Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-12-2024.pdf
PDF · 153.19 KB
No categories available
7Csp/12/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 Piešťany, IČO: 36 234 176,zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zast.: JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 12 960,64 eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené zákonom č. 307/2016 Z.z.), doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 7.12.2023, domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 12 960,64 eur, spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 960,64 eur od 8.7.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 23.1.2020 úverovú zmluvu č. 1001030740 (ďalej len „zmluva”), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 15 000 eur zo strany žalobcu oproti povinnosti žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v 96 pravidelných mesačných splátkach po 269,15 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala a ani napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 22.6.2022 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných
splátok v lehote 15 dní. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 8.7.2022 navýšenej o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 22.11.2023 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 5 893,55 eur ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 14 069,90 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 323,55 eur, úroku vo výške 1 109,26 eur a zosplatnenej istiny vo výške 12 637,09 eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 15.12.2023 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP). Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila dňa 30.1.2024 upomínaciemu súdu odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom v prvom rade poukázala na skutočnosť, že upomínacie konanie č.k. 10Up/937/2022v totožnej veci bolo po podaní odporu zastavené, nakoľko žalobca nepodal návrh na pokračovanie. Nárok žalobcu poprela a považovala ho za nedôvodný, vzniesla námietku premlčania a zároveň žalobu považovala za podanú predčasne. Mala za to, že je v prvom rade potrebné skúmať, či úkon predčasnej splatnosti bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi. Namietala, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta v zmysle § 7 ods. 1,4,16 a 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa jej názoru zo strany žalobcu došlo len k neúplnému a čiastočnému zhromaždeniu údajov bez toho, aby tieto údaje vyhodnotil a uviedol k akému výsledku dospel vo vzťahu ku schopnosti žiadateľa o úver splácať úver, ktorý má byť poskytnutý v určite výške a splácaný mesačnými splátkami v určitej výške. Žalobca tak podľa nej nepostupoval s dostatočnou odbornou spôsobilosťou, čo má za následok v zmysle § 11 ods. 2 písm. a) a b) zák. č . 129/2010 Z.z. buď nemožnosť úver zosplatniť alebo v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť, a preto z opatrnosti vzniesla námietku premlčania v zmysle § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z čoho vyplýva, že žalobca by mal nárok iba na splatné a nezaplatené splátky v lehote 3 rokov pred podaním žaloby a vo vzťahu k splátkam splatným v budúcnosti je žaloba podaná predčasne, pričom je nutné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový odvolávajúc sa na platnú judikatúru. Pre prípad, že by súd dospel k záveru o žalobcovom oprávnení úver zosplatniť poukázala na skutočnosť, že zo súdnej zásielky nevyplýva, že žalobca pri vyhlásení predčasnej splatnosti dodržal ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Upozornenie spotrebiteľa aj zosplatnenie úveru sú jednostranné právne úkony dodávateľa, ktoré sa musia dostať do sféry spotrebiteľa, preto je potrebné skúmať či bola dodržaná písomná forma, či písomnosti boli dostatočne určité a zrozumiteľné a či sa jednotlivé písomnosti dostali do dispozičnej sféry dlžníka teda či k jednotlivým zásielkam existujú doručenky. Namietala, že vo výzve k splateniu celého úveru absentuje špecifikácia splátky ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal dlžník byť v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z predkladaného splátkového kalendára tiež nie je zrejmé, s ktorou splátkou mala byť v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca nepredložil ani listinu „upozornenie spotrebiteľa“ na možnosť zosplatnenia úveru. Neuznala argumentáciu žalobcu v súdnych konaniach, že zákon mu neustanovuje povinnosť uvádzať označenie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní dôvodiac, že v súlade s § 37 ods. 1 má by právny úkon určitý a zrozumiteľný, nevzbudzujúci pochybnosti o jeho obsahu. Z uvedeného vyvodila záver, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na zosplatnenie úveru, čím je úkon zosplatnenia absolútne neplatným právnym úkonom. Nakoniec uviedla, že v zmluve o úvere uvedená ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Referenčným údajom vo vzťahu k priemernej hodnote RPMN bol ku dňu uzavretia zmluvy údaj uvádzaný v „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2019“ v hodnote 8,25%. Žalovaná si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov konania.
4. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUK) aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že ako veriteľ riadne
neposúdil schopnosť spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský uver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z.. Tvrdenia žalovanej považoval za nepravdivé odvolávajúc sa na listiny, z ktorých skúmal jej bonitu. Dal do pozornosti, že žalovaná uhradila riadne a včas sumu 5 893,55 eur, teda v čase poskytnutia úveru bola jej bonita v poriadku. Uviedol, že pri poskytovaní úveru zobral do úvahy aj skutočnosť, že úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovanej. Rozporoval tiež tvrdenia žalovanej o nedoručení výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.5.2022, ktorá bola žalovanej doručená 25.2.2022 a výzvy k splateniu celého dlhu, ktorá bola žalovanej doručená 27.6.2022. Upriamil pozornosť na stranu č. 1 úverovej zmluvy, kde bola dohodnutá strata výhody splátok, pričom pred samotným zosplatnením budúcich splátok bola žalovaná na tú možnosť upozornená podľa podmienok upravených v OZ. V závere namietal tvrdenia žalovanej o nesprávnej výške RPMN citujúc ust. § 1a ods. 1 Nar. vlády r č. 87/1995 Z.z. v zmysle ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4. V danom prípade táto hodnota v úverovej zmluve nebola prekročená (2x8,09=16,18%), pretože v úverovej zmluve bola uvedená úroková sadzba 14,94% a RPMN 16%, a teda čo je v súlade so zákonom musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo vzťahu k výpočtu RPMN predloženým žalovanou uviedol, že tento vychádza z nesprávneho skutkového stavu, keďže úver bol poskytnutý žalovanej 10.2.2020 s dátumom prvej splátky 10.3.2020 a s dátumom druhej a nasledujúcej splátky do 15 dňa v mesiaci, čiže 15.4.2020 a nasl. a predložil výpočet RPMN softwarom NBS, ktorý zohľadňuje dojednané zmluvné ustanovenia a z tohto výpočtu vyplýva, že výške RPMN je v zmluve uvedená správne 16%.
6. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 1 ZoUK, upomínací súd dňa 16.06.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odporu spochybnila tvrdenie žalobcu, že bol oprávnený vykonať úkon predčasnej splatnosti, nakoľko ho mal dohodnutý v zmluve o úvere. Dôvodila, že žalobca síce poukazuje na bližšie nekonkretizované ustanovenie na strane 1. zmluvy, ktoré však nemôže obstať z pohľadu zásad civilného procesu. Mala za to, že je úlohou žalobcu v spore uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP. Žalobca pre úspech v spore musí uviesť také skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť nielen oprávnenosť jeho nároku, ale subsumovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (medzi ktoré patrí aj otázka platného zosplatnenia úveru) pod hypotézu konkrétnej hmotno-právnej normy, tak aby bolo preskúmateľné súdom. V prípade, že si žalobca túto povinnosť nesplní, súd nemôže za žalobcu tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia sám vyhľadať z predložených dôkazov, aby nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu podľa § 132 ods. 2 CSP, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.5.2022). Podľa jej názoru žalobca mal presne označiť ustanovenie, ktoré mu malo umožniť úver predčasne zosplatniť v zmysle § 37 ods. 1 OZ, takéto zmluvné dojednanie musí byť určité a zrozumiteľné nevzbudzujúce pochybnosti o podmienkach, za ktorých možno úver predčasne zosplatniť. Vo vzťahu k posudzovaniu bonity, poukázala na skutočnosť, že žalobca bol v čase uzatvárania zmluvy viazaný Opatrením NBS zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z.z.) v znení opatrenia č. 6/2018 (oznámenie č. 168/2018 Z.z.), ktoré upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Žalobca tak pri posúdení bonity nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou, t.j. v súlade so zákonom a Opatrením NBS. Argumentovala, že žalobca iba predložil interný dokument „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“, kde možno iba hádať čo znamenajú jednotlivé pojmy, „Úverová správa z registrov dlžníkov“, z ktorej vyplýva, že žalovaná mala v čase posudzovania jej bonity minimálne 3 existujúce záväzky a „Výpis z bankového účtu“, pričom ďalej neuvádza, čo konkrétne by predloženými listinami chcel preukázať. Navrhla, aby žalobca vysvetlil ako konkrétne postupoval podľa § 7 ods. 1, 4 zák. č. 129/2010Z.z, nakoľko aj v prípade refinančného úveru je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Namietala, že z dostupných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že pred poskytnutím úveru si nezistil správne údaje o jej príjme a výdavkoch, ktoré nezisťoval. Jednotlivé údaje si iba účelovo prispôsobil. Z uvedeného dôvodu v prípade nepreukázania odbornej starostlivosti je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
8. Ďalším podaním z opatrnosti navrhla pre prípad, že by ju súd zaviazal zaplatiť akúkoľvek sumu o povolenie splácať ju v primeraných mesačných splátkach po 130 eur, vzhľadom k jej finančnej situácii, ktorá jej neumožní zaplatiť celú požadovanú sumu jednorazovo. V podaní uviedla, že jej príjem pozostáva z výsluhového dôchodku v sume 624,35 eur a príjmu od zamestnávateľa Kooperativa poisťovňa, a.s. priemerne mesačne 1 048,09 eur. Výdavky sú: Telekom 170 eur, Cetelem splátka 300
eur, Zinc Euro splátka 100 eur, Dorkin splátka 100 eur, zákonné poistky 33 eur mesačne, životné poistenia synov 88 eur mesačne, výdavky na domácnosť cca 450 eur mesačne a iné výdavky 80 eur mesačne, spolu 1 321 eur.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeným súdu 23.5.2024 upriamil pozornosť v otázke skúmania bonity na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Vo vzťahu k otázke predčasného zosplatnenia budúcich splátok úveru upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 CoCsp/49/2022. Z opatrnosti pre prípad, ak by súd dospel k právnemu záveru o nedodržaní odbornej starostlivosti pri posudzovaní bonity uviedol, že aj tak má právo na splatné mesačné splátky úveru v sume 269,15 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku poukazujúc na § 566 ods. 2 OZ a Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 260/2021-41 zo dňa 26.8.2021 a viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. V závere súhlasil, aby bola žalovaná rozsudkom na úhradu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom formou mesačných splátok vo výške 130 eur pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich riadne a včas.
10. Súd rozsudkom zo dňa 24.5.2024 žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 960,64 eur, spolu s úrokom v sume 1 109,64 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 960,64 eur od 8.7.2022 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 130 eur, splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stáva sa splatným celý dlh (I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.). Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že ide o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver, ktorý žalovaná riadne a včas nesplácala, preto žalobca po predchádzajúcej výzve úver zosplatnil. Súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou ako nedôvodnú a mal za to, že žalobca nemal povinnosť uviesť v upozornení o zosplatnení úveru označenie splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený, nakoľko žiadne ustanovenie zákona neustanovuje povinnosť veriteľa uvádzať označenie splátky pre omeškanie ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Súd mal preukázané aj skúmanie bonity žalovanej s náležitou odbornou starostlivosťou a správnosť výšky RPMN a dospel k záveru, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.
11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5CoCsp/26/2024-196 zo dňa 28.7.2025 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 24.5.2025 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení vytkol súdu, že sa pri svojom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyjadrenej v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022, 5Cdo/2/2023, v ktorých Najvyšší súd opakovane vyjadruje názor, že absencia uvedenia konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu dochádza má za následok jeho neplatnosť. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení, opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, opätovne (s ohľadom na dôsledky vyplývajúce z „nezosplatnenia“ úveru) a následne posúdiť vznesenú námietku premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvne dojednaná konečná splatnosť úveru ešte nenastala, neopomenúť § 217 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k otázke posúdenia bonity žalovanej sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré považoval za dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadrené a odkázal na jeho závery. V novom rozhodnutí mal súd rozhodnúť tiež o trovách odvolacieho konania.
12. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.1.2026 k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu zotrvala na svojej argumentácii týkajúcej sa nedodržania odbornej starostlivosti pri skúmaní jej bonity, aj napriek právnemu názoru odvolacieho súdu. Opakovane namietala aj nesprávnosť RPMN z dôvodu, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje riadne a úplné uvedenie predpokladov na výpočet RPMN. Stotožnila sa s posúdením odvolacieho súdu o neplatnosti úkonu predčasnej splatnosti a mala za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že žalovaná má voči nemu dlh vo výške a z dôvodov tvrdených v žalobe (v žalobe tvrdil, že môže požadovať jednorazovo vrátenie celého úveru – podstatná skutková okolnosť). V závere navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu, resp. v rozsahu v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania. Pre prípad priznania akejkoľvek sumy súdom prvej inštancie požiadala o možnosť splácať prisúdenú sumu v splátkach po 130 eur. V tejto súvislosti špecifikovala svoj príjem v sume 2 720,59 eur mesačne a výdavky v sume 2 056,86 eur.
13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej konštatoval, že toto vyjadrenie nereflektuje záväzné právne závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení. Uviedol, že otázka posúdenia bonity žalovanej bola odvolacím súdom vyriešená kladne a rozsah nároku žalobcu bol stanovený „ako splatné jednotlivé splátky“. S poukazom na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/2021-41 zo dňa 26.8.2021 a viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove mal za to, že má právo na splatné mesačné splátky úveru v sume 269,15 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku. K svojmu podaniu pripojil listinu označenú ako „Amortizačná tabuľka k úverovej zmluve“, z ktorej vyplýva splatnosť splátok úveru, ktoré neboli uhradené v rozsahu od 15.7.2022 až do dňa 15.1.2026 v celkovej sume 11 332,05 eur. V závere uviedol, že sa nebráni tomu, aby bola žalovaná rozsudkom zaviazaná na úhradu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom formou mesačných splátok vo výške 269,15 eur, pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej z nich riadne a včas.
14. Žalovaná v podaní zo dňa 22.1.2026 zotrvala na svojich tvrdeniach a dala do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024.
15. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Nakoľko strany sporu a ich právny zástupcovia svoju neúčasť písomne ospravedlnili, pričom súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti, súd pojednával v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere - účelový úver a revolvingový úver č. 1001030740, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti B. E. F., a.s. - DUO /platnými ku dňu 25.5.2018/, výpisom čerpania splátok a úhrad (čl. 29), výzvou k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 17.5.2022 (čl. 26), oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.6.2022 (čl. 28), predžalobnou výzvou zo dňa 22.11.2023 (čl. 5), ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
17. Žalobca v hmotnoprávnom postavení veriteľa uzavrel so žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka dňa 23.1.2020 úverovú zmluvu č. 1001030740 (ďalej len „zmluva”), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Zo zmluvy vyplýva, že ide o účelový úver, ktorého časť slúži k úhrade záväzkov, s celkovou výškou úveru 15 000 eur, výškou mesačnej splátky 269,15 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve je ďalej uvedená ročná úroková sadzba 14,94 %, RPMN 16 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 25 838,40 eur, dátum prvej splátky 10.3.2020, úhrada nasledujúcich splátok k 15. dňu v mesiaci, bezúročné obdobie Hlava 5 § 6. Žalovaná podľa výpisu čerpania splátok a úhrad ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 5 893,55 eur, z toho bolo započítané na istinu 2 039,36 eur a na úrok 3 854,19 eur.
18. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca po predchádzajúcej výzve zo dňa 17.5.2022, v ktorej požiadal žalovanú o okamžitú úhradu dlžnej sumy v celkovej čiastke 679,05 eur v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy a v ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť okamžitého jednorazového vrátenia celého u´veru, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.6.2022 úver predcˇasne zosplatnil v sume 14 194,90 eur s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí bude vo veci podaná žaloba. Výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 17.5.2022 bola žalovanej doručená dňa 25.5.2022 (podacie číslo RF697232939SK) a výzva k splateniu celého úveru zo dňa 22.6.2022 bola žalovanej doručená dňa 27.6.2022 (podacie číslo RF697457075SK).
19. Možnosť zosplatnenia úveru bola dohodnutá jednak v úverovej zmluve na strane 1. a jednak v úverových zmluvných podmienka spoločnosti B. E. F., a.s. - DUO /platnými ku dňu 25.5.2018/ v Hlave 6 § 2.
20. Z listinných dokladov týkajúcich sa skúmania bonity žalovanej vyplýva, že podľa posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver bolo zistené, že pred poskytnutím úveru, ktorý je predmetom tohto konania žalobca vychádzal zo špecifikácie klienta, a to že je žalovaná vydatá, má vlastný dom/byt, počet detí 0 a z finančných údajov: zdroj príjmu klienta – zamestnanec, výška príjmu 2 603 eur, príjem partnera 1 000 eur a splátky iným spoločnostiam uvedených v žiadosti 0. V žiadosti klienta bolo okrem príjmu uvedené: že životné náklady -210,20 eur, suma splátok všetkých úverov -1 093 eur, suma splátok konsolidovaných úverov +310 eur, vankúš -478,56 eur, výška splátky schváleného úveru -269,15 eur a Zostávajúci MLS klienta 862,09 eur. Ďalej bolo uvedené, že klientka doložila 3
výpisy z bankového účtu, výsluhový výmer a dokumenty v prílohe. Výpočet MLS bol v zmysle Opatrenia NBS č. 10/2017. Z úverovej správy bolo zistené, že žalovaná má 3 existujúce úvery s mesačnými splátkami celkovo 979 eur, zo zostávajúcou čiastkou 42 902 eur a s nesplatenou čiastkou po splatnosti 0 eur. Z výpisov z účtu vyplýva, že v mesiaci október 2019 mala od zamestnávateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group príjem v sume 1 445,42 eur, v novembri 2019 v sume 2 189,56 eur a v mesiaci december 2019 v sume 2 598,19 eur. Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia jej bol priznaný výsluhový dôchodok od 1.7.2019 v sume 526,58 eur mesačne. Z prílohy č. 1 k úverovej zmluve č. 1001030740 zo dňa 23.1.2020 vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytne bez žiadosti o čerpanie úveru zo strany klienta časť istiny úveru účelovo na predčasné splatenie peňažných záväzkov klienta zo zmluvy uzatvorenej medzi Home Credit Slovakia, a.s. č. zmluvy 4907019971 zo dňa 15.7.2019, na čiastku istiny k splateniu úveru 11 477 eur vyčíslenej k 23.1.2020 a úveru poskytnutého žalovanej spoločnosťou Zinc Euro, a.s., č. zmluvy 2000091236 zo dňa 28.8.2019, na čiastku istiny k splateniu úveru 3 267 eur vyčíslenej k 23.1.2020. Zostávajúcu časť istiny vo výške 256 eur poskytne neúčelovo v prospech osobného účtu klienta.
21. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
29. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
30. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
31. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
32. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
33. Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
34. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
35. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
36. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
37. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
38. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
39. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
41. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
42. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
43. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
44. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.
45. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalovaná vystupovala v danom prípade pri podpise zmluvy ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, zatiaľ čo žalobca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, pričom
išlo o formulárovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vpisujú iba meniace sa údaje, a teda jej obsah nemohla žalovaná podstatným spôsobom meniť, respektíve ovplyvniť, je predmetná zmluva o úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSU, ktorý síce neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako osobitný zmluvný typ, avšak obsahuje určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy uzavreté či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Za tohto stavu, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je vo vzťahu k zmluve o úvere Obchodný zákonník, je potom nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, predmetná zmluva musí mať aj náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch.
46. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalobcovi poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky a žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Spornou skutočnosťou bolo, či žalobca bol oprávnený úver zosplatniť a či posudzoval bonitu žalovanej s odbornou spôsobilosťou. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania.
47. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom v hmotnoprávnom postavení veriteľa a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka bola dňa 23.1.2020 uzavretá úverovú zmluva č. 1001030740 (ďalej len „zmluva”), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Zo zmluvy vyplýva, že ide o účelový úver, ktorého časť slúži k úhrade záväzkov, s celkovou výškou úveru 15 000 eur, výškou mesačnej splátky 269,15 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v 96 pravidelných mesačných splátkach, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve je ďalej uvedená ročná úroková sadzba 14,94 %, RPMN 16 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 25 838,40 eur, dátum prvej splátky 10.3.2020, úhrada nasledujúcich splátok k 15. dňu v mesiaci, bezúročné obdobie Hlava 5 § 6. Žalovaná podľa výpisu čerpania splátok a úhrad ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 5 893,55 eur, z toho bolo započítané na istinu 2 039,36 eur a na úrok 3 854,19 eur.
48. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
49. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca výzvou zo dňa 17.5.2022 vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžnej sumy v celkovej čiastke 679,05 eur pozostávajúcej z istiny v sume 216,07 eur, nezaplatených úrokov 438,98 eur a zmluvnej pokuty v sume 24 eur v lehote najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy a v ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť okamžitého jednorazového vrátenia celého u´veru. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, a to výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka, za ktorú výzvu možno považovať práve „Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 17.5.2022, súd dáva do pozornosti, že k zosplatneniu úveru ku dňu 22.6.2022, a to v zmysle „Výzvy k splateniu celého dlhu“ zo dňa 22.6.2022, nedošlo platne, nakoľko uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru, absentuje.
50. Konajúci súd v prípade uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil poskytnutý úver poukazuje na judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.
51. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 OZ je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 OZ.
52. Výzvu veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, ako aj žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 OZ je tak nesporne bez najmenších pochybností potrebné považovať za právne úkony, t. j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia OZ. Tieto právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle § 37 OZ určitosť a zrozumiteľnosť. Inak povedané, z prejavu vôle veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok/hypotézy týchto právnych noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ by tak malo byť z tohto právneho úkonu veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky/splátok, pre ktoré omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo uplatní. Rovnako tomu je aj v prípade právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ, keďže pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa § 53ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda aj z právneho úkonu veriteľa podľa § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom a účelom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ.
53. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práva povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára, ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok. So zosplatnením je spojená otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť, vrátane možnej námietky premlčania; v prípade postúpenia pohľadávky obrany spočívajúcej v tvrdení o absencii aktívnej vecnej legitimácie a v konečnom dôsledku aj obrany spočívajúcej v tvrdení, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu, neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný, z dôvodu nedodržania podmienok pre zosplatnenie vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka.
54. S neuvedením splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy v prípadných súdnych konaniach, kedy veritelia často modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti boli splnené; priemerný spotrebiteľ, často nezastúpený právnym zástupcom, zväčša nie je spôsobilý reálne na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať. Je potrebné zdôrazniť, že uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo výzve na zaplatenie podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi poskytuje na jednej strane právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje má za následok pre spotrebiteľa presvedčivé východiská k procesnej obrane. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatňuje, totiž veriteľovi následne neumožňuje dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ k zosplatneniu pristúpil, pokiaľ pohľadávku zosplatnil platne. Uvedenie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru pri aplikácii podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či veriteľ úver predčasne zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru (bližšie rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.11CoCsp/6/2024 zo dňa 30. 05. 2024, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2023zo dňa 29. 06. 2023).
55. Z vyššie uvedených dôvodov, v súlade so závermi prijatými aj vyššími súdnymi autoritami, v záujme rešpektovania princípu právnej istoty a legitimity očakávaní rozhodovať v skutkovo obdobných veciach rovnako, dospel súd k záveru, že pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil už vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy a veriteľ vo výzve k splateniu celého dlhu neuviedol splátku, pre ktorú mieni dlh zosplatniť, nie je jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasne zosplatňuje dostatočne určitý a z toho dôvodu je tak úkonom neplatným.
56. Keďže žalobca si svoj nárok uplatňoval na tom skutkovom základe, že úver zosplatnil, pričom súd vyhodnotil zosplatnenie ako neplatné, nemožno žalobcovi priznať ani len časť uplatneného nároku v rozsahu už splatných a neuhradených splátok, pretože tomu bráni rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého by išlo o prekročenie rámca žalobcom vymedzeného petitu a priznanie plnenia z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu.
57. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru súdu neostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť.
58. Nakoľko súd zamietol žalobu pre neplatnosť zosplatnenia, nebolo potrebné sa v rozhodnutí zaoberať vznesenou námietkou premlčania, správnosťou výšky RPMN ani splnením povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovanej.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. O nároku na náhradu trov konania a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).