Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/77/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu JR Group, s. r. o., so sídlom Na záhumní 39/24, 010 04 Hôrky, IČO: 36 820 598, v konaní zastúpený: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 47 246 634, proti žalovanému SITTRANS s.r.o., so sídlom Okrajová 2794/11, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 46 134 018, v konaní zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 17.116,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -232 zo dňa 14.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -232 zo dňa 14.03.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. -232 zo dňa 14.03.2025 vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.116,80 Eur titulom nezaplatených faktúr vystavených na základe zmluvy o poskytnutí servisnej podpory SZ-2022-01-001 zo dňa 20.04.2021 (ďalej len „servisná zmluva“), predmetom ktorej je poskytovanie servisnej podpory, zabezpečenie dostupnosti a štandardnej údržby prevádzky informačného systému QI (ďalej len „IS QI“). Na základe paušálu a poskytnutých služieb v zmysle zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FV-2022-100-000030, splatná dňa 25.02.2022, na sumu vo výške 441,60 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000056, splatná dňa 26.03.2022, na sumu vo výške 1.026,30 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000098, splatná dňa 23.04.2022, na sumu vo výške 835,20 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000131, splatná dňa 25.05.2022, na sumu vo výške 720,90 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000136, splatná dňa 25.05.2022, na sumu vo výške 312,00 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000158, splatná dňa 24.06.2022, na sumu vo výške 960,60 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000200, splatná dňa 24.07.2022, na sumu vo výške 639,60 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000234, splatná dňa 27.08.2022, na sumu vo výške 1.163,10 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000273, splatná dňa 19.09.2022, na sumu vo výške 744,90 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000306, splatná dňa 19.10.2022, na sumu vo výške 2.035,80 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000341, splatná dňa 21.11.2022, na sumu vo výške

2.432,70 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000382, splatná dňa 22.12.2022, na sumu vo výške 851,70 Eur, faktúru č. FV-2022-100-000421, splatná dňa 14.01.2023, na sumu vo výške 474,60 Eur, faktúru č. FV-2023-100-000028, splatná dňa 22.02.2023, na sumu vo výške 873,60 Eur, faktúru č. FV-2023-100-000067, splatná dňa 24.03.2023, na sumu vo výške 2.216,16 Eur, faktúru č. FV-2023-100-000107, splatná dňa 25.04.2023, na sumu vo výške 1.388,04 Eur. Žalovaný vystavené faktúry nezaplatil, čím sa dostal do omeškania a preto žalovanému vznikol aj nárok na úrok z omeškania.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že ako objednávateľ dňa 20.04.2021 uzavrel so žalobcom ako poskytovateľom servisnú zmluvu za účelom vzájomnej úpravy spolupráce pri poskytovaní servisnej podpory, zabezpečení dostupnosti a štandardnej údržby prevádzky IS QI. Servisná zmluva priamo nadväzovala na implementáciu IS QI v spoločnosti žalovaného ako objednávateľa, keďže účelom jej uzatvorenia bolo poskytovať servisnú podporu riadne dokončeného, funkčného a odovzdaného IS QI. Dielo nebolo zo strany žalobcu riadne a v celom rozsahu dokončené a nebolo ani protokolárne odovzdané a preto ani nemohlo dôjsť k plneniu služieb podľa servisnej zmluvy. Žalovaný teda nemá nárok na zaplatenie mesačného paušálneho poplatku za služby SLA, keďže v danom čase nebola ukončená implementácia IS QI. Informačný systém vykazoval vysokú mieru chybovosti, žalovaný systém nedokáže používať napriek zakúpenej licencii do konca roka 2023, žalobca preto nemohol servisovať pre žalovaného nefunkčný informačný systém. Poukázal tiež na to, že žalobcom uvedený opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, je neúplný, bližšie nekonkretizovaný a v rozpore so skutočným stavom. Žalobca predložil len faktúry bez toho, aby aspoň v základnej rovine skutkovo odôvodnil, čo bolo predmetom fakturácie vo vzťahu k ustanoveniam zmluvy o poskytnutí podpory, pričom skutočné poskytnutie služieb v žalobcom tvrdenom rozsahu vôbec nepreukázal. Žalovaný faktúry neeviduje v účtovníctve, pretože k plneniu záväzkov žalobcu v zmysle servisnej zmluvy nedošlo, nárok neuznáva, pričom žalovaný žalobcu na neoprávnenosť fakturácie upozorňoval.

4. Vo vzťahu k jednotlivým faktúram uviedol, že vo vzťahu k faktúre č. FV-2022-100- 000056 – činnosti zahrnuté do fakturácie boli súčasťou implementácie a nešlo o poskytnutie servisných služieb. Faktúra č. FV-2022-100-000056 – položka za cestovné je nepreukázaná (skutočné uskutočnenie ciest žalobcom z titulu objednávok, resp. podnetov podľa servisnej zmluvy). Faktúra č. FV-2022-100-000131 – položka za cestovné je nepreukázaná, činnosti zahrnuté do fakturácie boli súčasťou implementácie, nešlo o dodatočne objednané servisné činnosti. Faktúra č. FV-2022-100-000136 – položku „Upomienky“ žalovaný považoval za neoprávnenú, neodkazuje na znenie servisnej zmluvy, žalobca nepreukázal právny dôvod, ani výšku tejto fakturovanej položky. Faktúra č. FV-2022-100- 000158 – hodiny sú fakturované podľa rôznej cenovej sadzby (55,- Eur a 56,- Eur), nie je zrejmé, z čoho vychádza rozdelenie hodín, ktoré úkony boli poskytnuté ako služby do limitu, položka za cestovné je nepreukázaná. Faktúra č. FV-2022-100-000306 – faktúra vystavená na sumu až 2.035,80 Eur s DPH obsahuje položky za práce, ktoré boli súčasťou implementácie, žalobca duplicitne účtuje vykonané práce na implementácii a prezentuje ich za servisné služby. Faktúra č. FV-2022-100-000341 – položka za cestovné je nepreukázaná (skutočné uskutočnenie ciest žalobcom z titulu objednávok, resp. podnetov podľa servisnej zmluvy), fakturované hodiny služieb za osobné konzultácie boli súčasťou implementácie. Faktúra č. FV-2022-100-000382 – položka za cestovné je nepreukázaná (skutočné uskutočnenie ciest žalobcom z titulu servisnej zmluvy a aký bol účel týchto ciest). Faktúra č. FV-2023-100- 000028 – položka za cestovné bola žalobcom už uplatnená ako súčasť prebiehajúcej implementácie. Faktúra č. FV-2023-100-000067 – položka za cestovné bola žalobcom už uplatnená ako súčasť prebiehajúcej implementácie. Faktúra č. FV-2023-100-000107 – žalovaný neuznáva správnosť fakturácie za práce, pretože tieto boli súčasťou v danom čase prebiehajúcej implementácie.

5. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že faktúry a fakturované výkazy činností sú vystavené v zmysle servisnej zmluvy. Žalovaný podpisom servisnej zmluvy vyslovil súhlas s jej obsahom. Žalovaný nerozporoval faktúry v dobe ich obdržania a bez akýchkoľvek výhrad potvrdil podpisom inventarizáciu pohľadávok, ktorá obsahovala zoznam faktúr. Faktúry boli riadne odkomunikované osobne, prostredníctvom mailu, ale aj cez portal.helpdesk.eu v zmysle čl. 8 servisnej zmluvy. Komunikácia cez portál obsahovala zadania žalovaného a informácie od žalobcu, ako dané zadanie vyriešil. Služba SLA zabezpečuje každodenné prihlásenie sa do IS QI a prácu s QI. Služba zahŕňa okamžitú akciu žalobcu na sfunkčnenie QI pre prípad jeho nedostupnosti. Služba nie je viazaná na zmluvu o implementácií, nie je podmienená dokončením predmetu implementačnej zmluvy. SLA je poplatkom za využívanie modulov z implementácie. V rámci prístupov do QI žalovaný využíval modul

účtovníctvo, dodávatelia, odberatelia, majetok a fakturáciu a z uvedeného vyplýva opodstatnenosť a nárokovateľnosť tohto poplatku. Žalovaný využíval predmetnú službu prostredníctvom portálu A., cez ktorý so žalobcom komunikoval. Fakturácia za túto službu je preto odôvodnená jej používaním. K fakturovanému cestovnému uviedol, že v servisnej zmluve ani zmluve o implementácií nie je dohodnuté, akým spôsobom sa bude cestovné preukazovať a že na cestovné je nutné vydať objednávku. Cestovné bolo automaticky fakturované, pretože bolo vykonané. Návšteva žalovaného bola vždy vopred dohodnutá a žalovaný eviduje návštevy žalobcu v knihe návštev. Náklady na cestovné sú definované v bode 8.5 ostatných nákladov plánu implementácie, ktorý tvorí prílohu implementačnej zmluvy, tým nie je cestovné zahrnuté už vo vydaných faktúrach podľa bodu 8.1.2. financovaní plánu implementácie. K upgradu uviedol, že ten nie je predmetom implementácie, pretože táto služba nie je v zmluve o implementácii definovaná. Ide o reinštaláciu, povýšenie verzie systému. Povinnosť žalovaného nechať si upgradovať systém vyplýva z licenčnej zmluvy medzi ním a QI Brnom, aby QI Brno mohlo zachovať legislatívnosť systému, novinky a zmeny v danej dobe. Povinnosť rešpektovať licenčnú zmluvu žalovaným platí odo dňa 15.12.2021, a to na základe dohody o zámene účastníkov zmluvy. Žalobca do účinnosti servisnej zmluvy urobil všetky kroky smerujúce k striktnému vymedzeniu a prevzatiu všetkých povinností už z podpísanej a platnej servisnej zmluvy. Nárok zo zmluvy o implementácií je predmetom iného konania, ktoré nie je právoplatne skončené, pričom zmluvy vzájomne nesúvisia. Prihlásenie do IS QI bolo žalovanému zabezpečené, doposiaľ platil prístupy a licencie, aby sa do systému prihlásil.

6. Žalovaný v ďalšom priebehu konania poukázal na skutočnosť, že žalobca označovaný dôkaz inventarizáciu pohľadávok ku dňu 31.12.2022 v prílohe svojho vyjadrenia nepredložil. Ak by aj takýto dôkaz žalovaný mal, tak podľa konštantnej judikatúry je odsúhlasenie zostatkov vypracované podľa zákona o účtovníctve dokumentom informatívneho charakteru, ktorý sa týka účtovného stavu a nie je uznaním záväzku. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že faktúry mali byť odkomunikované osobne, prostredníctvom mailu alebo cez portal.helpdesk.eu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Poukázal tiež na skutočnosť, že odstúpil od zmluvy o implementácii na základe písomného podania zo dňa 15.11.2023, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 04.12.2023. Dôvodom odstúpenia bolo podstatné porušenie zmluvného záväzku žalobcu riadne a v dohodnutom čase naimplementovať IS QI. Poukázal tiež na konanie vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. , v ktorom si žalobca uplatnil peňažný nárok za služby poskytnuté z titulu zmluvy o implementácii, v ktorom bolo predmetom dokazovania preukázanie dokončenia implementácie IS QI. Konajúci súd vyhodnotil, že k formálnemu prebratiu reimplementovaného diela malo dôjsť až dňa 26.04.2023 a dielo bolo dodané s vadami. Bránil sa tiež tým, že licenčná zmluva a následne uzatvorená dohoda o zámene účastníkov sú absolútne neplatné právne úkony pre nedostatok plnej moci pre konateľa Ing. Jána Jocheca, preto táto zmluva bola uzatvorená neoprávnenou osobou a nenadobudla platnosť a ani účinnosť. Spochybnil tiež potrebu upgradu systému, ktorý vôbec nebol funkčný v celom rozsahu modulov a licencie neboli ani platné, rozporoval tiež i frekvenciu fakturácie upgradu, keď v roku 2022 sa mali uskutočniť až 2-krát.

7. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že podľa jeho zistení sporové strany medzi sebou uzavreli dve zmluvy, ako prvú zmluvu o implementácii, a v poradí druhú servisnú zmluvu. Z výsluchu svedka vyplynulo, že servisná zmluva má byť postimplementačnou zmluvou, a preto nemohlo dôjsť k plneniu z tejto zmluvy v prípade, ak samotná implementácia nebola ukončená. Z obsahu servisnej zmluvy, respektíve z jej preambuly podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že bola uzatvorená za účelom úpravy vzájomnej spolupráce pri poskytovaní servisnej podpory, zabezpečenia dostupnosti a štandardnej údržby prevádzky IS QI. Z uvedených zistení súd prvej inštancie vyvodil, že samotná servisná zmluva má zabezpečovať zmluvne dohodnuté služby po naimplementovaní IS QI v spoločnosti žalovaného.

8. Uvedený záver podľa súdu prvej inštancie vyplynul aj z prílohy č. 1 servisnej zmluvy. Príkladom súd prvej inštancie uviedol, že pri popise služby Hot Line je uvedené, že ide o poskytnutie krátkej informácie, návodu alebo postupu k ovládaniu IS QI alebo metodiky spracovania dát v IS QI. Pri popise služby nevyhnutný zásah je uvedené, že má ísť o urgentný zásah k zabezpečeniu dostupnosti služby a údržby IS QI pre objednávateľa. Pri popise služby vzdialená podpora je uvedené, že ide o podporu pri vyriešení prevádzkového problému, a to jeho lokalizovaním v IS QI objednávateľa. Pri popise služby konzultácie je uvedené, že tie majú byť určené k osobnému alebo telefonickému riešeniu predom definovaných prevádzkových problémov priamo u objednávateľa. Z uvedených popisov podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa majú týkať servisných zásahov, prípadne riešenia iných problémov alebo požiadaviek v IS

QI u objednávateľa (žalovaného). V prípade, ak má dôjsť k poskytovaniu takýchto služieb, tak logicky musel mať objednávateľ IS QI funkčne naimplementovaný vo svojej spoločnosti.

9. Z obsahu servisnej zmluvy podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že zmluvne dohodnuté služby majú byť poskytované na sfunkčnenie a zabezpečenie plynulej prevádzky jednotlivých modulov implementácie samostatne, ale má zabezpečovať bezproblémovú prevádzku celého IS QI. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi v tom, že ide o samostatné zmluvy a nároky z nich majú samostatný charakter, súd prvej inštancie mal ale za to, že tieto zmluvy spolu súvisia a servisná zmluva je závislá na riadnom naimplementovaní IS QI, pretože riadne naimplementovanie predstavuje aj samotný predpoklad pre poskytovanie zmluvne dojednaných služieb podľa servisnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že servisná zmluva v tomto prípade bola uzatvorená ako postimplementačný nástroj na zabezpečenie plynulosti chodu IS QI, ktorý mal byť na základe medzi stranami skôr uzavretej implementačnej zmluvy zavedený u žalovaného.

10. Podľa súdu prvej inštancie zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané, že by bol IS QI naimplementovaný a zároveň sfunkčnený u žalovaného v celom rozsahu, čo žalovaný i namietal. Dospel k záveru, že žalovaný predloženými a navrhnutými dôkazmi preukázal, že IS QI nebol naimplementovaný u žalovaného ako celok. Poukázal na výpoveď svedkyne, z ktorej podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že s prihliadnutím na komplexnosť samotného systému bolo potrebné, aby boli jednotlivé moduly prepojené a aby dávali relevantné výstupy. Napriek tomu, že moduly bolo možné spustiť, tie spolu nespolupracovali a nedokázali dať relevantné výstupy, ktoré by boli následne použiteľné. Uvedené potvrdzuje aj predložený protokol o reimplementácii, podľa ktorého IS QI nebol odovzdaný a prevzatý bez vád, ako aj žalovaným adresované odstúpenie od implementačnej zmluvy z dôvodu, že IS QI nebol riadne naimplementovaný a nemá všetky funkcionality. Žalobca v konaní nepreukázal, že by IS QI bol riadne naimplementovaný u žalovaného, a preto mal súd prvej inštancie za to, že ani nepreukázal oprávnenosť svojho nároku za fakturované služby, ktoré mali byť vykonané v rámci servisnej zmluvy, vrátane nároku na poskytnutie paušálneho poplatku označeného ako služba SLA.

11. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o jeho nároku na tento poplatok z dôvodu zakúpenia licencie zo strany žalovaného a možnosti prístupu do systému bol súd prvej inštancie toho názoru, že uvedené nepreukazuje oprávnenosť fakturácie poplatku za túto službu. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným ohľadne oznámenia o absolútnej neplatnosti licenčnej zmluvy, na ktorú žalobca vo svojej replike odkazoval, avšak ju do konania nepredložil. Skutkové tvrdenia týkajúce sa neplatnosti licenčnej zmluvy v konaní vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia, spochybňujúce tvrdenia žalobcu o opodstatnenosti samotného upgradu systému, ku ktorému mal žalovaný povinnosť v zmysle licenčnej zmluvy.

12. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani k ostatným fakturovaným položkám, a to vo vzťahu k cestovnému a službám HelpDesk. Poukázal na to, že žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že zadávanie požiadaviek na tieto služby je plne transparentné a všetko je zaznamenané v systéme, čo potvrdzuje aj čl. 8 servisnej zmluvy, podľa ktorého má žalovaný používať na objednávanie služieb prioritne tam uvedený portál žalobcu, prípadne mailovú adresu alebo telefonický kontakt. Z každej objednávky podľa predmetného článku servisnej zmluvy musí byť zrejmé, čo a za akých podmienok má byť na jej základe vykonané. Ak bola objednávka služby vyriešená, žalobca bude informovať žalovaného emailom, v ktorom bude vyzvaný k akceptovaniu a prevzatiu, pričom v prípade, ak sa nevyjadrí do 3 pracovných dní, je služba považovaná za akceptovanú. Uvedené potvrdil aj samotný žalobca počas monologickej časti svojho výsluchu. Napriek uvedenému žalobca nepredložil počas konania žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali objednanie fakturovaných služieb, a to aj napriek rozsiahlej procesnej obrane žalovaného smerovanej k jednotlivým položkám fakturácie.

13. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že totožný záver platí aj pre fakturovanie cestovného. Poukázal na to, že z prílohy č. 3 servisnej zmluvy vyplýva, že v cene za služby nie sú zahrnuté náklady na HW, dopravné náklady, ktoré v prípade potreby budú fakturované zvlášť v dohodnutej výške odsúhlasenej oprávnenou osobou žalovaného. Žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval dohodu a odsúhlasenie od oprávnenej osoby žalovaného. Žalobca taktiež pri svojom výsluchu uviedol, že výkazy týkajúce sa cestovného sú schválené zamestnancom žalovaného a sú aj podpísané príslušné protokoly, tie však počas konania nepredložil. V súvislosti s odkazom žalobcu na to, že osobné návštevy žalobcu u žalovaného preukazujúce nárok na cestovné má preukazovať kniha návštev žalovaného, táto

nebola preukázaná a zároveň správnosť tohto tvrdenia bola popretá žalovanou pri jej výsluchu, ktorá na položenú otázku uviedla, že na svojej prevádzke knihu návštev nemajú.

14. Nakoľko žalobca podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ku svojim tvrdeniam týkajúcich sa oprávnenosti fakturácie za služby, ktoré mal poskytnúť na základe servisnej zmluvy uzavretej so žalovaným, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a pretože v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, súd prvej inštancie mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Žalobca podal voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa , že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal v spore navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby vo veci sám rozhodol.

17. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých z preambuly servisnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená za účelom úpravy vzájomnej spolupráce pri poskytovaní servisnej podpory, zabezpečenia dostupnosti a štandardnej údržby prevádzky IS QI, a že samotná servisná zmluva a jej účinnosť je podmienená dodaním diela podľa zmluvy o implementácii alebo jej platnosťou a účinnosťou. Podľa žalobcu z preambuly servisnej zmluvy tento záver nevyplýva. Servisná zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.01.2022, pričom nebola naviazaná na dokončenie implementácie IS QI, a teda nie je postimplementačnou zmluvou. Nárok zo zmluvy o implementácii je predmetom iného konania, ktoré nie je právoplatne skončené, tieto zmluvy vzájomne nesúvisia, jedná sa o dva samostatné právne úkony a platnosť a účinnosť jednej zmluvy nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy druhej. Predmetom servisnej zmluvy bolo zabezpečenie prihlásenia žalovaného do informačného systému QI a túto povinnosť si žalobca preukázateľne splnil. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný platil úhrady za licencie a zabezpečenie prístupu do systému až do roku 2025. Je nelogické, ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že systém QI je nefunkčný a tento nemohol využívať, a preto mal od zmluvy o implementácii odstúpiť, avšak na strane druhej neodstúpil od servisnej zmluvy a licenciu na zabezpečenie prístupu do systému si platil až do roku 2025. Žalovaný si zjavne bol vedomý účinnosti servisnej zmluvy, v zmysle ktorej žalobca poskytoval žalovanému dohodnuté plnenia, za ktoré vystavil faktúry. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ani sa s týmito argumentami žalobcu dostatočne nevysporiadal.

18. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj zásadnú výpoveď konateľky žalovaného, v ktorej konateľka žalovaného uvádza, že servisnú zmluvu poznala a na otázku, z akého dôvodu nevypovedala servisnú zmluvu, nelogicky a nezrozumiteľne uviedla, že implementácia IS QI bola v polovici procesu, a preto to bolo ťažké, vraj boli žalobcom zahnaní do kúta a spoločnosť žalovaného mala mať v danom období ťažkosti. Na ďalšie dotazy konateľka žalovaného nevedela relevantne odpovedať a nevedela vysvetliť, čo znamená, že boli zahnaní do kúta žalobcom. Výpoveď konateľky žalovaného vytvára dôvodný predpoklad, že žalovaný bol zrejme v nepriaznivej finančnej situácii, čo by súčasne logicky odôvodňovalo, prečo žalovaný neplnil svoje záväzky voči žalobcovi, avšak zároveň nevypovedal servisnú zmluvu, zahrnul pohľadávky žalobcu do svojich záväzkov a nepreukázal, že by popieral pohľadávky žalobcu až do začiatku tohto konania. Je vysoko nepravdepodobné, aby počas dlhodobej spolupráce strán sporu a údajným výhradám voči pohľadávkam žalobcu, nebol žalovaný schopný predložiť jediný písomný dôkaz, hoci aj vo forme mailu, kde by poprel čo i len časť pohľadávky žalobcu. Svoje tvrdenia žalovaný preukázal len výpoveďou konateľky žalovaného a výpoveďou zamestnankyne žalovaného, ktorej vzťah k žalovanému vytvára pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, o to viac, že táto svedkyňa počas výsluchu uviedla, že všetky žalobcove faktúry siahajúce do roku 2022 boli popierané, čo si jasne spomína, avšak nikdy tak nebolo uskutočnené v písomnej forme.

19. Na podporu súdom vopred utvoreného právneho názoru na vec založeného na posúdení servisnej zmluvy ako postimplementačnej zmluvy, ktorá je naviazaná na dokončenie implementácie, súd prvej inštancie vylúčil dôkazy vyvracajúce jeho právny názor uplatniac sudcovskú koncentráciu. Súd aplikoval sudcovskú koncentráciu na listinný dôkaz s názvom „inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, ktorý žalobca predložil súdu deň pred nariadeným pojednávaním, avšak na tento dôkaz poukazoval žalobca už vo svojej replike a len nedopatrením tento jeden listinný dôkaz nepredložil, pričom za účelom odstránenia tohto nedopatrenia ho zaslal súdu ešte pred termínom pojednávania. Nejedná sa teda o situáciu, ktorá by bránila naplneniu princípu procesnej ekonómie. Z repliky žalobcu bolo zrejmé, čo je obsahom tohto listinného dôkazu, pričom žalovaný na tento listinný dôkaz aj reagoval vo svojej duplike. Žalobca považoval za absolútne rozporné aj tvrdenia žalovaného o neexistencii dlhu voči žalobcovi, nakoľko podpisom uznal dokument vystavený žalobcom s názvom „inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, ktorý svedčí o pohľadávkach žalobcu voči žalovanému. Neexistuje rozumný dôvod, prečo by žalovaný dobrovoľne zahrnul pohľadávky žalobcu do svojich záväzkov, keď ich od začiatku popieral a mal mať k nim výhrady.

20. Rovnako tak súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu aj na návrh žalobcu na výsluch svedka B. C. D., ktorý je štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti QI GROUP SLOVAKIA s.r.o., ktorý je obchodný partner žalobcu a vlastník IS QI, do ktorého mal žalovaný zabezpečený prístup podľa servisnej zmluvy. Zdôraznil, že žalovaný predložil súdu vyjadrenie krátko pred termínom pojednávania, ktorého prílohou bolo oznámenie o neplatnosti licenčnej zmluvy zo dňa 22.01.2025 adresované spoločnosti QI GROUP SLOVAKIA s.r.o., ktorá je priamo spojená aj so servisnou zmluvou. Výsluch tohto svedka tak nielenže mohol preukázať funkčnosť IS QI, možnosť žalovaného ho využívať, ale aj nezávislosť predmetu servisnej zmluvy od predmetu zmluvy o implementácii. Je teda zrejmé, že žalobca týmto spôsobom reagoval aj na vyjadrenie žalovaného.

21. Súd prvej inštancie aplikoval sudcovskú koncentráciu v rozpore so zámerom zákonodarcu, ktorým je naplnenie princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, pričom tak svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, avšak súčasne sudcovskú koncentráciu neaplikoval na vyjadrenie žalovaného, ktorý pár dní pred pojednávaním predložil oznámenie o neplatnosti licenčnej zmluvy, na ktoré žalobca reagoval. Súd prvej inštancie teda nevykonal dôkazy, ktoré svedčia o tvrdeniach žalobcu, keď na predložené dôkazy žalobcu nesprávne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

22. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie i to, že odkázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 08.04.2024, ktorým bola žaloba týkajúca sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii zamietnutá. Procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, pretože mal konanie prerušiť, keďže výsledok tohto konania musel byť podľa konštatovania súdu prvej inštancie priamo závislý od výsledku konania týkajúceho sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii, napriek tomu však súd prvej inštancie v tomto konaní mal za preukázané, že dielo podľa zmluvy o implementácii bolo nefunkčné a žalovaný mal účinne od tejto zmluvy odstúpiť. Svoje závery postavil aj na základe neprávoplatne skončeného konania, ktoré na jednej strane s týmto konaním priamo nesúvisí a na strane druhej priznávajú úvahy súdu prvej inštancie nepotvrdeným skutočnostiam dôkaznú silu, ktorá nevyplýva z objektívnych skutočností. Ak by bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.04.2024 zrušený odvolacím súdom, boli by akékoľvek úvahy o prípadnej nefunkčnosti systému IS QI vyvrátené.

23. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je napriek jeho rozsiahlosti arbitrárne a zjavne neodôvodnené.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že je neporozumením odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zo strany žalobcu, ak žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie mal mať za to, že platnosť a účinnosť servisnej zmluvy je priamo podmienená platnosťou a účinnosťou zmluvy o implementácii, resp. že servisná zmluva a jej účinnosť je podmienená dodaním diela podľa zmluvy o implementácii, alebo jej platnosťou a účinnosťou. Žalobca vlastnou interpretáciou skresľuje právny názor súdu, keďže nejde o priame vyjadrenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie uviedol, že na jednej

strane má žalobca pravdu, že ide o samostatné zmluvy a nároky z nich majú samostatný charakter, súd má však za to, že tieto zmluvy spolu súvisia a servisná zmluva je závislá na riadnom naimplementovaní IS QI, pretože riadne naimplementovanie predstavuje aj samotný predpoklad pre poskytovanie zmluvne dojednaných služieb podľa servisnej zmluvy.

25. Tvrdenie žalobcu, že servisná zmluva a zmluva o implementácii navzájom nesúvisia, je v rozpore so skutočným stavom dohodnutého obchodného vzťahu. Samotný žalobca v podanej replike v časti fakturácie cestovného poukazuje na bod 8.5. plánu implementácie, ktorý tvorí prílohu zmluvy o implementácii. Žalobca si teda vo svojich vyjadreniach odporuje, keď spôsob účtovania cestovného uplatneného vo faktúrach zo servisnej zmluvy odvodzuje od prílohy zmluvy o implementácii, ktorá však má byť zároveň podľa jeho názoru nezávislým a so servisnou zmluvou nesúvisiacim zmluvným vzťahom.

26. Žalobca nepreukázal riadne naimplementovanie IS QI v spoločnosti žalovaného. Nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že dňa 1. januára 2022, v deň účinnosti servisnej zmluvy, bol tento informačný systém u žalovaného spustený do prevádzky. Vyjadrenie žalobcu, že účinnosť servisnej zmluvy bola dojednaná presne a od tohto dňa mal žalovaný využívať ostrú prevádzku QI zostalo v rovine nepodložených tvrdení. Žalobca nepredložil na túto skutočnosť žiadny dôkaz a konateľ žalobcu na otázku položenú na pojednávaní dňa 21.02.2025, aby uviedol, kedy bola implementácia QI dokončená, odpovedal, že sa nevie vyjadriť k dátumu dokončenia implementácie, nemá tieto informácie, nebol pripravený na tento dátum. Žalobca nepreukázal riadne dodanie IS QI žalovanému a jeho funkčnosť, nerozporoval existenciu a obsah preberacieho protokolu zo dňa 26.04.2023, v ktorom žalovaný oznámil vady diela, ako ani doručenie tohto dokumentu žalobcovi.

27. Žalovaný nemal dôvod formálnym úkonom ukončovať servisnú zmluvu, nakoľko bol presvedčený, že zmluva ani nenadobudla účinky k 01.01.2022, pretože v danom čase poskytovanie servisu QI nebolo objektívne možné. Účinnosť uvedená v zmluve nekorešpondovala so skutočným stavom.

28. Žalovaný poukázal na list s názvom „Návrh na spoločné stretnutie“ zo dňa 21.06.2023, ktorý ako listinný dôkaz predložil v rámci podaného odporu. V tomto liste žalovaný vytkol neopodstatnenosť fakturácie zo servisnej zmluvy a vzniesol pripomienky k jednotlivým fakturovaným položkám. Preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že počas dlhodobej spolupráce strán sporu nebol žalovaný schopný predložiť jediný písomný dôkaz, kde by poprel čo i len časť pohľadávky žalobcu, je nepravdivé, keďže v dokumente „Návrh na spoločné stretnutie“ žalovaný rozporoval fakturáciu plnení zo servisnej zmluvy.

29. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že v tomto konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ku svojim tvrdeniam týkajúcim sa oprávnenosti fakturácie za služby, ktoré mal poskytnúť na základe servisnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v otázke preukázania nároku pasívny, pričom už zo znenia odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, ku ktorému sa žalobca písomne vyjadroval, bolo zrejmé, aké jednotlivé položky z faktúr žalovaný rozporuje, považuje ich za nepreukázané a nepodložené. Žalobca mal predložiť listinné dôkazy na preukázanie nároku ako prílohy repliky zo dňa 25.10.2023. Žalobca však listinné dôkazy, ktoré v replike označuje, nepredložil, a to aj napriek tomu, že žalovaný na to upozornil v jeho duplike zo dňa 18.12.2023, ktorá bola žalobcovi doručená v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním. Preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že listinný dôkaz s názvom „inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“ nepredložil „len nedopatrením“ nemôže obstáť. Žalobca zostal nečinný a listinné dôkazy predložil súdu až dňa 20.02.2025 o 14:26 hod., teda v čase menej ako deň pred nariadeným termínom pojednávania. Podľa žalovaného preto súd prvej inštancie zákonne a dôvodne aplikoval na písomné podanie žalobcu a dôkazy predložené žalobcom až dňa 20.02.2025 zásadu sudcovskej koncentrácie konania.

30. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedkov, ktorých navrhol vypočuť až na pojednávaní konanom dňa 21.02.2025 podľa žalovaného súd prvej inštancie rovnako zákonne a správne uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, pretože žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z akého dôvodu navrhol vykonanie týchto dôkazov až na pojednávaní. Žalobca žiadal vypočutie p. B. C. D., ktorého výpoveď v tomto konaní je nepodstatná, nakoľko táto osoba s ohľadom na predmet sporu, ktorým je zaplatenie faktúr zo servisnej zmluvy, so samotnou realizáciou a výkonom služieb podľa servisnej zmluvy nemala nič spoločné. Pán D. osobne implementáciu QI ako ani servis nevykonával a ani žiadnym spôsobom do procesu nezasahoval či výkon služieb nekontroloval, a preto jeho výsluch

by bol irelevantný a pre konanie nepodstatný. Výsluchom tohto svedka by neboli zistené rozhodujúce skutočnosti.

31. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že výsledok tohto konania by musel byť podľa konštatovania súdu prvej inštancie priamo závislý od výsledku konania týkajúceho sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii, odmietol tiež tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie postavil svoje závery na základe neprávoplatne skončeného konania. Úvahy žalobcu, že súd prvej inštancie mal konanie prerušiť, označil za nesprávne a irelevantné.

32. Pokiaľ žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, ide podľa žalovaného o prejav jeho nespokojnosti s výsledkom sporu.

33. V odvolacej replike žalobca rozvinul odvolaciu argumentáciu a pretože podľa platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok uvedených v ustanovení len v odvolaní, zhrnutie ďalších tvrdení a argumentov uvedených žalobcom odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

34. V odvolacej duplike žalovaný rozvinul argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu a pretože podľa platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, zhrnutie ďalších tvrdení a argumentov uvedených žalovaným odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania ( ), odvolacími dôvodmi ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa potvrdil. Na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ).

36. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať.

37. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa . Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v , ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Pretože zákonný imperatív vyjadrený v in fine neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023). Z viazanosti odvolacieho súdu odvolaním vyplýva, že odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti preskúmavaného rozhodnutia

súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia posudzoval a vyhodnocoval výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

38. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na podklade odvolania žalobcu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súdenej veci dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď napadnutým rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, a vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú a odôvodnenú odpoveď na otázky významné pre rozhodnutie sporu tak, ako ho strany v priebehu konania vymedzili. Odvolací súd sa stotožnil so závermi, úvahami a postupom súdu prvej inštancie, ktoré viedli k nosným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu, keď na podklade odvolania žalobcu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov súdu prvej inštancie prijatých v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd preto v zmysle odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, pričom odvolací súd vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. ÚS SR ). Odvolací súd pritom zároveň pripomína, že nakoľko nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo zisteného skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý bude uvádzať pri vysporiadavaní sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v postavení implementačného partnera a žalovaný v postavení koncového užívateľa dňa 25.03.2021 uzavreli zmluvu č. ZMOI2021001 o implementácii informačného systému QI (ďalej len „zmluva o implementácii“). V zmysle článku II s názvom Predmet zmluvy sa žalobca ako implementačný partner žalovanému ako koncovému užívateľovi podľa tejto zmluvy a podľa plánu implementácie zaviazal vykonať implementáciu informačného systému QI. V konaní nebolo sporné ani to, že dňa 20.04.2021 uzavreli žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako poskytovateľ Zmluvu o poskytnutí servisnej podpory SZ-2022-01-001 podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V preambule servisnej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany pristupujú k uzatvoreniu tejto zmluvy za účelom úpravy vzájomnej spolupráce pri poskytovaní servisnej podpory, zabezpečenie dostupnosti a štandardnej údržby prevádzky informačného systému QI tak, aby bol medzi zmluvnými stranami jednoznačne upravený spôsob vzniku obchodných záväzkových vzťahov, ktorých predmetom bude poskytovanie služieb, ako aj vymedzenie základného rámca vzájomných práv a povinností vyplývajúcich pre zmluvné strany z obchodných záväzkových vzťahov, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú v nadväznosti na túto zmluvu.

40. Žalobca podanie odvolania odôvodnil tým, že na základe znenia preambuly servisnej zmluvy dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru, že a jej účinnosť je podmienená dodaním diela podľa zmluvy o implementácii, alebo jej platnosťou a účinnosťou. Podľa žalobcu nesprávnosť tohto záveru má spočívať v tom, že z preambuly takýto záver žiadnym spôsobom nevyplýva, nadobudla účinnosť dňa 01.01.2022, nebola naviazaná na dokončenie implementácie systému IS QI, nie je postimplementačnou zmluvou a zmluvy vzájomne nesúvisia. Jedná sa o dva samostatné právne úkony, platnosť a účinnosť jednej zmluvy nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy druhej.

41. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalobcu predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že je vo vzťahu k zmluve o implementácii tzv. postimplementačnou zmluvou, pretože riadne naimplementovanie IS QI predstavovalo samotný predpoklad pre poskytovanie zmluvne dojednaných služieb podľa servisnej zmluvy, nielen na podklade znenia preambuly servisnej zmluvy, ale tiež jej obsahu resp. z Prílohy č. 1 Servisnej zmluvy, ako aj z výsluchu svedkyne. Preto nemôže obstáť už len samotný argument žalobcu, podľa ktorého k takému záveru viedlo súd prvej inštancie len znenie preambuly servisnej zmluvy. Za nadbytočný odvolací súd považuje odvolací argument žalobcu, podľa ktorého sa jedná o dva samostatné právne úkony, platnosť a účinnosť jednej zmluvy nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy druhej, pretože súd prvej inštancie v ods. 16 napadnutého rozhodnutia

výslovne prisvedčil žalobcovi v tom, že ide o samostatné zmluvy a nároky z nich majú samostatný charakter. Súd prvej inštancie za nosný dôvod zamietnutia žalobných nárokov žalobcu uplatnených na podklade servisnej zmluvy založil na úvahe, podľa ktorej pokiaľ systém IS QI nebol zo strany žalobcu riadne naimplementovaný u žalovaného, nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k poskytovaniu služieb podľa servisnej zmluvy.

42. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie v súdenej veci poukázal aj na znenie preambuly servisnej zmluvy, z ktorej nad všetky pochybnosti vyplýva, že bola uzatvorená za účelom „štandardnej údržby prevádzky informačného systému QI“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nielen z intencií názvu servisnej zmluvy (podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo servis znamená opravu a údržbu), ale i zo samotnej preambuly tohto právneho úkonu je možné vyvodiť, že jej účelom bolo zabezpečiť servis, t.j. údržbu prevádzky (už) naimplementovaného IS QI u žalovaného.

43. Odvolateľ v podanom odvolaní ponechal bez povšimnutia, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rámci obsahu jednotlivých ustanovení Prílohy č. 1 servisnej zmluvy tiež príkladmo poukázal na to, že pri popise služby hotline je uvedené, že ide o poskytnutie krátkej informácie, návodu alebo postupu k ovládaniu IS QI alebo metodiky spracovanie dát IS QI, pri popise služby nevyhnutný zásah je uvedené, že má ísť o urgentný zásah k zabezpečeniu dostupnosti služby a údržby IS QI pre objednávateľa, pri popise služby vzdialená podpora je uvedené, že ide o podporu pri vyriešení prevádzkového problému, a to jeho lokalizovaním v IS QI objednávateľa, pri popise služby konzultácie je uvedené, že tie majú byť určené k osobnému alebo telefonickému riešeniu predom definovaných prevádzkových problémov priamo u objednávateľa. Z uvedených popisov služieb podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že sa majú týkať servisných zásahov v prípade riešenia iných problémov alebo požiadaviek IS QI u žalovaného (objednávateľa). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak má dôjsť k poskytovaniu takýchto služieb, tak logicky musí mať samotný objednávateľ IS QI funkčne naimplementovaný vo svojej spoločnosti. Podľa záverov súdu prvej inštancie potom z obsahu servisnej zmluvy (ako celku, poznámka odvolacieho súdu) vyplýva, že má zabezpečovať servisné zásahy a bezproblémovú prevádzku celého IS QI. Žalobca pri tom v podanom odvolaní správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie vôbec nespochybnil.

44. Ďalej odvolací súd poukazuje i na to, že z výsluchu svedkyne pani E. C. vyplynulo, že je zamestnankyňou obchodnej spoločnosti žalovaného na pozícii koordinátor informačného systému a bola priamo účastná pri implementácii IS QI. Svedkyňa potvrdila, že implementácia súvisela so servisnými zmluvami, k implementácii tohto systému uviedla, že ju nepovažuje za ukončenú, pretože skutočnosť, že dokáže pracovať v oddelených moduloch, neznamená, že je funkčná ako celok. Pokiaľ žalobca mal v roku 2022 spustiť servisnú podporu, podľa jej názoru išlo stále o implementáciu, pretože bez funkčného systému nie je čo servisovať.

45. V rámci posúdenia odvolania žalobcu odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že žalobca voči logickému a dostatočne skutkovo podloženému záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak malo dôjsť k poskytovaniu služieb podľa servisnej zmluvy, ktoré tiež príkladmo vymenoval, tak logicky musí mať samotný objednávateľ IS QI funkčne naimplementovaný vo svojej spoločnosti, neuviedol žiadnu relevantnú protiargumentáciu, ktorá by vyvracala racionálnu úvahu súdu prvej inštancie, že nie je fakticky možné napriek existencii platne uzavretej a účinnej zmluvy „servisovať“ informačný systém, ktorý nebol riadne dodaný (naimplementovaný).

46. Odvolací súd je preto tohto názoru, že súd prvej inštancie na základe všetkých uvedených skutočností, ktoré hodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel k správnemu záveru, že tieto zmluvy spolu súvisia a plnenie predmetu servisnej zmluvy bolo závislé na riadnom naimplementovaní IS QI, pretože riadne naimplementovanie IS QI predstavovalo aj samotný predpoklad pre poskytovanie zmluvne dojednaných služieb podľa servisnej zmluvy. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že tieto zmluvy spolu nijakým spôsobom nesúvisia, keďže z hľadiska ich predmetu je zrejmé, že zmluvou o implementácii sa žalobca zaviazal dodať žalovanému implementáciu informačného systému QI a servisnou zmluvou sa zaviazal vykonať štandardnú údržbu jeho prevádzky. Z hľadiska predmetu týchto zmlúv a v nich upravených práv a povinností zmluvných strán je preto daná ich vecná súvislosť a faktická previazanosť, ako na to správne poukázal tiež súd prvej inštancie.

47. Odvolací súd v kontexte odvolacej argumentácie žalobcu ďalej zdôrazňuje, že súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí prisvedčil žalobcovi, že ide o samostatné zmluvy (právne úkony) a nároky z nich majú samostatný charakter, ale zdôrazňoval práve skutočnosť, že riadne naimplementovanie IS QI predstavuje predpoklad pre poskytovanie zmluvne dojednaných služieb podľa servisnej zmluvy. Preto strohé poukázanie žalobcu na skutočnosť, že formálne nadobudla účinnosť dňa 01.01.2022, a teda jej účinnosť nebola naviazaná na dokončenie implementácie IS QI, nemôže stačiť pre spochybnenie odôvodnenej úvahy súdu prvej inštancie, že pokiaľ nebol systém IS QI riadne naimplementovaný, nebolo možné vykonávať predmet servisnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v odvolacej argumentácii dostatočne nerozlišuje, že súd prvej inštancie v tomto súdnom konaní na podklade obrany žalovaného založil svoje rozhodnutie na závere, že samotné plnenie servisnej zmluvy, teda poskytovanie servisu a údržby implementovaného systému predpokladalo, že tento systém je u žalovaného funkčne nainštalovaný a prevádzkovaný, a teda súd prvej inštancie hodnotil faktickú možnosť dodania fakturovaných služieb podľa servisnej zmluvy ako predpokladu pre priznanie odmeny za ich vykonanie, a nie právnu podmienenosť platnosti a účinnosti zmluvy o implementácii a servisnej zmluvy.

48. Správnosť tohto kľúčového záveru súdu prvej inštancie nemohla spochybniť ani odvolacia námietka žalobcu, že predmetom servisnej zmluvy bolo zabezpečenie prihlásenia žalovaného do IS QI, čo bolo zo strany žalobcu vykonané, keď v tomto smere žalobca v skutkovej rovine nepoukázal na konkrétne znenie servisnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo, že predmetom servisnej zmluvy bolo (iba) zabezpečenie prihlásenia žalovaného do systému IS QI, a to bez ohľadu na jeho (ne)úspešnú implementáciu. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že v preambule servisnej zmluvy je priamo uvedené, že bola uzatvorená nielen za účelom zabezpečovania dostupnosti, ale aj za účelom štandardnej údržby prevádzky IS QI, a teda z preambuly servisnej zmluvy, ale i tiež z jej ďalších ustanovení, žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmetom servisnej zmluvy bolo iba samotné zabezpečenie prihlásenia žalovaného do IS QI, a to bez ohľadu na jeho funkčnosť (ako celku).

49. Pokiaľ žalobca považoval za nelogické, ak žalovaný na základe nefunkčnosti systému QI, ktorý nemohol využívať, odstúpil od zmluvy o implementácii, avšak na druhej strane neodstúpil od servisnej zmluvy a licenciu na zabezpečenie prístupu do systému si platil až do roku 2025, odvolací súd poukazuje na to, že ani táto odvolacia námietka nevyvracia záver, že predpokladom pre plnenie servisnej zmluvy bolo funkčné naimplementovanie dohodnutého informačného systému. Skutočnosť, že žalovaný prípadne nevyužil svoje právo odstúpiť od servisnej zmluvy, nezakladá právo žalobcu na plnenie zo servisnej zmluvy, pokiaľ jej predmet nebolo možné vykonávať pre nefunkčnosť samotného systému QI, ktorého dostupnosť a štandardnú údržbu mala zabezpečovať. Pokiaľ potom žalobca namietal i to, že súd prvej inštancie nevzal tieto skutočnosti do úvahy a ani sa s týmito argumentami dostatočne nevysporiadal, odvolací súd poukazuje na to, že ani to nezakladá prípadnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože tieto otázky ani neboli relevantné pre posúdenie existencie nároku žalobcu na zaplatenie plnenia zo servisnej zmluvy k IS QI, ktoré ani nebolo možné realizovať pre samotnú nefunkčnosť tohto inf. systému.

50. Odvolací súd k námietke žalobcu, že svoje tvrdenia žalovaný preukazuje len výpoveďou konateľky žalovaného a výpoveďou svedkyne (p. C.), ktorá je zamestnankyňou žalovaného, ktorej vzťah k žalovanému vytvára pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015 sp. zn. -29, z ktorého pre súdenú vec rezultuje, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich vierohodnosti (pravdivosti) zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivým dôkazom tým, že by určitým dôkazom prisudzoval vyššiu mieru vierohodnosti než iným, alebo naopak určitým dôkazom, ako je napríklad výpoveď zamestnanca strany, dôkaznú silu celkom alebo zčasti upieral. Ustanovenie ponecháva postup pri hodnotení dôkazov na úvahe súdu. Zásade voľného hodnotenia dôkazov preto nezodpovedá postup presadzovaný žalobcom v podanom odvolaní, podľa ktorého

je vopred svedecká výpoveď takejto svedkyne označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok len preto, že je v zamestnaneckom vzťahu so stranou sporu. Preto samotná skutočnosť, že svedkyňa je zamestnankyňou žalovaného, nezakladá záver, že jej výpoveď získaná zákonným postupom, ktorá je pre posúdenie sporu významná, nemá váhu, resp. že skutočnosti ňou uvedené sú nepravdivé alebo nevierohodné. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá vystupuje v civilnom sporovom konaní ako svedok, a je inak v zamestnaneckom vzťahu k strane sporu, sama o sebe takýto záver neodôvodňuje.

52. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje postupom podľa . Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu pri tom môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ). Hodnotením dôkazu sa pri tom rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Hodnotením dôkazu z hľadiska jeho pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané), a ktoré nie. Hodnovernosť výpovede svedka súd vyhodnocuje vo vzťahu k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov a skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a až celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje podklad pre vyvodenie záveru, či existujú dôvody vnášajúce relevantné pochybnosti o pravdivosti skutočností, o ktorých svedok svedčil. Záver o nepravdivosti výpovede svedkyne tak mohli založiť závažné nezrovnalosti v jej výpovedi, alebo jej prípadný nesúlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, alebo mohol vyplynúť z porovnania jej výpovede a iných objektívnych okolností, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že svedkyňa počas výsluchu uviedla, že všetky žalobcove faktúry siahajúce do roku 2022 boli popierané, čo si jasne spomína, avšak nikdy tak nebolo uskutočnené v písomnej forme, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu by takéto konštatovanie žalobu malo preukazovať to, že jej výpoveď v tomto súdnom konaní by mala byť hodnotená ako neobjektívna, keď žalobca v odvolaní ani neupresnil, z ktorého dôkazného prostriedku alebo skutočnosti, ktorá bola zistená v priebehu konania, je toto tvrdenie svedkyne v rozpore. Žalobca nevysvetlil ani to, aký vplyv mala táto skutočnosť na správnosť napadnutého rozhodnutia, keď odvolací súd opätovne pripomína, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca žalovaný nárok nepreukázal.

53. Z výpovede svedkyne, ktorej hodnovernosť a význam pre toto súdne konanie žalobca relevantne nespochybnil, pritom jednoznačne vyplynulo, že bola priamo účastná pri implementácii IS QI. Vo svojej výpovedi vysvetlila, že implementácia bola navrhnutá ako zložitý projekt, ktorý musí skĺbiť viacero prúdov. Žalovaný je výrobným podnikom vyrábajúcim traktory a produkt ako taký je zložitý, pretože zahŕňa oblasť výroby, nakúpu a kooperácii, sú to tri elementy, ktoré musia byť prepojené pre korektný výstup do účtovníctva. Do zvoleného IS QI vkladali veľké nádeje, potrebovali dobré a podrobné informácie, a tak bol prezentovaný a mal tak byť aj navrhnutý. Implementácia prebiehala v určitých etapách, prvý modul bol spustený účtovníctvo, potom ďalšie moduly, ktoré stále vykazovali chybovosť a nedokázali sa prepojiť. Začiatkom roku 2022 žalobca spustil servisnú podporu, avšak podľa jej názoru išlo stále o implementáciu, pretože bez funkčného systému nie je čo servisovať. Implementáciu nepovažovala za ukončenú, pretože skutočnosť, že dokáže pracovať v oddelených moduloch, neznamená, že je funkčná ako celok. K systému žalobcu HelpDesk uviedla, že je to portál na zaznamenávanie požiadaviek, pripomienok, informácii, ktorú žalobca považoval za servisnú podporu. Za obdobie používania bol používaný na pripomienky k sfunkčneniu IS QI a nemôže byť považovaný za nosnú časť servisnej podpory. Zo skúsenosti s používaním takýchto systémov uviedla, že servisná podpora funguje v prípade, keď je niečo naimplementované funkčne a potrebuje nejakého mentora za účelom dodatočných, výnimočných skutočností, ktoré chce používať. Servisná podpora musí byť postimplementačný nástroj, v opačnom prípade sa platí dvakrát za to isté. Keď prišla faktúra zo servisnej zmluvy, tá bola vytlačená a bola evidovaná za účelom poskytnutia informácií, aj keď z nej veľa informácií nevyplývalo, pričom to neboli odsúhlasené položky. K cestovnému uviedla, že vo vzťahu k tomu tam nie sú uvedené ani dni a ani zamestnanci, ktorí tam mali byť. K položke faktúry č. FV-2022-100-000136 implementácia upomienky uviedla, že podľa nej ide o štandardný nástroj, ktorý používa každý informačný systém a mal byť súčasťou implementácie a nie súčasťou servisných úkonov. Faktúra č. FV-2022-100-000306 k veľkému počtu uplatnených hodín (duplicitné karty, work flow, príjem na sklad ....) je to zjavne nejaká chybovosť systému a implementácie. Podľa nej nie sú konzultácie pri servisnej podpore potrebné. Nedostali žiadne manuály od žalobcu v súvislosti s implementáciou a žalobca to vykonával zrejme na základe konzultácií, a tak v prípade zmeny zamestnanca, čo je bežné, je zakaždým potrebné volať implementátora za účelom zaškolenia nového zamestnanca, čo nie je správne,

pretože také školenie mali robiť už vyškolení zamestnanci na základe predložených návodov. K faktúre č. FV-2022-100-000341 sa vyjadrila obdobne, že išlo o nefunkčnosť systému ako takého a v čase vydania faktúry moduly sklady a výrobu v rámci implementácie nefungovali. Modul výroba sa dal zapnúť, ale nedával relevantné údaje, nefungoval. K faktúram uviedla, že boli odoslané na mail žalovaného, brali ich na vedomie, avšak uviedla, že mali za to, že boli súčasťou implementácie a mali byť zahrnuté v platbe za implementáciu. Výhrady voči faktúram podávali telefonicky, avšak nevedela sa priamo vyjadriť k faktúram, mala na starosti implementáciu. K implementácii mali byť uplatňované vady, a zamestnanci na výrobe mali písomné výhrady k dielu ako takému. Vady a pripomienky mali aj po reimplementácií, ktoré neboli odstránené. V súčasnosti u žalovaného používajú iný informačný systém, ktorého implementácia trvala zhruba 6 mesiacov.

54. Žalobca v podanom odvolaní pri tom nenamietal, že by podstatné závery výpovede svedkyne, podľa ktorých implementácia IS QI nebola ukončená (jednotlivé moduly neboli prepojené a nepodávali relevantné výstupy), servisná podpora funguje v prípade, keď je niečo naimplementované funkčne a služby uplatnené žalobcom na podklade servisnej zmluvy boli súčasťou implementácie a neboli zo strany žalovaného odsúhlasené, spochybňovali iné vykonané dôkazy alebo skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo.

55. Žalobca ďalej namietal skutočnosť, že na listinný dôkaz s názvom „inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, ktorý žalobca predložil súdu prvej inštancie deň pred nariadeným termínom pojednávania, súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

56. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

57. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

58. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

59. Odvolací súd k odvolacej námietke nesprávneho uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania podľa vo všeobecnosti uvádza, že z komentárovej literatúry (k tomu porov. komentár k z diela: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.) vyplýva, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú tiež prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany ( ), medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov ( ). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony strán nesmú viesť k prieťahom v konaní ( ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Preto sa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany aplikujú aj ustanovenia a o koncentrácii konania. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania), ktorej nesprávne uplatnenie žalobca namietal, a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). V zveril súdom diskrečnú právomoc uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, čo v súdnej praxi znamená, že podľa okolností konkrétneho prípadu súd nemusí prihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas.

60. Žalobca svoj záver o nesprávnom uplatnení sudcovskej koncentrácie konania založil na tom, že na tento dôkaz poukazoval už vo svojej replike a len nedopatrením tento listinný doklad nepredložil, pričom

podľa žalobcu bolo zrejmé ako súdu, tak aj žalovanému, čo je obsahom tohto listinného dôkazu, pričom žalovaný na tento listinný dôkaz reagoval aj vo svojej replike.

61. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2023 (replika), ktoré sa nachádza na č.l. 125 listinného spisu, označil dôkaz „Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, k vyjadreniu ale takto označený dôkaz nepredložil. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva i to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2023 (duplika), ktoré sa nachádza na č.l. 146 spisového materiálu vedeného v listinnej podobe, poukázal na to, že žalovaný označený dôkaz Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022 v prílohe vyjadrenia nepredložil, keď žalovanému nebol spolu s vyjadrením doručený. Zo spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 21.02.2025, keď spolu s predvolaním na určený termín pojednávania žalobcovi doručoval tiež dupliku žalovaného, pričom uvedená zásielka bola doručená dňa 21.01.2025 do elektronickej schránky zástupcu žalobcu. Dňa 20.02.2025 o 14:26 (deň pred nariadeným pojednávaním) žalobca doručil súdu prvej inštancie dôkaz s názvom Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022, a to bez uvedenia akýchkoľvek (ďalších) skutočností, ktoré by mali z tohto listinného dôkazu vyplývať.

62. Zo skutočností zistených z obsahu spisu je potom nepochybné, že žalobca mohol prvýkrát predložiť tento dôkaz spolu s replikou a nepochybne z nich vyplýva tiež to, že mohol mať na podklade dupliky žalovaného, ktorá mu bola doručená dňa 21.01.2025, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom pojednávania nariadeným na deň 21.02.2025 vedomosť o tom, pokiaľ by konal starostlivo, že súčasťou spisu tento dôkaz nie je. Žalobca v odvolaní a ani pred súdom prvej inštancie neponúkol žiadne vysvetlenie, prečo tento dôkaz za týchto okolností nepredložil už skôr, a prečo ho potom predložil tesne pred termínom pojednávania (keď zo samotného úkonu jeho predloženia vyplýva, že musel mať vedomosť o tom, že nie je súčasťou spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že lehota na prípravu na pojednávanie je spravidla 5 dní ( ) a jedná sa o minimálnu lehotu určenú na to, aby sa protistrana a tiež súd prvej inštancie dostatočným spôsobom pripravili na pojednávanie, ktorá príprava okrem iného zahŕňa aj oboznámenie sa s obsahom listinných dôkazov strán predložených v písomnej fáze konania. Pokiaľ je aj pravdou skutočnosť, že žalobca vo svojej replike tento listinný dôkaz nepredložil len nedopatrením (čo je nutné pričítať na ťarchu žalobcu), neuniklo pozornosti odvolacieho súdu ani to, že žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo ho nepredložil skôr, keď mu na podklade námietok žalovaného o nepripojení tohto dôkazu musela byť známa skutočnosť, že tento dôkaz k svojmu podaniu nepripojil. Nemožnosťou predloženia dôkazov bez viny strany civilného sporového konania treba rozumieť objektívnu nemožnosť ich včasného predloženia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. rozumie sa tým situácia, kedy strana sporu nemohla bez svojej viny dôkazy včas predložiť, pretože z procesného hľadiska žiadnym spôsobom nezavinila nesplnenie si svojej povinnosti ich včasného predloženia. Žalobca však v konaní neuviedol žiadne také objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili predložiť tento listinný dôkaz tak, aby sa s ním protistrana i súd mohli oboznámiť minimálne v lehote na prípravu na pojednávanie. Odvolací súd potom v okolnostiach súdenej veci nezistil nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri aplikovaní sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k predloženiu tohto listinného dôkazu.

63. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na to, že existenciu žalovaného nároku nemôžu preukazovať údajné rozporné tvrdenia žalovaného o neexistencii dlhu za situácie, keď mal podpisom uznať dokument „Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, na ktorý súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a dokazovanie ním nevykonal. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v priebehu konania vystaval svoj procesný útok i na tom, že žalovaný nerozporoval faktúry v dobe ich obdržania, bez výhrad potvrdil podpisom inventarizáciu pohľadávok, ktorá obsahovala zoznam predmetných faktúr. Faktúry boli riadne odkomunikované osobne, prostredníctvom e-mailu, ale najmä cez portal.helpdesk.eu v zmysle čl. 8 Spôsob objednávania a prevzatia Služby Servisnej zmluvy. Komunikácia cez portál obsahovala zadania žalovaného a informácie od žalobcu ako dané zadania vyriešil (replika žalobcu zo dňa 25.10.2023). Z obsahu spisu vyplýva tiež to, že k tomuto podaniu žalobca žiadne listinné dôkazy nepriložil. Žalovaný v priebehu konania vysvetlil, že inventarizácia pohľadávok (odsúhlasenie zostatkov) predstavuje účtovnú operáciu, a preto nemôže byť ani dôkazom o existencii pohľadávok žalobcu voči žalovanému a nie je ani dôkazom o tom, že žalovaný tieto pohľadávky nepopieral, keďže v priebehu konania bolo preukázané, že strany sporu a resp. ich zástupcovia viedli ohľadom systému QI a súvisiacich zmlúv rokovania, v ktorých sa objavili výhrady voči fakturácii žalovaných služieb. I keď žalobca tvrdil, že faktúry mali byť

odkomunikované prostredníctvom e-mailu alebo cez portal.helpdesk.eu, žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení nepredložil (duplika žalovaného zo dňa 18. 12. 2023).

64. V súdenej veci na to, aby žalobca v tomto konaní uspel, bolo jeho procesnou povinnosťou vzhľadom na relevantnú obranu žalovaného tvrdiť a preukázať, že fakturované služby v žalovanej sume boli žalovanému riadne dodané. Pritom ani samotný žalobca skutkovo nevymedzil, že sa pri dokumente „Inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2022“, jedná o dôkaz preukazujúci právny dôvod a výšku uplatneného peňažného nároku, ale tento dôkaz označil na podporu tvrdenia, že žalovaný sporné faktúry nepopieral v dobe ich obdržania, pričom ale žalovaný tieto tvrdenia v konaní poprel, keď z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva tiež to, že vypočutá svedkyňa potvrdila, že výhrady voči faktúram podávali telefonicky. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že v prípade tvrdení žalovaného o neexistencii dlhu sa malo jednať o rozporné tvrdenia, ktoré by mali preukazovať existenciu žalovaného nároku, predovšetkým z dôvodu, že ani z tvrdení samotného žalobcu nijak nevyplýva, že sa malo jednať o dôkaz priamo preukazujúci žalovaný nárok.

65. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že tento dôkaz, ktorý súd prvej inštancie nevykonal, mohol vyvrátiť právny názor súdu prvej inštancie pri posúdení servisnej zmluvy ako postimplementačnej zmluvy, ktorá je naviazaná na dokončenie implementácie, v tomto smere však z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutkové tvrdenia žalobcu k tejto otázke, ktoré by mal tento dôkaz potvrdzovať.

66. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej dopĺňa, že nie je možné dospieť k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku len na základe skutočnosti, že podľa žalobcu žalovaný žalované faktúry nepopieral, čoho dôkazom malo byť i podpísanie inventarizácie pohľadávok, preto správne svoju pozornosť súd prvej inštancie na základe obrany žalovaného zameral na to, či žalobca v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť fakturácie za služby, ktoré mal poskytnúť na základe servisnej zmluvy.

67. K tvrdeniu žalobcu, že z výpovede konateľky vyplynulo, že žalovaný bol v ťažkej situácii, z čoho žalobca (v spojení s nepopieraním fakturácie) vyvodzoval predpoklad, že žalovaný bol zrejme v nepriaznivej finančnej situácii nezávisle od činnosti žalobcu, čo malo logicky odôvodňovať nesplnenie jeho záväzkov voči žalobcovi, odvolací súd uvádza, že z úradného záznamu z pojednávania a zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 21.02.2025 žiadnym spôsobom nevyplýva, že by neuhradenie záväzkov žalobcu voči žalovanému malo mať podľa tvrdení konateľky žalovaného pôvod v nepriaznivej finančnej situácii žalovaného, pričom ale odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že pre posúdenie tohto sporu to ani nie je nijak významné, pretože ako už odvolací súd uviedol, bolo úlohou žalobcu predovšetkým tvrdiť a preukázať existenciu žalovaného nároku, k čomu nie je možné dospieť len cestou polemiky o dôvodoch nesplnenia uplatneného záväzku zo strany žalovaného.

68. Uvedené závery sa vzťahujú tiež na odvolací argument žalobcu, podľa ktorého je vysoko nepravdepodobné, že počas dlhodobej spolupráce strán sporu nebol žalovaný schopný predložiť jediný písomný dôkaz, ktorý by poprel čo i len časť pohľadávky žalobcu. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že táto odvolacia argumentácia je pre predmet sporu irelevantná, pretože sa jedná o dohady a domnienky žalobcu, ktoré nie sú spôsobilé preukázať existenciu žalovaného nároku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky za situácie, keď žalovaný jeho existenciu relevantne popieral a na svoje tvrdenia označoval a predkladal dôkazy.

69. Podľa odvolacích námietok žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval sudcovskú koncentráciu konania tiež vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedka B. C. D., ktorý je zástupcom obchodnej spoločnosti QI GROUP SLOVAKIA s.r.o. a vlastníka IS QI. Uviedol, že výsluch tohto svedka mohol preukázať funkčnosť informačného systému QI a nezávislosť predmetu servisnej zmluvy a predmetu zmluvy o implementácii. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný predložil súdu vyjadrenie krátko pred termínom pojednávania, ktorého prílohou bolo oznámenie o neplatnosti licenčnej zmluvy zo dňa 22.01.2025. Je potom podľa žalobcu zrejmé, že týmto spôsobom reagoval aj na vyjadrenie žalovaného.

70. Odvolateľom zvolená argumentácia o porušení pravidiel uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania pri návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka však podľa odvolacieho súdu obstáť nemôže. Napriek tomu, že žalobca ospravedlnil podanie tohto dôkazného návrhu až na pojednávaní tým spôsobom, že reagoval aj na vyjadrenie žalovaného o neplatnosti licenčnej zmluvy zo dňa 22.01.2025, abstrahuje od skutočnosti, že podľa jeho vlastných odvolacích tvrdení výsluch svedka

mal preukázať funkčnosť informačného systému, možnosť žalovaného ho využívať ako aj nezávislosť predmetu servisnej zmluvy od predmetu zmluvy o implementácii. Z odvolacej argumentácie žalobcu tak nevyplýva žiadny súvis medzi podaním žalovaného zo dňa 22.01.2025, ktoré sa obsahovo týkalo licenčnej zmluvy, a skutočnosťami, ktoré mal výsluch tohto svedka preukazovať. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že už v podanom odpore sa žalovaný bránil proti žalobe tým, že informačný systém QI (dielo) ako celok nebol napriek dvojročnému procesu žalobcom dokončený, plne funkčný a vykazoval vysokú mieru chybovosti. Vzhľadom k tomu nemohlo zo strany žalobcu ani dôjsť k plneniu predmetu servisnej zmluvy a žalobca nemá nárok uplatňovať voči žalovanému úhradu mesačného paušálneho poplatku za výkon servisných služieb SLA. Dňa 21.06.2023 žalovaný zaslal žalobcovi list označený ako „návrh na spoločné stretnutie“, účelom ktorého bolo nielen stanovenie termínu na urovnanie vzťahu a ukončenie spolupráce ohľadom implementácie QI, ale aj skonštatovanie neúplnosti dodania informačného systému zo strany žalobcu, nakoľko systém QI nie je možné zo strany žalovaného plne užívať. Žalobca v tomto liste jasne namietol oprávnenosť fakturácie zo servisnej zmluvy, ktorá nie je s ohľadom na predmet zmluvy a stav implementácie informačného systému opodstatnená.

71. Už na základe odporu proti platobnému rozkazu tak musela byť žalobcovi, ktorý bol počas celého priebehu konania právne zastúpený, známa skutočnosť, že žalovaný rozporuje funkčnosť IS QI, možnosť žalovaného ho využívať, a poukazuje na závislosť plnenia predmetu servisnej zmluvy od predmetu zmluvy o implementácii. Preto pokiaľ žalobca navrhol výsluch svedka na tieto skutočnosti až na pojednávaní, nie je možné konštatovať, že konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť tohto konania, pretože už na základe odporu proti platobnému rozkazu mu muselo byť zrejmé, že sa jedná o skutočnosti sporné.

72. Súd prvej inštancie v odseku 16. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným ohľadne oznámenia absolútnej neplatnosti licenčnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že skutkové tvrdenia týkajúce sa neplatnosti licenčnej zmluvy možno v konaní vyhodnotiť ako nesporné skutkové tvrdenia, ktoré spochybňujú tvrdenia žalobcu o opodstatnenosti upgradu systému, ku ktorému mal mať žalovaný povinnosť v zmysle licenčnej zmluvy. Žalobca tieto závery súdu prvej inštancie v podanom odvolaní nenapadol a preto potom v kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil neplatnosť licenčnej zmluvy ako nespornú skutočnosť, nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že navrhol výsluch tohto svedka v reakcii na tvrdenia žalovaného o neplatnosti licenčnej zmluvy, keď tieto tvrdenia samotný žalobca v priebehu konania ani len nerozporoval a výsluch svedka k licenčnej zmluve ani podľa vlastných odvolacích tvrdení nenavrhoval.

73. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vyslovil, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie, vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno teda síce vylúčiť, že predložením skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, avšak včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v zmysle vždy vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd.

74. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacím tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom v podobe aplikácie sudcovskej koncentrácie konania znemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže v podobe tohto dôkazného návrhu nešlo o reakciu na podanie žalovaného, v ktorom poukázal na neplatnosť licenčnej zmluvy, pretože žalobca jednak žiadnym svojim tvrdením neplatnosť licenčnej zmluvy ani nerozporoval, ale podľa skutkových tvrdení samotného žalobcu výsluch navrhovaného svedka mal preukázať skutočnosti, ktoré ako sporné učinil žalovaný už v podanom odpore, preto tento dôkazný návrh prednesený až na pojednávaní nie je možné považovať za včasný, v súlade s hospodárnosťou konania, keď výsluch tohto svedka mal a mohol byť navrhnutý tak, aby bolo možné ho uskutočniť už na nariadenom termíne pojednávania.

75. Odvolací súd považuje vo vzťahu k odvolaniu žalobcu za potrebné zhrnúť, že žalobca sa v priebehu odvolacieho konania snažil zvrátiť výsledky konania pred súdom prvej inštancie poukazovaním na to, že žalovaný nerozporoval fakturáciu resp. uznal inventarizáciu pohľadávok, neuhradenie faktúr malo mať preto pôvod v jeho nepriaznivej finančnej situácii, avšak abstrahuje od skutočnosti, na ktorú poukázal i súd prvej inštancie, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal žiadnym predloženým alebo označeným dôkazným prostriedkom skutočnosť, že systém IS QI bol riadne naimplementovaný u žalovaného, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých žalovaný predloženými a navrhnutými dôkazmi preukázal, že IS QI naimplementovaný ako celok u žalovaného nikdy nebol (čo potvrdila i vypočutá svedkyňa) a zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom prvej inštancie v kontexte tvrdení žalobcu nevyplývalo ani to, že by riadne dodanie IS QI nebolo predpokladom výkonu predmetu servisnej zmluvy. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na to, že podľa záverov súdu prvej inštancie vyjadrených v ods. 17 napadnutého rozhodnutia žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani k ostatným fakturovaným položkám, a to vo vzťahu k cestovnému ani k službám HelpDesk. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že zadávanie požiadaviek na tieto služby je plne transparentné a všetko je zaznamenané v systéme, nepredložil počas konania žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali objednanie týchto fakturovaných služieb, a to ani napriek rozsiahlej procesnej obrane žalovaného, ktorá smerovala k jednotlivým položkám fakturácie. Žalobca tieto závery súdu prvej inštancie v odvolaní žiadnym spôsobom nerozporoval.

76. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (verifikuje skutkové tvrdenia strán). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Pokiaľ sa potom žalovaný v konaní účinne bránil tým, že systém IS QI nebol zo strany žalobcu nikdy funkčne naimplementovaný a preto nebolo možné vykonávať ani činnosť podľa servisnej zmluvy k tomuto systému, bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať, že fakturovanú službu žalovanému skutočne a riadne dodal. Preto sa jeho procesný útok v spore za tejto situácie nemohol obmedziť len na vytváranie abstraktného dojmu, že jeho pohľadávka je dôvodná, inak by žalovaný od servisnej zmluvy odstúpil, inventarizáciu by nepodpísal, fakturáciu by ihneď namietal, pravdepodobne bol v zlej finančnej situácii a pod., pretože sa nejedná o žiadne priame dôkazy riadneho dodania vyfakturovanej služby ako skutočnosti významnej podľa hmotného práva. Práve preukázanie riadneho poskytnutia služieb podľa servisnej zmluvy mohlo v okolnostiach súdenej veci žalobcovi privodiť úspech v spore, žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

77. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že „bol nesprávny aj procesný postup súdu, ktorý ak mal za to, že platnosť a účinnosť Servisnej zmluvy je priamo podmienená platnosťou a účinnosťou zmluvy o implementácii (čo žalobca v celom rozsahu popiera), pričom odkazuje na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 08.04.2024, ktorým bola žaloba týkajúca sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii zamietnutá, mal konanie prerušiť.Výsledok tohto konania by tak musel byť podľa konštatovania súdu priamo závislý od výsledku konania týkajúceho sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii. Napriek tomu však v tomto konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že dielo podľa zmluvy o implementácii bolo nefunkčné a žalovaný mal účinne od tejto zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti potom súd postavil svoje závery aj na základe neprávoplatne skončeného konania, ktoré na jednej strane s týmto konaním priamo nesúvisí a na strane druhej priznávajú úvahy súdu nepotvrdeným skutočnostiam dôkaznú silu, ktorá nevyplýva z objektívnych skutočností. Je zrejmé, ak by bol rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 08.04.2024 zrušený odvolacím súdom, boli by akékoľvek úvahy o prípadnej nefunkčnosti systému IS QI vyvrátené.“

78. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa rozhodnutia súdu prvej inštancie pod sp. zn. zo dňa 08.04.2024 dotkol pri konštatovaní zisteného skutkového stavu, kedy uviedol v ods. 15 napadnutého rozhodnutia, že z predložených listinných dôkazov má za preukázané, že strany medzi sebou viedli aj ďalší spor, predmetom ktorého bol nárok žalobcu

na úhradu jeho pohľadávky vyplývajúcej z implementačnej zmluvy, kde bol vydaný rozsudok pod sp. zn. zo dňa 08.04.2024, ktorým bola žaloba zamietnutá, avšak ten do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je právoplatný. Žiadne závery z takto zisteného skutkového stavu významné pre rozhodnutie tohto sporu v ďalšej časti rozhodnutia nevyvodil. Z preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie záver, že dielo podľa zmluvy o implementácii bolo nefunkčné, založil na tom, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení o naimplementovaní tohto systému u žalovaného nepredložil žiadne dôkazy a naopak žalovaný predloženými a navrhnutými dôkazmi preukázal, že IS QI nebol naimplementovaný ako celok u žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že s prihliadnutím na komplexnosť samotného systému, na ktorú odkazovala svedkyňa pri svojej výpovedi, bolo potrebné, aby boli jednotlivé moduly prepojené a dávali relevantné výstupy, čo však podľa tvrdenia žalovaného nebolo zo strany žalobcu naplnené. Svedkyňa tiež uviedla, že napriek tomu, že moduly bolo možné spustiť, tie spolu nespolupracovali a nedokázali dať relevantné výstupy, ktoré by boli následne použiteľné. Tvrdenia svedkyne potvrdzuje aj predložený protokol o reimplementácii, podľa ktorého IS QI nebol odovzdaný a prevzatý bez vád, ako aj žalovaným adresované odstúpenie od implementačnej zmluvy z dôvodu, že IS QI nebol riadne naimplementovaný a nemá všetky funkcionality. Nie je preto pravdivé odvolacie tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie pri koncipovaní svojich záverov súd prvej inštancie mal svoje rozhodnutie založiť na neprávoplatnom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.04.2024. Naopak, z obsahu napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že jeho závery prijaté v súdenej veci sú výsledkom zhodnotenia vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie.

79. Je neopodstatnené tiež tvrdenie žalobcu, že výsledok súdenej veci by tak musel byť podľa konštatovania súdu prvej inštancie priamo závislý od výsledku konania týkajúceho sa nároku vyplývajúceho zo zmluvy o implementácii vedeného pod sp. zn. , keď predovšetkým žiadne takéto konštatovanie alebo záver súdu prvej inštancie z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva. V konaní Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. súd konajúci vo veci pre potreby posúdenia žaloby o zaplatenie posúdil ako otázku predbežnú vo vzťahu k zhodnoteniu platnosti odstúpenia od implementačnej zmluvy, či bolo dielo (implementácia IS QI) vykonané riadne. Odvolací súd preto v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že dôvod prerušenia konania v prípade, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, je dôvodom na fakultatívne (nie obligatórne) prerušenie konania podľa , pretože súd prvej inštancie bol všetky otázky významné pre vyriešenie tohto sporu oprávnený posúdiť sám. Z tohto dôvodu odvolací nemohol súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že výsledok toho konania bol priamo „závislý“ na výsledku konania, ktoré je vedené pod sp. zn. , a súd sa dopustil nesprávneho procesného postupu, pretože mal konanie prerušiť. Riešenie otázky, ktorá nebola priamo predmetom sporu medzi stranami konania v inom súdnom konaní a preto o nej iný súd nerozhodoval priamo vo výroku, len sa s ňou ako otázkou predbežnou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pre súd prvej inštancie záväzná nebola () a ani prípadné zrušenie rozhodnutia prijatého v tomto súdnom konaní zo strany odvolacieho súdu by nebolo spôsobilé vyvrátiť úvahy o nefunkčnosti systému IS QI na základe dokazovania vykonaného v tomto súdnom konaní, ako to v odvolaní nesprávne tvrdil žalobca. Zákon vo všeobecnosti v ustanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti, a iba v ust. taxatívnym spôsobom normuje prípady, ktoré ako prejudiciálnu otázku v tomto režime riešiť nemôže, pretože riešenie týchto otázok je len v kompetencii príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. O žiadny prípad, na ktorý sa vzťahuje , sa v prípade konania vedeného pod sp. zn. nejednalo.

80. Odvolací súd nad rámec odvolacieho prieskumu považuje za potrebné doplniť, že stabilitu práva, právnu istotu jednotlivca a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery občanov v právo a v inštitúcie právneho štátu ako takého ovplyvňuje aj to, akým spôsobom orgány aplikujúce právo, teda predovšetkým súdy, ktorých základnou úlohou je poskytovať ochranu právam, pristupujú k výkladu právnych noriem, zmluvných ustanovení a k rozhodovaniu sporov. Princíp predvídateľnosti rozhodovania v podstate znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že súdne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup totiž rešpektuje právnu istotu, a nie je možné opomínať to, že dôsledné dodržiavanie tohto princípu sa významne pozitívne prejavuje i v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a rolu práva. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania patrí rovnako medzi základné zásady spravodlivého procesu, takže porušenie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a ochrany legitímneho očakávania

účastníkov predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré predstavuje ústavne chránené právo strany sporu (porov. obd. ).

81. Vzhľadom k princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania je spravidla neprípustné, aby súdy rozhodovali inak o skutkovo či právne totožných otázkach, aj keď tieto otázky posudzujú ako otázky predbežné. Na základe princípu predvídateľnosti rozhodovania potom z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné v posudzovanom prípade prehliadnuť, že v danom prípade sú v zásade posudzované tie isté sporné otázky dokonca medzi tými istými sporovými stranami z rovnakého zmluvného vzťahu, ktoré boli zodpovedané aj v konaní vedenom pod sp. zn. , čo založilo legitímne očakávania strán sporu oboch konaní, že rovnaká predbežná otázka riadneho ukončenia diela (implementácie IS QI) bude v oboch súdnych konaniach posúdená rovnako, keď dôvera občanov v právo je podmienená aj požiadavkou na celkovú harmóniu súdnych rozhodnutí, okrem prípadu, ak nesvedčí pre iný postup dôležitý dôvod. Preto pokiaľ aj prebiehajúce konanie pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. medzi rovnakými stranami nevyriešilo spornú otázku riadnej implementácie IS QI záväzne, nepochybne založilo legitímne očakávania strán tohto konania, že bude zodpovedaná rovnakým spôsobom.

82. Odvolací súd preto poukazuje tiež na to, že súčasťou spisu odvolacieho súdu sa na základe podania žalovaného zo dňa 16.09.2025 v priebehu odvolacieho konania stal aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -284 zo dňa 23. júla 2025, ktorý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -211 zo dňa 08. apríla 2024 o zamietnutí žaloby žalobcu (JR Group, s. r. o.) potvrdil stotožniac sa s jeho závermi o platnom odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného (spol. SITTRANS s.r.o.) z dôvodu riadneho nedodania systému IS QI v podobe sfunkčnenia všetkých modulov [v odv. kon. zaslané na vedomie žalobcovi 19.09.2025 (č.l. 315)]. Odvolací súd preto zdôrazňuje tiež na to, že v rámci oboch konaní boli prijaté rovnaké riešenia skutkových otázok, čo je v súlade s princípom predvídateľnosti súdneho rozhodovania a ochrany legitímnych očakávaní účastníkov tohto konania.

83. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnocuje argumentáciu žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s prebiehajúcom sporom pod sp. zn. ako zjavne neopodstatnenú.

84. V súvislosti s odvolateľom formulovanými námietkami arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, , ). Na základe obsahu napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie stranám primeraným spôsobom vysvetlil podstatu dôvodov napadnutého rozhodnutia a dostatočným a racionálnym spôsobom zodpovedal všetky otázky, ktoré boli dôležité pre správne vyriešenie tohto sporu. Odvolací súd nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nič, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že jeho podstatou je nesúhlas žalobcu s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym názorom súdu prvej inštancie, teda s jeho interpretáciou a hodnotením skutkového stavu. Odvolací súd ale nezistil medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré odvolateľ uvádzal v odvolaní, žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli spochybniť právne závery súdu prvej inštancie o existencii a relevantnosti dôvodov, na základe ktorých žalobu zamietol, alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či svojvoľné. Skutočnosť, že odvolateľ sa s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia. Pretože v danom prípade súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil, odvolací súd dospel k záveru, že námietka arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia je zjavne neopodstatnená.

85. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu jeho závislej II. výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však neznamená, že v

prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, t.j. bez odvolacej argumentácie odvolateľa.

86. Žalobcovi sa v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní zo strany žalobcu preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

87. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Odvolací súd preto nezachádzal do všetkých detailov sporu a na účely posúdenia tohto prípadu vyhodnocoval len tú argumentáciu strán sporu, ktorá mala význam pre toto konanie a rozhodnutie a inými tvrdeniami strán sporu sa nezaoberal. V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie tvorí s rozhodnutím odvolacieho súdu organickú jednotu, preto odvolací súd neopakoval tie závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje (porov. roz. NS SR sp. zn. , ÚS SR sp. zn. ).

88. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil, keď vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému ako úspešnej strane proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s , keď v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok ( ). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislom II. výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne podľa potvrdil.

89. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa a dospel k záveru, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

90. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

91. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).