Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Trestný_rozkaz_1T-7-2026.pdf
PDF · 70.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/7/2026
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený:
A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX v Komárne, trvale bytom C. D., prechodne bytom C. D., E. XXX/ XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 4. júna 2025 v čase okolo 10.00 hod. si v meste Komárno pri autobusovej stanici bez povolenia kúpil od neznámej osoby za 20 eur v zatavenej plastovej striekačke látku zvanú „pervitín“, ktorej účinnou zložkou je psychotropná látka metamfetamín, ktorú následne v peňaženke neoprávnene prechovával až do 15.56 hod. dňa 4. júna 2025, kedy ju v obci Zemianska Olča na Úzkej ulici po zákonnom poučení vydal príslušníkom Policajného zboru a následne bolo zistené, že sa v predloženej plastovej zatavenej zrezanej injekčnej striekačke so zrezaným modrým piestom nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 163 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 74,8% hmotnostných, obsahujúci 122 mg absolútneho metamfetamínu, pričom psychotropná látka metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický variant (THC) v nepatrnom množstve,
čím spáchal
prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona.
Za to
sa odsudzuje
podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek
1 Trestného zákona v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obvineného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd súčasne ruší výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/67/2025 zo dňa 17.09.2025, právoplatným dňa 08.10.2025, ktorým mu bol podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na súde, ktorý trestný rozkaz vydal.
Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64 Trestného poriadku.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356 Trestného poriadku.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa zruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného, tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 odsek 3 Trestného poriadku sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Trestného poriadku alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, samosudca odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť (§ 240 odsek 3 Trestného poriadku).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať, okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 odsek 4 Trestného poriadku).