Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/225/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci oprávnenej na výživné: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. B. XXXX/XX D., E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefániková 14, Bratislava, proti povinnému z vyživovacej povinnosti: F. F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XXXX/XX, E., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní oprávnenej na výživné proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -33 zo dňa 03.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. prebieha konanie vo veci návrhu oboch rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ku v tom čase maloletým deťom, v ktorom sa rozhoduje aj o výživnom na oprávnenú na výživné (ďalej aj ,,navrhovateľka“), ktoré nie je právoplatne skončené a právoplatnosť nenadobudol ani výrok V., ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k nej zrušená dňom 07.03.2025. Predmetný rozsudok bol doručený všetkým účastníkom konania, pričom toho času plynula účastníkom konania lehota na podanie odvolania. Vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Malacky prebieha skôr začaté konanie, v ktorom sa rozhoduje o výživnom na oprávnenú, ktoré nebolo právoplatne skončené súd prvej inštancie zastavil konanie, ktoré sa začalo na základe neskôr podaného návrhu. Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania sú splnené súčasne, keďže vo výroku V. rozsudku -2467 zo dňa 13.05.2025 Okresný súd Malacky doposiaľ neprávoplatne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca (ďalej aj ,,povinný“) vo vzťahu k navrhovateľke. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov podľa by odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil. Považovala za nesprávne, že konanie bolo zastavené, pretože povinný následne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -2467 zo dňa 13.05.2025 podal odvolanie, avšak napadol len výroky I., II., IV., VI. a VIII. rozsudku, pričom výrok V. o zrušení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke nenapadol. Výrok V. preto nadobudol právoplatnosť, čím sa konanie v tejto časti

právoplatne skončilo. Za tejto situácie nemožno hovoriť o existencii prekážky litispendencie, pretože predmetom konania vedeného na Okresnom súdu Malacky pod sp. zn. bolo určenie výživného na maloletú, neskôr plnoletú navrhovateľku, v čase kedy nebola schopná sa sama živiť, a to až do 07.03.2025, t. j. do času, kedy jej rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k nej, keďže od uvedeného dátumu bola schopná sa sama živiť a stratila štatút študenta. Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania sú splnené súčasne, keďže vo výroku V. rozsudku č. k. -2467 zo dňa 13.05.2025 Okresný súd Malacky doposiaľ neprávoplatne rozhodol o vyživovacej povinnosti povinného vo vzťahu k navrhovateľke. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. -2467 zo dňa 13.05.2025 teda len deklaroval skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca k plnoletej navrhovateľke sa zrušila ku dňu 07.03.2025. Toto rozhodnutie malo len deklaratórny charakter, nie konštitutívny, nakoľko vyživovacia povinnosť otca k plnoletej navrhovateľke zanikla zo zákona a nie jeho rozhodnutím. A keďže zánik vyživovacej povinnosti otca k plnoletej navrhovateľke nebol medzi účastníkmi sporný, voči predmetnému výroku rozsudku nepodal ani jeden účastník konania odvolanie a predmetný výrok nadobudol právoplatnosť. Od vyhlásenia predmetného rozhodnutia však navrhovateľka bola prijatá na Právnickú fakultu Univerzity Komenského na dennú formu štúdia a od 01.09.2025 sa tak začala sústavne pripravovať na svoje budúce povolanie. Od uvedeného obdobia teda stratila schopnosť sama sa živiť, s čím je spojený opätovný vznik vyživovacej povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu. Nakoľko povinný si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplní, navrhovateľka sa obrátila na súd s návrhom na určenie výživného.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie podľa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je v čase rozhodovania odvolacím súdom vecne správne, pretože znemožňuje účastníkovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. V priebehu odvolacieho konania totiž odpadla prekážka litispendencie, preto bolo v záujme ochrany zaručených práv účastníka na súdnu ochranu potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

8. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Uvedené treba vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky novým pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR. V tomto zmysle musí konanie vykazovať znaky spravodlivosti. Pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.

11. Súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu litispedencie ( ).

12. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že na Okresnom súde Malacky sa pod sp. zn. vedie konanie vo veci návrhu matky aj povinného ako otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti ku v tom čase maloletým deťom (vrátane toho času plnoletej oprávnenej na výživné). Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. -2467 zo dňa 13.05.2025, vo výroku V. zrušil vyživovaciu povinnosť otca k toho času plnoletej navrhovateľke dňom 07.03.2025. Povinný ako otec podal proti rozsudku odvolanie čo do výrokov I., II., IV., VI. a VIII.. Výrok V., ktorým súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej navrhovateľke dňom 07.03.2025, nadobudol tak právoplatnosť dňa 08.10.2025. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.09.2025 sa navrhovateľka, oprávnená na výživné, domáha určenia vyživovacej povinnosti voči povinnému.

13. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

15. Prekážka začatého konania ( ) vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť na tom istom alebo na inom súde začaté ďalšie konanie. Prekážka litispedencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr.

16. Z vyššie uvádzaných skutkových okolností vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už v dôsledku právoplatného zastavenia skôr začatého konania prekážka litispendencie odpadla, nakoľko medzičasom rozsudok č. k. -2467 zo dňa 13.05.2025 vo výroku V. o zrušení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke nadobudol právoplatnosť dňom 08.10.2025. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že hoci rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v čase jeho vydania správne, je potrebné ho podľa e prekážka litispendencie odpadla a zastavením konania by bolo oprávnenej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní návrh oprávnenej voči povinnému riadne prejednať a vo veci rozhodnúť.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 ). V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).