Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/44/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členov senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. D. F., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Mlynská 28, Košice, IČO: 35 570 661, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, IČO: 42 174 856, o náhradu škody vo výške 1 650 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -94 zo dňa 28. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 1 650 eur zastavil, II. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024 vo výške 100,49 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a III. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“), nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1 650 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 11.11.2007, na štátnej ceste I/64 utrpel ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. F. C., ev.č. D., ťažké ublíženie na zdraví. Vodič motorového vozidla zn. Volkswagen C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, pri prejazde ľavotočivej zákruty na zasneženej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostal šmyk a narazil do protiidúceho motorového vozidla. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel poškodenie na zdraví. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola poistená v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien. Žalobca si uplatnil liečebné náklady u žalovaného vo výške 8 3358,58 eura. Žalovaný žalobcovi plnil sumu vo výške 6 708,58 eura. Predmetom žaloby bolo zaplatenie nákladov v sume 1 650 eur, ktoré žalobca v súvislosti s trvalým poškodením zdravia pri dopravnej nehode

vynaložil dňa 02.08.2023, na zakúpenie pohonu na invalidný vozík Mijo MT02. Z oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 10.05.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že nákladmi za pohon invalidného vozíka sa bude žalovaný zaoberať až po doložení požadovaných dokladov zo strany žalobcu.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že akceptoval späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia istiny, s čím žalovaný súhlasil a preto konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1 650 eur zastavil. Predmetom nároku žalobcu po zastavení konania v časti sumy 1 650 eur zostalo zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024. Žalovaný nesúhlasil so zaplatením úroku z omeškania a žiadal, aby súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca má pri omeškaní právo požadovať od žalovaného aj úrok z omeškania od 07.05.2024 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty 3 mesiacov a 15 dní od prevzatia uplatnenia žalovaným) a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (4,50%) s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Uviedol, že v danom spore nebolo dôvodné pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania aplikovať a preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024, keď žalovaný dňa 27.12.2024 plnil žalobcovi sumu 1 650 eur.

1.3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti ktorej konanie bolo zastavené, súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie strán na zastavení konania. Konštatoval, že v časti ktorej bolo konanie zastavené, bolo zastavené pre správanie žalovaného a nie pre správanie žalobcu. Preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom žalobca bol úspešný aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania. V danom spore dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli a o výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (s.2 ).

2. Proti tomuto rozsudku, voči výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote, v súlade s ust. odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v ust. mu súdu navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28.01.2025 sp. zn. zmenil tak, že súd žalobu v časti nároku na náhradu úrokov z omeškania zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného a zároveň je toho názoru, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie logickým spôsobom nevysvetlil, prečo bolo v danom prípade odôvodnené priznať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 100,49 eura, a preto rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie. Dôvodil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 650 eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalovaná suma s poukazom na ust. predstavuje náhradu nákladov vynaložených zo strany žalobcu na kúpu pohonu na invalidný vozík. Žalovaný v rámci likvidácie uplatneného nároku vyzval žalobcu listom zo dňa 23.02.2024, na predloženie požadovaných listín, na preukázane jeho nároku a taktiež aj skutočnosti, či sa nejedná o duplicitné plnenie. Žalobca však neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný zaslal žalobcovi písomné vysvetlenie k ním uplatneného nároku, v ktorom ho informoval, že mu poistné plnenie v uplatnenej časti za invalidný vozík nie je možné poskytnúť. Preto je toho názoru, že žalovaný ako poisťovateľ postupoval pri likvidácii poistnej udalosti správne a v súlade s právnymi predpismi. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu v rámci likvidácie na doloženie potrebných dokladov v zmysle . Žalobca ich však nepredložil, preto bol žalovaný nútený ukončiť šetrenie v zákonom stanovenej lehote, bez priznania nároku žalobcu. Následne žalobca inicioval súdne konanie a po opätovnej argumentácií žalovaného doložil požadované doklady. Po doložení dokladov žalovaný uhradil nároky žalobcu, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Všetky náklady na konanie ako úroky z omeškania sú dôsledkom nekonania žalobcu, ktorý nepredložil požadované doklady a sám tak zapríčinil, že žalovaný mu ich ani nemohol priznať. V závere uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je preto podľa jeho názoru nepreskúmateľné aj v zmysle ustálenej judikatúry a vo svojej podstate je porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktorý zaručuje okrem zákonov aj v a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v .

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že príspevok na zdravotnú pomôcku – pohon invalidného vozíka, z prostriedkov sociálneho zabezpečenia nedostal. Od neho však nebolo možné požadovať preukázanie tejto skutočnosti, resp. unesenie dôkazného bremena. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane účastníka konania treba totiž rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia nejakej skutočnosti majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Uviedol, že od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pokiaľ by aj mal nárok na predmetnú zdravotnú pomôcku z prostriedkov sociálneho zabezpečenia, túto skutočnosť považuje za irelevantnú. Jedinou zákonnou podmienkou dôvodnosti nároku na náhradu nákladov spojených s liečením je ich účelnosť, pričom ust. túto účelnosť nepodmieňuje tým, že účelnosť je daná len v prípade, ak tieto náklady nie je možné pokryť príspevkom zo systému sociálneho zabezpečenia. Je to zrejmé aj z rozdielnosti ustanovení v ktorom sa náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom výslovne podmieňuje tým, že tieto náklady neboli kryté prostriedkami zo systému nemocenského poistenia. Ust. však žiadnu takúto zákonnú podmienku neupravuje, preto nie je možné toto ustanovenie vykladať extenzívne a rozširovať oprávnenosť nároku a podmienky, ktoré z tohto ustanovenia nevyplývajú. Uviedol, že predložením listinných dôkazov jednoznačne preukázal, že náklady, ktorých náhradu v konaní požaduje, skutočne vynaložil. V závere uviedol, že žalovaný v tomto prípade nesprávne postupoval, t. j. najmä vyžadovaním neexistujúcej a nezákonnej podmienky spôsobil, že sa sám dostal do omeškania, čo bolo dôvodom podania žaloby žalobcom. Tiež nie je pravdou, že žalobca v priebehu konania poskytol žalovanému ním žiadanú súčinnosť. Žalovaným žiadanú ne/ informáciu zabezpečil súd na jeho návrh, pričom aj po doručení odpovede úradu práce, sociálnych veci a rodiny dňa 28.11.2024, žalovaný nárok obratom nezaplatil a ani na následnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť zmier. Práve naopak, na pojednávaní dňa 03.12.2024 navrhol jednanie o výške žalovanej sumy, čím len potvrdil svoje obštrukčné konanie. V ďalšom postupe žalovaný vo svojich vyjadreniach a v odvolaní poukazoval na porušenie povinností žalobcom podľa aj napriek okolnosti, že nejde o poistné plnenie. Nakoľko ide o náhradu škody na zdraví, ustanovenia o poistnej zmluve sa nemôžu použiť na tento právny vzťah a teda žalobcovi, ako poškodenému a nie poistenému, nemožno takéto porušenia povinnosti pričítať. Na základe uvedeného preto odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. V odvolacej replike žalovaný písomne uviedol, že v celom konaní poukazoval na zásadnú skutočnosť a to, že žalobca odmietol doložiť požadované dokumenty už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Napriek nedoloženiu svojho nároku v rámci likvidácie, žalobca inicioval súdne konanie, v ktorom tieto dokumenty poskytol ÚPSVaR. Návrh a vykonanie tohto dôkazu inicioval žalovaný, pričom ÚPSVaR doložil doklady na dožiadanie súdu. Na základe predmetných dokladov žalovaný poskytol poistné plnenie. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalobcu, že by sa jednalo o negatívne dôkazné bremeno, resp. o preukazovanie neexistencie istej skutočnosti. Sociálna poisťovňa ani ÚPSVaR nie sú povinní predkladať doklady a z nich vyplývajúce osobné údaje svojich poistencov žalovanému, ktorý je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v komerčnom poistení. Nakoľko sa žalovaný objektívne nemohol dostať k požadovaným dokladom, vyzval v rámci likvidačného procesu na ich predloženie žalobcu ešte počas trvania trojmesačnej likvidačnej doby. Uvedený postup je žalovanému zákonom o PZP dovolený. Žalovaný odmietol žalobcovi poskytnúť plnenie z dôvodu, že nepredložil vyššie uvedené doklady a tak dôvodnosť svojho nároku v likvidačnom procese nepreukazoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd žalobu v časti nároku na náhradu úrokov z omeškania zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V odvolacej duplike žalobca písomne uviedol, že žalovaný v podanom vyjadrení dookola tvrdil tú istú okolnosť, že pokiaľ by žalobca splnil ním stanovenú podmienku na vyplatenie uplatnenej náhrady škody na zdraví, tak ku súdnemu konaniu o tejto náhrade by nedošlo. Dôvod tejto žiadosti žalovaný videl v tom, aby sa žalobca bezdôvodne neobohatil a nakoľko on sám o potvrdenie takejto skutočnosti žiadať nesmie, tak z preventívneho hľadiska odôvodnené nároky žalobcu nevyplatil. Žalobca opätovne podotkol, že ide o podmienku žalovaným vymyslenú a nevyplýva zo žiadnej právnej normy. Je absurdné, aby poisťovateľ vyplatenie nárokov z povinného zmluvného poistenia podmieňoval akýmkoľvek dôkazom, ktorý ani žalobca nevie doložiť. Správanie sa žalovaného v rámci spôsobu likvidácie, v rámci jeho procesnej obrany, či vo vzťahu prijatia návrhov na zmierlivé ukončenie sporu, bolo vždy negatívne a len vykresľujú

obraz správania sa žalovaného. Opätovne zopakoval, že žalovaný okrem okolnosti, že žiadal v rámci likvidácie predložiť nemožný dôkaz, naviac namietal aj neúčelnosť uplatneného nároku a ani po doručení negatívneho vyjadrenia ÚPSVaR (ktoré žalobca nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci), nemal záujem uzavrieť zmierlivé ukončenie sporu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne v napadnutých výrokoch II. a III. podľa potvrdiť.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 1 650 eur s prísl. od 07.05.2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody, nakoľko žalovaný v dôsledku dopravnej nehody dňa 11.11.2007 ako spolujazdec, v osobnom motorovom vozidle utrpel ťažké ublíženie na zdraví z dôvodu, že vodič vozidla neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a povahe vozovky, v dôsledku čoho dostal šmyk a narazil do protiidúceho motorového vozidla. Žalobca v súvislosti s trvalým poškodením zdravia, dňa 02.08.2023 vynaložil náklady vo výške žalovanej sumy, na zakúpenie pohonu na invalidný vozík a s poukazom na , požadoval zaplatenie žalovanej sumy od žalovaného, nakoľko sa jednalo o náhradu nákladov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s liečením. Podaním zo dňa 10.01.2025 (č. l. 74 spisu) žalobca vzal žalobcu v časti zaplatenia sumy 1 650 eur späť, nakoľko žalovaný po podaní žaloby žalovanú sumu uhradil a predmetom konania tak zostalo rozhodovanie o nároku úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.05.2024 do 27.12.2024, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol dňa 28.01.2024 č. k. -94 napadnutým rozsudkom.

9. Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a po prejednaní veci a odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a vzhľadom k tomu, že vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní uplatňovaného nároku považoval odvolací súd za rozhodujúce, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložený nákladov na liečenie, ktoré mu vznikli následkom dopravnej nehody dňa 11.11.2007. Žalobca do spisu predložil znalecký posudok č. 73/2010 zo dňa 17.09.2010 vypracovaný znalcom MUDr. Dušanom Sukovským z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia (č. l. 6 spisu), obsahom ktorého bolo podrobné opísanie zdravotného stavu a rozsahu zranení, ktoré žalobca v dôsledku dopravnej nehody utrpel a ktorý v závere (okrem iného) konštatoval imobilizačný syndróm a výraznú poruchu pohyblivosti kĺbov dolných končatín. Žalobca zároveň do spisu doložil daňový doklad zo dňa 03.08.2023 (č. l. 16 spisu) preukazujúci cenu za pohon na invalidný vozík – Mijo MT02 vo výške 1 650 eur a zároveň výpis z bankového účtu zo dňa 02.08.2023, preukazujúci úhradu uvedenej sumy (č. l. 17 spisu).

13. Žalovaný počas súdneho konania argumentoval najmä tým, že žalobca na výzvu žalovaného nepreukázal a nepredložil vyjadrenie úradu práce sociálnych vecí a rodiny ohľadom možného poskytnutia príspevku na zakúpenie pohonu na invalidný vozík a k jeho predpokladanej výške.

14.1. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zákonné podmienky, podľa ktorých možno poškodenému uhradiť náklady spojené so škodou na zdraví v dôsledku dopravnej nehody upravuje o PZP. V zákona o PZP je priamo ustanovené, že náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Ich rozsah upravuje ust. a hradia sa tomu subjektu, ktorý ich vynaložil ( ). Oprávneným subjektom je predovšetkým samotný poškodený, ktorého ujma na zdraví si vyžadovala liečbu pričom platí, že subjekt musí vynaložené náklady riadne preukázať. To znamená, že predpokladom úspešného uplatnenia je preukázanie úhrady nákladov skutočne vynaložených na liečenie. Súdna prax vykladá pojem „účelne“ vynaložených nákladov extenzívnym spôsobom, teda zahŕňa nielen výdaje vecného charakteru, ako sú náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky (R III/1967), ale aj náklady spojené s tým, že je nutné, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného zaopatriť pomoc tretej osoby (napr. ošetrovateľa).

14.2. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v vymedzuje predmet úpravy, kde je výslovne ustanovené, že predmetný zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, kde príslušným orgánom je podľa tohto zákona aj ÚPSVaR. Účelom predmetného zákona je úprava sociálnej kompenzácie následkov zdravotného postihnutia a nie samotná náhrada škody. Kým uvedený zákon poskytuje peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia, a teda nejde o náhradu škody v zmysle občianskeho práva, o PZP v priamo zakotvuje, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

14.3. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že sa jedná o účelne vynaložený náklad spojený s liečením, nakoľko žalobca v konaní jednoznačne preukázal nutnosť potreby používania invalidného vozíka, a preto ide o náklad spojený s liečením, ktorý možno subsumovať pod ust. . Tým žalovanému ako poisťovateľovi vznikla zákonná povinnosť uhradiť uvedený náklad spojený s liečením. Nebolo preto opodstatnené, aby sa žalovaný od žalobcu dožadoval informácií, či úrad práce sociálnych vecí a rodiny poskytol peňažný príspevok na zakúpenie pohonu na invalidný vozík, nakoľko ÚPSVaR zabezpečuje len sociálnu pomoc a určitú podporu v zmysle kompenzácie. Jeho účelom je určitými príspevkami zabezpečiť lepšiu kvalitu ŤZP ľudí a nie suplovať zákonnú povinnosť poisťovne, ktorá uhrádza v rámci škody aj účelné a preukázané náklady spojené s liečením poškodeného. Konanie žalovaného, ktorý odmietol žalobcovi uhradiť sumu vo výške nákladov spojených s kúpou pohonu na invalidný vozík z dôvodu, že požadoval preukázanie skutočnosti, že finančnú kompenzáciu mu neposkytol aj ÚPSVaR, nie je v súlade so o PZP nárok na úhradu škody, vrátane účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, povinnosťou žalovaného bolo uvedenú sumu za pohon invalidného vozíka uhradiť, naviac, keď bola zo strany žalobcu riadne preukázaná. Naviac odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobcu, že žalovaný od neho požadoval preukázať potvrdením ÚPSVaR to, že o kompenzačný príspevok nežiadal za situácie, keď žalobca takúto zákonnú povinnosť požadovať kompenzačný príspevok nemal. Keďže žalovaný požadovanú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania, a preto súd prvej inštancie správne žalobcovi priznal aj nárok na úhradu úrokov z omeškania. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd v tomto smere plne stotožňuje s odôvodnením v bode 16 napadnutého rozhodnutia.

14. Odvolací súd k námietke žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že z obsahu rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, tým uznal základ uplatneného nároku a teda povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu 1 650 eur. Aj napriek tomu, že sa súd prvej inštancie bližšie okolnosťami úhrady nároku na náklady spojené s liečením bližšie nezaoberal, odvolací súd v zmysle vyššie doplnených dôvodov považoval jeho rozhodnutie za vecne správne.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a výroku o trovách konania III. potvrdil, a to s poukazom na ust. ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s , tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).