Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Csp/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou Mgr. Zuzanou Matúšovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C. a 3/ F. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 3.522,29 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému 1/, žalovanej 2/ a žalovanému 3/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2025 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného 1/ zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.413,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.413,14 € od 17.03.2025 do zaplatenia, žalovanú 2/ zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.054,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.054,57 € od 17.03.2025 a žalovaného 3/ zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.054,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 1.054,57 € od 17.03.2025. Žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ nahradiť mu trovy konania v rozsahu 40,12 % a žalovanú 2/ a 3/ zaviazal nahradiť mu trovy konania každého v rozsahu 29,94 %.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 uzavretej medzi postupcom Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej aj ako „Právny predchodca žalobcu“) a žalobcom postúpil Právny predchodca žalobcu pohľadávku aktuálne voči žalovaným na žalobcu. Žalovaný 1/, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú na základe uznesenia sp. zn. , zo dňa 19.09.2023 vydaného G. H. D. notárkou ako súdnou komisárkou v Senci dedičmi po poručiteľke I. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poručiteľka“). Dňa 27.09.2004 bola medzi Právnym predchodcom žalobcu a poručiteľkou uzavretá zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a o poskytovaní ďalších právnych produktov a služieb k tomuto účtu č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na to, že sa poručiteľka dostala do nepovoleného prečerpania na účte, Právny predchodca žalobcu jej zaslal výzvu zo dňa 20.05.2020, ktorou ju upozornil na nepovolené prečerpanie vo výške 62,98 € a vyzval ju na jeho úhradu. Nakoľko na účte bolo naďalej evidované nepovolené prečerpanie, Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 a vyzval poručiteľku na úhradu nepovoleného prečerpania

evidovaného na účte. Žalobca uviedol, že poručiteľka bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve Právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku voči Právnemu predchodcovi žalobcu po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Poručiteľka zomrela dňa XX.XX.XXXX a žalobca si v predmetnom spore uplatnil pohľadávku voči dedičom po nebohej poručiteľke. Žalobca súdu ozrejmil, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.552,29 €, ktorá predstavuje len istinu pohľadávky. Po postúpení pohľadávky bola vykonaná jedna úhrada, a to dňa 31.12.2022 vo výške 30,00 €. Žalobca uviedol, že čistá hodnota dedičstva bola v zmysle uznesenia sp. zn. , zo dňa 19.09.2023 stanovená vo výške 94.630,86 €. Pomer nadobudnutého dedičstva žalovaného 1/ k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 40,12 %, pomer nadobudnutého dedičstva žalovanej 2/ k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 29,94 % a pomer nadobudnutého dedičstva žalovaného 3/ k celkovej hodnote dedičstva predstavuje 29,94 %.

2. Dňa 08.07.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že po oboznámení sa so žalobou sa mu javí, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnený žalobcom je premlčaný. V zmysle prílohy predloženej žalobcom – Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 mala byť pohľadávka splatná dňa 31.07.2020, čo znamená, že veriteľ mohol svoje tvrdené právo vykonať po prvý raz dňa 01.08.2020. Žalovaný 1/ pritom poukázal na ust. a (ďalej aj ako „OZ“). Žalovaný 1/ uviedol, že právny vzťah medzi Právnym predchodcom žalobcu a poručiteľkou je spotrebiteľským vzťahom, pričom premlčaný nárok, ktorý plynie zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné vymáhať. V súlade s vyššie uvedeným žiadal žalovaný 1/ žalobu zamietnuť. Napokon žalovaný 1/ uviedol, že jednotlivé nároky uplatnené žalobcom neuznáva a popiera ich v celom rozsahu.

3. Dňa 08.07.2025 doručil súdu vyjadrenie k žalobe žalovaný 3/ a dňa 11.07.2025 doručila súdu vyjadrenie k žalobe žalovaná 2/, pričom obe uvedené vyjadrenia k žalobe sú obsahovo zhodné s vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 08.07.2025.

4. Dňa 08.09.2025 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že k vypovedaniu zmluvy prišlo na základe podania zo dňa 01.08.2022, ktoré žalobca priložil aj k podanej žalobe. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že jeho nárok nie je premlčaný, a preto žiadal, aby súd vyhovel podanej žalobe.

5. Dňa 26.09.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že premlčacia doba v danom prípade plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podstatné preto nie je, kedy žalobca resp. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte. Svoje nároky si veriteľ mohol celkom zjavne uplatniť bez ohľadu na to, či zmluvu o bežnom účte vypovedal alebo nevypovedal. Vypovedanie zmluvy o bežnom účte je úkonom, ktorý sa týka samotnej existencie zmluvného vzťahu, avšak nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby. Takýto úkon smerujúci k zániku zmluvy je vo vzťahu k posúdeniu plynutia premlčacej doby bez právneho významu. Ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom pohľadávka bola splatná dňa 31.07.2020, ktorú skutočnosť žalobca nepoprel. Preto žalovaný 1/ žiadal súd, aby na uvedenú skutočnosť nazeral ako na nespornú. Rozhodujúcim dňom pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda dátum 01.08.2020, keďže týmto dňom bol dlžník prvým dňom v omeškaní, resp. právo sa mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca si tak podľa žalovaného 1/ uplatnil už premlčané nároky, čo sa snaží zhojiť nesprávnou argumentáciou o začiatku plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, žalovaný 1/ opätovne poukázal na ust. a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

6. Dňa 01.10.2025 doručil žalovaný 3/ a dňa 02.10.2025 doručila žalovaná 2/ súdu vyjadrenia, ktoré sú obsahom totožné s vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 26.09.2025.

7. Dňa 06.10.2025 doručil žalobca súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe listiny s názvom „Výpoveď zmluvy o účte“ zo dňa 01.08.2022 Právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu, čím mu zároveň vznikol voči poručiteľke nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov, resp. nepovoleného prečerpania. Žalobca resp. Právny predchodca žalobcu by si nemohol uplatniť svoj nárok pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenie. Žalobca zastáva názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť pred vypovedaním zmluvy o rezerve, nakoľko právo žalobcu nebolo „actio nata“ a v prípade podania žaloby na príslušný súd pred zaslaním výpovede a pred ukončením zmluvného vzťahu medzi Právnym

predchodcom žalobcu a poručiteľkou by bola žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko poručiteľka mohla v zmysle uzatvorenej zmluvy naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu a splácať pohľadávku spôsobom dojednaným v zmluve. V súvislosti s posúdením premlčania žalobca uviedol, že Právny predchodca žalobcu resp. žalobca mohol právo na zaplatenie celej pohľadávky uplatniť na súde žalobou najskôr deň po vyhotovení výzvy resp. výpovede, t. j. dňa 02.08.2022. Premlčacia doba by tak uplynula najskôr dňa 02.08.2025. Nakoľko však žaloba bola podaná na súde dňa 31.03.2025, žalobca si nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2008.

8. Dňa 30.10.2025 doručil žalovaný 1/ súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca sám v žalobe uvádza, že poručiteľka bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve Právneho predchodcu žalobcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči Právnemu predchodcovi žalobcu po dobu dlhšiu ako 90 dní. Žalobca potom podľa žalovaného 1/ nemôže ad absurdum tvrdiť, že splatnosť pohľadávky nastala dňa 01.08.2022 a zároveň tvrdiť, že dlžník bol v omeškaní s jej plním ešte pred tým, ako nastala táto žalobcom nesprávne stanovená splatnosť pohľadávky. Žalovaný 1/ opätovne upriamil pozornosť súdu na listiny predložené žalobcom, kde v zmysle výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 vzniklo dlžníkovi nepovolené prečerpanie dňa 31.07.2020. Ďalej v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 bola pohľadávka splatná dňa 31.07.2020. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na čl. II bod 2.5 odsek 2.5.2. Všeobecných obchodných podmienok, pričom uviedol, že je otázne, či predmetné ustanovenie nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže predlžuje plynutie premlčacej doby nároku. Aj pri aplikácii uvedeného ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok by bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V zmysle rozhodovacej praxe súdov, ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Deň splatnosti, keďže sa jedná o nepovolené prečerpanie, nastáva podľa žalovaného 1/ dňom vzniku, t. j. dňom 31.07.2020, tohto nepovoleného prečerpania. Omeškanie dlžníka tak nastáva automaticky deň po vzniku tohto nepovoleného prečerpania a žiadna výzva na úhradu nepovoleného prečerpania tu na zosplatnenie takejto pohľadávky nie je potrebná. Rozhodujúcim dňom pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda dátum 01.08.2020, keďže týmto dňom bola poručiteľka ako dlžník prvým dňom v omeškaní, resp. právo sa objektívne mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný 1/ dal taktiež do pozornosti súdu, že sám žalobca predložil do konania výpis operácií na príslušnom bankovom účte s nepovoleným prečerpaním, z ktorého je zjavné, že posledná debetná transakcia na ňom bola vykonaná ku dňu 30.09.2020. Dlh sa teda nemenil od septembra 2020, a preto nemožno začať premlčaciu dobu počítať o niekoľko rokov neskôr. Žalobcovi resp. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo pristúpiť k vymáhaniu operatívne ešte v roku 2020, prípadne v priebehu roka 2021. Zaslaná výpoveď zmluvy o účte nemá podľa žalovaného 1/ žiadny právny dopad na plynutie premlčacej doby k vymáhanému záväzku. Táto začala plynúť už dňa 01.08.2020 a márne uplynula pred podaním žaloby. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v žalobe opísal vymáhané plnenie tak, že vzniklo z nepovoleného prečerpania na bankovom účte a nie z výpovede zmluvy o účte. Právny titul tak vymedzil nepovoleným prečerpaním, čo tiež potvrdil v rámci jeho ostatného vyjadrenia. Ak teda sám žalobca odvodzuje svoj nárok od nepovoleného prečerpania, nemôže potom počítať premlčaciu dobu od výpovede zmluvy o bežnom účte.

9. Dňa 30.10.2025 sa žalovaný 3/ a dňa 06.11.2025 sa žalovaná 2/ v predmetnom spore vyjadrili, že sa pripájajú k námietkam a argumentácii, ktorú produkoval dňa 30.10.2025 žalovaný 1/.

10. Dňa 06.11.2025 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom uviedol, že žalovaní poukazujú na dátum vzniku nepovoleného prečerpania dňa 31.07.2020, ktorý je uvedený vo výpovedi zmluvy zo dňa 01.08.2022, ako na dátum prvého dňa omeškania a deň 01.08.2020 ako deň, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Dátum vzniku nepovoleného prečerpania predstavuje deň, kedy dlžník prekročil limit povoleného prečerpania. Napriek tejto skutočnosti do vypovedania zmluvy je oprávnený peňažné prostriedky čerpané prostriedky v rámci limitu povoleného prečerpania naďalej užívať, resp. samotné povolené prečerpanie využívať, a to až do momentu vypovedania zmluvy. V zmysle uvedeného tak žalobca navrhoval, aby súd podanej žalobe vyhovel.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.01.2026, na ktorom sa neúspešne pokúsil o zmierne vyriešenie sporu. Žalobca zotrval na podanej žalobe a na doručených vyjadreniach a mal za to, že nárok je preukázaný čo do dôvodu aj výšky s ohľadom na to, že prevzatím dedičstva sú žalovaní 1/ až 3/

zodpovední za dlh poručiteľky. Žalobca zotrval na tom, že uplatnený nárok nie je premlčaný. V danom prípade začala premlčacia doba podľa žalobcu plynúť až deň po vyhotovení výpovede zo zmluvy, t. j. 02.08.2022, a to s ohľadom na to, že predmetný dlh vznikol zo zmluvy, v ktorej nebol explicitne určený čas plnenia, a preto dlh bol síce pred výpoveďou zo zmluvy splniteľný, nakoľko sa poručiteľka dostala do nepovoleného prečerpania, avšak splatnosť dlhu nastala až dňom, kedy Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu bez možnosti dania dodatočnej lehoty na úhradu, nakoľko počas trvania zmluvného vzťahu bola poručiteľka viackrát vyzývaná, ale tieto výzvy boli vyjadrením práva veriteľa podľa ust. , kedy ju veriteľ upozorňoval, že vznikol určitý dlh a dával jej možnosť ako dlžníčke tento dlh vyrovnať bez sankcie ukončenia zmluvy. Žalobca poukázal na ust. , v zmysle ktorého, ak čas plnenia nie je dojednaný, ako v tomto prípade, je dlžník povinný dlh splatiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Veriteľ teda môže od vzniku dlhu efektívne vyzvať dlžníka na plnenie a determinovať tým splatnosť záväzku. Tento úkon je výlučne v dispozícii veriteľa a počnúc reálnou možnosťou jeho vykonania začína plynúť aj všeobecná premlčacia doba. Žalovaní zotrvali na tom, že nárok uplatnený žalobcom je premlčaný a poukázali na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor a odkázali na ust. . Nárok žalobcu je podľa nich odvodený z titulu nepovoleného prečerpania a aj v zmysle . bodu 2.5.2. VOP vyplýva, že klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. K uplynutiu premlčacej doby podľa nich prišlo pred podaním žaloby, a preto navrhli žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa k bodu 2.5.2. VOP vyjadril v tom zmysle, že nedodržanie lehoty uvedenej v tomto článku VOP nebolo sankcionované hrozbou výpovede zo zmluvy čiže táto lehota nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby ani na fakt, že v zmluve neboli dohodnuté splátky, ich výška a splatnosť, a preto k začiatku plynutia premlčania prišlo až po vypovedaní zmluvy.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 27.09.2004, platobnou históriou k účtu poručiteľky, výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022, všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s., obchodnými podmienkami balíkov služieb J. K., E. – pre fyzické osoby – k bežným účtom v Sk, obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. pre sporiaci účet k bežnému účtu v Sk, cenníkom služieb pre individuálnych klientov, výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 20.05.2020, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 spolu s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2022, uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , zo dňa 19.09.2023, pokusmi o zmier zo dňa 06.03.2025, podacími hárkami, špecifikáciou postúpenej pohľadávky, sledovaním zásielky č. L. a ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

13. Právny predchodca žalobcu a poručiteľka uzavreli dňa 27.09.2004 Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, na základe ktorej Právny predchodca žalobcu poručiteľke otvoril a viedol osobný bežný účet č. XXXXXXXXXX a poskytoval ďalšie produkty a služby v zmysle zvoleného balíka služieb TatraDynamic. Obsah balíka služieb bol pritom uvedený v Obchodných podmienkach balíkov služieb. Ku dňu 23.12.2020 predstavovalo nepovolené prečerpanie na účte IBAN: C. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX sumu vo výške 3.552,29 €. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 20.05.2020 oznámil Právny predchodca žalobcu poručiteľke, že eviduje voči nej ku dňu 19.05.2020 okrem iného nepovolené prečerpanie na účte XXXXXXXXXX vo výške 62,98 €. Výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 vyzval Právny predchodca žalobcu poručiteľku na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 31.07.2020 vo výške 3.552,29 € a zároveň poručiteľke oznámil, že využíva svoje právo a vypovedal zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu a uviedol, že na základe predmetnej výpovede zruší účet poručiteľky v deň uplynutia výpovednej doby, t. j. po uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Výpoveď zmluvy bola poručiteľke doručená dňa 03.08.2022. Právny predchodca žalobcu následne postúpil svoju pohľadávku voči poručiteľke Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 25.10.2022 na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola poručiteľke oznámená listom zo dňa 02.11.2022. Poručiteľka dňa XX.XX.XXXX zomrela. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , zo dňa 19.09.2023 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva medzi žalovanými ako dedičmi poručiteľky. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 06.03.2025 vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.188,98 €, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 3.522,29 € a dlžného úroku vo výške 666,69 €. Žalovaní dlžnú sumu žalobcovi neuhradili.

14. Podľa (ďalej aj ako „ObchZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

15. Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa až 4 (ďalej aj ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

22. Podľa čl. 2.5. bodu 2.5.2. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania.

23. Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu uzavretú medzi Právnym predchodcom žalobcu a poručiteľkou dňa 27.09.2004 súd právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. , nakoľko ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Žalovaní v priebehu konania vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku, keď mali za to, že v zmysle prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 mala byť pohľadávka splatná dňa 31.07.2020, z čoho vyvodili, že veriteľ mohol ním tvrdené právo vykonať po prvý raz dňa 01.08.2020. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. (porovnaj napr. R 29/1983 a rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. 7Cdo

305/2014). Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ak zákon neustanovuje inak, premlčacia doba je trojročná. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba ako veriteľ by mohol právo vykonať alebo nie, t. j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Zmluvné strany si nie vždy dohodnú splatnosť záväzku. Okamih splatnosti práva má pritom rozhodujúci význam pre posúdenie toho, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby a pre začiatok omeškania dlžníka. Už v judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, že „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia rozhodovacia prax (viď napr. R 91/2004) zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka o plnenie požiada. Dlžník je potom povinný splniť dlh prvého dňa po tom, ako ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak má veriteľ sám možnosť vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.

25. Medzi stranami sporu bolo sporné, ktorý okamih je potrebné považovať za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby. Žalobca mal za to, že premlčacia doba začala plynúť najskôr deň nasledujúci po dni vyhotovenia výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022, nakoľko medzi stranami zmluvného vzťahu nebol dohodnutý čas plnenia. Súd však po oboznámení sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami Právneho predchodcu žalobcu (ďalej aj ako „VOP“) zistil, že poručiteľka ako klientka Právneho predchodcu žalobcu bola povinná nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do jedného mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, a teda splatnosť nepovoleného prečerpania bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Zo žalobcom predloženej špecifikácie postúpenej pohľadávky vyplynulo, že poručiteľka sa dostala do posledného povoleného prečerpania na účte obratom zo dňa 10.02.2020, kedy vykonala debetnú operáciu vo výške 3.000,00 € a výsledok po vykonaní tohto obratu predstavoval sumu -1.434,79 €. Od tohto momentu poručiteľka zrealizovala viacero ďalších transakcií, ktoré predstavovali nepovolené prečerpanie. V zmysle vyššie citovaného článku 2.5. bodu 2.5.3. VOP bola poručiteľka povinná nepovolené prečerpanie vyrovnať do jedného mesiaca od jeho vzniku, a teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí predmetnej lehoty sa dostala do omeškania a žalobca bol oprávnený sa domáhať splnenia svojej pohľadávky voči nej. Tak z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 ako aj z výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022 predložených súdu samotným žalobcom pre súd vyplynulo, že ku dňu 31.07.2020 vzniklo na bežnom účte poručiteľky nepovolené vo výške 3.552,29 €, ktorú sumu v zmysle vyššie citovaného článku VOP bola poručiteľka povinná uhradiť do jedného mesiaca, t. j. najneskôr do 31.08.2020. Od 01.09.2020 sa tak dostala do omeškania so splnením svojho dlhu voči Právnemu predchodcovi žalobcu, a teda už predmetný deň sa Právny predchodca žalobcu ako veriteľ mohol po prvý raz domáhať splnenia svojej pohľadávky. Najneskôr tento deň je podľa dátumu súdu potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby, pričom v danom prípade sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 01.09.2023. Nakoľko však žaloba bola zo strany žalobcu podaná na tunajšom súde dňa 31.03.2025, táto bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a preto ju vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania bolo potrebné zamietnuť.

26. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby žalobca argumentoval, že v danom prípade je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby počítať od vyhotovenia výpovede zmluvy o účte zo dňa 01.08.2022, keďže sa jedná o právny vzťah vzniknutý zo zmluvy, v ktorej nebol explicitne určený čas plnenia, a preto splatnosť dlhu nastala až dňom, kedy Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte. K uvedenej argumentácii žalobcu súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 23.08.2017, v ktorom bolo konštatované, že „V zmysle je veriteľ už od vzniku dlhu oprávnený vyzvať dlžníka na plnenie a stanoviť splatnosť dlhu. Opozitný právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. (na ktorý poukazoval žalobca v rámci jeho vyjadrenia zo dňa 06.10.2025) podmieňuje objektívny charakter začiatku plynutia premlčacej doby, ktorý vyplýva z tým, že ho robí závislým na subjektívnom prvku – rozhodnutí veriteľa, či výzvou na zaplatenie ( ) vyvolá alebo nevyvolá splatnosť dlhu. Akceptovanie názoru o viazanosti

začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby (v zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania) prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa“. V súlade s vyššie uvedeným, aj za stavu, kedy by čas plnenia dlhu nebol zmluvnými stranami dohodnutý, ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, začala by premlčacia doba plynúť pri každom vzniku nepovoleného prečerpania osobitne už okamihom jeho vzniku. Vzhľadom na to, že posledná peňažná transakcia na bežnom účte poručiteľky bola vykonaná v júli 2020 a nepovolené prečerpanie vo výške 3.552,29 € vzniku ku dňu 31.07.2020, ktorá okolnosť nebola medzi stranami sporná, najneskôr tento okamih by bolo potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby. Aj v tomto prípade (ak by čas plnenia nebol medzi zmluvnými stranami dohodnutý, ako tvrdil žalobca) by bola žaloba podaná žalobcom na tunajší súd dňa 31.03.2025 podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby nie je možné viazať na okamih, kedy veriteľ pristúpil k uplatneniu svojho práva vypovedať zmluvu o bežnom účte, nakoľko by tým došlo k neprimeranému predĺženiu zákonom ustanovenej premlčacej doby v neprospech dlžníka, ktorým bol v danom prípade spotrebiteľ. Žalobca súdu netvrdil, žeby existovali nejaké okolnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte uzavretej s poručiteľkou pristúpil skôr, čím by si zabezpečil, že aj žaloba na plnenie by bola podaná v zákonom stanovenej premlčacej dobe 3 roky počítanej od vzniku dlhu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko súd po posúdení okolností daného prípadu dospel k záveru, že žaloba bola na tunajší súd podaná po uplynutí zákonom ustanovenej premlčacej doby a keďže žalovaní v priebehu konania zhodne vzniesli námietku premlčania uplatňovaného nároku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V súlade s vyššie citovaným ust. súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. ).