Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/59/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., predtým D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXX/XX, E., trestne stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa s poukazom na / , na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. mája 2025, sp. zn. , bola obžalovaná A. B. C., nar. XX.XX.XXXX uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa s poukazom na / na tom skutkovom základe, že:

„dňa 05.09.2023 v čase asi o 15:40 hod. v E., časť G. C. po ceste II/579 viedla motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo B. v smere od F. H. do mesta E., kedy v km 118,0 v križovatke ciest I/64 a II/579 v meste E., časť G. C. porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v zmysle ustanovenia o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to závažným spôsobom podľa §-u 137 ods. 2 písm. c/, j/ uvedeného zákona tým, že ako vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj daj prednosť v jazde" nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čím spôsobila dopravnú nehodu tak, že ako vodička vchádzajúca do uvedenej križovatky ciest I/64 a II/579 z vedľajšej cesty (II/579) na hlavnú cestu (I/64) nedala prednosť v jazde vodičovi motocykla zn. JAWA ČZ 250, evidenčné číslo E., ktorý viedol A. E. I. prichádzajúci do križovatky po hlavnej ceste (I/64) v smere jazdy od mesta E. na obec J. K. K., následkom čoho došlo v križovatke v jazdnom pruhu vedúcemu na obec J. K. K. k zrážke prednou časťou vozidla s pravou stranou motocykla, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpel vodič motocykla A. E. I. zranenia, a to zlomeninu striešky pravého bedrového kĺbu - jeho zadnej časti s vykĺbením hlavice stehennej kosti smerom dozadu, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej ruky, pomliaždenie, podvrtnutie oboch kolien s čiastočným pretrhnutím predného i zadného skríženého väzu a vonkajšieho bočného väzu ľavého kolena a čiastočné pretrhnutie zadného skríženého väzu pravého kolena a odreniny kože s drobnou tržne - zmliaždenou rankou v oblasti predkolenia s dobou závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu života v trvaní od 05.09.2023 do 08.12.2023, t.j. 95 dní a celkovou dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 mesiacov“.

Za to bola okresným súdom obžalovaná odsúdená podľa s použitím účinného od 06.08.2024, /, písm. l/,

písm. n/ a účinného od 06.08.2024 na peňažný trest v sume 2.000 (dvetisíc) €.

Podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa okresný súd obžalovanej ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Okresný súd podľa poškodených: G. L. E., B., IČO: XXXXXXXX so sídlom C., E. M. X, A. G. N. O., IČO: XXXXXXXX, so sídlom C., E. X, A. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. K., P. XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej, ktoré dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Mám za to, že Okresný súd Prievidza, na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu, pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval ustanovenie a a neodôvodnene neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Výrok o treste súd odôvodnil v podstate tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto prokurátor navrhoval i uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na spodnej hranici trestnej sadzby. Za takýchto okolností, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade možno konštatovať, že takýto trest má nepochybne svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Na druhej strane však treba brať ohľad aj na zásadu individualizácie trestu a pri jeho ukladaní treba brať do úvahy všetky okolností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. I zo samotného ustanovenia vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť ukladania tohto druhu trestu, preto nemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nemusí dôjsť. V predmetnej veci síce skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovení o cestnej premávke v znení neskorších predpisov obžalovanou síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jej prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaná sa od samotného počiatku k spáchaniu skutku doznala, poškodeného po skutku navštívila, jeho zdravie jej nebolo ľahostajné. Súd tiež poukazuje na okolnosti týkajúce sa osobného a rodinného života obžalovanej, keď táto pracuje ako lekárka v P.. Kde denne dochádza 53 kilometrov, pričom z miesta jej bydliska do miesta výkonu práce má zlé spojenia, kde je potrebné viackrát prestupovať. Zároveň si obžalovaná aktuálne robí atestácie, v rámci ktorých dochádza do C. na rôzne kurzy a školenia a tiež ešte chodieva vypomáhať do J.. Zároveň je matkou maloletého dieťaťa a jej otec je onkologický pacient, ktorý sa podrobuje liečbe práve v nemocnici v P., kde ho vozieva práve obžalovaná. Taktiež súd poukazuje na okolnosť, že obžalovanej bezprostredne po skutku vodičský preukaz zadržaný nebol, pričom od spáchania skutku už uplynulo 20 mesiacov a obžalovaná naďalej používa denne motorové vozidlo a nedopustila sa závažnejšieho porušenia pravidiel cestnej premávky. Taktiež súd poukazuje na zápis o dychovej skúške obžalovanej bezprostredne po skutku, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu. Obžalovaná síce bola trikrát postihnutá za priestupky na úseku dopravy, išlo však o menej závažné porušenia pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ jej nebol zadržaný vodičský preukaz. Vzhľadom na tieto okolnosti preto súd u obžalovanej nepristúpil i k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Podľa sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd nesprávne vyhodnotil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v / , nakoľko obžalovaná bola pred spáchaním stíhaného skutku postihnutá za spáchanie priestupku na úseku dopravy. Ostatné poľahčujúce okolnosti súd u obžalovanej vyhodnotil správne, ako aj neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súdom uložený peňažný trest je uložený v zákonnej sadzbe a preto odvolanie proti nemu nesmeruje.

Súd však, po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho názoru nesprávne aplikoval u obžalovanej ustanovenie a , nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením a neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, napriek tomu, že boli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. Mám za to, že uložený peňažný trest, bez uloženia trestu zákazu činnosti, nezabezpečuje u obžalovanej A. B. D. dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje ustanovenie .

Podľa trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa odseku 2 trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t.j. zabránenia v trestnej činnosti, a prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu, a jednak aj voči ďalším občanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Obžalovaná A. B. D. je stíhaná za prečin ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa dopustila ako vodička motorového vozidla, pričom u obžalovanej nejde o prvý delikt spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, nakoľko obžalovaná bola doposiaľ tri krát postihnutá za spáchanie priestupku na úseku dopravy, z toho dva krát až po spáchaní stíhaného skutku, z čoho je evidentné, že ukladanie sankcií za porušenie pravidiel cestnej premávky a prebiehajúce trestné stíhanie nemá na obžalovanú žiadny výchovno-preventívny vplyv. Argumentácia súdu ohľadne neuloženia trestu zákazu činnosti, u obžalovanej jej zamestnaním v P., vykonávaním školení a kurzov v C., výpomocou v J. a liečbou jej otca v P. je irelevantná, nakoľko každý zamestnanec je povinný sa dostaviť do miesta jeho zamestnania, o ktorého vykonávanie má záujem v čase a za podmienok stanovených zamestnávateľom, pričom vzdialenosť od miesta bydliska od miesta zamestnania je pre zamestnávateľa nepodstatná. Rovnako absolvovanie kurzov a školení na zvýšenie kvalifikácie je záujmom daného zamestnanca a nemôže byť dôvodom nepostihovania protiprávneho konania. Pokiaľ ide o výpomoc v J. v danom prípade ide absolútne o dobrovoľnú zárobkovú aktivitu obžalovanej na súkromnej klinike plastickej chirurgie, ktorá nie je podmienkou výkonu jej zamestnania a nepredstavuje ani zvyšovanie jej kvalifikácie. Pokiaľ ide o dopravu rodinného príslušníka na liečbu v P., ktorú má vykonávať obžalovaná, túto je možné v rámci zákonných možností zabezpečiť aj iným vhodným spôsobom tak ako u každého občana Slovenskej republiky, ktorý je povinne zdravotne poistený.

Neuloženie trestu zákazu činnosti, nenaplnil u obžalovanej A. B. D., ako aj u ostatných členov spoločnosti účel trestu tak, ako ho predpokladá ustanovenie § 34

ods. 1 , nakoľko neuloženie jediného reálneho postihu vodiča nedodržiavajúceho ustanovenia zákona o cestnej premávke a to spôsobom, že došlo k ťažkej ujme na zdraví iného účastníka cestnej premávky, teda trestu zákazu činnosti posunul nerešpektovanie dopravných predpisov a bezohľadnú jazdu osobným motorovým vozidlom, pri ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví iného účastníka cestnej premávky a ku škodám na majetkových právach, na úroveň tzv. gentlemanského deliktu, za ktorý v očiach verejnosti nehrozí páchateľovi žiadne reálne postihnutie a trestom sa dostal na úroveň miernejšieho rozhodnutia v priestupkovom konaní, nakoľko páchateľom dopravných priestupkov, pri ktorých došlo k ublíženiu na zdraví alebo škode na majetku, je v správnom konaní možno uložiť sankciu zákazu činnosti až do troch rokov.

Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie, nemá hrozba trestného stíhania a prejednania veci pred súdom, na obvinenú žiadny vplyv z hľadiska zábrany páchania trestnej, resp. inej protiprávnej činnosti, ako aj jej prevýchovy k vedeniu riadneho života. Z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných od páchania trestných činov nemá trest uložený napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske, žiadny účinok, nakoľko vedomosť o neuložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo páchateľovi trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, s veľkou pravdepodobnosťou bežnému vodičovi nezabráni pri vedení vozidla nerešpektovať dopravné predpisy s možným následkom na živote, zdraví a škody na majetku iných účastníkov cestnej premávky.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle / zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, čo do výroku o treste a aby v zmysle , na podklade správne zisteného skutkového stavu veci uložil obžalovanej A. B. D., podľa aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v prvej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“

Ku dňu konania verejného zasadnutia odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovanej k podanému odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol rozhodnúť tak, ako je to uvedené v petite odôvodnenia odvolania prokurátora. Obhajoba uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa (v texte tohto rozhodnutia aj len „), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovanej.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanej vyplýva, že prokurátor namietal, že okresný súd nesprávne u obžalovanej

prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v / a podľa jeho záveru uložený trest je neprimerane mierny, keďže okresný súd neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti. Prokurátor vytýkal existenciu vád rozsudku okresného súdu podľa , písm. e)

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, uloženom obžalovanej, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietané priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, pokiaľ u obžalovanej na túto poľahčujúcu okolnosť prihliadol. Okresný súd správne v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním činu nebola súdne trestaná, dopustila sa len jedného menej závažného priestupku na úseku dopravy, za ktorý jej bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur. Aj dva priestupky, ktorých sa obžalovaná dopustila po spáchaní činu, sú priestupkami menej závažnými na úseku dopravy, čomu zodpovedajú uložené sankcie v blokovom konaní tiež vo výške 10,- eur.

Odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala a na skutočnosť, že obžalovaná urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom napomohla súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Túto okolnosť bolo nevyhnutné aj podľa názoru odvolacieho súdu významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanej v dôsledku neuloženia aj trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k neuloženiu trestu zákazu činnosti obžalovanej. Odvolací súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor v dôvodoch odvolania nenamietal.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovanej, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa bolo v prípade obžalovanej nutné pôsobiť na ňu aj výkonom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie trestu zákazu činnosti v prípade stíhaného trestného činu nie je v zmysle Tr. zák. obligatórne. Ide o možnosť, nie povinnosť súdu uložiť tento druh trestu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi citlivo a uvážene pristupoval k posudzovaniu otázky, či je obžalovanej nutné ukladať aj prokurátorom navrhovaný tento druh trestu. Napadnutý rozsudok podľa názoru odvolacieho súdu nevysiela ani z hľadiska generálnej prevencie negatívny signál, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávaného prípadu a poznatky o osobe obžalovaného je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému jednotlivému prípadu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste v danom prípade nevykazujú vadu a uložený trest ani znaky prokurátorom namietanej neprimeranej miernosti v zmysle

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov o uloženom treste rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.