Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/3/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D., proti žalovanému: Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s., Jaslovské Bohunice 360, IČO: 35 946 024, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. novembra 2025 č. k. -15, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom (I.) odmietol žalobu na obnovu konania a druhým výrokom (II.) nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , CPS ( v znení neskorších predpisov). 1.1. Vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 25.1.2018 č. k. -536 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2018 (po odmietnutí odvolania žalobcu, ktorý vystupoval v pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného, uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.9.2018 č. k. -587). 1.2. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca podal žalobu na obnovu konania oneskorene, keďže nedodržal objektívnu trojročnú zákonom stanovenú lehotu na podanie takejto žaloby, pretože lehota uplynula ešte v roku 2021 a žaloba bola podaná 9.9.2025. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno síce podať žalobu na obnovu konania, avšak výlučne z dôvodov podľa až c) (t.j. a) ak bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e) , teda c) ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní; d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; e/ ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné). 1.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby na obnovu konania, ktorej podanie žalobca odôvodňoval ustanovením („trestný čin podvodu spoločnosti žalovanej je nespochybniteľný tým, že sa pokúšali cez exekútora obohatiť sa dvakrát v tej istej súdnej veci; E. F. sa dopustila trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, marenia spravodlivosti, tým že odignorovala resp. spochybnila svoje vlastné uznesenie, ďalej v konaní, kde zneužila skutočnosť, že nový zákon,

vtedy , bude nápomocný žalobcovi tým, že vzájomnú žalobu (žalobcu) vyčlení na samostatné konanie a tým ju premlčí, a odignorovala fakt, že ak by bola výpoveď platná, hmotná zodpovednosť zaniká dňom výpovede“). 1.5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade dôvodu žaloby na obnovu konania podľa sú subjektívne podozrenia žalobcu, že bol spáchaný trestný čin bez akejkoľvek právnej relevancie, pretože iba právoplatné odsúdenie za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovanou vecou, za splnenia ďalších zákonných podmienok, predstavuje dôvod pre obnovu konania podľa . Existencia dôvodov uvedených v , umožňujúcich podať žalobu na obnovu konania i po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty, nebola tak v prejednávanej veci preukázaná a preto bola žaloba na obnovu konania odmietnutá ako oneskorene podaná (/ ). 1.6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil v spojení s ánkom 4 ods. 1, 2 , teda zásadou úspechu. Z dôvodu, že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z dôvodu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, i s prihliadnutím na princíp racionálneho zákonodarcu ( ), náhrada trov konania žalovanej priznaná nebola.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a nariadenie predbežného prejednania sporu v zmysle . Súčasne navrhol (ak by odvolací súd mienil odvolaniu nevyhovieť), nariadenie pojednávania na odvolacom súde podľa , podľa ktorého ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. 2.1. Podľa názoru žalobcu objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania bola splnená a samotnému obnovenému konaniu predchádza predbežné prejednanie sporu podľa až , na ktorom súd zisťuje či sú splnené podmienky pre začatie konania, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Na predbežnom prejednaní sporu by súd mohol navyše preskúmať aj existenciu dôvodov obnovy konania podľa Subjektívne úvahy zákonnej sudkyne prezentované v napadnutom uznesení, o nedisponovaní odsudzujúcim rozsudkom v trestnom konaní, sú podľa názoru žalobcu nesprávne. Zákon nestanovuje, že trestná činnosť musí byť preukázaná právoplatným odsudzujúcim rozsudkom v trestnom konaní, teda dôvody odmietnutia žaloby nemajú oporu v zákone 2.3. Dňa 11.6.2025 žalobcovi bola doručená informácia exekútora, že žalovaná neustále vymáha peňažné plnenie dvakrát v tej istej veci. V súdnom konaní je reťazená trestná činnosť až do dnešného dňa.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (/ ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Podľa za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v až e).

7. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní.

8. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie musia byť dané osobitné zákonom stanovené dôvody.

9. Možnosť vecného prejednania žaloby na obnovu konania je však viazaná na objektívny stav prípustnosti obnovy konania proti príslušnému rozhodnutiu, ako aj na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie žalobou na obnovu konania, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia žalobcu ako strany konania.

10. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. V taxatívne určených prípadoch, ešte predtým, ako by rozhodoval o povolení obnovy konania, môže súd žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť ( až e) ). Jedným z dôvodov odmietnutia žaloby na obnovu konania je, že bola podaná oneskorene ( ).

11. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje ( ). Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť ( ). Začiatok objektívnej lehoty je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia a žalobu na obnovu konania treba podať najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ). Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia.

12. V ustanovení sú taxatívne stanovené výnimky, pripúšťajúce, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie sa správne najskôr, pred vecným prejednaním žaloby na obnovu konania, zaoberal objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania, ktorou je zachovanie zákonných lehôt. Vzhľadom na dátum právoplatnosti žalobou napádaného rozsudku (dňa 21.3.2018), dôvodne dospel k záveru o oneskorenom podaní žaloby na obnovu konania (dňa 9.9.2025), a to po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty ( ).

14. Prihliadajúc na žalobou označený dôvod obnovy konania (ak bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní), súd prvej inštancie opodstatnene skúmal objektívnu podmienku prípustnosti žaloby na obnovu konania z hľadiska splnenia zákonnej podmienky podľa , teda ak ide o dôvod obnovy konania uvedený v , ktorý je založený na spáchaní trestného činu sudcom, iným subjektom konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, v dôsledku ktorého bolo rozhodnuté v neprospech strany.

15. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že spáchanie trestného činu uvedenými osobami bolo vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní, a takúto skutočnosť ani netvrdil (podľa názoru žalobcu sa právoplatný odsudzujúci rozsudok vydaný v trestnom konaní tu nevyžaduje), súd prvej inštancie dôvodne konštatoval nesplnenie objektívnej podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, pretože nešlo o jednu z taxatívne stanovených výnimiek, pripúšťajúcich, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ).

16. Žiada sa dodať, že jednou zo zložiek práva na spravodlivý proces, je aj prezumpcia neviny (podľa článku 50 ods. 2 každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu). Podstata zásady prezumpcie neviny spočíva v tom, že osoba obvinená zo spáchania trestného činu alebo osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinnú až do momentu, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu, ktorá bola preukázaná zákonným spôsobom.

17. V prejednávanej veci žalobca netvrdil ani konkrétne trestné konanie vedené voči sudcovi, inému subjektu konania alebo inej osobe zúčastnenej na konaní, pre trestný čin v dôsledku ktorého bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. V prípade, že spáchanie takéhoto trestného činu uvedenými osobami by bolo v budúcnosti vyslovené v odsudzujúcom rozsudku v trestnom konaní, žalobcovi nebráni v podaní novej žaloby na obnovu konania súdne rozhodnutie o odmietnutí žaloby.

18. Pre prvú fázu obnovy konania (konanie o návrhu na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania alebo zamietnutie žaloby na obnovu konania, prípadne jej odmietnutie) ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie ( a nasl. ) platia len primerane ( ). Z povahy veci vyplýva, že pre túto prvú fázu budú vylúčené ustanovenia týkajúce sa dispozície konaním a jeho predmetom (s výnimkou späťvzatia žaloby na obnovu konania). Prvú fázu obnovy konania tak strany nemôžu napríklad skončiť zmierom.

19. Podľa súd rozhoduje o odmietnutí žaloby bez nariadenia pojednávania, v danom prípade v súvislosti s posudzovaním objektívnych podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania, teda bez vecného posudzovania tejto žaloby ( ). Inštitút predbežného prejednania sporu ( a nasl.) má však slúžiť ako nástroj zefektívnenia a zrýchlenia koncentrovaného sporového konania, pričom účelom a cieľom tohto inštitútu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Vzhľadom na prvú fázu obnovy konania (t.j. konania o mimoriadnom opravnom prostriedku) a procesný charakter napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ), nebol daný zákonný dôvod pre nariadenie predbežného prejednania sporu v zmysle a nasl., ako to namietal žalobca v podanom odvolaní. Inštitút predbežného prejednania sporu má pritom fakultatívny, nie obligatórny charakter. K argumentu žalobcu v odvolaní, že na predbežnom prejednaní sporu súd môže preskúmať „či sú navyše“ dôvody na obnovu konania podľa trebné uviesť, že v žalobe na obnovu konania uvedené dôvody neboli uplatňované ani tvrdené (existencia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné), pričom dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania ( ).

20. S poukazom na vyššie uvedené nebol daný dôvod ani na nariadenie pojednávania v odvolacom konaní, keďže nevznikla potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie, vzhľadom na napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie procesného charakteru, a teda nebol daný ani preukázaný dôležitý verejný záujem v zmysle odôvodňujúci nariadenie odvolacieho pojednávania (ktorý žalobca nekonkretizoval).

21. Odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalovanej, ktorej podľa vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne trovy nevznikli, náhrada trov konania žalovanej priznaná nebola.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , v zmysle ktorého súd strane prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, vznikol jej preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, v odvolacom konaní neúspešnému. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

23. V posudzovanej veci žalovanej podľa obsahu spisu v odvolacom konaní trovy nevznikli a náhradu trov v odvolacom konaní si neuplatňovala. O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.