Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/91/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: VT-HADICE & PLAST, s.r.o., so sídlom: ul. Stavbárov 1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 574 791 právne zastúpený: JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, IČO: 35 547 375, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101798796/2022 zo dňa 20.06.2022 v spojení s rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Košice č.: 100420974/2022 zo dňa 04.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101798796/2022 zo dňa 20.06.2022, ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100420974/2022 zo dňa 04.03.2022 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania (zdaňovacie obdobie november 2016)

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobia január - december 2016. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101963739/2021 zo dňa 18.10.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 16.11.2020 a skončila sa dňa 21.10.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi; 2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodol rozhodnutím číslo: 100420974/ 2022 zo dňa 04.03.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 17.005,00- eur (daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 23.12.2016 v sume 15.140,84,- eur; daň zistená správcom dane v sume 32.145,84,- eur; rozdiel v sume 17.005,00- eur). 3. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období november 2016 z faktúr od dodávateľov: 1/ CAPTAIN, s.r.o., so sídlom Domčeková 9, 040 01 Košice, IČO 36586277, faktúra číslo 201611025 (0016/3388) s dátumom dodania , fakturácia na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 05.07.2016 ku podujatiu „LORD OF THE DANCE”: dohodnutá odplata, na celkovú sumu 96.000,00 eur, z toho 20% DPH vo výške 16.000,00 eur, 2/ RKI, spol. s r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava — mestská časť Staré Mesto, IČO 36829048, faktúra číslo 12201604 (Z2016/3465) s dátumom dodania 30.11.2016, fakturácia na základe objednávky v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, podl'a priložených Play - listov, za odvysielané reklamné spoty „VT HADICE & PLAST” v období 01.11.2016-30.11.2016: LED Košice - Plaváreň, na celkovú sumu 6.030,00 eur, z toho 20 % DPH vo výške 1.005,00 eur. Dôvodom neuznania práva na

odpočet dane z pridanej hodnoty z tejto faktúry bolo podľa správcu dane porušenie ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a ustanovenie v spojení s ustanovením . 4. Správca dane po vykonanom dokazovaní nespochybnil existenciu plnenie, ale spochybnil reálne dodanie tohto plnenia od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s r.o. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že plnenie bolo dodané dodávateľom - spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. a ani dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľmi plnenia boli subdodávatelia spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. – spoločnosti BA reklama s.r.o., STEGOS s.r.o. a RKI, spol. s r.o. Zároveň podľa správcu dane nebolo preukázané, že plnenie bolo dodané dodávateľom - spoločnosťou RKI spol. s r.o. a ani dokazovaním nebolo preukázané, že dodávateľom plnenia bol subdodávateľ spoločnosti RKI spol. s r.o.

- spoločnosť PONTES s.r.o. Poukázal na to, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúrach musí byť identická s osobou, ktorá reálne služby dodala odberateľovi a daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie z týchto dodávateľských faktúr.

5. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:

- zistenia ohľadom spoločnosti CAPTAIN, s.r.o (adresát neznámy, nový konateľ spoločnosti občan Ukrajiny je nekontaktný, nekomunikuje, nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a nepriznal príjmy za rok 2016) mu nemôžu byť na ujmu;

- zistenia ohľadom spoločnosti RKI spol. s r.o. (adresát neznámy, spoločnosť bez konateľa, spoločník z Ukrajiny, jej dodávateľská spoločnosť PONTES s .r.o. tiež bez konateľa, adresy nezodpovedajú sídlu ekonomickej činnosti, nezistení dodávatelia služieb) mu nemôžu byť na ujmu;

- pre daňový subjekt je podstatné, že mu boli dodané reklamné služby, čo nespochybňuje ani správca dane;

- z vykonaného dokazovania je zrejmé, že daňový subjekt na základe faktúr za november 2016 za reklamné služby riadne zaplatil na účet dodávateľských spoločností;

- poukazuje na to, že to, čo uvádza správca dane - že dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti nemajú riadne sídlo, zásielky sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy", nemajú zamestnancov, nepodávali daňové priznania, spoločnosti boli neskôr zrušené alebo sa zlúčili s inými spoločnosťami a konatelia sú pre správcu dane nekontaktní, je učebnicovým príkladom založenia „podvodného reťazca", a teda neobstojí ani tvrdenie správcu dane, že protokol je založený na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné služby v prospech daňového subjektu a týmto sa dostáva do vlastného rozporu lebo preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci opisuje dokonalý reťazec podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutého rozhodnutia;

- je neprípustné a v rozpore so zákonom, aby daňový subjekt platil dvakrát daň z pridanej hodnoty;

- vierohodne preukázal prínos reklamy od spoločností CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. za rok 2016, keď poukázal na daňové priznanie za rok 2017, z ktorého je zrejmé, že zvýšil zisk za rok 2017 o 52% a tržby mu narástli o 51%;

- daňový subjekt preukázal dodanie reklamných služieb viacerými dôkazmi - Zmluva o reklame, faktúry a play listy, objednávky, fotografie, CD nosiče a plagáty;

- rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku. 6. Žalovaný svojim rozhodnutím číslo: 101798796/2022 zo dňa 20.06.2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Mal za to, že správca dane ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania neuprel daňovému subjektu jeho práva a poskytol mu dostatok príležitosti na predkladanie a navrhovanie dôkazov a taktiež mal za to, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení nadväznosti na z faktúr od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami a Daňového poriadku. Vierohodnosť a pravdivosť faktúr nebola preukázaná. Postup správcu dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi a zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska ich obsahu, pravdivosti a preukázanosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považuje žalovaný námietky daňového subjektu uvedené v odvolaní za nedôvodné.

II.

Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 101798796/2022 zo dňa 20.06.2022, ako aj rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Košice

číslo: 100420974/2022 zo dňa 04.03.2022 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa podanou žalobou domáhal prieskumu dvanástich rozhodnutí žalovaného potvrdzujúcich rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty samostatne za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia 01/2016 až 12/2016 a Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.08.2022 bol prieskum jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčený na samostatné konania. V tomto konaní je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane týkajúce sa zdaňovacieho obdobia 11/2016. 8. V správnej žalobe žalobca namietal:

- nesprávne právne posúdenie veci - ustanovenie

- nepreskúmateľnosť rozhodnutia - ustanovenie

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu - ustanovenie . 9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uvádza:

- namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s dôvodmi a námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. Má za to, že rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného sú nepreskúmateľné. Žalovaný si osvojil právne názory a závery orgánu verejnej správy na prvom stupni a jeho tvrdenia a vyhodnotenia dôkazov a prevzal ich do svojho rozhodnutia. Obidva orgány verejnej správy vyhodnotili dôkazy jednostranne a v neprospech žalobcu, čím postupovali v rozpore so zákonom. Obidve rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a taktiež v rozpore s ustanovením § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Správca dane si nesprávne vyložil dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, pričom dôkazné bremeno nemožno vyvodiť na práve vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a dodávateľových subdodávateľov. Taktiež sú napadnuté rozhodnutia vydané v rozpore s ustanoveniami § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Má za to, že správca dane vychádzal v daňovom konaní z nesprávne ustáleného skutkového stavu veci. Rozhodnutia sú v rozpore so zákonom a žalovaný nemal rozhodnutie správcu dane potvrdiť, ale ho mal zrušiť.

- V rámci žalobných námietok tvrdí, že: 1/ Dodanie reklamných služieb od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. žalobca vierohodne preukázal, keď doručil správcovi dane viacero dôkazov a to 52 ks faktúr na celkovú sumu vo výške 803.000,- eur. K 48 ks faktúram boli pripojené aj play listy - Plán vysielania reklamných spotov. Na týchto plánoch vysielania reklamných spotov je uvedená dĺžka reklamného spotu, počet odvysielaní, tiež je tam uvedené miesto a konkrétne obdobie vysielania reklamných spotov. Ku 4 ks faktúram neboli priložené play listy - Plán vysielania reklamných spotov. Na týchto faktúrach je uvedené, že: fakturujeme vám na základe rámcovej zmluvy o reklamných službách zo dňa 05.07.2016 ku podujatiu „LORD OF THE DANCE". Na každej faktúre je aj odtlačok razítka a dátum, kedy spoločnosť VT-HADICE & PLAST, s.r.o. zaplatila na účet dodávateľa služby, t. j. spoločnosti CAPTAIN, s.r.o.. Spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. žalobcovi doručila 52 ks faktúr za dodanie reklamných služieb za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016 v celkovej sume 803.000,- eur. Žalobca uvedenú sumu zaplatil na účet dodávateľskej spoločnosti, t. j. CAPTAIN, s.r.o. 2/ Dodanie reklamných služieb od spoločnosti RKI spol. s r.o. žalobca vierohodne preukázal, keď1 doručil správcovi dane viacero dôkazov, a to 11 ks faktúr na celkovú sumu vo výške 72.360,- eur. Prílohou k týmto faktúram bol aj „Plán vysielania reklamných spotov", kde je podrobná špecifikácia predmetu fakturácie, a to názov reklamnej kampane, obdobie vysielania reklamných spotov, presné umiestnenie veľkoplošnej LED obrazovky, čas vysielania, dĺžka reklamného spotu a počet vysielaní. Prílohou každej faktúry je aj „Objednávka vysielania reklamných spotov".

- S dodávateľmi mal uzavretá Zmluvu o dodaní reklamných služieb za zdaňovacie obdobie január 2016 až december 2016;

- existencia a dodanie reklamných služieb žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 nie je sporná, ich existenciu a dodanie potvrdzuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale rozhodujúcou skutočnosťou podľa správcu dane pre neuznanie práva na odpočítane dane z pridanej hodnoty bolo zistenie, že služby neboli reálne dodané práve spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol s.r.o.;

- Uviedol, že mal riadne vystavené faktúry od dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o., pričom vystavenie týchto faktúr konatelia týchto spoločností nepoprel, preto niet žiadnych pochybností o tom, že tejto dodávateľskej spoločnosti vznikla daňová povinnosť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a nemôže byť na ujmu žalobcu to, že reklamné služby pre tieto dodávateľské spoločnosti zabezpečovali ďalšie dodávateľské spoločnosti;

- uviedol, že spoločnostiam CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. za reklamné služby riadne zaplatil na bankový účet tejto spoločnosti, a to až po tom, keď mu boli riadne doručené dôkazy (fotografie, CD nosiče, plagáty), zaplatenie za reklamné služby bolo žalovanému známe, lebo medzi dokladmi sú aj

výpisy z bankových účtov, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú a na túto skutočnosť vôbec správca dane neprihliadal;

- taktiež uviedol to, že nemôže byť na ujmu žalobcovi to, že subdodávateľské spoločnosti v obchodnom reťazci nepodali daňové priznanie k DPH, neodviedli daň na výstupe, dnes sú pre správcu dane nekontaktní, nemajú zamestnancov a taktiež konatelia právnych nástupcov subdodávateľských spoločností sú pre správcu dane nekontaktní alebo došlo k zlúčeniu spoločností, alebo k výmazu;

- uviedol, že má za to, že v nadväznosti na zistenia správcu dane o dodávateľoch - spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a o jeho subdodávateľoch - spoločnostiach BA reklama s.r.o., STEGOS s.r.o. a RKI, spol. s r.o. a o spoločnosti RKI spol. s.r.o. a o jeho subdodávateľovi spoločnosti PONTES s.r.o., takéto konanie dodávateľských a subdodávateľských spoločností je podľa neho „učebnicovým príkladom daňového podvodného reťazca", a preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie správcu dane, že protokol nie je postavený na podvode, resp. na podvodnom konaní dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré mali vyhotoviť reklamné služby pre žalobcu, a týmto tvrdením sa správca dane dostáva do vlastných rozporov, lebo preverovaním daňových subjektov v obchodnom reťazci a jeho subdodávateľov opisuje dokonalý reťazec daňového podvodu, ktorý tvorí obsah napadnutých rozhodnutí;

- žiadnym dôkazom nebolo preukázané že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že je účastníkom daňového podvodného reťazca;

- dodané reklamné služby splnili svoj podnikateľský účel, lebo daňovému subjektu sa v roku 2017 zvýšil zisk o 52% a tržby mu narástli o 51% na sumu 9.666.4223,- eur a tieto tvrdenia sú overiteľné z daňového priznania;

- podľa žalobcu sa dodávateľské a subdodávateľské spoločnosti dopustili podvodného konania, keď nepodávali daňové priznania na daň z priadnej hodnoty, a na daň z príjmu za zdaňovacie obdobie 2016 a túto daň nezaplatili;

- keďže podľa žalobcu išlo o podvodné konanie, niet žiadnych pochybností o tom, že aj na tento prípad je aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C- 142/11, na ktoré poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku , pričom práve v tomto rozsudku sa vyjadril súd k otázke povinnosti spoločnosti preverovať svojich obchodných partnerov;

- vo vzťahu k záverom žalovaného o tom, že neniesol svoje dôkazné bremeno tým, že neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane predložením spoľahlivých dôkazov o uskutočnení fakturovaných služieb podľa faktúr od označených dodávateľov - spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a spoločnosti RKI spol. s.r.o., žalobca opätovne zdôraznil, že dodanie reklamných služieb žalovaný nespochybňuje, uvádza, že správcovi dane doručil dôkazy, ktorými presvedčivo preukázal ich dodanie. Uvádza, že nevie, akými dôkazmi má ešte preukázať dodanie služieb, nikde sa nešpecifikuje, aké dôkazy mal zabezpečiť a o neunesení dôkazného bremena sa v napadnutých rozhodnutiach hovorí len vo všeobecnej rovine, má za to, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal a jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a neznáša dôkazné bremeno vzťahujúce sa na jeho dodávateľov a dodávateľských subdodávateľov.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2022 zotrval na tom, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery správcu dane o porušení ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Skutkový stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v takto zistenom skutkovom stave a v predloženom spisovom materiály a v odôvodnení rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného je zrejmé, že sú v súlade s ustanovením Daňového poriadku, postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe nie je možné akceptovať a sú neopodstatnené.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného 11. Žalobca v replike zo dňa 05.01.2023 zotrval na žalobnej argumentácii. Zároveň poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 30.06.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky číslo 3/2022, pod č. 23/2022, v zmysle ktorého dochádza k judikatórnemu posunu vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľov v prípade, ak správca dane oprávnene

spochybnil vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. Súčasne uviedol, že oprávnenou inštitúciou podávať záväzný výklad práva Európskej únie je Súdny dvor Európskej únie a takýto výklad uviedol vo veci C- 610/19 Vikingo, s tým, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné nepriznať odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, ak je preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. 12. Žalovaný v duplike zo dňa 07.02.2023 uviedol, že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi správcu dane a žalovaného sama o sebe nepreukazuje nesprávnosť záverov a nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2022. 13. Žalobca v reakcii 17.02.2023 na dupliku žalovaného opakovane poukázal na žalobnú argumentáciu, na ktorej zotrval v celom rozsahu a taktiež aj na vyjadrení uvedenom v replike zo dňa 05.01.2023. V. Konanie na správnom súde 14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd"). 15. Na prejednanie veci samej Správny súd v Košiciach nariadil na základe žiadosti žalobcu pojednávanie na deň 23.01.2026, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. VI. Právne posúdenie 16. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 17. Podľa Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 18. Podľa Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 20. Podľa Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 21. Podľa Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 22. Podľa Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 23. Podľa Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 24. Podľa Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

25. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec. 26. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 27. Podľa o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 28. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 29. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: d) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, e) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4 f) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , g) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 30. Podľa ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 31. Podľa Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 32. Podľa Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.

Právny názor správneho súdu 33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 17.005,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016 z dôvodu neuznania práva žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty za dodanie reklamných služieb od deklarovaných dodávateľov spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a spoločnosti RKI spol. s.r.o. z dôvodu, že podľa správcu dane nedošlo k dodaniu služby dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach - teda spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o.. 34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. súdny poriadok (ďalej len „SSP") preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 04.11.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

36. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil ustanovenia znosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov, keďže podľa neho daňový subjekt nepreukázal dodanie služieb uvedených na faktúrach spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s r. o. a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Záver správnych orgánov je teda postavený na neunesení dôkazného bremena, čo do splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítane dane z pridanej hodnoty žalobcom, a to čo do preukázania toho, že reklamné služby dodali dodávatelia uvedení na faktúrach - spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a spoločnosť RKI spol. s.r.o. 37. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii) odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva. 38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení ( písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry ( písm. a) Smernice, zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27). Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. 39. Zároveň správny súd uvádza, že Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty. Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane. Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z zákona o DPH. 40. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobcu zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa / ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. Rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo

vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 41. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, ako aj ich postupu v daňovom konaní a vyrubovacom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd konštatuje, že ani rozhodnutie správcu dane, ani rozhodnutie žalovaného netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie rozhodnutia správnych daňových orgánov. Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje vyššie citovaného ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak správcu dane, ako aj žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká správna úvaha ich viedla k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé z nich aj to, akým právnym ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový stav. Tak rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného vykazujú známky preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie sú v nich uvedené protirečivé závery. Správca dane sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými skutočnosťami a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že právne závery a skutkové okolnosti, z ktorých vychádzali správca dane ako aj žalovaný, boli v ich rozhodnutiach formulované jasne a zrozumiteľne, preto súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepovažoval za dôvodnú. 42. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že žalovaný síce uviedol svoju právnu úvahu v odôvodnení rozhodnutia, ktorou sa spravoval pri vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ale jeho rozhodnutie rovnako ako aj rozhodnutie správcu dane sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu vo vzťahu k ustáleniu svojich právnych záverov o tom, že žalobca porušil ustanovenia nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty a v nadväznosti aj na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a zároveň má súd za to, že žalovaný vec vzhľadom na platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ aj nesprávne právne posúdil a zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH, a teda žaloba žalobcu je dôvodná. 43. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi – spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., pochybnosti správcu dane a žalovaného spočívali na skutkových zisteniach, že (i) žalobca nepredložil okrem faktúr a ich príloh žiadny dôkaz o uskutočnení reklamných služieb dodávateľom a nemal dostatok vedomostí o realizácii obchodu, (ii) deklarovaný dodávateľ mal len fiktívne sídlo a je nekontaktný (nepredložil žiadne dôkazy o realizácii obchodu), (iii) konateľ predmetnej spoločnosti v čase uskutočnia obchodov tieto formálne potvrdil, avšak nevedel uviesť informácie o obchode, označiť subdodávateľov a pod., (iv) zamestnanci spoločnosti v čase uskutočnenia obchodov nepracovali na žiadnej reklamnej činnosti a (v) subdodávatelia zistení z kontrolných výkazov sú nekontaktní a nevedia preto predložiť dôkazy o uskutočnenom obchode. 44. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - spoločnosti RKI, spol. s r.o. spočívali pochybnosti správcu dane a žalovaného v tom, že (i) žalobca nepredložil okrem faktúr a ich príloh žiadny dôkaz o uskutočnení reklamných služieb dodávateľom a nemal dostatok vedomostí o realizácii obchodu, (ii) deklarovaný dodávateľ mal len virtuálne sídlo, nemal zamestnancov a je nekontaktný, (iii) subdodávateľská spoločnosť mala len virtuálne sídlo, jej konateľ zomrel, (iv) spoločnosti prenajímajúce reklamnú plochu nepoznajú spoločnosť RKI, spol. s r.o., žalobcu a ani nevyrábali jej reklamné spoty, (v) spoločnosť RKI, spol. s r.o. bola zároveň subdodávateľom spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a ich plnenia pre žalobcu sa podľa predložených zmlúv prekrývali, (vi) predložené fotografie nepotvrdzujú dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. 45. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento uzavrel, že nebolo preukázané, že reálnymi dodávateľmi fakturovaných reklamných služieb boli spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s r.o. a správca dane z dôvodu, že služby boli vykonávané subdodávateľsky, pristúpil k preverovaniu subdodávateľov spoločností spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s r.o., aby zistil reálnych dodávateľov služieb, pričom ani rozsiahlym dokazovaním nebolo preukázané, že fakturované služby boli reálne dodané daňovými subjektami uvedenými na faktúrach ani ich subdodávateľmi, a teda nedošlo k dodaniu fakturovaných reklamných služieb spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o.,

pričom správca dane netvrdil ani neuviedol, že spoločnosť nepreukázala dodanie reklamných služieb. Spochybnení boli dodávatelia, resp. subdodávatelia týchto služieb a tieto pochybnosti daňový subjekt neodstránil. 46. V danom prípade však žalovaný nepostupoval dôsledne pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na priznanie odpočtu DPH a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu, nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade s platnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom porušenie ustanovení znosti na ustanovenie za situácie, keď konštatoval existenciu plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, z ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia. 47. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery Rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: ). 48. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z písm. a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. 49. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti ( zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník ( zákona o dani z pridanej hodnoty) III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané ( písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný ( písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

50. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

51. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje závery formuluje tak, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré vo vzťahu k charakteru fakturovaných služieb mohol, resp. musel mať k dispozícii a ktorými mohol preukazovať, že fakturované služby boli reálne uskutočnené tak, ako tvrdil (strane 32 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného), pričom zároveň uvádza, že nespochybnil uskutočnenie reklamných služieb (strana 35 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného). Zároveň žalovaný tvrdí, že daňový subjekt nepreukázal, že dodávateľmi služieb boli spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI spol. s.r.o. (strany

29 a 31 odôvodnenia rozhodnutia). Tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k uplatnenému odpočtu z faktúr od spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. (strana 29 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) tým, že žiadnym dôkazom nepreukázal, že predložené plány vysielania reklamných spotov boli aj reálne naplnené, že v konkrétnom časovom období bolo reálne odvysielané plánované množstvo spotov na konkrétnych LED obrazovkách. Daňový subjekt tvrdí, že služba reklamného charakteru zdokumentovaná prílohou „Plán vysielania reklamných spotov — playlist” je jasná a presvedčivá, čím sám potvrdzuje, že odvysielanie požadovaného množstva spotov na konkrétnych miestach nekontroloval a nepreveroval a spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. zaplatil bez toho, aby mal istotu, že reklama bola odvysielaná v požadovanom množstve a kvalite. Daňový subjekt správcovi dane tvrdil, že spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. mu mala zabezpečiť reklamu aj v printových médiách, ale k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny dôkaz. Správca dane dôkazy, ktoré mu predložil daňový subjekt, vyhodnotil tak, že tieto dôkazy nepreukázali, že dodávateľom služieb bola spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. a nepreukázali spojitosť medzi vystavenými faktúrami a poskytnutými službami, ako aj tvrdenie žalovaného o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k uplatnenému odpočtu z faktúr od spoločnosti RKI spol. s r.o. (strana 30 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného) tým, že nepreukázal akým spôsobom bola reklama poskytnutá, nepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy (napríklad: záznamy z odvysielaných spotov na LED obrazovkách, výpisy z vysielaní, prehľad vysielaní, časy vysielania a pod.).

52. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný vykonané dokazovanie náležite vyhodnotili a ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane zo sporných plnení určili neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov. Nespochybnili teda, že reklamné plnenia s logom žalobkyne boli vykonané, ale spochybnili ich dodanie deklarovanými dodávateľmi, pričom iní, skutoční dodávatelia a ani ich počet nie sú z vykonaného dokazovania známi. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli reklamné služby dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane – dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.

53. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod bodom 47, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

54. V tomto prípade sú deklarovanými dodávateľmi žalobcu spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o., ktoré spoločnosti ako dodávateľov správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali ako subjekty, ktoré dodali služby deklarované na faktúrach a ktorí zároveň spochybňovali aj subdodávateľov týchto dodávateľov za situácie, keď súčasne nespochybnili, že reklamné plnenia s logom žalobcu boli vykonané.

55. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaní dodávatelia - v tomto prípade spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o zabezpečil dodanie služby prostredníctvom subdodávateľských spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že žalobca nepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy, k čomu viedli závery tak správcu dane aj žalovaného. Uvedené nie je v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR bez ďalšieho dôvodu pre nepriznanie odpočtu DPH.

56. Súdny dvor EÚ v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. V súvislosti so závermi daňových orgánov správny súd zdôrazňuje, že dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepredstavuje. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku, sp. zn. , zo dňa 15. novembra 2022, v ktorom sa vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, C-610/19, zo dňa 3. septembra 2020 nasledovne: „V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Kasačný súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno- právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.“

57. Judikatúra vo vzťahu k podmienkam odpočtu DPH prešla určitým vývojom a zodpovednou inštanciou, ktorá je oprávnená podávať záväzný výklad práva Európskej únie, je Súdny dvor EÚ. Ten svoj výklad uviedol práve v uznesení vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020.

58. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa a jeho vzťahu s dodávateľom žalobcu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33). Hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. júna 2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

59. K tomuto súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený

tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.

60. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností žalobcu, tým že žalobca nepredložil dôkazy a doklady vyplývajúce z obsahu zmluvy o forme, texte reklamy, o čase jej poskytnutia, neuviedol miesto dodania služby a spôsob uskutočnenia reklamy, nepriradil jednotlivé dôkazy ku konkrétnym faktúram tak, aby bolo zrejmé, že k dodaniu reklamy došlo dodávateľom uvedeným na faktúre, rovnako neuviedol spôsob, akým kontroloval a odsúhlasoval vykonanie reklamy V prípade spochybnených dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

61. Finančná správa teda nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (bod 44 rozsudku Vikingo Fővállalkozó, bod 28 rozsudku Kemwater ProChemie).

62. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

63. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v danej veci uplatnili skutkový stav bez opory vyplývajúcej z administratívnych spisov správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa možno podrobne identifikovať aké konkrétne dôkazy správca dane vykonal v daňovom konaní ako aj to, ako tieto dôkazy vyhodnotil, a to všetky vo vzájomnej súvislosti ako aj jednotlivo, pričom vychádzajúc z tohto vyhodnotenia dospel k záveru o tom, že žalobca nesplnil podmienky pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods,1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto mu nepriznal ním uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty. S takto vykonaným dokazovaním ako aj so závermi z neho vyplývajúcimi sa stotožnil aj žalovaný. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodnú.

64. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje

takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

65. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH, a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov,

- nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C.D.E., C-610/19 zo dňa 03.09.2020),

- nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci F. G., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

66. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je opodstatnená pokiaľ ide o závery daňových orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom žalobcu so spoločnosťami CAPTAIN, s.r.o. a RKI, spol. s.r.o., keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

67. Povinnosťou Daňového úradu Košice bude po vrátení veci pri viazanosti právnym názorom správneho súdu formulovanom v tomto rozsudku podľa opätovne vo veci vyhodnotiť dôkazy a zistenia a ustáliť skutkový stav, naň aplikovať právne posúdenie v súlade s príslušnými právnymi predpismi a s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky upravené v ustanovení Daňového poriadku a dbať o to, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné a preskúmateľné a aby bola z neho zrejmá správna úvaha správcu dane, ktorou sa tento spravoval pri hodnotení dôkazov a zistení a pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu.

68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

69.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť ( v spojení s a 5 ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa /entrum právnej pomoci (, 2 ).