Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-35-2017.pdf
PDF · 179.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: T.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., B. XX, právne zastúpená: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 o zaplatenie 23 375,65 eur s príslušenstvom a zaplatenie nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 1 000,50 eur takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 19 842,93 eur z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti konania.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3 532,72 eur s:
- úrokom vo výške 5,99% ročne zo sumy 23 375,65 eur od 29.11.2014 do 03.12.2020,
- úrokom vo výške 5,99% ročne zo sumy 3 532,72 eur od 04.12.2020 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 23 375,65 eur od 29.11.2014 do 03.12.2020,
- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3 532,72 eur od 04.12.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
IV. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
V. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 55,86% vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti konania vo veci samej.
VI. Súd konanie o návrhu žalovanej na prerušenie konania z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia 23 375,65 eur s príslušenstvom a zaplatenia nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 1 000,50 eur. Uplatnená istina 23 375,65 eur mala predstavovať nedoplatok na poskytnutom medziúvere a istina vo výške 1 000,50 eur má pozostávať z nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti, ktorá mala zrealizovať dobrovoľnú dražbu, no od ktorej bolo v konečnom dôsledku upustené.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Namietala, že zmluva o stavebnom úvere má obsahovať nekalé podmienky, uvedený úver má byť bezúročný a bez poplatkov, v danom prípade nemalo prísť k účinnému zosplatneniu úveru, pretože výzva a aj listina o zosplatnení úveru jej nemali byť účinne doručené a to rovnako, ako aj všeobecné obchodné podmienky. Pre prípad, že by zmluva o stavebnom úvere bola neplatná, žalovaná vzniesla námietku premlčania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením pripojených správ a dokladov, úverovej zmluvy, všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj VOP), požiadavky na čerpanie finančných prostriedkov, oznámenia o výplate, začiatku splácania úveru, rozpisu splátok, poplatkov a úrokov, výpisu z účtu, faktúry, poslednej výzvy, žiadosti o okamžité splatenie úveru, doručenky, rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 9C/102/2016-85 zo dňa 12.12.2016, výpisu z listu vlastníctva (ďalej aj LV) číslo XXX, katastrálne územie (ďalej aj k.ú.) C. M., oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, notárskej zápisnice, oznámenie Okresného súdu Nitra, vyjadrení správcu konkurznej podstaty, záložnej zmluvy, podacieho hárku, pripojeného spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor Z pripojenej časti spisu tunajšieho súdu 13Csp/35/2017, pripojených spisov tunajšieho súdu 9C/102/2016 a 17C/29/2016 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
4.1 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 17C/29/2016-16 zo dňa 19.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2016, bolo manželstvo G. C., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX a L. C., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 12.10.1991 rozvedené (pripojený spis tunajšieho súdu 17C/29/2016).
4.2 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 9C/102/2016-85 zo dňa 12.12.2016, právoplatný 24.01.2017 bol schválený súdny zmier podľa ktorého súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, úpadcu L. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XX, G. J. zaniknutého vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu podľa uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. XXK/ XX/XXXX-XX zo dňa 7.4.2015 patria 1. NEHNUTEĽNOSTI: vedené Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym, kat. územie Nové Zámky, obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra „C“ parcela č. XXXX/X, vo výmere 402 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, súp č. XXXX, parcela č. XXXX/X, vo výmere 46 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, garáž, súp. č. XXXX, parcela č. XXXX/X vo výmere 464 m2, vedená ako záhrady, parcela č. XXXX/X, vo výmere 18 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, sklad bez súpisného čísla, parcela č. XXXX/X, vo výmere 16 m2, vedená ako zastavané plochy a nádvoria, záhradný dom, parcela č. XXXX/X., vo výmere 100 m2, vedená ako ostatné plochy v podiele 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov L., G., G. a manželka T., v hodnote 302.000,- eur.
2. PASÍVA:
II. záväzok voči Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, sídlo Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 5.9.2011 v hodnote 210.188,70 eur a Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2010 v hodnote 25.292,27 eur s výškou záväzku ku dňu 19.5.2015 - dňa prihlásenia pohľadávky do konkurzu vo výške: 235.480,97 eur.
III. Strany sporu sa dohodli, že nehnuteľnosti uvedené pod bodom 1. nadobudnú do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 z celku, úpadca L. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, G. J. v hodnote 151.000,- eur a žalovaná do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 z celku T.. G. C., rod. S., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, G. J. v hodnote 151.000,- eur.
IV. Pasíva označené pod bodom 2. sa strany sporu dohodli, že zostávajú v solidárnom záväzku úpadcu L. C., rod. C., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, G. J. a žalovanej T.. G. C., rod. S., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, G. J. v hodnote 235.480,97 eur.
V. Strany sporu prehlasujú, že uzavretím súdneho zmieru sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež pohľadávky a záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žiadne iné nároky z tohto titulu voči sebe nemajú.
VI. Strany sporu sa dohodli, že žiadna zo strán si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.
VII. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.510,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo začaté dňa 10.03.2016, kedy bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu Ing. Rudolfa Ivana, správcu konkurznej podstaty úpadcu L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., C. XX. K tejto žalobe bolo pripojené uznesenie Okresného súdu Nitra 31K/18/2015-31 zo dňa 07.04.2015, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., C. XX, zároveň bol otvorený malý konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Rudolf Ivan, Štefánikova 4, Nitra.
4.3.1 Dňa 10.12.2010 bola medzi žalobcom ako veriteľom a L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., C. XX (ďalej aj L. C. alebo bývalý manžel žalovanej) spolu so žalovanou ako dlžníkmi uzatvorená úverová zmluva číslo XXXXXXXX/XXXX, ktorá obsahuje IX bodov: I. predmet zmluvy, II. Úročenie a splácanie splátky medziúveru a stavebného úveru a vkladov na vytvorenie kapitálu, III. zabezpečenie návratnosti úveru, IV. vyplatenie medziúveru, V. poistenie pre prípad smrti, VI. omeškanie poberateľa úveru a zmluvná pokuta, VII. odstúpenie od zmluvy, VIII. osobitné ustanovenia, IX. záverečné ustanovenia. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie veriteľom obom dlžníkom medziúveru vo výške 25 000,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe 1,99% počas 12 mesiacov od prvého čerpania medziúveru, po uplynutí 12 mesiacov bol medziúver úročený fixnou úrokovou sadzbou 5,99% pri splnení všetkých podmienok zabezpečenie návratnosti úveru. Medziúver bol poskytnutý na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver. Po splnení všetkých podmienok pridelenia cieľovej sumy sa medziúver mal transformovať na nevypovedateľný stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou na sporiteľskom účte s fixnou úrokovou sadzbou 5,00% ročne. Dlžníci sa zaviazali finančné prostriedky medziúveru použiť výhradne na kúpu nehnuteľnosti (bod I. ods. 1,2,3 úverovej zmluvy). Z dôvodu splácania medziúveru a optimálneho priebehu vytvárania kapitálu bola celková odporúčaná mesačná suma vo výške 170,- eur, ktorú veriteľ následne mal rozúčtovať na sporiteľský a medziúverový účet. Začiatok splácania medziúveru bol stanovený na najbližší mesiac nasledujúci po prvom čerpaná prostriedkov a to do 20-teho dňa v mesiaci. Počas splácania medziúveru bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 0,50% z cieľovej sumy na medziúverový účet keď medziúver mal skončiť pridelením cieľovej sumy. Po pridelení cieľovej sumy a transformácii medziúveru na stavebný úver sa dlžníci zaviazali mesačne platiť splátku stavebného úveru minimálne vo výške 150,- eur a celý úver splatiť najneskôr do 10 rokov a dvoch mesiacov od pridelenia cieľovej sumy (bod II. ods. 1 až 7 úverovej zmluvy). Návratnosť medziúveru a následne stavebného úveru bola zabezpečená aj zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok: rodinný dom, súpisné číslo XXX, spoluvlastnícky podiel vlastníkov L. C. 4/6, Y. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1/6 a L. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1/6, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV číslo XXX, obec a k.ú. C. M. na parcele číslo XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 400 m2, keď cena založené majetku v čase uzavretia zmluvy bola 32 900,- eur (bod III. ods. 1 úverovej zmluvy). Podľa bodu VIII. ods. 1,2 úverovej zmluvy dlžníci prehlásili, že osobne prevzali a poznajú VOP a súhlasia s ich znením, ďalej, že prevzali aktuálne platný sadzobník poplatkov. Žalovaná pred súdom dňa 17.06.2021 potvrdila, že podpisy na úverovej zmluve sú aj jej vlastnoručným podpisom a vlastnoručným podpisom bývalého manžela L. C., pričom podpis vykonala bez nátlaku, vydierania alebo niečoho podobného, keď veriteľ si svoju povinnosť poskytnúť úver splnil. Poskytnutý úver spolu s bývalým manželom prestali splácať v roku 2013, keď žalovaná si nepamätala či v ďalšom období jej boli zo strany žalobcu doručované upomienky, upozornenia alebo výzvy. Trvala na tom, že všeobecné obchodné podmienky jej žalobcom oboznamované neboli. Žalovaná sa pripojila k tvrdeniu žalobcu, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti, no v skutočnosti mal byť čiastočne použitý bývalým manželom žalovanej na refinancovanie úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. a časť úveru mala byť použitá na rodičovský dom jej bývalého manžela.
4.3.2 Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie FLEXIBIL účinné od 01.06.2010, ktoré obsahujú 20 paragrafov: § 1 účel zmluvy o stavebnom sporení, § 2 uzavretie zmluvy o stavebnom sporení, § 3 cieľová suma, § 4 poplatok za uzavretie zmluvy, §5 vklady stavebného sporenia, úročenie nasporenej sumy a výpisy, §6 štátna prémie, §7 vypovedanie zmluvy o stavebnom sporení, § 8 podmienky pridelenia, príprava a vyplatenie cieľovej sumy, § 9 stavebný úver, medziúver a podmienky ich vyplatenia, § 10 úročenie a splátky stavebného úveru a medziúveru, § 11 okamžitá výpoveď stavebného úveru a medziúveru stavebnou sporiteľňou, § 12 zmeny zmluvy o stavebnom sporení, § 13 náklady a poplatky, § 14 vzájomné započítanie pohľadávok, § 15 ochrana bankové tajomstva a osobných údajov, § 16 ostatné ustanovenia, § 17 zmeny obchodných podmienok, § 18 oznámenia, § 19 rozhodovanie sporov, § 20 záverečné ustanovenia (všeobecné obchodné podmienky).
4.3.3 Dňa 23.12.2010 bola žalobcovi doručená žiadosť L. C. a žalovanej písomná požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov. Následne listom zo dňa 21.01.2011 žalobca oznámil dlžníkom, že vyplatil na účet uvedený žalovanou a L. C. 25 000,- eur. Ďalším listom zo dňa 21.02.2011 boli obaja dlžníci požiadaní, aby s účinnosťou od 01.03.2011 mesačne poukazovali sumu vo výške 175,- eur (písomná požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov, oznámenie o výplate, začiatok splácania úveru).
4.3.4 Žalobca k žalobe pripojil rozpis splátok, poplatkov a úrokov za obdobie od 31.07.2014 do 16.12.2014. Podľa neho k zrušeniu účtu došlo dňa 31.07.2014 so zostatkom úveru 23 996,58 eur pri úrokovej sadzbe 6% ročne. V tomto období mala byť vykonaná len jediná platba a to dňa 28.11.2014 vo výške 1 500,- eur.
4.3.5 Žalobca ďalej pripojil k žalobe aj písomné výpisy z účtu sporenie za roky 2010, 2011, 2012, 2013, výpisy z účtu medziúver za roky 2011, 2012, 2013, ako aj výpis z účtu - sporiteľský účet 2014 a výpis z účtu medziúverový účet 2014. Z výpisov z účtu sporenie bolo zistené, že ročný vklad v roku 2010 činil 401,- eur pri celkovej výške poplatkov účtovaných v roku 2010 v sume 415,30 eur, ročný vklad v roku 2011 činil 630,- eur pri celkovej výške poplatkov účtovaných v roku 2011 v sume 14,90 eur, ročný vklad v roku 2012 činil 800,- eur pri celkovej výške poplatkov účtovaných v roku 2012 v sume 14,90 eur, ročný vklad v roku 2013 činil 190,50 eur pri celkovej výške poplatkov účtovaných v roku 2013 v sume 15,90 eur, ročný vklad v roku 2014 činil 0,- eur pri celkovej výške poplatkov účtovaných v roku 2014 v sume 14,90 eur. Z výpis z účtu medziúver vyplýva, že ročný vklad v roku 2011 predstavoval 1 300,- eur pri výške poplatkov zúčtovaných v roku 2011 vo výške 38,10 eur, pričom zostatok medziúveru k 31.12.2011 predstavoval 24 300,31 eur, ročný vklad v roku 2012 predstavoval 1 300,- eur pri výške poplatkov zúčtovaných v roku 2012 vo výške 61,80 eur, pričom zostatok medziúveru k 31.12.2012 predstavoval 24 605,05 eur, ročný vklad v roku 2013 predstavoval 1 574,50,- eur pri výške poplatkov zúčtovaných v roku 2013 vo výške 166,60 eur, pričom zostatok medziúveru k 31.12.2013 predstavoval 24 832,25 eur, ročný vklad v roku 2014 predstavoval 1 675,- eur pri výške poplatkov zúčtovaných v roku 2014 vo výške 115,- eur, pričom zostatok medziúveru k 31.12.2014 predstavoval 23 618,28 eur.
4.4.1 Súd si zabezpečil spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor Z a zistil z neho nasledovné. Dňa 10.12.2010 bola uzatvorená medzi žalobcom ako záložným veriteľom na jednej strane a L. C., nar. XX.XX.XXXX, L. C., nar. XX.XX.XXXX a Y. C., nar. XX.XX.XXXX ako záložcami na druhej strane k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX/XXXX záložná zmluva, ktorá obsahuje VI bodov: I. predmet zmluvy, II. podmienky záložného práva, III. výkon záložného práva, IV. Zánik záložného práva, V. osobitné ustanovenia, VI. Záverečné ustanovenia. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy číslo 28225658 vo výške 25 000,- eur. V prípade vymáhania pohľadávky sa týmto záložným právom zabezpečujú aj súdne trovy, trovy exekúcie, ako aj preukázateľne vynaložená odplata a náklady za výkon činností, ktoré smerujú k vymáhaniu pohľadávky, najviac však vo výške 30% zo sumy vymoženej osobou, ktorú stavebná sporiteľňa poverila vymáhaním pohľadávky. Týmto záložným právom sa zabezpečila aj pohľadávka s príslušenstvom, ktorá vzniká v prípade žiadosti o okamžité splatenie úveru, resp. v prípade zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením. Záložné právo sa zriadilo na nehnuteľný majetok záložcov - rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý bol v spoluvlastníckom podiele 4/6 vlastníka L. C., nar. XX.XX.XXXX, 1/6 vlastníka Y. C., nar. XX.XX.XXXX, 1/6 vlastníka L. C., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúceho sa na LV číslo XXX, obec a k.ú. C. M. na parcele číslo XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/X o výmere 400 m2 zastavané plochy a nádvoria. Cena záložného majetku v čase uzavretia zmluvy predstavovala 32 900,- eur (bod I. záložnej zmluvy). Dohodnuté ďalej bolo, že ak dlžník a budúci záložca nebude plniť akékoľvek podmienky dohodnuté v úverovej zmluve a stavebná sporiteľňa bude žiadať okamžité splatenie celého zostatku dlžnej sumy s príslušenstvom, zabezpečenej touto záložnou zmluvou záložca bez výhrad súhlasí s tým, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku výkonom záložného práva: a) predajom zálohu v dobrovoľnej dražbe podľa § 151j OZ a zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (bod III. záložnej zmluvy). Rozhodnutím bývalej Správy katastra Nové Zámky Z zo dňa 11.01.2011 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. C. M., pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2, stavba so súpisným číslom XXX na parcele číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2 v prospech žalobcu. Vklad bol povolený dňa 11.01.2011 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a právne účinky.
4.4.2 Na LV číslo XXX obec a k.ú. C. M. parcela číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 400 m2, na parcele číslo XXX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX je v časti C: ŤARCHY zapísané zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na základe záložnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 na pozemok parcela číslo XXX/X, stavbu rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/X v celosti.
4.5.1 Listom zo dňa 26.06.2014 označeným ako posledná výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru žalobca oznámil žalovanej, že nerešpektovala jeho opakované upomienky a na úverovom účte evidujú nedoplatok 615,14 eur. Zároveň bola vyzvaná, aby najneskôr do 15.07.2014 uhradila nedoplatok 615,14 eur, úroky z omeškania 10,06 eur, poplatok za upomienku 20,- eur a splátku za júl 2014 vo výške 138,02 eur, čo je spolu 783,22 eur. Žalovaná mala byť upozornená, že v súlade s úverovou zmluvou a s § 12 ods. 2 VOP je žalobca oprávnený žiadať o okamžité splatenie zostatku úveru v predpokladanej výške 23 914,85 eur. Žalobca mal za to, že uvedený list odoslal žalovanej dňa 30.06.2014 k čomu pripojil podací hárok s podacím číslom P K otázke obsahu a doručenia citovanej listiny sa pred súdom vyjadrila žalovaná tak, že si na ňu vôbec nepamätala a zároveň ani na to, že by jej bola doručená.
4.5.2 Ďalším listom zo dňa 30.07.2014 a označeným ako žiadosť o okamžité splatenie úveru žalobca oznámil žalovanej, že pri nerešpektovaní jeho opakovaných upomienok o nezaplatení splátok úveru, v súlade s úverovou zmluvou a s § 12 ods. 2 VOP pre stavebné sporenie dňom 30.07.2014 žiada o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 23 996,58 eur pri úrokovej sadzbe 5,00% ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Žalovaná bola vyzvaná na uhradenie celej dlžnej sumy. Žiadosť o okamžité splatenie úveru bolo adresované žalovanej na adresu C. XX, G. J. a pripojená doručenka, okrem adresáta - žalovanej obsahuje aj dátum prijatia písomnosti a podpis: „dňa 04.08.2014, čitateľný podpis C.- dcéra“. K týmto okolnostiam žalovaná podotkla, že podpis na doručenke nie je jej vlastnoručným podpisom, ale podpisom jej dcéry P. C., ktorá zásielku v skutočnosti mala prevziať a niekam ju založiť. V tej dobe žalovaná mala bydlisko na adrese C. XX, G. J.. Listiny uvedené v bodoch 4.5.1 a 4.5.2 odôvodnenia tohto rozsudku jej tak mali byť doručené až po začatí tohto sporu zo strany súdu.
4.6 Ing. Rudolf Ivan, so sídlom Štefánikova trieda 4, Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, G. J. sa na základe výziev viackrát vyjadril k otázke možného speňaženia majetku úpadcu L. C.. Listom zo dňa 10.10.2019 uviedol, že k tomuto dňu už žalobcovi poukázal sumu vo výške 95 342,32 eur ako výťažok zo speňaženia, pričom sa v tom čase pripravovala dražba ďalšieho majetku zaradeného do majetkovej podstaty. Listom zo dňa 16.09.2020 označený správca konkurznej podstaty uviedol, že ku dňu 16.09.2020 už dražobník pristúpil k dražbe majetku a tento aj riadne vydražil - nehnuteľnosť v k.ú. C. M., zapísanej na LV číslo XXX. Podaním zo dňa 03.12.2020 bolo správcom konkurznej podstaty oznámené, že dňa 02.12.2020 bol výťažok vo výške 19 842,93 eur prevedený na účet žalobcu a napokon v liste zo dňa 26.04.2021 potvrdil, že dňa 23.04.2021 bolo v obchodnom vestníku číslo 77/2021 zverejnené zrušenie konkurzu na majetok úpadcu L. C., nar. XX.XX.XXXX pre nedostatok majetku pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
4.7 Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 13Csp/35/2017 bolo zistené nasledovné. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 27.03.2017, kedy bola Okresnému súdu Nové Zámky doručená žaloba žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 0XX proti žalovanej T.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., B. 26 o zaplatenie 193 793,51 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXXX/XXXX, ako aj na základe neuhradených nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti, od ktorej bolo upustené. V tomto prípade žalobca poukazoval na úverovú zmluvu číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.09.2011 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom na jednej strane a L. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou ako dlžníkmi na druhej strane, ktorej predmetom bolo podľa bodu I zmluvy poskytnutie medziúveru vo výške 200 000,- eur, ktorý podľa bodu III. úverovej zmluvy bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v obci a k.ú. Nové Zámky vedenom na LV číslo XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcely číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, na parcele číslo XXXX/X rodinný dom súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X garáž súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X sklad bez súpisného čísla a na parcele číslo XXXX/X záhradný dom bez súpisného
čísla. Podaním zo dňa 26.06.2019 žalobca vzal svoju žalobu späť sčasti a to v časti o zaplatenie 95 342,32 eur, pretože uvedená suma predstavuje výťažok oddelenej majetkovej podstaty žalobcu v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu L. C..
4.8 Faktúrou číslo 1540294, splatnou dňa 21.05.2015 Dražobná spoločnosť a.s., Gunduličova 3, Bratislava vyfakturovala žalobcovi na základe zmluvy o vykonaní dražby náklady a odmenu dražby od ktorej bolo upustené dlžníka L. C., C. M. vo výške 1 000,50 eur, z čoho náklady činili 564,85 eur a odmena 435,65 eur.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej aj OZ / spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 3 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 11.06.2010 do 31.12.2010 spotrebiteľským úverom nie sú:
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení od 01.12.2009 do 09.06.2013 zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení od 01.12.2009 do 09.06.2013zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení do 30.06.2016 / ďalej aj citovaného zákona / dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Podľa § 16 ods. 10 citovaného zákona ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia a) na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o predbežné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, c) ak je podľa vykonateľného rozhodnutia súdu zmluva o vykonaní dražby neplatná, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy o vykonaní dražby alebo nie je možné podľa podmienok dohodnutých v zmluve o vykonaní dražby dražbu vykonať, d) ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17, e) ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby, f) ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, g) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov, h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať, i) ak zaniklo živnostenské oprávnenie dražobníka, j) ak dražobník nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, k) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.
Podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o upustení od dražby.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
6.1 Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým).Obchodné podmienky, na ktoré v zmysle § 273 ods. 1 OBZ zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe (rozsudek Vrchního
soudu v Praze ze dne 24. 2. 1998, sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikováno v soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.
6.2 Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter.
6.3 V ustanovení § 53 odsek 9 OZ sa spresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Zákonodarca sa v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565 OZ, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 OZ malo ustanoviť, že posledná veta v § 565 OZ sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 OZ pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 OZ.
6.4 Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo/36/2020 /
6.5 Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Ustanovenie § 19 upravuje osobitný inštitút upustenia od dražby, ktorého cieľom je v konkrétnej veci predčasne ukončiť dražobný proces, a teda vo svojej podstate predísť vykonaniu dražby. Uvedený inštitút je budovaný ako povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak existujú zákonom špecifikované dôvody a prekážky vykonania dražby. Je potrebné ozrejmiť, že upustenie od dražby nie je upustením od výkonu záložného práva a v každom jednotlivom prípade ani neznamená, že sa dražba v konečnom dôsledku nevykoná. Podstatou upustenia od dražby je úkon dražobníka smerujúci k nevykonaniu dražby potvrdený písomne dražobníkom vo vzťahu k osobám uvedeným v ustanovení § 17 ods. 5. Pokiaľ ide o upustenie od dražby, zákon špecifikuje viaceré kategórie upustenia: 1. dôvody na strane navrhovateľa dražby, ktorými sú písomná žiadosť navrhovateľa dražby vo veci upustenia od dražby a nemožnosť, resp. neoprávnenosť navrhovateľa dražby navrhnúť vykonanie dražby, 2. neplatnosť alebo zánik dražobnej zmluvy, ktorá predstavuje vlastný titul pre postup dražobníka a vykonanie dražby, 3. nedostatok podmienok ustanovených v ustanovení § 13 a § 17 citovaného zákona, 4. prekážky týkajúce sa predmetu dražby - v tomto prípade pôjde o vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie na majetok vlastníka predmetu dražby, nariadenie exekúcie alebo výkonu rozhodnutia na predmet dražby, ak je navrhovateľom vlastník, a výkon záložného práva alebo výkon rozhodnutia, prípadne exekučné konanie vedené na predmet dražby s predchádzajúcim súhlasom záložného veriteľa,
5. dôvody na strane navrhovateľa dražby alebo dražobníka, týkajúce sa zákazu nakladania s predmetom dražby, 6. dôvody na strane dražobníka, 7. splnenie dlhu s príslušenstvom a nákladmi dražby pred dražbou.
6.6 Zodpovednosť všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, t. j. fyzických a právnických osôb, sa zjednotila v ustanovení § 420 OZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a. porušenie právnej povinnosti, b. existencia škody, c. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d. zavinenie. Ad a) Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Ad b) Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody (napr. náklady inventúry), alebo aj zárobok, ktorý poškodenému ušiel, keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Ad c) Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ad d) Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter [vymenovaných pod a) až c)], zavinenie má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel priamy a nepriamy a pri nedbanlivosti rozoznávame nedbalosť vedomú a nevedomú. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbalosť. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Ustanovenie § 442 odsek 3 OZ upravuje spôsob náhrady škody. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhradzuje zásadne v peniazoch. Naturálna náhrada škody je iba náhradným spôsobom úhrady škody, ktorá spočíva v uvedení veci do pôvodného stavu. Zákon priamo neustanovuje, kto má vec uviesť do pôvodného stavu, ale vzhľadom na dva spôsoby úhrady škody treba zastávať stanovisko, že povinnosť uviesť poškodenú vec do pôvodného stavu má pri tomto spôsobe úhrady škodca. Ak by totiž vec do pôvodného stavu uviedol poškodený tým, že ju dá opraviť, resp. obnoviť, alebo ju opraví sám, bude mať voči škodcovi právo na náhradu odplaty, ktorú zaplatil za opravu veci, alebo právo na náhradu nákladov, ktoré sám vynaložil na odstránenie vady veci. Keď sa škodca zaviaže, že uvedie vec do pôvodného stavu, to ešte neznamená, že vec musí sám opraviť alebo obnoviť. Túto svoju povinnosť môže splniť aj tým, že vec dá opraviť alebo obnoviť tretej osobe. Naturálna náhrada je výnimočným spôsobom náhrady škody, ktorá je viazaná na dve zákonom ustanovené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvou podmienkou je, že tento spôsob úhrady prichádza do úvahy len vtedy, keď o to požiada poškodený. Bez jeho požiadania naturálna náhrada neprichádza do úvahy. Zákon tu teda uprednostňuje poškodeného, ktorému dáva právo rozhodnúť o spôsobe náhrady škody. Druhou podmienkou naturálnej náhrady škody je, že aj keď poškodený požiada o naturálnu náhradu, je na to oprávnený len vtedy, keď je naturálna náhrada možná a účelná. Tým je aj škodca chránený v tom smere, aby spôsob náhrady výlučne nezávisel len od vôle poškodeného a aby si poškodený nekládol požiadavku naturálnej náhrady škody, keď to nie je možné. Škodca musí naturálne plniť len vtedy, keď je to možné a účelné. Obidve tieto podmienky musia byť splnené zároveň.
7.1 Žalobca si svojou žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie medziúveru vo výške 23 375,65 eur a nárok na úhradu nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 1 000,50 eur Ako je zrejmé z bodu 4.6 odôvodnenia tohto rozsudku, nárok na zaplatenie medziúveru bol čiastočne uspokojený vo výške 19 842,93 eur, ktorú sumu poukázal Ing. Rudolf Ivan so sídlom Štefánikova trieda 4, Nitra,
správca konkurznej podstaty úpadcu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, G. J., ktorý úpadca bol zároveň dlžníkom úverovej zmluvy číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2010 a vymedzenej v bode 4.3.1 odôvodnenia tohto rozsudku. Na túto skutočnosť reagoval žalobca podaním zo dňa 10.12.2020, ktorým disponoval so žalobou tak, že v nároku na zaplatenie medziúveru vzal žalobu späť o časť istiny vo výške 19 842,93 eur, ktoré inkasoval dňa 03.12.2020. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 19 842,93 eur zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p..
7.2 O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania v časti istiny vo výške 19 842,93 eur bola skutočnosť uvedená v bode 4.6 odôvodnenia tohto rozsudku a v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 10.12.2020, teda skutočnosť, že nárok žalobcu na zaplatenie medziúveru bol v uvedenom rozsahu uspokojený dňa 03.12.2020 a predstavuje výťažok zo speňaženia oddelenej podstaty žalobcu ako zabezpečeného veriteľa (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. M. a zapísané na LV číslo XXX), v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J., C. XX a vedenom na konkurznom Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 31K/18/2015. Súd má za to, že čiastočné zastavenie konania nezavinil žalobca, pretože ako záložný veriteľ si svoju pohľadávku uplatnil v označenom konkurznom konaní, keď nebolo jasné a zrejmé, v akej výške a prípadne či vôbec bude jeho pohľadávka z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXX/XXXX uspokojená v konkurznom konaní. Na druhej strane ani žalovaná nezavinila čiastočné zastavenie konania, pretože k čiastočnému uspokojeniu nároku žalobcu prišlo bez ohľadu na to, aký postoj žalovaná v spore zastáva. Predovšetkým však žalovaná nevykonala žiadny úkon, ktorým by čiastočné zastavenie konania zavinila, napríklad čiastočným plnením. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že v zastavujúcej časti je potrebné rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
7.3.1 K nároku žalobcu na zaplatenie medziúveru v zostávajúcej výške istiny 3 532,72 eur s príslušenstvom sa uvádza nasledovné: Súd poukazuje na to, že stavebný medziúver je úver poskytovaný stavebnými sporiteľňami a slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej sumy na zmluve o stavebnom sporení. Po splnení všetkých podmienok (príspevky na stavebné sporenie a iné) pre pridelenie cieľovej čiastky sa medziúver zruší a stavebná sporiteľňa poskytne stavebný úver. Z uvedeného vyplýva, že medziúver má rovnaké znaky a účel ako stavebný úver a preto sa riadi analogicky zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení, ktorý v ustanovení § 7 ods. 3 v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o medziúvere stanovil, že zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Keďže zákon o stavebnom sporení je lex specialis ohľadne právnej úpravy stavebných úverov, náležitosti zmlúv o medziúvere a stavebnom úvere a riadia výlučne týmto zákonom; aplikácia zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je tak v súdenej veci vylúčená podľa jeho § 1 ods. 3 písm. b,c,d. Zmluva o medziúvere uzatvorená medzi sporovými stranami obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom č. 310/1992 Z.z. a preto jej prípadná absolútna neplatnosť podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom neprichádza do úvahy. V konaní bolo nesporne na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná predmetnú úverovú zmluvu podpísala potom, čo s jej obsahom súhlasila. V konaní nebolo preukázané, že podmienky, za ktorých uzavrela predmetnú úverovú zmluvu ju obmedzovali vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, preto možno prijať záver, že jej prejavená vôľa bola slobodná. Žalovaná predmetnú úverovú zmluvu podpísala slobodne, preto bola splnená aj podmienka slobody prejavu vôle podľa § 37 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva i ten právny záver, že žalovaná mala správnu a dostatočnú predstavu o dôsledkoch predmetného právneho úkonu (úverovej zmluvy) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nejaký omyl vyvolal alebo o ňom vedel. Teda nemožno uvažovať o neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ustanovenia § 37 ods.1 OZ a § 49a OZ. Predmetná úverová zmluva je jasná a zrozumiteľná po obsahovej stránke, bola vyhotovená v predpísanej písomnej forme, jednalo sa o určitý a zrozumiteľný právny úkon, ktorý mal všetky náležitosti úverovej zmluvy. Pri posudzovaní platnosti tohto právneho úkonu z hľadiska § 37 ods. 1 OZ, teda z hľadiska, či vôľa žalovanej v tomto právnom úkone vyjadrená bola slobodná a vážna súd ďalej uvádza, že existenciu slobodnej a vážnej vôle žalovanej bolo možné posudzovať tak podľa tvrdení žalovanej, ako aj všetkých okolností, za ktorých došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. Žalovaná mala možnosť si predmetnú zmluvu v jej písomnom vyhotovení
prečítať, pričom už z označenia tohto právneho úkonu jej muselo byť zrejmé, aké následky sú s ňou spojené. V priebehu celého konania v tejto veci nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by čo i len spochybnila jej spôsobilosť pochopiť obsah predmetnej zmluvy a nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalovanou prejavená vôľa nie je vážna alebo slobodná. Súd poukazuje, že pre právny záver, že v danej právnej veci ide o právny úkon neplatný v zmysle § 37 ods. 1 a § 47a OZ, prípadne podľa § 39 OZ nedávali výsledky vykonaného dokazovania žiadny podklad. Žalovanou vznesená námietka premlčania pre prípad zistenia neplatnosti úverovej zmluvy sa súdom považuje z uvedených dôvodov za bezdôvodnú. V danom prípade nejde, ako je vymedzené vyššie, o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení do 31.12.2010. Veriteľ preto nemal povinnosť rozdeliť splátku v zmluve osobitne na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). Pre úplnosť súd dodáva, že na uvedenú problematiku najskôr zareagoval Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádzajú slovami "frekvenciu splátok a". Nakoniec aj aktuálna judikatúra Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 23.04.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017, zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 a uznesenie z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo/146/2017) v tomto smere dospela k rovnakému záveru. Uvedené dôvody znamenajú, že žalovanou uvádzané výhrady, podľa ktorých úverová zmluva spadá pod režim zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých medziúver má byť bezúročný a bez poplatkov pre absenciu RPMN, ako aj pre chýbajúce uvedenie počtu, termínov a výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd považuje za bezdôvodné. Žalovaná v spore ďalej poukázala na tzv. nekalé podmienky žalobcu. V tejto súvislosti namietala, že po uzatvorení úverovej zmluvy jej VOP neboli riadne doručené. V tejto súvislosti sa poukazuje na bod 8 ods. 1 úverovej zmluvy kde sa konštatuje, že poberateľ úveru prehlasuje, že osobne prevzal a pozná VOP a súhlasí s ich znením. Takto formulovaný bod súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku súd vysvetlil, z akých dôvodov má za to, že žalovaná ako dlžníčka medziúveru konala slobodne a vážne. Nikto jej nebránil, aby pred podpisom úverovej zmluvy sa s ňou riadne oboznámila a prípadne vyjadrila svoje námietky alebo výhrady. Ak týmto spôsobom nepostupovala a zmluvu podpisovala ľahkovážne bez toho, aby sa s ňou riadne oboznámila, nemôže byť tento jej nedostatok prenášaný na žalobcu. Žalovanej muselo byť zrejmé, že uzatvára právny úkon, ktorého dôsledky sa jej do budúcna môžu výraznejším spôsobom dotknúť. Výhradu žalovanej o nedoručení VOP po podpise úverovej zmluvy tak súd vyhodnotil za bezpredmetnú. Žalovaná v spore namietala, že veriteľ nepostupoval dôsledne v zmysle zákonných ustanovení, ktoré upravujú zosplatnenie úveru; do popredia dávala skutočnosť, že žalobca v spore nepreukázal hodnoverným spôsobom, že posledná výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 26.06.2014 a aj žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 30.07.2014 bolo žalovanej riadne doručené. V tejto súvislosti má súd za to, že zosplatnenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy upravuje § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Výklad tohto ustanovenia je uvedený v bode 6.3 odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorý sa poukazuje. Žalobca postupoval spôsobom, ktorý je uvedený v bodoch 4.5.1 a 4.5.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca teda v spore tvrdil, že žalovanej bola dňa 30.06.2014 od neho ako veriteľa odoslaná posledná výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru, k čomu pripojil podací hárok s podacím číslom P Súd má za to, že uvedený listinný dôkaz je postačujúci na to, aby bolo možné konštatovať, že žalobcom bol zachovaný postup ohľadom výzvy § 53 ods. 9 OZ. Z hľadiska právnej istoty by bolo vhodnejšie, keby žalobca zvolil formu doručenia cestou zásielky s doručenkou, no súd aj uvedený spôsob preukázania doručovania poslednej výzvy pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru žalovanej považuje za postačujúce. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou výhradou žalovanej v tom, že žiadosť o okamžité splatenie úveru zo dňa 30.07.2014 jej nemala byť účinne doručená, pretože v skutočnosti túto zásielku mala prevziať dcéra žalovanej. Pre úplnosť sa uvádza, že doručenka pri adresátovi obsahuje označenie: G. C., C. XX, G. J.. Na ľavej strane doručenky je uvedený text: „potvrdzujem príjem tejto písomnosti dňa“ a ručne uvedený dátum 04.08.2014 dcéra a pri podpise je čitateľný text C.. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú VOP, ktoré v § 18 ods. 1 uvádzajú, že oznámenia stavebnej sporiteľne sa považujú za
doručené dňom ich odoslania na poslednú adresu oznámenú stavebným sporiteľom, resp. poberateľom úveru. K takto formulovanej podmienke súd výhrady nemá a v tejto súvislosti poukazuje na bod 6.4 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom je vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR o tom, že ustanoveniu § 53 ods. 1 OZ neodporuje a v zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. Označená zásielka bola doručovaná na poslednú známu adresu žalovanej. Uvedené znamená, že žalobca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ a medziúver zosplatnil dňom 30.07.2014. Na tomto závere nič nemení ani ďalšia výhrada žalovanej spočívajúca v tom, že posledná výzva pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru a žiadosť o okamžité splatenie úveru majú obsahovať nesprávny paragraf VOP a ďalej má absentovať vypovedanie úverovej zmluvy zo strany žalobcu. Je pravdou, že v dvoch posledných citovaných listinách žalobca uviedol okamžité splatenie zostatku úveru s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 2 VOP. Treba dať za pravdu žalovanej, že uvedené ustanovenie nie je uvedené správne, pretože § 12 VOP upravuje zmeny zmluvy o stavebnom sporení, kým okamžitú výpoveď stavebného úveru a medziúveru stavebnou sporiteľňou upravuje § 11 VOP. Pre tento spor je významné ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) VOP podľa ktorého stavebná sporiteľňa môže vypovedať úverovú zmluvu a požadovať okamžité splatenie stavebného úveru, resp. medziúveru najmä ak poberateľ úveru, resp. medziúveru v určených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako tri mesiace v zmysle obchodného zákonníka. K týmto skutočnostiam sa súd vyjadruje tak, že v poslednej výzve pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru a v žiadosti o okamžité splatenie úveru sa žalobca dopustil opisovej chyby, ktorá nie je spôsobilá zabrániť dôsledkom uvedeným v § 53 ods. 9 OZ. Žalovanej totiž bolo jasné, že dodávateľ, teda žalobca, môže prikročiť k zosplatneniu úveru podľa § 11 VOP podľa bodu 6 ods. 3,4 úverovej zmluvy. Súd sa nestotožňuje s výhradou žalovanej ani v tom, že zosplatneniu úveru mala predchádzať okamžitá výpoveď medziúveru stavebnou sporiteľňou. Výkladom ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) VOP je súd toho názoru, že požiadavka na okamžité splatenie medziúveru nie je naviazaná z hľadiska platnosti na predchádzajúcu výpoveď zo stany dodávateľa. V tomto ustanovení je sformulovaná možnosť stavebnej sporiteľne vypovedať úverovú zmluvu a možnosť požadovať okamžité splatenie medziúveru za stanovených podmienok. Z pohľadu súdu je na vôli žalobcu či pred zosplatnením úveru, resp. medziúveru pristúpi aj k vypovedaniu úverovej zmluvy. 7.3.2 Po vyhodnotení, že úverovú zmluvu treba považovať za platný právny úkon, že k zosplatneniu medziúveru došlo dňa 30.07.2014 zákonným spôsobom sa súd zaoberal výškou uplatneného nároku. Pri jeho určení sa poukazuje na listinné dôkazy uvedené v bode 4.3.4 a 4.3.5 odôvodnenia tohto rozsudku a na ktoré sa v plnej miere poukazuje. K zrušeniu účtu došlo dňa 31.07.2014 so zostatkom úveru 23 996,58 eur čo zodpovedá výpisom z účtu sporenie za roky 2010 až 2014 a výpisom z účtu medziúver za roky 2011 až 2014 pri sčítaní kladných čísiel a odčítaní záporných čísiel. V podrobnostiach sa poukazuje na označené body 4.3.4 a 4.3.5 odôvodnenia tohto rozsudku. K uvedenému je ešte nutné dodať, že žalovaná uhradila sumu 1 500,- eur po zosplatnení medziúveru a to dňa 28.11.2014, ktorá bola žalobcom zohľadnená na úhradu poistného, nákladov, poplatkov, úrokov a istinu čím celková istina dosiahla výšku 23 375,65 eur, teda sumu, ktorá bola žalobcom uplatnená v žalobe. Po odrátaní sumy vo výške 19 842,93 eur, v ktorom rozsahu bola žaloba vzatá späť predstavuje rozdiel 3 532,72 eur a preto bolo žalobe v tomto rozsahu vyhovené.
7.3.3 Čo sa týka samotného nároku žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení úveru súd dodáva, že nepriznanie úrokov po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť alebo úver zosplatniť ho dostáva do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), keď si vlastne dlžníci zlepšia „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie v úverovom vzťahu.
7.3.4 Výsledkom týchto úvah je, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi jednak úroky vo výške, ktorá bola stranami dohodnutá v úverovej zmluve v spojení s VOP, teda vo výške 5,99% , ako aj úroky z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015 prvého dňa po splatnosti celého úveru, teda od 31.07.2014. Žalobca si uplatnil úrok a úrok z omeškania až od 29.11.2014 a preto mu úrok a úrok z omeškania bol priznaný v navrhovanej výške a od navrhovaného obdobia 29.11.2014.
7.4 V časti o zaplatenie nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti, od ktorej bolo upustené vo výške 1 000,50 eur bola žaloba zamietnutá ako bezdôvodne podaná. Z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXX/ XXXX zo dňa 10.12.2010, ktorá je bližšie popísaná v bode 4.3.1 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj z vkladového spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor Z ktorého obsah spisu je vymedzený v bode 4.4.1 odôvodnenia tohto rozsudku je nepochybné, že medziúver na základe citovanej úverovej zmluvy bol zabezpečený záložnou zmluvou zo dňa 10.12.2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako záložným veriteľom na jednej strane a L. C., nar. XX.XX.XXXX, L. C., nar. XX.XX.XXXX a Y. C., nar. XX.XX.XXXX ako záložcami na druhej strane, keď predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva záložným veriteľom na nehnuteľný majetok záložcov - rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na LV číslo XXX obec a k.ú. C. M. na parcele číslo XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2. Vklad záložného práva bol povolený dňa 11.02.2011 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a právne účinky. Žalobca pripojil k žalobe faktúru číslo XXXXXXX splatnú dňa 21.05.2015, ktorou Dražobná spoločnosť a.s., Gunduličova 3, Bratislava vyfakturovala žalobcovi na základe zmluvy o vykonaní dražby náklady a odmenu dražby, od ktorej bolo upustené, dlžníka L. C., C. M. vo výške 1 000,50 eur, z čoho náklady činili 564,85 eur a odmena 435,65 eur (bod 4.8 odôvodnenia tohto rozsudku). Tento nárok žalobcu nebol v žalobe bližšie rozvedený a podporený bol len citovanou faktúrou. Súd nespochybňuje, že na základe záložnej zmluvy vymedzenej v bode 4.4.1 odôvodnenia tohto rozsudku sa žalobca stal záložným veriteľom, ktorému pri porušení povinnosti dlžníkmi, teda žalovanej a jej bývalého manžela, ktorým vyplývali z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXX/XXXX vzniklo oprávnenie iniciovať dobrovoľnú dražbu podľa zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Súd dáva do pozornosti ustanovenia citovaného zákona, ktoré sú uvedené v bode 4.8 odôvodnenia tohto rozsudku a teda § 16 ods. 1, § 16 ods. 10 a § 19 ods. 1,4 citovaného zákona. Podstatné je, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby pričom platí, že ak táto zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom je neplatná. Žalobca pre súd z neznámych dôvodov nepredložil súdu písomnú zmluvu o vykonaní dražby, ktorú tak ani nebolo možné posúdiť či spĺňa zákonné náležitosti a teda či prípadne je neplatná. Rovnako súdu nebola žalobcom predložená písomná žiadosť navrhovateľa dražby na upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona a napokon nebolo žalobcom oznámené podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona či a kedy bolo v obchodnom vestníku oznámenie upustenie od dražby. Zo samotnej faktúry nie je možné vyvodiť ani to, ktorá konkrétna nehnuteľnosť mala byť dražená a súd len predpokladá, že sa mohlo, no nemuselo jednať o rodinný dom, súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na LV číslo XXX obec a k.ú. C. M. na parcele číslo XXX/X, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 400 m2. Žalobca totiž v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj bolo v konaní preukázané, že na dobrovoľnej dražbe, od ktorej bolo nakoniec upustené na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby, sa mala dražiť nehnuteľnosť uvedená vyššie a v súvislosti so zabezpečením nároku žalobcu vyplývajúceho z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2010, tak aj v tom prípade by žaloba bola zamietnutá. Žalobca v prvom rade neuviedol právnu kvalifikáciu uplatneného nároku a hoci sa nejedná o všeobecnú alebo osobitnú náležitosť žaloby, pri právnom zastúpení by sa splnenie tejto požiadavky javil vhodným. Pri vyhodnocovaní skutkového a právneho stavu je súd toho názoru, že upustením od dražby si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola posúdená ako všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu sú uvedené v bode 6.6 odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že sa jedná o: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie. V prípade žalovanej nie sú splnené predpoklady uvedené pod písmenami a), c), d). Žalovaná sa pri vykonávaní dobrovoľnej dražby nedopustila žiadneho úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom; žalobca napokon takú skutočnosť ani neuvádza. Ak dôvodom upustenia od dražby mala byť skutočnosť, že na majetok bývalého manžela žalovanej L. C. bol vyhlásený konkurz, tak táto skutočnosť nemôže byť prenesená na ťarchu žalovanej. Pri absencii predpokladu poručenia právnej povinnosti nemôže byť splnený ani predpoklad príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Napokon posledným predpokladom je zavinenie, ktoré u žalovanej nebolo zistené a napokon ani žalobcom namietané či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Výsledkom týchto úvah je záver, že žaloba v časti o zaplatenie nákladov a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 1 000,50 eur je nedôvodná a bolo ju nutné zamietnuť.
7.5 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech 3 532,72 / 4 533,22 (3 532,72+1 000,50), žalovaná mala v konaní úspech 1
000,50 / 4 533,22, a teda v konaní mal celkový úspech žalobca v rozsahu 2 532,22 / 4 533,22 (3 532,72 / 4 533,22 - 1 000,50 / 4 533,22), čo pri násobku 100% predstavuje celkový úspech žalobcu 55,86%.
7.6 Žalovaná v priebehu sporu žiadala konanie prerušiť do právoplatného skončenia konkurzného konania, ktoré bolo vedené na majetok úpadcu, ktorým bol bývalý manžel žalovanej. Na pojednávaní dňa 25.05.2021 však žalovaná svoj procesný návrh vzala späť z dôvodu, že konkurzné konanie bolo medzičasom právoplatne skončené a preto súd konanie o návrhu žalovanej na prerušenie konania zastavil podľa § 145 ods. 1 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).