Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/197/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: B. C. A., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpená: WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, Banská Bystrica a otca: B. G. A., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Pavol Tornoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.10.2025, č.k. -53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

I. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou A. každý štvrtok v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni od 10:00 hod. do 17:00 hod. a to tak, že v pracovnom dni si maloletú v určenom čase prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku maloletú v určenom čase odovzdá v mieste bydliska otca. Počas víkendu a v čase neprítomnosti maloletej v školskom zariadení si matka v určenom čase maloletú prevezme a po skončení styku v určenom čase odovzdá v mieste bydliska otca. V prípade, že sa nebude môcť uskutočniť styk na základe objektívnych dôvodov na strane matky, otca alebo maloletého dieťaťa, otec je povinný umožniť matke náhradný styk a to v nasledujúci týždeň.

II. Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení , , d. 1 (ďalej len ) a , Civilného mimosporového (ďalej len ), ako i Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiadala nariadiť, a ktoré vyžaduje právna úprava. Z odôvodnenia vyplýva, že matka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil jej styk s maloletou počas každého štvrtka v párny týždeň tak, že matka si maloletú prevezme o 15:00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, do 19:00 hod. kedy maloletú otcovi odovzdá v jeho bydlisku. Ďalej žiadala upraviť styk s maloletou A. každú sobotu v nepárny týždeň tak, že si maloletú prevezme o 10:00 hod. v bydlisku otca, do 17:00 hod. kedy maloletú otcovi v bydlisku otca odovzdá. V prípade, že sa nebude môcť uskutočniť styk na základe objektívnych dôvodov na strane matky alebo maloletého dieťaťa otec je povinný umožniť matke náhradný styk a

to v nasledujúci týždeň. Alternatívne matka navrhla úpravu styku s maloletou A. v jedno poobedie v každom pracovnom týždni, a to formou tzv. asistovaného stretnutia v akreditovanom subjekte, ktoré sa špecializuje na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom matka si maloletú prevezme o 15:00 hod. v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po ukončení asistovaného stretnutia matka maloletú otcovi odovzdá v jeho bydlisku. Návrh zdôvodnila tým, že na súde prvej inštancie od 28.04.2025 prebieha konanie o jej návrhu na rozvod manželstva a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré nie je právoplatne skončené. Dňa 28.05.2025 začali s otcom navštevovať prostredníctvom online stretnutí mediátorku G. F. E. a týmto dňom oficiálne s otcom začali aj mediačný proces za účelom rozvíjania vzťahu otec – syn, ako aj rozvíjaniu vzťahu matka – dcéra. Matka uviedla, že aktuálny vzťah otca s maloletým G. je udržiavaný a prebieha pravidelne s tým, že maloletý u otca prespáva aj v noci. Matka tento vzťah podporila, maloletého motivovala, aby sa s otcom stretával ale zo strany otca nedošlo k recipročnému správaniu ohľadom vzťahu matky s maloletou. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti (maloletá A. zostala bývať v byte s otcom) otec je vo svojom nastavení konštantný a matkin vzťah s maloletou A. nielen že nepodporuje, ale vyslovene ho bojkotuje. Nakoľko vnímala, že mediácia už neplní svoj účel, otec nechcel spolupracovať, ani hľadať konkrétne riešenia ako matke umožní styk s maloletou, mediáciu dňa 23.06.2025 ukončila. Podľa psychologičky B. F. D., ktorú maloletá navštevuje, táto veľmi trpí pretrvávajúcim konfliktom rodičov, pričom novú rodinnú situáciu spracúva len postupne. Z pohľadu matky otec využil jej odchod zo spoločnej domácnosti a dcére to odprezentoval tak, že ju, nie otca, opustila. V tomto pocite aj maloletú naďalej utvrdzuje a preto je podľa názoru matky prirodzené, že dcéra sa uzatvára do seba, začala ju ignorovať a odmietať. Otec podporuje dcéru v presvedčení, že matku nepotrebuje k svojmu životu, pretože má otca a opatrovateľky, ktoré majú nahrádzať prítomnosť matky. Z diagnostickej správy vyhotovenej uvedenou psychologičkou je zrejmé, že maloletá A. vníma svoju mamu v období pred odchodom od otca a v období po odchode matky od otca. A. to vyjadruje slovami ako „Moja mama nebude ku mne aká bola pred tým. Predtým bola normálnejšia, mala som ju rada.”, „Moja rodina je trochu roztrhaná.” Postavu pre mamu komentovala slovami: „Najskôr bola dobrá, potom sa zmenila.“ Podľa diagnostickej správy tiež A. uviedla, že mama má na 1. mieste archeológiu; a hovorila o psychickom zdraví rodiny mamy, pričom uviedla, že dané informácie má od otca. Matka je toho názoru, že otec prezentoval dcére situáciu, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, spôsobom, že za emočnú bolesť, ktorú dcéra aktuálne pociťuje, nesie vinu a zodpovednosť výlučne matka. Otec neustále matke kontakt s dcérou neumožňuje tvrdiac, že dcéra sa s ňou nechce stretnúť. Na akúkoľvek žiadosť matky o stretnutie s dcérou otec reaguje odmietavo, pohoršene alebo ironicky. Snahy o stretnutie odmieta so slovami, že jeho povinnosťou nie je A. k stretnutiam motivovať a má sa rozhodovať sama. Od obdobia podania návrhu na rozvod manželstva sa situácia so stretávaním nezmenila, matka sa s dcérou vidí čoraz menej a od 09.06.2025 vždy len v prítomnosti otca, ktorý je komunikačne a emočne nestabilný. Za obdobie posledných 5 mesiacov strávila s dcérou dokopy menej ako 7 hodín, a aj to v sprievode otca, ktorý jej nie je ochotný umožniť stretnutie s dcérou bez jeho prítomnosti. Jeho prítomnosť na stretnutiach s dcérou neotvára priestor na to, aby sa s dcérkou mohla porozprávať v kľude a uvoľnení. Otcova prítomnosť vyvoláva napätie na stretnutiach, pretože dcéra je v akútnom rodičovskom konflikte, kedy sa môže báť prejaviť náklonnosť k matke, pretože si je vedomá, že otec tieto stretnutia neschvaľuje. Zo správania otca, ktorým obmedzuje matke stretávanie s dcérou ani jej o dcére neposkytuje všetky potrebné informácie, je podľa názoru matky zrejmé, že záujmom otca nie je prioritne záujem maloletého dieťaťa. Dcéra potrebuje matku a potrebuje cítiť jej prítomnosť v živote, napriek tomu, že vzťah s otcom je zložitý. Podľa názoru matky nie je správne, aby otcovi bolo umožnené rozhodovať o maloletej autoritatívne v pozícii, že maloletú vlastní a matka ju uvidí len vtedy, keď to otec umožní. Jedinou autoritou, ktorá o tom rozhoduje, by mal byť súd. Preto matka považuje za nevyhnutné vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko je presvedčená, že do ukončenia súdneho konania by sa jej mohla dcéra odcudziť do takej miery, že to zanechá nenapraviteľné dôsledky na jej duševnom zdraví. Riešenie situácie v súčasnosti už neznesie odklad, a to aj z dôvodu, že nemožno predpokladať kedy sa súdne konanie skončí.

2. Z obsahu správy z psychologického vyšetrenia maloletej A. zo dňa 13.07.2025, vystavenej psychologičkou B. F. D. súd zistil, že maloletá kontakt s matkou odmieta. Obaja rodičia komunikujú, že im záleží na psychickej pohode dcéry, s perspektívou obnovy kontaktu s mamou. Rodičia sú aktuálne v konflikte, majú voči sebe negatívny postoj. Z výstupov screeningu je možné konštatovať, že v súčasnosti je pre maloletú otec zdrojom zázemia, vníma ho v pozitívnejšom svetle ako mamu. Okolnosť rozchodu rodičov a odchodu matky z domácnosti nebola spracovaná a akceptovaná. Konflikty medzi rodičmi môžu byť pre maloletú nezrozumiteľné, ťažko uchopiteľné. Aktuálnu situáciu pravdepodobne

ešte nezrelá A. psychika vyhodnocuje ako opustenie. Pri cmúľaní palca ide o regresný emočný symptóm, ktorý ale odráža emočnú depriváciu už v ranejšom období, než je obdobie manželskej krízy rodičov. Rodičom je odporúčané včasné vysporiadanie sporu, nájdenie takého typu komunikácie, ktorý bude reflektovať emočné potreby maloletej.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky ako nedôvodný. Uviedol, že matka sa úpravy styku domáha z dôvodu, že tento sa realizuje nepravidelne, minimálne a je obmedzovaný autoritatívnymi rozhodnutiami otca, v dôsledku čoho je nutný okamžitý zásahu súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia. V súvislosti s týmito tvrdeniami matky, súd nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou. Tento záver nemožno vyvodiť ani z obsahu správy zo psychologického vyšetrenia maloletej, pripojenej matkou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak z predmetnej správy vyplýva, že u maloletej je badať akútne narušené väzbové správanie sa smerom k matke, pričom situáciu nezlepšuje ani okolnosť, ktorú potvrdzujú obaja rodičia a síce, že obaja majú rozdielne výchovné prístupy a v ich komunikácií dochádza k výrazným sporom. Maloletá v súčasnosti, v dôsledku ťažkej rodinnej situácie, ktorou rozpad rodiny nepochybne je, ako aj v dôsledku neschopnosti rodičov konštruktívne komunikovať v otázkach výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, prejavuje zvýšenú mieru vnútornej tenzie a psychomotorický nepokoj. V danej veci mal súd za to, že v prípade nátlaku na maloletú vo forme autoritatívne nastaveného styku matky s maloletou bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania nemožno vylúčiť, že by tento mohol mať negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou a maloletou, ktoré sú už tak narušené. Preto súd nepovažoval za sledujúce záujem maloletej, rozhodnúť o úprave styku formou neodkladného opatrenia, bez vykonania náležitého dokazovania. V rámci rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia totiž nie je objektívne možné posúdiť mieru narušenia a disharmónie vo vzťahu matky a maloletej a ani dopad matkou navrhovanej úpravy styku na samotnú maloletú a jej prežívanie. Súd preto konštatoval, že pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy jednotlivo aj v širších súvislostiach a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V zmysle uvedených záverov a vzhľadom na to, že nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Matka je toho názoru, že súd sa vo svojom rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že nemal jednoznačne za preukázané, že by otec vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou. Zdôraznila, že maloletá A. v súčasnosti žije s otcom, ktorý je dominantnej povahy (čo skonštatovala aj psychologická správa) a maloletá preberá názory a postoje otca, čo jednoznačne vyplýva z predložených dôkazov. Uviedla, že jej styk s maloletou sa naďalej nerealizuje, s maloletou strávila od 28.04.2025 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (september 2025) dokopy menej ako 7 hodín, a aj to v sprievode otca. Do podania odvolania sa situácia nezmenila, nemení a nie je ani žiadna pravdepodobnosť, že by sa mala zmeniť, dokonca sa zhoršila. Matka naposledy mala možnosť stráviť s dcérou pokojne a osamote čas dňa 06.04.2025. Od jari 2025 prebiehajú stretnutia s maloletou nepravidelne, sú často veľmi krátke a výhradne za prítomnosti otca, ktorý pri stretnutiach vytvára napätú atmosféru. Od 02.10.2025 do 10.11.2025 manžel doslova izoloval aj mladšieho syna s tým, že ho počas celej doby izolácie nedával do škôlky, držal ho výhradne v byte na E. H. v prítomnosti cudzích opatrovateliek, bez riadnej starostlivosti, čím ovplyvnil jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Keďže mala matka z neštandardného správania manžela obavy, navštívila svoj byt na E. H. dňa 07.10.2025, 20.l0.2025 a 28.10.2025, pričom dňa 07.10.2025 a 28.10.2025, keď bola maloletá A. doma, sa snažila tráviť čas aj s ňou. Napriek tomu manžel na ňu zakaždým zavolal policajnú hliadku a dňa 29.10.2025 na byte dokonca vymenil zámky. V čase, keď matka kvôli vážnym partnerským nezhodám a agresívnym prejavom otca odchádzala zo spoločnej domácnosti, sa s otcom rozprávali o tom, že dcéra bude striedavo bývať u oboch rodičov, o čom sa rozprávali aj s maloletou, ktorá sa vtedy pred rodičmi vyjadrila súhlasne. Po odchode matky z domácnosti sa maloletej u matky počas (bohužiaľ len dvoch) návštev vždy páčilo, čo sama napísala aj otcovi do sms správ dňa 28.03.2025 a 06.04.2025. Maloletej sa taktiež páčilo na návšteve aj u starých rodičov v F. E.. Otec reagoval na takýto postoj maloletej podráždene a postupne kontakt matky s maloletou pod rôznymi zámienkami obmedzoval do takej miery, že sa matka už s dcérou od apríla 2025 vôbec osamote nestretla, rovnako ani starí rodičia maloletej. Pri návšteve v domácnosti otca večer dňa 07.10.2025 sa matka snažila stráviť čas s dcérou, keď sa u nej striedala doučovateľka s fyzioterapeutkou. Pred stretnutím matky s dcérou však otec iniciatívne matku predbehol, išiel osobne za maloletou, niečo jej povedal a maloletá A. sa

zatvorila v izbe. Preto jej matka iba zaklopala a cez zatvorené dvere povedala, že jej pred dvere dáva obľúbený nápoj, a ak má chuť môže si ho zobrať, pričom ju uistila, že ju má rada. Maloletá si následne nápoj zobrala do izby. V týždni 27.10.2025- 31.10.2025 mala maloletá A. prázdniny a otec sa vyjadril, že s deťmi neplánuje žiadny voľnočasový program. Keď matka otcovi písala správu o plánovanej návšteve v jeho domácnosti, otec reagoval svojsky „nevidím dôvod, prečo mi túto informáciu vôbec posielaš“. Keď prišla ráno dňa 28.10.2025 do domácnosti otca, otec nebol doma a deti boli doma s dvoma ženami, ktoré matka nepoznala. Jedna žena sa jej predstavila ako nová opatrovateľka a druhá až neskôr priznala, že je otcova nová priateľka. Tieto osoby ihneď zavolali otcovi, že matka je v byte prítomná a otec im prikázal zavolať policajnú hliadku. Policajná hliadka po svojom príchode vyhodnotila neopodstatnenosť ohlásenia. Otec sa choval agresívne a matkin potravinový nákup nahádzal do koša, zasypal cigaretovými ohorkami a zalial tekutinou. Matka v ten deň kontaktovala aj maloletú A., po príchode ju v izbe pozdravila a ponúkla možnosť, že keď bude chcieť môže sa pridať na pečenie koláčikov s babkou. Maloletá matkinu prítomnosť prijala. Neskôr pár minút ležali spoločne na posteli, maloletá odišla až vtedy, keď do spálne vstúpil otec a poslal ju do svojej izby. Prijala aj matkin pozdrav, keď matka odchádzala, nakoľko sa vždy zdravia ajoj-ajoj. Ďalej matka uviedla, že má vedomosť o tom, že v domácnosti otca sa od júna 2025 vystriedalo už 12 žien, ktoré nahrádzajú matkinu úlohu, čo nepovažuje za vhodné pre jej maloleté deti. Opatrovateľky (nie otec) sprevádzajú maloletú A. dokonca aj na psychologické sedenia. Dňa 03.11.2025 sa zúčastnili prvých pojednávaní v konaní vo veci samej. Konajúci súd vyzval matku aj otca, aby sa do doby rozvodu dohovorili na starostlivosti o obe deti v intervale týždeň-týždeň, pričom zdôraznil, že vzhľadom na okolnosti, v takomto režime starostlivosti nevidí prekážku. K dohovoru sa neprikročilo, otec bol nespolupracujúci a neprístupný vo viacerých zásadných otázkach a na základe toho sa konajúci súd vyjadril, že bude potrebné nariadiť výchovné opatrenie v špecializovanom centre pre rodiny. Súd zároveň otca vyzval, aby matke umožňoval tráviť čas s dcérou a aby ich stretnutia podporoval. Na základe týchto súdnych odporúčaní matka s otcom následne slušne a opakovane komunikovala a snažila sa s ním na stretnutiach s dcérou dohovoriť, avšak neúspešne. Napriek všetkému a napriek odporúčaniam súdu si otec po ukončení pojednávania zablokoval matkine správy v aplikácii WhatsApp, cez ktorú pred tým bežne komunikovali, neskôr si zablokoval aj príjem sms správ. Zároveň matke posiela absurdne znejúce emaily, kde s matkou odmieta komunikovať o základných záležitostiach týkajúcich sa oboch detí a tvrdí, že „odteraz bude komunikácia z jeho strany prebiehať výlučne poštou“. Vo veci samej zatiaľ súd nedospel k vydaniu meritórneho rozhodnutia, pričom ďalšie pojednávanie bolo odročené na neurčito. Podľa názoru matky je v záujme maloletej, aby sa jej styk s maloletou začal realizovať aspoň v nevyhnutnej miere, alebo aspoň za asistencie podporných inštitúcií. Odvolanie matka podáva ako krajnú možnosť, keďže napriek opakovaným slušným výzvam a snahám o stretnutia otec komunikuje absurdne alebo komunikáciu ohľadom dcéry úplne ignoruje, prípadne svoju ochotu spolupracovať vo veci stretávaní sa s dcérou podmieňuje prepisom nehnuteľností, ktoré s otcom matka vlastní ako podielový spoluvlastník. Otec deklaruje, že zo svojej pozície stretnutia bez rozhodnutia súdu nepodporí, o čom svedčí aj jeho tvrdenie v emaile zo dňa 16.11.2025, „ja nie som psychológ, kuratela ani súd, prelo nevidím dôvod, aby som navrhoval riešenia namiesto odborníkov, ktorých si oslovila.“ Hoci súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou, avšak otec opakovane vplýva na maloletú A. a zneužíva svoju rodičovskú rolu dominantného rodiča na to, aby s maloletou manipuloval a vytváral v nej negatívny obraz o matke. Otec nie je schopný nadhľadu a nie je schopný vnímať potreby svojich maloletých detí, na rodinnú situáciu sa pozerá len výlučne cez optiku svojich vlastných potrieb. Maloletá A. potrebuje cítiť, že matka je tu pre ňu a matka tento kontakt nevie bez pomoci súdu obnoviť, nakoľko otec všetko zabezpečil tak, aby sa s dcérou nestretávala a nemala s ňou žiadny kontakt. Aktuálny stav spôsobuje extrémnu disproporciu rodičovských práv, nakoľko všetky rodičovské práva jej boli rozhodnutím otca bezcitne odňaté. V prípade, že súd neupraví žiadnym spôsobom styk matky s maloletou, priebeh ťažkého životného obdobia bude maloletá A. prežívať bez prítomnosti matky. Absencia milujúcej matky v živote dcéry môže mať markantný vplyv na jej vnútorné prežívanie. Navrhla preto uznesenie zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. V doplnení odvolania potom matka uviedla prevažne skutočnosti totožné, ako v odvolaní proti uzneseniu. Napriek odporúčaniam súdu jej otec stále neumožňuje styk s maloletou A., a to žiadnym spôsobom, dokonca ani v domácnosti, v ktorej otec s maloletou žije, napriek tomu, že byt je v matkinom vlastníctve, vymenil zámky na dverách a na všetky jej opakované žiadosti a prosby reaguje odmietavo. Jediný spôsob, kedy mohla maloletú aspoň z diaľky vidieť bolo napr. v prípade, kedy matka prišla pred školu a čakala kedy dcére skončí vyučovanie, otec s dcérou potom nastúpil do auta a odviezol ju domov. Matka opakovane vyvíja snahy stretnúť sa so svojou dcérou v jej domácnosti, častokrát aj

za účasti matkiných kamarátov alebo brata, teda A. uja, pričom otca vždy vopred informuje, že za dcérou príde. Na ohlásenie matkinej návštevy otec vždy reagoval podráždene, nemá žiadnu snahu dcéru aspoň zavolať ku dverám a s najväčšou pravdepodobnosťou dcéra mnohokrát ani nevedela, že matka za ňou vôbec prišla. Matka poukázala aj na pojednávanie zo dňa 03.11.2025, z ktorého nepochybne vyplynulo, že otec ich kontakt nie je schopný z dôvodu nedostatku rodičovských kompetencií podporiť. Súd na pojednávaní vyjadril, že bude začaté konanie o nariadenie výchovného opatrenia. Aktuálne matka nemá o maloletej takmer žiadne informácie, otec ju dostatočne neinformuje o jej zdravotnom stave, plánovaných ani uskutočnených návštevách lekárov, o dôvodoch absencii v škole. Dlhodobé úplné prerušenie akéhokoľvek kontaktu medzi matkou a maloletou už vážne narúša ich vzťah a hrozí jeho ďalší, ťažko napraviteľný rozvrat.

6. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie za správne. Podľa neho je nesporné a plne preukázané, že otec negatívne nevplýva na styk matky s maloletou a ani ho neobmedzuje. Súd tiež správne posúdil správu z psychologického vyšetrenia maloletej keď skonštatoval, že u maloletej badať akútne narušené väzbové správanie sa smerom k matke. Matka však nerešpektuje predmetnú psychologickú správu a to najmä účelovými návštevami maloletej v byte na E. H. I. F. za prítomnosti maloletej A. neznámych osôb (svedkov, napr. J. B., alebo pani K. L.), čím matka vyvoláva nátlakové situácie, všetko za účelom zhromažďovania dôkazov do konania vo veci samej. Matka na jednej strane tvrdí, že styk s maloletou A. nemá a nerealizuje sa a na strane druhej uvádza, že navštevuje svoj byt na E. H. I. F., kde maloletá býva. Otec vymenil zámok na byte, keďže matka z bytu odnášala osobné veci otca a maloletej, musel preto pristúpiť k ochrane osobného majetku. Napriek tomu, v prípade záujmu maloletej, styk matky a vstup do bytu matke umožňuje (vyplýva to aj z matkou predložených fotografií). Otec nenesie zodpovednosť za to, že maloletá A. má inú predstavu o styku s matkou ako matka a preto súd prvej inštancie správne skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že nepovažuje za sledujúce záujem maloletej, rozhodnúť o úprave styku formou neodkladného opatrenia bez vykonania náležitého dokazovania. Otec sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Otec má za to, že k narušeniu vzťahu maloletej s matkou došlo práve konaním matky, keď bezdôvodne a náhle opustila spoločnú domácnosť. Otec poukázal aj na posledné správanie matky smerom k maloletej v čase vianočných sviatkov 2025, keď matka odkázala maloletej, že jej prinesie vianočné darčeky, a následne ich odniesla. Maloletá výslovne uviedla, aby jej darčeky boli ponechané na chodbe bez osobného kontaktu. Napriek tomu, že matke bol tento A. postoj vopred známy, matka darčeky na chodbe neponechala a odniesla ich so sebou. Uvedené konanie v takomto kontexte objektívne vytvára tlak na zmenu postoja dieťaťa tým, že darovanie je fakticky podmienené osobným stretnutím, hoci dieťa jasne vyjadrilo, že si ho zatiaľ neželá. Matka v odvolaní účelovo odkazuje na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému G., uvedené považuje otec pre toto konanie za irelevantné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a / ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba zmeniť.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa Článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa Článku. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že aktuálne na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie vo veci samej o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedené pod sp. zn. . Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.09.2025, sa matka neodkladným opatrením domáhala úpravy styku matky s maloletou A., súd prvej inštancie však návrh zamietol, keďže nemal jednoznačne preukázané, že by otec negatívne vplýval alebo obmedzoval styk matky s maloletou a uzavrel, že v prípade nátlaku na maloletú vo forme autoritatívne nastaveného styku matky s maloletou, bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania, nemožno vylúčiť, že by tento mohol mať negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou a maloletou, ktoré sú už tak narušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd nepovažoval za sledujúce záujem maloletej rozhodnúť o úprave styku formou neodkladného opatrenia bez vykonania náležitého dokazovania. Odvolací súd však po preskúmaní veci konštatuje, že uvedený názor prvoinštančného súdu nezdieľa.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Práve z dôvodu naliehavosti môže súd rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

16. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu vyžadujúceho bezodkladnú potrebu dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

18. V prejednávanej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom konaní takáto potreba osvedčená bola.

19. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu zistené, že rodičia maloletej A. v dôsledku pretrvávajúcich vážnych partnerských nedorozumení ukončili spolužitie a matka odišla zo spoločnej domácnosti, maloletá A. zostala bývať s otcom. Rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výkone ich rodičovských práv a povinností k dcére. Po matkinom odsťahovaní sa styk matky s maloletou A. realizoval nepravidelne, minimálne a v posledných mesiacoch výhradne v prítomnosti otca. Podľa tvrdenia matky, ktoré otec nepoprel a treba ho považovať za osvedčené, matka s maloletou strávila od 28.04.2025 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (september 2025) dokopy menej ako 7 hodín a aj to v sprievode otca. Matka opakovane vyvíja snahu o stretnutia s maloletou, čo otec nepopiera, podľa neho však treba správanie matky považovať za vytváranie reálneho a psychického nátlaku na maloletú, ktorá nemá o stretnutie s matkou záujem. Bolo osvedčené, že pri týchto snahách a pokusoch matky o realizáciu styku s maloletou vzhľadom na ich rozdielne postoje v otázkach rodičovskej starostlivosti ako aj v otázkach týkajúcich sa ich majetkových sporov, vznikajú medzi rodičmi vážne spory, uprostred ktorých sa ocitli ich maloleté deti G. a A.. Tieto závažné rodičovské konflikty osobitne postihujú maloletú A., ktorá veľmi ťažko znáša rodičovský rozchod a vzhľadom k tomu, že po matkinom odchode zo spoločnej domácnosti zostala bývať s otcom, je dôvodné vychádzať z toho, že maloletá postupne preberá názory otca ako rezidenčného rodiča, čo vážne ohrozuje jej vzťah s matkou. Zároveň z postoja otca, prezentovaného v tomto konaní je zrejmé, že nemieni matke dobrovoľne poskytnúť primeraný časový priestor na styk s maloletou, ktorý by rešpektoval jej postavenie ako rovnocenného rodiča, a rovnako nemieni maloletú motivovať k stretávaniu s matkou. Otec je toho názoru, že nenesie zodpovednosť za to, že maloletá má inú predstavu o styku s matkou ako matka a viní matku z narušenia jej vzťahu s maloletou, keďže matka bezdôvodne a náhle opustila spoločnú domácnosť. Matka je však presvedčená o potrebe jej prítomnosti v živote maloletej a poukazuje na obmedzovanie jej práv na starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa, ako aj upieranie práva maloletej na rovnocenný styk s druhým rodičom. V dôsledku pokračujúcich konfliktov ohľadom podmienok osobnej starostlivosti o dieťa sú vzťahy medzi rodičmi napäté a situácia sa stále viac vyostruje.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu musel prisvedčiť tvrdeniu matky, že intervencia súdu formou neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania je nutná. Treba pripomenúť, že v zmysle článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Právo styku vychádza z , keď v zmysle SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom (Gorgulu v. Nemecko- Aplikácia no.74969/01), a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová v. Turecko, Aplikácia no. 36141/97). Bránenie v pravidelnom styku a bezdôvodná prítomnosť otca pri stretnutiach matky s maloletou predstavuje neprijateľné obmedzovanie práv matky ako rovnocenného rodiča a zároveň i práv maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a na rozvíjanie plnohodnotných vzťahov s odlúčeným rodičom slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

21. Právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi, ktoré právo sa realizuje primárne prostredníctvom ich osobných stykov. V prejednávanej veci výkon rodičovských práv a povinností k maloletej doposiaľ nie je upravený súdnym rozhodnutím a rodičia sa dohodnúť nevedia. Maloletá žije s otcom a jej styk s matkou sa nerealizuje, nakoľko otec matke stretnutia s maloletou neumožňuje, nielen že nevyvíja žiadne kroky k tomu, aby zabránil ochladzovaniu vzťahu matky a maloletej, ale tento aktívne svojím konaním napomáha postupnému odcudzovaniu matky a dcéry. Maloletá nedokáže zatiaľ sama spracovať rozchod rodičov a vzhľadom na svoj vek ani nie je schopná aktuálnu situáciu objektívne posúdiť, je preto predovšetkým na otcovi ako rezidenčnom rodičovi, aby maloletú viedol k podporovaniu vzťahu s matkou, zvlášť keď z obsahu spisového materiálu nič nenasvedčuje tomu, že by matka bola pre maloletú nebezpečná, že by sa k maloletej či už v súčasnosti alebo v minulosti správala nevhodne, alebo že by sa voči nej dopustila akéhokoľvek

závažného konania spôsobilého spochybniť jej rodičovské kompetencie. Nebola osvedčená žiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vylúčenie matky z participácie na jej rodičovských právach vo vzťahu k maloletej dcére spôsobom, aký vyplýva z obsahu spisového materiálu.

22. Odvolací súd z vykonaného skráteného dokazovania nezistil teda žiadny dôvod, pre ktorý by matka mala byť na základe svojvoľného rozhodnutia otca vylúčená z osobnej starostlivosti o svoje dieťa, prípadne obmedzená v jej právach na minimum. Ani záver súdu prvej inštancie, že v prípade autoritatívne nastaveného styku matky s maloletou, bez vykonania rozsiahlejšieho dokazovania, by tento mohol mať negatívne následky na psychický vývoj maloletej a vzájomné väzby medzi matkou a maloletou, nemožno považovať za opodstatnený, nakoľko z osvedčených skutočností nevyplýva, že by maloletá mohla byť u matky vystavená nejakému nebezpečenstvu, alebo že by matka nebola schopná sa o maloletú náležite postarať, alebo že by maloletej mala z dôvodu stretávania sa s matkou mala hroziť psychická ujma. Naopak, práve ponechanie existujúceho stavu považoval odvolací súd za rozporné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktoré nepochybne pre zdravý vývin potrebuje v živote aj prítomnosť matky, obzvlášť v prípade dievčaťa vo veku takmer 12 rokov. Pokiaľ aj aktuálne maloletá verbalizovala nechuť stretávať sa s matkou, odvolací súd pripomína všeobecne platnú zásadu, že úlohou súdu rozhodujúceho vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je sledovať a chrániť záujem maloletého dieťaťa, nie je však pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých detí žiaden zákonný dôvod, aby boli za každých okolností naplnené vyslovené želania a predstavy maloletého dieťaťa a to akokoľvek rozumovo vyspelého. Dieťa totiž nedokáže vidieť širšie súvislosti ani dôsledky prípadných chybných rozhodnutí súdu, ku ktorým by takýmto postupom mohlo dôjsť, a ktoré by v konečnom dôsledku veľmi negatívne mohli zasiahnuť do zdravého vývoja dieťaťa a do jeho práv ako i do práv rodiča. Odhliadnuc od uvedeného súd pripomína tiež nutnosť prihliadať nielen na vyjadrenia maloletej pred psychológom ale i na neverbálne prejavy správania maloletej k matke počas jej návštev v byte, kde maloletá s otcom žije, z ktorých prejavov podľa opisu matky, blízky vzťah medzi nimi bol zrejmý (dôverné pozdravy, účasť na spoločnom pečení).

23. V prejednávanej veci tak musel mať preto súd na zreteli rešpektovanie práva maloletej A. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom. Matka má maloletú rada, má záujem sa s ňou stretávať a participovať na jej osobnej starostlivosti a výchove a zároveň maloletá má právo byť vychovávaná oboma svojimi rodičmi. Je preto nepochybne v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa s matkou pravidelne stýkalo a to aspoň v rozsahu potrebnom na to, aby do skončenia konania vo veci samej nedošlo k pretrhnutiu ich citových väzieb, keďže tak, ako správne dôvodí matka, v súčasnosti pretrvávajúci stav vážne narúša ich vzťah a hrozí jeho ťažko napraviteľný rozvrat, čomu je nutné v záujme dieťaťa predísť. Preto bolo namieste dočasne upraviť styk matky s maloletou, čím sa zaistí nielen právo oboch rodičov sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, ale aj zachovanie práva dieťaťa na vzťah s oboma rodičmi až do skončenia konania vo veci samej, keďže rodičia nie sú schopní v otázke ich práv a povinností sa dohodnúť a tento stav len prehlbuje konflikt v rodine a oslabuje citové väzby maloletej k matke.

24. Za uvedenej situácie mal odvolací súd za to, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku matky s maloletým dieťaťom. Pokiaľ otec styk matky s maloletou nepodporuje, ale naopak rôznymi formami obmedzuje, je nevyhnutná okamžitá ingerencia súdu, aby nedošlo k ich pretrhnutiu alebo ochladnutiu, keďže neskôr je reparácia poškodených vzťahov zložitá, niekedy dokonca nemožná. Pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosti osvedčené obsahom spisového materiálu, prihliadol na matkou navrhovanú úpravu styku a posúdiac navrhovaný rozsah aj termíny styku za primerané, vyhovel matkinmu návrhu v plnom rozsahu, považujúc takúto úpravu za rešpektujúcu ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine a plne súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V konaní nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by matka mala byť do skončenia konania vo veci samej vylúčená z osobnej starostlivosti o svoje dieťa, prípadne obmedzená v jej právach prítomnosťou otca alebo inej osoby pri ich stretnutiach. Prítomnosť otca pri ich stretnutiach je v danom prípade nielen neopodstatnená, ale vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi dieťaťa i nevhodná, keďže by bezdôvodne obmedzovala práva matky a bránila prirodzenému priebehu ich stretnutí, navyše by zbytočne poskytovala živnú pôdu pre eskalovanie konfliktov medzi rodičmi, čo je v hrubom rozpore so záujmami maloletej. Odvolací súd pripomína, že pri nariadení neodkladného opatrenia treba vždy brať na zreteľ práva a povinnosti oboch strán a pri jeho nariadení musí vychádzať z toho, aby právo jednej strany nebolo neprimerané ohrozené alebo porušené na úkor druhej strany, teda nariadenie neodkladného opatrenia nesmie neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť.

25. Vedený týmito úvahami odvolací súd v záujme maloletého dieťaťa uznesenie súdu prvej inštancie za použitia zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Záverom súd pripomína, že táto úprava je iba dočasná, vychádzajúca z neúplného dokazovania s tým, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej po riadnom a úplnom dokazovaní. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu.

26. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .