Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2021 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. Ť., nar. XX.X.XXXX v Karvinej, ČR, trvalé bydlisko P.. A. XXXX/XX, Spišská Belá, okr. Kežmarok, t. č. ÚVV Prešov,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

ako manžel A. Ť., syn C. Ť. a otec X. Ť., narodeného XX.XX.XXXX a maloletej P.. Ť.., narodenej XX.XX.XXXX, v rodinnom dome na ul. P. A. Č.. XXXX/XX v Spišskej Belej, okr. Kežmarok, v ktorom žijú v spoločnej domácnosti C. Ť. na prízemí tohto rodinného domu a A. Ť., X. Ť., A. P.. Ť.. a obžalovaný na poschodí tohto rodinného domu, týmto najmenej od 1.2.2020 do 20.2.2021 pod vplyvom alkoholu takmer každý deň so sporadickými výnimkami, neustále vulgárne nadával, vyhrážal sa zabitím, verbálne ich vyhadzoval z domu, pričom títo sa zo strachu pred ním v noci zamykali, na čo sa obžalovaný snažil každú noc do zamknutých izieb krikom, búchaním, vyhrážaním, vulgarizmami, rozsvecovaním svetiel dostať, v prípade ak sa nezamkli, bil do zariadenia domácnosti rukami, v neskorých nočných hodinách ich budil, chcel sa s nimi rozprávať, pričom trikrát do týždňa vysvecoval celý dom, dvor, trieskal so všetkým, snažil sa neustále vyvolávať roztržky so svojím 17 ročným synom X. Ť.Ž., pričom raz ho chytil pod krk, takto sa správal aj ku dcére maloletej P.. Ť.., kde títo utekali v čase neprítomnosti ich matky A. Ť. z domu ku svojím kamarátom, pričom neustále všetkým prehľadával peňaženky za účelom získania finančnej hotovosti na nákup alkoholu, finančne sa vôbec nepodieľal na chode domácnosti, niekoľkokrát sa vyhrážal, že sa ide zabiť, že sa obesí, čo nikdy žiadnym spôsobom nedemonštroval, vykrikoval svojej manželke A. Ť., že ho má zastreliť, streliť guľku do hlavy, viackrát rozbil zamknuté dvere z dôvodu, že chcel dosiahnuť svoj cieľ, či už dostupnosť k alkoholu, alebo komunikáciu v podnapitom stave, pričom toto jeho správanie vyvrcholilo dňa 20.2.2021 v čase okolo 14.00 hod., kedy mu jeho matka C. Ť. schovala nedopitú fľašu alkoholu, na čo sa obžalovaný nazlostil, začal jej vulgárne nadávať, zodvihol na ňu svoju ruku s tým, že jej to hovorí naposledy, aby mu dala alkohol, na čo sa jej podarilo prejsť na chodbu, zamknúť za sebou pred ním dvere a kričala na svoju nevestu A. Ť. o pomoc, pričom obžalovaný búchal na dvere, reval a vulgárne jej nadával, kde na prosby detí jeho manželka A. Ť. zavolala políciu, pričom v dôsledku konania obžalovaného došlo u poškodenej C. Ť. a X. Ť. k rozvoju neurotických príznakov a u maloletej P.. Ť.. k vzniku protrahovanej depresívnej poruchy,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno b/, písmeno d/ s poukazom na , . Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s poukazom na , , a , trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa zároveň súd u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 01.06.2021 obžalobu pod sp. zn. -37 na A. Ť. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.07.2021 bol obžalovaný A. Ť. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa . Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa , a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa , , , a a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle súd zistil stanovisko prokurátorky, poškodených a opatrovníka maloletej poškodenej, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. Ť. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a následne na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním obsahu znaleckých posudkov a listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním blízkym osobám, za ktorých súd považoval jeho matku, manželku a dve deti spôsoboval fyzické a psychické utrpenie vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, za ktorý súd považoval dlhší čas a tiež ho spáchal na viacerých osobách, teda najmenej na troch osobách / /, čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , s poukazom na ustanovenie , . Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený , ktorým je ochrana blízkych osôb pred domácim násilím / /.

Súd vo vzťahu k prokurátorkou v obžalobe navrhnutému ochrannému opatreniu prečítal obsah znaleckého posudku č. 20/2021 vypracovaného v prípravnom konaní znalkyňou z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. W. X., ktorého predmetom bolo posúdenie duševného stavu obžalovaného. Súdna znalkyňa po oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu a po vlastnom vyšetrení obžalovaného A. Ť.D. dospela k záveru, že u neho nezistila prítomnosť duševnej choroby. Obžalovaný nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Znalkyňa u obžalovaného zistila anomálne štrukturovanú osobnosť /Emočne nestabilnú poruchu osobnosti/ so znakmi impulzivity, explozivity a irritability, ktorá sa prejavuje nízkou frustračnou toleranciou, tendenciou jednať nepredvídateľne, bez uváženia dôsledkov, tendenciou ku konfliktom a náchylnosťou k výbuchom zlosti, nestálou vrtošivou náladou a neschopnosťou poučiť sa z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti. U obžalovaného tiež zistila poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka. Obžalovaný podľa nej účelovo blokuje anamnestické údaje ohľadom užívania alkoholu, nepopiera frekventné nadužívanie alkoholu, pitie v ťahu a nárast tolerancie na alkohol. Obžalovaný neguje abstinenčné príznaky po odňatí alkoholu, ranné dúšky a palimpsesty. Objektívne je u neho prítomná vysoká tolerancia na alkohol, somatický doprovod v zmysle hepatopathie a tiež nadužívanie alkoholu napriek jednoznačne negatívnym zdravotným a sociálnym dôsledkom. Obžalovaný je k závislosti nekritický a nesúhlasí s navrhovanou protialkoholickou liečbou. V čase spáchania trestného činu bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo vzhľadom k tolerancii a stupňu závislosti svedčí o stave stredne ťažkej opitosti. Zo psychiatrického hľadiska nepovažuje súdna znalkyňa pobyt obžalovaného na slobode za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko u obžalovaného nebola diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná duševná choroba. Vzhľadom na zistené poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jellineka, súdna znalkyňa navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Súd za účelom posúdenia následkov trestného činu, ktoré súd musí nutne posudzovať pri rozhodovaní o treste, prečítal obsah znaleckého posudku č. 21/2021, ktorý vo vzťahu k duševnému stavu poškodených v prípravnom konaní vypracovala znalkyňa MUDr. W. X.. Tá u žiadneho z poškodených nezistila prítomnosť žiadnej duševnej choroby a ani poruchy. Žiaden z poškodených nemá porušené vnímanie, myslenie poškodených je v kontakte s realitou, sú schopní zapamätať si a reprodukovať udalosti. Ich pamäťové schopnosti alebo intelekt nejavia známky hrubého poškodenia. U poškodenej P. Ť. súdna znalkyňa zistila Poruchy prispôsobenia - Protrahovanú depresívnu reakciu, čo je stav miernej depresie, ako reakcia na dlhodobú expozíciu stresu. Prejavuje sa subjektívnou tiesňou, depresívnou náladou, úzkosťou, obavami, plačlivosťou, zhoršením výkonu v každodenných činnostiach, nechutenstvom s poklesom na váhe, poruchou spánku, ktoré narušujú sociálne fungovanie a výkon v dôležitých životných rolách. Môže byť tiež komplikovaná suicidiálnymi pokusmi. Poruchy prispôsobovania spravidla odznievajú do šiestich mesiacov od prežitia stresujúcej udalosti, asi u 30% pacientov sa príznaky objavujú dlhodobo. Táto porucha u svedkyne - poškodenej vznikla v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom a v čase znaleckého vyšetrenia mala odznievajúci charakter. U poškodených C. Ť. W. X. Ť. súdna znalkyňa zistila, že konanie obžalovaného u nich viedlo k rozvoju neurotických príznakov. Ani u jedného z poškodených súdna znalkyňa nediagnostikovala Posttraumatickú stresovú poruchu.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Prvýkrát rozhodnutím súdu vo Veľkej Británii zo dňa 25.02.2015, kedy mu za jazdu pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok bol dočasne odňatý vodičský prekaz na dobu 27 mesiacov, uložený peňažný trest a trest odňatia slobody. Druhé odsúdenie vyplývajúce z odpisu z registra trestov predstavuje odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 30.01.2017, ktorým bol obžalovanému A. Ť.W. uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 1 rok a 2 mesiace, od zvyšku ktorého súd neskôr podmienečne upustil. Nakoľko obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody ako aj v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu zákazu činnosti osvedčil, vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný A. Ť. bol 4 krát postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , resp. písm. l) o priestupkoch (dňa 01.06.2016, 26.09.2016, 19.03.2018 a 12.09.2019), pričom v jednom prípade sa jednalo o požitie alkoholu. Vo všetkých prípadoch bol za spáchanie priestupkov postihnutý blokovou pokutou. Posledný rozkaz o uložení sankcie za priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 17.10.2020 vo vzťahu k poškodenému X. Ť. a ktorý je zaznamenaný v ústrednej evidencii priestupkov bol na základe protestu prokurátora rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KK-OVVS-2021/002283 zo dňa 23.04.2021 zrušený.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestom Spišská Belá v prípravnom konaní dňa 31.03.2021 vyplývajú všeobecné evidenčné údaje o majetku a jeho rodinných pomeroch. Obžalovaný bol dňa 19.03.2018 postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uvedený priestupok je evidovaný aj v Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 24.03.2021 nevyplývajú žiadne negatívne poznatky o správaní sa obžalovaného, ktorý sa správa slušne a disciplinovane. Pokyny a príkazy plní a režim dňa dodržiava. Väzbu vykonáva v štandardnom režime a nebol doposiaľ disciplinárne odmenený a ani potrestaný.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V prospech obžalovaného A. Ť. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie tak v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v . Preto pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, súd postupom podľa znížil hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení (od 7 rokov až do 15 rokov) o jednu tretinu, a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 7 rokov až do 12 rokov a 4 mesiace.

Pre použitie postupu vedúceho k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle je potrebné, aby boli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa často v iných prípadoch a zároveň, vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby uvedenej v bolo pre páchateľa neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť najmä povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, pričom tieto musia byť také intenzívne a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Medzi mimoriadne okolnosti páchateľa je zase potrebné zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napr. o rodinné pomery alebo zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky určitej mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v iných podobných prípadoch. Takými okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj poľahčujúce okolnosti a to za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Nie je pritom možné úplne vylúčiť, že viacero okolností, ktoré sú samy o sebe len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle .

Súd pri rozhodovaní o treste prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý bol síce v minulosti súdne trestaný, ale jeho odsúdenia nemali skutkový a ani právny súvis s trestným činom, ktorý je predmetom prejednávanej trestnej veci. Jednalo sa o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , resp. v prípade cudzozemského odsúdenia trestný čin zodpovedajúci tomuto trestnému činu podľa . Tieto trestné činy, ktorých sa obžalovaný dopustil boli podľa názoru súdu výsledkom jeho závislosti na alkohole, ktorá bola u neho zistená znaleckým skúmaním jeho duševného stavu znalkyňou MUDr. W. X. a teda povaha trestných činov, za ktoré bol obžalovaný

odsúdený nemala násilný charakter. Obžalovaný teda nie je kriminálne narušeným páchateľom, ktorý by páchal závažnú a násilnú trestnú činnosť. Aj uvedený skutok majúci povahu žalovaného zločinu je do značnej miery výsledkom jeho alkoholovej závislosti, ktorá potencovala negatívne a agresívne prejavy v jeho správaní. Aj poškodení vypovedali, že pokiaľ bol obžalovaný triezvy, správal sa normálne a slušne. Je samozrejmé, že uvedené požívanie alkoholu a správanie sa obžalovaného pod jeho vplyvom nijako neospravedlňuje konanie, ktorého sa obžalovaný voči svojim blízkym dopustil ale vysvetľuje príčiny tohto jeho správania. Obžalovaný už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní prejavil úprimnú ľútosť nad svojím správaním a k trestnému činu sa priznal. Práve tento jeho pozitívny postoj spočívajúci v uvedomení si následkov tohto jeho správania a prijatie zodpovednosti za toto správanie predstavuje pozitívny prvok v prípadnej resocializácii obžalovaného a naplnení účelu trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného k tomu, aby si uvedomil dôsledky svojho správania pre svoju rodinu a svojich najbližších, v budúcnosti viedol život v súlade so zákonom a žil plnohodnotným rodinným životom, a za také budú jeho správanie považovať aj jeho najbližší. Súd zároveň zdôrazňuje, že trest má čo najmenej zasahovať rodinu páchateľa. Aj z listov, ktoré súdu zaslali poškodení vyplýva, že poškodení majú záujem na obnovení vzťahov s obžalovaným a tým aj obnovení rodinných väzieb, ktoré boli jeho správaním narušené. Uvedené si svojich výpovediach v prípravnom konaní uvedomoval aj obžalovaný. Preto súd poukazuje na rodinu obžalovaného, kedy by mal trest, ktorý mu súd uloží zároveň zohľadňovať aj zachovanie citových väzieb medzi obžalovaným a jeho manželkou, jeho matkou ako aj citových väzieb medzi obžalovaným a jeho deťmi.

Ďalej súd musí nutne zohľadňovať aj následky, ktoré obžalovaný svojim konaním poškodeným spôsobil. Bez toho, aby mal súd záujem zľahčovať konanie obžalovaného, musí konštatovať, že jeho konanie nezanechalo na poškodených žiadne trvalé následky, pričom jediným následkom je u poškodených C. Ť.W. W. X. Ť. rozvoj neurotických príznakov a u P. Ť. vznik protrahovanej depresívnej poruchy, ktorá mala už v čase znaleckého vyšetrenia odznievajúci charakter a nezanechá trvalé následky. Ani u jedného z poškodených sa nerozvinula Posttraumatická stresová porucha, ako najzávažnejší prejav konania páchateľa pri tomto trestnom čine. Hoci konanie obžalovaného naplnilo pojmové charakteristiky konania po dlhší čas, a teda aj nutnosť použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty, súd zdôrazňuje, že k týmto prejavom v správaní sa obžalovaného napĺňajúcimi skutkovú podstatu žalovaného zločinu dochádzalo od 01.02.2020. Súd tiež zdôrazňuje, že obžalovaný sa voči poškodeným nedopúšťal fyzického násilia, čo samozrejme neznamená, že aj verbálnymi a inými prejavmi opísanými v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku nenaplnil skutkovú podstatu v rozsudku uvedeného zločinu. Avšak práve absencia fyzického násilia pôsobí zmierňujúco vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, pretože fyzické násilie je najzávažnejším prejavom týrania.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, najmä jeho rodinné pomery má súd za to, že použitie trestnej sadzby stanovenej , hoci aj na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Takýto trest by nevyjadroval zásadu primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu a jeho následkom a nezohľadňoval by výchovný účel trestu, ktorý je v prípade osoby obžalovaného dominantným. Jedným z účelov trestu je ochrana spoločnosti a podľa presvedčenia súdu na naplnenie tohto účelu trestu postačuje aj trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov, teda trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzbe. Trest odňatia slobody v tejto výmere zodpovedá dĺžke konania, ktorého sa obžalovaný dopúšťal voči poškodeným, následkom, ktoré poškodeným spôsobil, postoju obžalovaného k tejto trestnej činnosti, ktorý má výrazný vplyv na jeho prevýchovu a v neposlednom rade aj príčine, ktorá viedla obžalovaného k tomuto správaniu, a tým je jeho alkoholová závislosť.

Práve vo vzťahu k tejto alkoholovej závislosti považuje súd za potrebné uviesť, že odstránenie príčiny konania obžalovaného bude mať za následok aj zabránenie páchania podobnej trestnej činnosti v budúcnosti, čo prispeje nielen k ochrane spoločnosti (čo je aj účelom ochranného opatrenia) ale aj k ochrane samotných poškodených. Preto súd považuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou obžalovanému za dôležitý nástroj na eliminovanie závislosti obžalovaného od alkoholu a tým aj eliminovanie negatívnych prejavov v jeho správaní. Uloženie tohto ochranného liečenia ústavnou formou spolu s trestom odňatia slobody v súdom určenej výmere považuje súd za dostatočnú odpoveď štátu na konanie obžalovaného a tiež za sankciu zohľadňujúcu všetky aspekty ukladania trestu a ochranných opatrení. Ochranné liečenie je v tomto prípade oveľa efektívnejším nástrojom na dosiahnutie účelu trestu, ako trest ukladaný v zákonom stanovenej hranici.

Preto súd za podmienok uvedených v mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a pri zachovaní limitov uvedených v uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov.

Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok uvedených v zaradil na výkon tohto trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pretože poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, tiež bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.