežného poistného potvrdila a súhlasila s tým, že poistné za celé poistné obdobie bude splatné v príslušnom počte splátok a že v prípade splatnosti poistného v splátkach sú jednotlivé splátky poistného splatné v prvý deň každého zvoleného obdobia, pričom prvým dňom sa rozumie deň, ktorého číselné označenie je zhodné so začiatkom poistného obdobia. Tieto skutočnosti sú uvedené/potvrdené aj v poistke, ktoré bola žalovanej zaslané žalobcom. Uzavretím poistnej zmluvy a zaplatením prvého poistného žalovaná taktiež prehlásila a potvrdila, že bola s dostatočným časovým predstihom pred uzavretím poistnej zmluvy písomne oboznámená s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváraného poistenia a so znením poistných podmienok, ktoré sa vzťahujú na toto dohodnuté poistenie, t. j. aj vrátane povinnosti žalovanej na platenie poistného riadne a včas a vrátane nároku poisťovateľa/žalobcu na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti v prípade, ak bude žalovaná v omeškaní s platením poistného a že jej boli pred uzavretím tejto poistnej zmluvy oznámené a zaslané na ňou uvedenú emailovú adresu. V závere repliky žalobca dodal, že princíp poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je koncipované zákonodarcom tak, aby poškodený mal istotu, že jeho škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla bude odškodnená, ak nie poisťovňou tak SKP, prípadne priamo škodcom. Na to, aby poisťovne mali dostatok kapitálu na zabezpečenie týchto potrieb štátu, potrebujú poisťovne riadne a včasne platené poistné. Tento účel a úmysel zákonodarcu potvrdzuje ten fakt, že zákonodarca (až do nedávnej novely) sankcionuje omeškania s platením poistného (okrem nároku na úroky z omeškania) tým, že to považuje za porušenie povinnosti s následkom vzniku automaticky ex lege nároku na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti vyplateného poisťovateľom poškodenému. Práve preto majú tieto nároky nie len sankčnú ale aj preventívnu funkciu. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na judikát, kde dovolací súd o. i. tiež dôvodil, že dôkazná povinnosť týkajúca sa (ne)zaplatenia poistného stíha poisteného a pokiaľ ten nepreukáže zaplatenie poistného, potrebné je mať za to, že poistné zaplatené nebolo. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že sa niečo nestalo).
9. Podľa slov žalobcu rovnaká procesná situácia už bola vyriešená aj ďalším ustáleným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2022, v ktorom dovolací súd vyslovil jednoznačný právny
názor o tom, že dôkazné bremeno preukázať, kedy si žalovaný svoj dlh z titulu zákonného poistenia voči žalobcovi splnil, zaťažuje žalovaného. Ignorovanie nedodržiavania splatnosti dohodnutých splátok poistného by zároveň viedlo k nedôvodnému zvýhodňovaniu týchto platobne nedisciplinovaných poistníkov oproti tým poistníkom, ktorí majú dojednané platenie bežného poistného jednorazovo bez splátok. A faktom tiež je, že tým, že poistník porušil zmluvne dohodnuté podmienky platobnej disciplíny, poisťovňa poskytovala poistné krytie bez náležitej peňažnej protihodnoty z jeho strany, čo je v rozpore so samotným princípom povinného zmluvného poistenia, a preto mala poisťovňa právo uplatniť voči nemu nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP.
10. Žalovaná svoje právo podať dupliku už nevyužila a nevyjadrila sa.
11. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 22.01.2026. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Nedostavila sa žalovaná, ako aj jej právna zástupkyňa, ktorí termín pojednávania prevzali, na pojednávanie sa nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a neuviedli dôvod neprítomnosti.
12. Medzi stranami sporu boli nesporné skutočnosti, že žalobca uzavrel dňa 11.02.2022 so žalovanou poistnú zmluvu č. 6617862070, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorej zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť ročné poistné v sume 188,08 eur v štvrťročných splátkach po 47,02 eur, vždy k 11.02., 11.05., 11.8., 11.11. príslušného kalendárneho roka. Nesporné bolo tiež, že dňa 23.09.2022 došlo k poistnej udalosti, ktorú zapríčinila žalovaná a v dôsledku ktorej žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 9.684,53 eur.
13. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu je, či v čase vzniku dopravnej nehody mala/nemala žalovaná uhradené lehotné poistné za obdobie od 11.05.2022 do 10.8.2022 a za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022, keď žalovaná tvrdí, že príkaz banke zadala už dňa 22.09.2022 a spornou bolo, či žalobcovi vznikol na regres podľa v tom čase účinného ustanovenia § 12 os. 1 písm. f) zákona o PZP.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
16. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
17. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného.
19. Podľa § 12 ods. 3 zákona výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa ods. 1 alebo 2 nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
20. Podľa § 12 ods. 4 zákona právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
21. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
22. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23. Podľa § 796 ods. 1 OZ ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
24. Podľa 796 ods. 2 OZ ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
25. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z uvedených skutkových tvrdení strán sporu mal súd preukázané, že dňa 23.09.2022 došlo ku škodovej udalosti a to dopravnej nehode, ktorú zapríčinila porušením predpisov o cestnej premávke žalovaná, v čase vzniku dopravnej nehody poistená u žalobcu. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody vznikla na motorovom vozidle poškodeného D. C. škoda, ktorú za žalovanú v zmysle poistnej zmluvy uzavretej dňa 11.02.2022 v súlade s ustanovením § 822 OZ uhradil žalobca. Medzi stranami sporu je sporné, či v čase vzniku dopravnej nehody, t. j. dňa 23.09.2022 bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného. Žalovaná tvrdila a uvádzala, že elektronický príkaz na zaplatenie lehotného poistného za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 a zároveň lehotného poistného za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022, t. j. v sume 95,- eur (2x v sume 47,02 eur) zadala už dňa 22.09.2022, t. j . deň pred poistnou udalosťou, ktoré tvrdenie však žalovaná nijakým spôsobom preukázala. Z ňou predloženého výpisu z účtu, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 40 vyplýva len to, že príkaz na úhradu zadala dňa 23.09.2022, t. j. v deň dopravnej nehody. Avšak nepreukázala v akom čase tak urobila, teda nepreukázala, že tak neurobila až po vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo podľa záznamu o nehode o 14.47 hod. Rozhodujúci je v prejednávanej veci však deň pripísania uvedených peňažných prostriedkov na účet žalobcu, k čomu preukázateľne došlo podľa žalobcom predloženého výpisu z inkasného účtu až dňa 26.09.2022, t. j. po dni, kedy došlo k dopravnej nehode. Z uvedeného súd tvrdenia žalovanej vyhodnotil ako účelové. Z poistky, ktorú žalovaná uzavrela so žalobcom (č. l. 6) pritom vyplýva, že lehotné poistné za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 mala žalovaná povinnosť uhradiť dňa 11.05.2022 a lehotné poistné za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022 mala žalovaná povinnosť uhradiť dňa 11.08.2022. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé, že ku dňu vzniku dopravnej nehody dňa 23.09.2022 bola žalovaná s lehotným poistným za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022 v sume 47,02 eur v omeškaní a to od 12.05.2022 a s lehotným poistným za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022 v sume 47,02 eur v omeškaní od 12.08.2022. To znamená, že ku dňu dopravnej nehody bola žalovaná v omeškaní so zaplatením lehotného poistného v sume 95,- eur, ktoré uhradila až následne po vzniku poistnej udalosti. Dôkazná povinnosť týkajúca sa zaplatenia poistného v deň nehody dňa 23.09.2022 ešte pred časom, kedy k nehode došlo zaťažuje žalovanú. A keďže žalovaná nepreukázala zaplatenie poistného, je dôvodné mať za to, že poistné zaplatené dňa 23.09.2022 nebolo a jej obranu v tomto smere
súd vyhodnotil len ako účelovú. Naopak je preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že žalovanú na zaplatenie dlžného poistného a to za obdobie od 11.05.2022 do 10.08.2022, aj za obdobie od 11.08.2022 do 10.11.2022 rôznymi spôsobmi vyzýval (č. l. 50, č. l. 52), resp. upozorňoval na to, že je so zaplatením poistného v omeškaní (č. l. 51, rub č. l. 51, č. l. 52, č. l. 53, rub č. l. 53 a č. l. 54). Napokon žalobca preukázal i to, že žalovaná za celú dobu trvania poistnej zmluvy uhradila riadne a včas len prvé lehotné poistné, t. j. poistné za obdobie od 11.02.2022 do 10.05.2022, keď toto uhradila dňa 11.02.2022, v dôsledku ktorých skutočností napokon aj došlo k zániku poistnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 zákona o PZP.
29. Čo sa týka žalobou uplatneného nároku, je síce pravdivé tvrdenie žalovanej, že ustanovenie § 12 zákona o PZP bolo zákonom č. 177/2024 Z. z. zmenené a teda vypadlo z neho dovtedajšie znenie § 12 ods. 1 písm. f) v zmysle ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Avšak uvedená zmena v zákone o PZP nastala až s účinnosťou od 01.08.2024, pričom v prechodných ustanoveniach obsiahnutých v § 28e zákona č. 177/2024 Z. z. sa len uvádza, že „členom kontrolnej komisie vymenovaných ministrom financií SR členstvo v kontrolnej komisii zaniká 01.08.2024“ a teda v nich nie je obsiahnutá taká úprava, ktorá by určovala, že by sa zmeny zákona o PZP a teda aj zmena ustanovenia § 12 zákona o PZP mali aplikovať na situácie, ktoré vznikli pred 01.08.2024. Podľa súdu bolo teda v konaní preukázané, že dňa 11.02.2022 žalobca so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 188,08 eur, pričom žalovaná sa zaviazala uvedené poistné uhrádzať štvrťročne a to v splátkach po 47,02 eur, splatných vždy k 11.02., 11.05., 11.08. a 11.11. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 11.02.2022, v tento deň i žalovaná uhradila prvé lehotné poistné za obdobie od 11.02.2022 do 10.05.2022. Následne dňa 23.09.2022 žalovaná zapríčinila poisteným motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pričom žalobca vzniknutú škodu za žalovanú uhradil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 822 OZ. Nakoľko podľa súdu žalovaná bola v čase vzniku dopravnej nehody v omeškaní s platením poistného, keď lehotné poistné splatné dňa 11.05.2022, ako aj 11.08.2022 hradila až dňa 26.09.2022, pričom žalobcovi vznikol nárok na úhradu časti poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 12 písm. f) zákona o PZP, účinného v čase od 01.10.2019 do 31.07.2024. Žalobca vyplatenie poistného plnenia poškodenému riadne preukázal, preto súd jeho žalobe vyhovel. V ostatnom súd tiež zhodne so žalobcom poukazuje na ustálený judikát R 30/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/326/2009, v ktorom dovolací súd práve k tomuto konkrétnemu postihu/nároku poisťovateľa o. i. dôvodil, že: Žalobkyňa sa v predmetnom súdnom konaní domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť jej časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. So zreteľom na čas vzniku tvrdenej poistnej udalosti je v tomto konaní pre ďalší výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodný výklad Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 30.06.2004, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode, pričom rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravoval v tom čase zákon 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Tieto právne názory následne boli rešpektované a ustálené aj neskorším rozhodnutím judikátom zverejneným pod R 64/2020, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo/84/2018, na ktoré súd odkazuje a z ktorého vyplýva, že podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného. V zmysle dôvodovej správy právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzatvoril poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, v ktorom sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Dôvodová správa k § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 zase konštatovala, že tak ako tomu bolo doterajšej právnej úpravy, aj nová právna úprava počíta s možnosťou nároku poistiteľa požadovať od poisteného náhradu v prípade, ak v čase, keď bola spôsobená dopravná nehoda, bol v omeškaní s platením poistného, na čo však už nemá vplyv ani dodatočné zaplatenie
poistného, keď sa už na poisteného nepozerá akoby bol v omeškaní. Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov upravujúcich pravidlá premávky na pozemných komunikáciách. Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že konajúce súdy vec správne právne posúdili, keď považovali uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č., 381/2001 Z. z. za osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie za nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému, ktorý by mal byť odvodeným nárokom od práva poškodeného.
30. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy 1.936,91 eur, súd konštatuje, že takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebný na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Martin
dňa 22.01.2026
JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa
Kanc.
rozsudok doruč:
PZ žalobcu
PZ žalovanej
spis na št., potom ST na ppl. V A. dňa 26.01.2026