Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/34/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: drábiková & partners, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 53 294 076, so sídlom Košická 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Smartwings, a.s., IČO: 25 663 135, so sídlom K Letišti 1068/30, 160 08 Praha 6, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -89 zo dňa 22.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -89 zo dňa 22.10.2025 v druhom výroku, ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), a to pre späťvzatie žaloby žalobkyňou aplikujúc ustanovenie , (ďalej „“). O nároku na náhradu trov konania súd druhým odsekom rozhodol tak, že priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (výrok II.). O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc , keď mal za to, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala žalobu späť. Okresný súd zdôraznil, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje pri jej späťvzatí procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Keďže zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, okresný súd priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej tiež uviedol, že žalobkyňa navrhla vydať európsky platobný rozkaz, ktorým sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- Eur od 12.08.2023 do zaplatenia a nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 11.08.2023 cestovala na palube letu č. F. z letiska E. G. (E.) H. I. C. G. (E.) prevádzkovaného žalovaným s plánovaným časom príletu 11.08.2023 o 14:55 hod. s celkovou ortodromickou vzdialenosťou medzi destináciami 1.014,09 km. Skutočný čas príletu bol 11.08.2023 o 18:59 hod., teda s meškaním 4 hodiny 4 minúty oproti pôvodne plánovanému príletu. S poukazom na písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, si žalobkyňa uplatnila nárok na kompenzáciu vo výške 250,- Eur prostredníctvom formuláru leteckého dopravcu- žalovaného dňa 03.05.2024. Žalobkyňa zaslala žalovanému predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval. Pre prípad podania odporu

žalobkyňa žiadala ďalej pokračovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 29.04.2025 Európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250,- Eur od 12.08.2023 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 134,39 Eur. Žalovaný dňa 03.06.2025 podal proti vydanému európskemu platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, preto sa platobný rozkaz v zmysle , zrušil. Dňa 16.10.2025 doručil právny zástupca žalobkyne späťvzatie návrhu v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Súd následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný dňa 17.10.2025 doručil podanie, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a zároveň oznámil, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v plnej výške a predložil ich vyčíslenie.

2. Proti výroku, ktorým súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na to, že žalovaný síce bol formálne úspešný v konaní, avšak správanie žalovaného v predžalobnej fáze bolo úplne pasívne, bez záujmu o mimosúdne riešenie sporu, poukazujúc na to, že žalobkyňa zaslala žalovanému žiadosť o kompenzáciu dňa 21.08.2023; keďže nedostala žiadnu spätnú väzbu, kontaktovala žalovaného e-mailom prostredníctvom jeho ombudsmana dňa 29.03.2024, avšak napriek tomu nedostala od žalovaného žiadne vysvetlenie, informáciu o jej nároku, ani žiadne iné prijatie – odmietnutie zo strany žalovaného. Napriek tomu zaslala opätovne tretiu výzvu na úhradu kompenzácie dňa 03.05.2024. Žalovaný až do súdneho konania zostal nečinný a neposkytol žiadnu súčinnosť, ani stanovisko, že predmetný nárok neuznáva. Z týchto dôvodov podala žalobkyňa návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, pričom až po začatí súdneho konania sa žalovaný vyjadril k veci, a to v odpore k podanému návrhu európskeho platobného rozkazu. Konanie na súde bolo vyvolané pasivitou žalovaného v mimosúdnej fáze. Až začatý súdny proces poskytol žalobkyni odpoveď od žalovaného, prečo jeho nárok odmieta a konkrétne dôvody, pre ktoré nemá nárok na kompenzáciu. Z týchto dôvodov považuje žalobkyňa rozhodnutie o náhrade trov za nielen nesprávne, ale aj nespravodlivé. Poukázala, že žalovaný je podnikateľským subjektom s dostatočnými finančnými, aj personálnymi zdrojmi na vybavovanie spotrebiteľských nárokov. Konanie žalovaného nemôže požívať súdnu ochranu do tej miery, že by žalovanému prináležala odmena za právne služby na úkor žalobkyne. Poukázala na potrebu aplikácie ust. , keď podľa žalobkyne v predmetnom konaní existujú výnimočné okolnosti vhodné osobitného zreteľa, konkrétne postup žalovaného v predžalobnej fáze, ktorý je podľa názoru žalobkyne významným dôvodom, prečo by nemala byť žalovanému ako úspešnej strane priznaná náhrada trov konania. Žalobkyňa má za to, že v jej prípade boli splnené podmienky pre výnimočné nepoužitie zásady úspechu v spore o trovách. V konaní síce formálne nemala úspech žalobkyňa, avšak žalovaný svojou predžalobnou nečinnosťou zapríčinil začatie súdneho sporu. Ide o okolnosť, ktorá zakladá dôvod vhodný osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že žalovanému sa náhrada trov konania neprizná.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril, hoci mu na to bol vytvorený procesný priestor.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou, krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením CPS a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v druhom odseku (výrok II.), ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, a ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkyne postupom podľa , ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Na základe podaného odvolania žalobkyňou, tak v rozsahu podaného odvolania podľa a z dôvodov podaného odvolania podľa , po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie, a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne pri správnej aplikácii ustanovenia , keď vykonal správne právne

posúdenie a uznesenie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkyne, odôvodnil v súlade s ustanovením . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k druhému výroku, ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, nepochybne vyplýva, že súd o trovách konania rozhodol pri aplikácii ustanovenia , ktoré v bode 11. aj citoval a poukázal na to, že v zmysle ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd dospel k názoru, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala žalobu späť, a správne súd prvej inštancie zdôraznil, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje pri jej späťvzatí procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 14.04.2025, pričom navrhla vydať európsky platobný rozkaz, ktorý súd prvej inštancie aj vydal dňa 29.04.2025, pričom proti tomuto európskemu platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný. V podanom odpore namietal viacero skutočností, predovšetkým namietal, že predmetný nárok nie je dôvodný, bol podaný oneskorene. Poukázal, že v prípade letu F. nastal stret s vtákom pri pristáti na letisku odletu v E. s tým, že kolízia medzi lietadlom a vtákom spadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.02.2004. Poukázal na to, že cestujúci si musí uplatniť svoje práva u dopravcu bez zbytočného odkladu najneskôr v lehote do 6 mesiacov, odkedy sa doprava neuskutočnila alebo sa uskutočnila oneskorene, pričom lehota je prekluzívna, a v prípade, že si cestujúci práva v tejto lehote u dopravcu neuplatní, zaniknú. Žalobkyňa uplatnila nárok najskôr u žalovaného, pričom let, ktorého sa kompenzácia týkala, bol vykonaný dňa 13.08.2023; žalobkyňa bola teda povinná u žalovaného uplatniť nárok najneskôr v rámci 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, a teda najneskôr do 13.02.2024. Svoj nárok voči žalovanému uplatnila až dňa 05.04.2024, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, čím tento nárok zanikol. Následne z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zobrala žalobu v celom rozsahu späť. V písomnom späťvzatí zároveň uviedla, že keďže v uvedenej veci už bol vydaný platobný rozkaz a podaný odpor, klient v pozícii navrhovateľa žiada, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a aby konanie bolo zastavené, pričom tak urobila žalobkyňa podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 16.10.2025 za situácie, že vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.10.2025. Na výzvu súdu žalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2025 súhlasil so späťvzatím žaloby. Zároveň si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia. Z obsahu spisu teda nepochybne vyplýva, že žalobkyňa po vydaní európskeho platobného rozkazu súdom prvej inštancie a po podanom odpore zo strany žalovaného voči tomuto európskemu platobnému rozkazu, a po tom, čo vo veci bol vytýčený termín pojednávania, zobrala žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením . Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie uvedená práve v . V zmysle tohto ustanovenia trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Procesné zavinenie v zmysle sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keď zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu po tom, čo žalovaný podal odpor proti vydanému európskemu platobnému rozkazu, a po tom, čo vo veci bolo súdom vytýčené pojednávanie na deň 20.10.2025, ktoré súd z dôvodu späťvzatia žaloby odročil na neurčito. Z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodov správania sa žalovaného po začatí konania; berúc do úvahy vyššie uvedené teda nepochybne žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a súd prvej inštancie teda vo veci správne aplikoval ustanovenie . Pokiaľ v podanom odvolaní žalobkyňa namietala správnosť aplikácie , a domáhala sa aplikácie ustanovenia , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom za výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa považovala pasivitu žalovaného v období pred podaním žaloby žalobkyňou na súd, keď tento podľa tvrdení žalobkyne bol nečinný, neposkytol žiadnu súčinnosť, ani stanovisko, že predmetný nárok neuznáva, tvrdiac, že okolnosťou, ktorá viedla k súdnemu uplatneniu nároku bola práve nečinnosť žalovaného v predžalobnej etape, a že takéto konanie žalovaného (pasivita a nezáujem o mimosúdne riešenie), je potrebné zohľadniť pri

rozhodovaní o trovách konania, odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu , a už z vyššie uvedených dôvodov rozhodol o náhrade trov konania podľa . Odvolací súd uvádza, že berúc do úvahy všetky okolnosti súdenej veci, ani podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému; odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v podanom späťvzatí neuviedla žiaden dôvod späťvzatia žaloby, pričom žiadnym spôsobom v konaní nebolo zistené procesné zavinenie zo strany žalovaného, a len samotná skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že žalovaný nebol súčinný vo fáze predsúdneho konania, sama o sebe nepredstavuje výnimočnú okolnosť a dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu . Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že žalovaný v podanom odpore namietal nielen existenciu mimoriadnej okolnosti (kolízia medzi lietadlom a vtákom), ale aj zánik nároku tým, že žalobkyňa neuplatnila svoj nárok u žalobcu najneskôr v rámci 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, pričom vo vzťahu k posúdeniu zániku práva, berúc do úvahy okolnosť, že žalobkyňa bola účastníčkou letu, za ktorý požadovala nahradiť kompenzáciu čiastkou 250,- Eur vo vzťahu k existencii nároku nebola potrebná žiadna súčinnosť žalovaného; naviac žalobkyňa v konaní , ako aj vo fáze pred podaním žaloby, bola zastúpená obchodnou spoločnosťou J. I., ktorá spoločnosť na zastupovanie splnomocnila právneho zástupcu žalobkyne vystupujúceho ako právny zástupca žalobkyne aj v tomto súdnom konaní. Berúc do úvahy uvedené, potom v žiadnom smere neobstojí námietka žalobkyne, že by postoj žalovaného v období pred začatím súdneho konania mal byť tou skutočnosťou, ktorá by zakladala jednak dôvody hodné osobitného zreteľa, a že by sa jednalo o výnimočné okolnosti berúc do úvahy, že zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie týchto obidvoch podmienok. Berúc do úvahy vyššie uvedené preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenie , a správne vyhodnotil, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala žalobu späť. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd postupom v zmysle uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a pri aplikácii . Hoci žalovaný bol úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní, keďže odvolanie žalobkyne dôvodné nebolo, a odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, a teda žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne žiadnym spôsobom nevyjadril, a odvolací súd nezistil vznik akýchkoľvek trov žalovaného v priebehu odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).