Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-141-2025.pdf
PDF · 83.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/141/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX, E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: matka - B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., a otec - neuvedený, o návrhu navrhovateľky - D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G. na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala zverenia mal. detí do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že prakticky od narodenia sa o deti stará ona a posledný rok výlučne sama, nakoľko matka opustila spoločnú domácnosť. Uviedla, že podľa jej vedomostí sú to deti jej syna (doposiaľ uznané otcovstvo nebolo). Matka mal. detí si našla iného a už deti nechce.
2. Matka s návrhom navrhovateľky súhlasila. Uviedla, že o deti sa nestará preto, že má už iného muža C. H., ktorý jej nedovolí ku nemu deti doniesť.
3. Kolízna opatrovníčka s poukazom na správy od pediatra, ako aj od školského zariadenia, z ktorých vyplýva, že matka chodí s deťmi a zaujíma sa o deti ako aj s poukazom na rozporuplné výpovede matky, ktorá na jednej starne uvádza, že priateľ jej nedovolí starať sa o deti a na druhej strane ešte nikdy nebývala s priateľom má zato, že návrh nie je dôvodný a žiadala ho zamietnuť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne I. A. a oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: správa D. G. zo dňa 20.10.2025, oznámenie o narodení detí, výpis z Registra trestov navrhovateľky, odpoveď D. J., správa mesta G. zo dňa 3.12.2025 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil že, navrhovateľka, ktorá sa považuje za starú matku maloletých detí, má záujem vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Navrhovateľka je matka B. A. t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorého označuje za otca maloletých detí. Maloleté deti však v rodnom liste nemajú otca uvedeného. Matka maloletých detí uviedla na pojednávaní dňa 13.11.2025, že deti chcú byť u navrhovateľky a jej nový muž C. H. nedovolí tam doniesť deti. Tiež uviedla, že býva vo K. D. a ešte u neho nebola. Oni spolu cestujú a žijú z toho, že pracuje jej muž a to tak, že zbiera fľaše. Niekedy spolu spia v hoteli, niekedy vonku a niekedy sa túlajú. Matka nie je evidovaná ako
nezamestnaná. Na jeden deň si zarobia 20,-Eur až 30,- Eur. Rodinné prídavky ktoré dostáva na deti odovzdáva navrhovateľke. Na dotaz súdu, že kedy a kde prevzala predvolanie na termín 13.11.2025, matka najprv uviedla, že „včera som sa dozvedela, že bude dnes pojednávanie a odišla som na poštu, kde som prevzala predvolanie“. Súd zistil, že predvolanie na termín 13.11.2025 matka prevzala dňa 20.10.2025. Na to matka reagovala tak, že termín prevzala asi pred troma týždňami, keď išla od svojej matky. Súd matke uložil povinnosť, aby na ďalšie pojednávanie zabezpečila svojho druha C. H. ako svedka. Na pojednávanie dňa 11.12.2025 však matka nezabezpečila účasť svojho druha a uviedla, že je opustil na po minulom pojednávaní, kedy sa dozvedel, že ona má deti. Svedkyňa I. A. matka matky maloletých detí uviedla, že jej dcéra sa zdržiava v C. K. L. a k nej chodí vtedy kedy tam chce prespať a to asi dvakrát týždenne. Uvádza, že jej dcére poškodili kamaráti, ktorí sú feťáci. Tiež uviedla, že žiaden C. H. neexistuje. Trvá na tom, že matka sa nezdržiava v G. a uvádza, že sa o svoje vnúčatá postarajú aj bez súdneho rozhodnutia. O deti sa starali s navrhovateľkou od narodenia. Navrhovateľka má lepšie bytové podmienky ako ona. Matka o deti nemá záujem. Navrhovateľka nemá záznam v registri trestov. Z lekárskej správy D. J. zo dňa 19.11.2025 vyplýva, že je spôsobila starať sa o deti. Zo správy D. G. zo dňa 10.10.2025 súd zistil, že navrhovateľka má osobnostné aj morálne predpoklady na starostlivosť o deti. Zo správy D. G. zo dňa 3.12.2025 súd zistil, že matka mal. detí sa podľa vyjadrenia navrhovateľky nezdržiava na adrese F. XX. Naposledy tam bola pred 2 mesiacmi. Matka by sa podľa vyjadrenia M. A. a susedov mala zdržiavať na adrese D. X. Napriek opakovaným šetreniam sa im ju nepodarilo osobne zastihnúť. Mesto predpokladá, že sa zatajuje.
6. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o rodine rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu, rozhodnutím súdu podľa ods. 7 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 prvá a druhá veta Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverí mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Ustanovenie § 44 ods. 1 Zákona o rodine definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak spĺňa ustanovené predpoklady. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia , lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovoroch o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V zmysle Zákona o rodine platí zásada, že náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom. Jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletých detí a ani ona a ani rodinný príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej starostlivosti a mala by mať kladný citový vzťah k maloletým deťom.
8. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je účelový a preto návrh zamietol. V konaní bolo preukázané, že maloleté deti sa zdržiavajú v domácnosti starej matky. A tiež bolo preukázané, že navrhovateľka má osobnostné a morálne predpoklady na ich starostlivosť. Na druhej strane je však potrebné poukázať nato, že tvrdenia matky sú rozporuplné a zavádzajúce. Skutočnosť, že sa prestala o deti starať odôvodnila tým, že si našla iného muža, ktorý odmietal jej deti. Následne potom, ako svojho priateľa mala zabezpečiť na pojednávanie ako svedka uviedla, že už sa s priateľom rozišla teda odpadol dôvod na to, že by sa nemohla o deti starať. Svedkyňa I. A. vo svojej výpovedi uviedla, že žiaden C. H. neexistuje a, že o deti sa postarajú aj bez súdneho rozhodnutia. Matka najprv uviedla, že deti nemôže zobrať k priateľovi a potom uviedla, že sa s ňou rozišiel keď sa dozvedel, že má deti. Tiež uviedla, že predvolanie na pojednávanie si prevzala na pošte pred pojednávaním, avšak doručenka bola prevzatá matkou na adrese navrhovateľky dňa 20.10.2025. Zo správy od pediatra, ako aj od školského zariadenia vyplynulo, že matka chodí s deťmi k lekárovi a zaujíma sa o deti v škole. Je teda zrejmé, že matka nevypovedala pravdivo o svojich skutočných pomeroch. Dokonca zo správy mesta vyplýva, že mesto má podozrenie, že sa zatajuje. Súd bol toho názoru, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že matka sa o svoje deti nestará a tiež, že nebývajú v spoločnej domácnosti. Rozporuplné tvrdenia matky ako aj navrhovateľky svedčia o tom, že návrh bolo podaný účelovo a nič nebráni tomu aby matka naďalej zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti a prípadne aby jej v starostlivosti pomáhali starí rodičia. Nepochybne bude v záujme maloletých detí, aby bolo uznané alebo určené otcovstvo k maloletým deťom, nakoľko doposiaľ navrhovateľka (matka domnelého otca) nie je legitímna stará matka mal. detí, keďže otec v rodnom liste nie je uvedený.
9. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.