Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Ek/164/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 44/A, 821 09 Bratislava- Ružinov, IČO: 36 724 530, práv. zast.: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., so sídlom Těšnov 1/1059, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 285 05 913, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r.o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 493,10 Eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík, so sídlom Exekútorského úradu SNP 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 30 997 488, pod sp. zn. 66EX 56/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd povinnému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a . III. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.01.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 493,10 Eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – uznesenia Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 26.01.2024 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený sa zároveň domáhal náhrady trov exekúcie.

2. Súd po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 03.02.2025 poverenie na vykonanie exekúcie s európskym spisovým identifikačným číslom: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, ktorý ju vedie pod sp. zn. 66EX 56/25.

3. Dňa 30.04.2025 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2025. Zároveň exekútor súdu doručil aj vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a obálku z návrhu opatrenú podacou pečiatkou poštového doručovateľa s dátumom podania na poštovú prepravu dňa 25.03.2025, ďalej Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 66EX 56/25 zo dňa 14.02.2025 s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie do vlastných rúk povinného dňa 10.03.2025. Exekútor vo svojom podaní zreferoval dátumy prevzatia a odoslania jednotlivých písomností a k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa bližšie nevyjadril.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal samotný exekučný titul a povinnosť z neho vyplývajúcu. Svoj návrh na zastavenie exekúcie subsumoval pod zákonné ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku a úvodom návrhu poukázal na rôzne judikáty súdov SR -Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 15.08.2017 a uznesenie Ústavného súdu

SR, sp. zn., zo dňa 09.12.2010, ktoré pojednávajú o zákonnosti exekúcie a exekučných titulov, ďalej na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pojednávajúce o náhrade trov konania sp. zn. a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.04.2024 o náhrade trov kasačného konania, v súvislosti s ktorým povinný uviedol, že v prípade priznania náhrady trov konania účastníkovi správneho súdneho konania, resp. zúčastnenej osoby v takomto správnom súdnom konaní ide o nezvyklý zvrat v rozhodovacej praxi kasačného súdu. Podľa povinného v tomto prípade priznania nároku na náhradu trov konania ide o exces, ktorý odbáča od ustálenej rozhodovacej praxe aj samotného kasačného súdu, nakoľko už podával veľké množstvo kasačných sťažností na Najvyšší správny súd SR, avšak v žiadnom prípade neboli zo strany kasačného súdu a ani správneho súdu priznané trovy konania účastníkom konania alebo zúčastneným osobám. Rozhodovacia prax je teda v tomto prípade jednotná a trovy správneho súdneho konania resp. kasačného konania sa účastníkom konania a zúčastneným osobám priznávajú len vo výnimočných prípadoch. Povinný tiež poukazuje na spor, z ktorého predmetný exekučný titul vzišiel a že predmetná vec sa týka vybudovania strategického parku v Nitre, ktoré zabezpečovali podniky so 100% majetkovou účasťou štátu. Povinný sa cíti byť dlhodobo obmedzený na jeho vlastníckom práve. V prípade oprávneného ide o štátnu spoločnosť, ktorá spadá pod Ministerstvo hospodárstva SR, teda ide o spoločnosť v ktorej má štát 100 % podiel, a preto je o to viac na mieste dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Povinný sa cíti byť ukrivdený tým, že oprávnený zasiahol do jeho základného pravá vlastniť majetok ako aj do základného práva na ochranu životného prostredia a aj napriek tomu je povinný zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania, čo je podľa názoru povinného v zrejmom rozpore s dobrými mravmi. Podľa povinného jedinou možnosťou ako sa mohol domôcť ochrany jeho práva, bolo podanie správnej žaloby a následne kasačnej sťažnosti. Takto bude nakoniec zaviazaný platiť náhradu trov kasačného konania a to len z dôvodu konania štátnej moci, ktorého výsledkom je porušovanie jeho základných práv. Podľa povinného už z logiky veci je zjavné, že náklady ktoré vznikli oprávnenému sú predmetom štátneho rozpočtu, a teda z daní všetkých občanov Slovenskej republiky a preto nevidí žiadny dôvod, aby bol nútený podieľať sa osobitne na zaplatení náhrady trov kasačného konania. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa povinného je výkon tejto exekúcie neprimerane tvrdý, nakoľko sa domáha ochrany svojho vlastníckeho pravá a pravá na priaznivé životné prostredie, ktoré je predsa v záujme celej spoločnosti. Podľa povinného jednoznačne nejde o spravodlivú rovnováhu, lebo v tomto prípade sa jedná o poškodzovanie životného prostredia automobilovým závodom, ktorého vplyvy na životné prostredie neboli posúdené. Ďalej sa povinný vyjadruje k správnemu konaniu a posudzovaniu rôznych skutočností ohľadom výstavby automobilového závodu v Nitre a jej vplyvov na životné prostredie. Tiež poukazuje na Aarhuský dohovor, ktorý verejnosti zaručuje právo účasti na rozhodovacom procese a prísľub spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácii žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Povinný má preto za to, že priznaním náhrady trov konania, ktoré je exekúciou nútený platiť, nebol rešpektovaný účel vyplývajúci zo záruk poskytujúcich uvedeným Dohovorom, pretože evidentne iba využil možnosť domáhať sa ochrany životného prostredia. Keďže je nespochybniteľné, že výstavba strategického parku v Nitre má výrazný vplyv na životné prostredie, podľa povinného ide o prípad, kedy je postihovaný za to, že využil svoje pravá a zároveň poukazuje na , podľa ktorého správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa povinného v danom prípade ide presne o takéto dôvody a preto náhrada trov kasačného konania by nemala byť priznaná na jeho úkor, a teda by ani nemala byť vedená táto exekúcia a mala by byť zastavená. Nakoľko podľa SR má každý právo na priaznivé životné prostredie, povinný sa v rámci podania správnej žaloby (aj kasačnej sťažnosti) iba domáhal preskúmania toho, či výstavbou a prevádzkou strategického parku v Nitre nedochádza k ohrozovaniu vyššie uvedených základných ľudských práv, a teda k významnému poškodzovaniu životného prostredia. Tiež poukázal na a ods. 4 SR. Podľa povinného je vymáhanie predmetných trov nezákonné, a to aj z toho dôvodu, že práve oprávnený, v ktorom má 100 % účasť Ministerstvo hospodárstva SR, mu stále dlhuje povinným odvedenú DPH za vyvlastnenie jeho lukratívnych pozemkov v Nitre na Zobore. Povinný v ďalšom texte jeho návrhu uvádza znenie žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu voči oprávnenému, ktorý podal na Mestský súd Bratislava IV. Exekučný titul je podľa povinného zmätočný a nezákonný a sa zároveň sa jedná o exekučný titul ničotný, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, čím ide o nespôsobilý exekučný titul a zaviazanie povinného

na zaplatenie vymáhanej sumy je v rozpore s dobrými mravmi, pretože už od začiatku, teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň existujú vyššie uvedené iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu proti povinnému. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v celom rozsahu.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyjadril svoj nesúhlas so zastavením predmetnej exekúcie. Uviedol, že tvrdenia povinného sú bez právnej relevancie, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho až zmätočného výkladu právnych noriem, najmä Exekučného poriadku. Oprávnený poukazuje na tú skutočnosť, že tu existuje vymáhateľný exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým sa povinnému ukladá zaplatiť príslušnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie. Exekučný titul nebol zrušený ani zmenený, jeho právoplatnosť nebola odložená a vykonateľnosť pozastavená a vymáhaná pohľadávka do dňa podania vyjadrenia nebola uhradená. Teda nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. K exekučnému titulu oprávnený uviedol, že tento spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti, a teda exekúcie na jeho podklade je prípustná. K tvrdeniam povinného ohľadom neprimeranej tvrdosti voči povinnému, skutočnosť, že oprávnený je spoločnosť, ktorú 100% vlastní štát, či skutočnosti týkajúce sa investičného zámeru „Automotive Nitra project“ a porušovanie Aarhuského dohovoru nie sú pre zastavenie tejto exekúcie relevantnými dôvodmi. Navyše tieto povinný uvádzal aj v správnych a súdnych konaniach, kde mu nebolo vyhovené a ich uvádzanie v exekučnom konaní je už irelevantné. Oprávnený má za to, že z hľadiska zákonom predpokladaných dôvodov zastavenia exekúcie v posudzovanom konaní neexistuje žiadna iná právna skutočnosť, ktorá by predstavovala prekážku vo vykonaní tejto exekúcie, a nie je takouto skutočnosťou ani údajne uplatnený nárok v v konaní o vydanie platobného rozkazu. Nakoľko podľa názoru oprávneného ani jedna z povinným tvrdených skutočností nespôsobila zánik vymáhaného nároku, nebráni jeho vymáhateľnosti a ani nezakladá iný dôvod, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná, príp. by mala byť zastavená. Na základe uvedeného a najmä z dôvodu absencie zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie oprávnený žiada súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Súd konštatuje, že vzhľadom na včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení má posudzovaný návrh povinného odkladný účinok. Návrh povinného na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v odôvodnení jeho návrhu na zastavenie exekúcie považuje za potrebné poukázať na to, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Jeho účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, a to v jeho ustanovení § 61k. Povinný v návrhu ďalej musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, teda povinný má skutočnosti v uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nielen tvrdiť, ale aj preukázať.

14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila.

15. V danej veci súd konštatuje, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade uznesenia Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 26.01.2024. Z neho si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 493,10 Eur titulom neuhradenia náhrady trov právneho zastúpenia v základnom konaní, t.j. v konaní vedenom Správnym súdom v Bratislave. Súd mal z návrhu na vykonanie exekúcie preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil.

16. Z obsahu spisu má súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené procesné predpoklady na podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, t.j. existencia vykonateľného exekučného titulu, súdu predloženého v zákonnej forme a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu daný exekučný titul ukladá. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dôvodne.

17. Súd sa oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie, ako aj s vyjadrením oprávneného a na základe zistených skutočností konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Skutočnosti uvádzané povinným ako dôvody na zastavenie exekúcie nepovažuje za relevantné, nakoľko sú to skutočnosti, ktoré tu boli už v čase vydania exekučného titulu a na druhej strane k vymáhanému nároku nemajú žiadny vzťah. V posudzovanom prípade je predmetom exekúcie nárok oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslený na sumu 493,10 Eur, ktorý má svoj pôvod vo výsledku súdneho konania, v ktorom bol nárok na náhradu trov oprávnenému priznaný súdnym rozhodnutím na základe jeho úspechu v uvedenom konaní pred Správnym súdom v Bratislave. Preto argumentácia povinného, že jemu náhrada trov konania nemala byť uložená, že exekučný titul je akýmsi prejavom tvrdosti voči jeho osobe, že oprávnený je spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu, či skutočnosti týkajúce sa investičného zámeru oprávneného a porušovanie Aarhuského dohovoru je mimo merita tejto veci a tunajšiemu súdu z dôvodu absencie takejto právomoci ani neprináleží posudzovať skutočnosti rozhodné pre základné konanie, týmito sa zaoberá príslušný súd v základnom konaní a v prípade podania opravného prostriedku sa nimi zaoberá príslušný druhoinštančný súd. Predmetom vymáhania v tomto konaní je len náhrada trov kasačného konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia oprávneného v konaní o kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného teda argumentácia povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku je nepreskúmateľná a irelevantná, nakoľko nemá k nemu žiadny vzťah.

18. Na základe vyššie uvedeného skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie a v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou oprávneného v jeho vyjadrení k návrhu na zastavenie.

19. Súd po preskúmaní skutočností uvádzaných v návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj vo vyjadrení oprávneného a po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu konštatuje, že predmetnému návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť. Skutočnosti uvádzané povinným v jeho návrhu na zastavenie exekúcie pred tunajším súdom neobstoja, lebo nemajú vplyv na to, že exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene. Taktiež z návrhu na zastavenie exekúcie nevyplynula okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila jeho vymáhateľnosti, alebo by bola dôvodom, pre ktorý by daná exekúcia bola neprípustná. Rozhodnou skutočnosťou preto zostáva, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd v plnom rozsahu vyhovel a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, kedy exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu a zároveň nedošlo k jeho zániku alebo zmene. Preto je vedenie tejto exekúcie opodstatnené a podľa názoru súdu aj v súlade so zákonom.

20. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Nakoľko si v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie povinný ani oprávnený právo na náhradu trov exekúcie neuplatnili, súd im právo na náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.