Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/128/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: METROPOLITEJ PARTIZÁNSKE s.r.o. so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, IČO: 36 331 031, zastúpený JUDr. Peter Ďurmek, advokát so sídlom Sládkovičova 1172/34, Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, proti žalovaným: 1/ ACS BIOMASA, s.r.o. so sídlom Staré Grunty 7A, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 44 976 283, zastúpený SEDLÁČEK, advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Karpatská 3291/36, Stupava, IČO: 51 018 128, 2/ M.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, G. I.Č., zastúpený AG LEGAL s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 326 511, o zaplatenie sumy 562.341,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. -183 zo dňa 12. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -183 zo dňa 12. januára 2024 v napadnutej časti výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie v časti odvolania žalovaného 2/proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. -183 zo dňa 12. januára 2024 z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi súd proti žalovanému 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 306.794,16 eur,

- s ročným úrokom z omeškania 15,25 % zo sumy 30.000 eur od 20.09.2022 do 01.03.2023, zo sumy 115.482,24 eur od 05.10.2022 do 01.03.2023, zo sumy 132.841,44 eur od 21.10.2022 do zaplatenia,

- s ročným úrokom z omeškania 16 % zo sumy 106.404,48 eur od 05.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 67.548,24 eur od 21.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 92.036,16 eur od 05.12.2022 do 30.05.2023, zo sumy 18.028,80 eur od 20.12.2022 do 01.03.2023

- paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 255.547,20 eur zastavil a tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 9,12 %.

2. V odôvodnení rozsudku s poukazom na ust. , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), , , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ust. , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), konštatoval dôvodnosť uplatneného nároku na základe existencie Dohody o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku, uzavretej dňa 16.08.2022 medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ a dôvodnosť žalobou uplatnenej sumy 306.794,16 eur s prísl. (po späťvzatí žaloby v sume 255.547,20 eur). V ďalšom teoreticky rozobral inštitút uznania záväzku, ručenie, ust. , relatívnu neplatnosť právneho úkonu a aj hodnotenie dôkazov podľa ust. .

3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporové strany uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaný 1/, zastúpený konateľom - žalovaným 2/, uznal záväzok vyplývajúci z jednotlivých faktúr špecifikovaných v Dohode, a tento záväzok v priebehu súdneho konania ani nespochybňoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie Dohoda o uznaní záväzku obsahuje náležitosti, pre ktoré ju možno považovať za platnú a náležitosti vyžadované ust. a nasl. rovnako obsahuje aj Dohoda o ručiteľskom záväzku, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 2/ ako ručiteľom. Bola uzavretá v písomnej forme, čo do rozsahu a obsahu uvedením jednotlivých faktúr, z ktorých tento záväzok vyplýval, bol v nej špecifikovaný záväzok dlžníka, a obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade jej nesplnenia dlžníkom. I keď je v dohode o ručiteľskom záväzku citované ust. a nasl. , s poukazom na ust. bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné ručiteľský záväzok posudzovať podľa ust. a nasl. , keďže záväzkový vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi, uzavretej pri ich podnikateľskej činnosti a preto aj ručiteľský záväzok je ako zabezpečovací záväzok potrebné posudzovať podľa ustanovení .

4. Námietky žalovaného 1/ ohľadne vád dodaného tovaru považoval súd prvej inštancie za právne irelevantné, pretože vady žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol na ktoré faktúry a v akom rozsahu sa táto námietka vzťahuje, nezdokladoval uplatnenie nárokov z vád tovaru v zmysle ust. a preto súd ani nemal dôvod na ne prihliadať.

5. V prípade žalovaného 2/, ktorý sa s poukazom na ust. a bránil uplatňovaním relatívnej neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku v časti týkajúcej sa ručiteľského záväzku, poukázal na znenie druhej vety ust. , podľa ktorej sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Námietka žalovaného 2/, že na uzavretie Dohody o ručiteľskom záväzku absentoval súhlas jeho manželky je tak neopodstatnená, nakoľko ak by aj Dohodu o ručiteľskom záväzku bez súhlasu manželky uzavrel, relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu by sa mohla dovolávať len jeho manželka, ktorá by bola takýmto úkonom dotknutá. Tá však stranou sporu nebola a sám žalovaný 2/ sa relatívnej neplatnosti dovolávať nemôže.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri svojom rozhodovaní nemohol vychádzať ani z na vec neaplikovateľného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ÚS SR) sp.zn. , na ktorý poukazoval žalovaný 2/, pretože vo veci preskúmavanej ÚS SR bol iný okruh účastníkov konania (manželka ako žalobkyňa a manžel ako žalovaný 2/ a zároveň obchodná spoločnosť ako žalovaná 1/) a aj iný predmet konania (určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku), pričom ÚS SR nerozhodoval o tom, či konkrétny právny úkon podlieha režimu ust. a či v prípade absencie súhlasu druhého manžela ide o právny úkon platný, relatívne neplatný alebo absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, ale napriek doterajšej rozhodovacej praxi iba vyslovil názor, že pri interpretácii ust. súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Vzhľadom k tomu, že manželka žalovaného 2/, ktorá by mohla namietať relatívnu neplatnosť dohody o ručiteľskom záväzku stranou tohto sporu nebola, nemohol súd relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle názoru ÚS SR vysloveného v cit. náleze pri rozhodovaní o žalobe posudzovať. Nemohol hodnotiť ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. pre rozpor s dobrými mravmi, pretože ÚS SR síce vyslovil, že ak spoločník bez súhlasu svojej manželky dohodol s veriteľom pristúpenie k záväzku

spoločnosti, s cieľom stať sa nerozdielnym spoludlžníkom, možno takéto jeho konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, avšak v každej veci je treba vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov, pričom povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti (bod l5 nálezu). Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namietal.

8. Žalovaný 2/ síce neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi namietal, námietku však vzniesol iba vo všeobecnej rovine, bez poukázania na konkrétne skutkové okolnosti a bez ich právneho vyhodnotenia. Vznesenú námietku súd ani komplexne posúdiť nemohol, keďže žalovaný 2/ neuniesol nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba a ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, nemôže spravidla splniť ani dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný 2/ síce všeobecne uviedol, že dohoda o ručiteľskom záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, k tomuto tvrdeniu však neuviedol žiadne skutkové okolnosti, žiadnym spôsobom ho nedokazoval a na jeho preukázanie ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Neunesenie dôkazného bremena má potom za následok, že súd dohodu o ručiteľskom záväzku nemohol vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. V právnej vete citovaného nálezu ÚS SR uviedol, že konanie manžela, ktorý pristúpil k záväzku spoločnosti možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, avšak z odôvodnenia nálezu vyplýva, že súd musí vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, a zo skutkových zistení v priebehu konania a až na základe ich vyhodnotenia môže dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prejednávanej veci však zo strany žalovaného 2/ neboli tvrdené žiadne skutkové okolnosti a ani právne závery, ktoré by súd viedli k názoru o absolútnej neplatnosti dohody o ručiteľskom záväzku.

9. Keďže súd prvej inštancie Dohodu o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku uzavretú medzi sporovými stranami považoval za platný právny úkon, existencia záväzku žalovaného 1/ sporná nebola, zo strany žalobcu bol doložený aj jednotlivými faktúrami a sporným rovnako nebolo, že záväzok žalovaného 1/ nebol doposiaľ vo výške 306.794,16 eur uhradený, súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaných 1/, 2/ zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené v časti výroku I rozsudku, s poukazom na ust. ojení s ust. nariadenia vlády SR č. s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň súd zaviazal žalovaných na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur v zmysle ust. v spojení s nariadenia vlády SR č. a na náhradu trov konania.

10. V časti o zaplatenie sumy 255.547,20 eur zobral žalobca žalobu späť na základe jej postúpenia iným spoločnostiam v priebehu konania a preto súd podľa ust. a konanie v tejto časti zastavil. Na návrhu na výsluch svedka Y. F. ohľadne uzatvárania Dohody a jej plnenia na pojednávaní dňa 07.11.2023 žalobca na ďalšom pojednávaní netrval a aj podľa názoru súdu nebol vzhľadom k priebehu konania a dokazovania výsluch uvedeného svedka potrebný. Ešte na prvom pojednávaní navrhol žalovaný 1/ výsluch žalovaného 2/ s tým, že by sa mal vyjadriť k uzatváraniu Dohody o uznaní záväzku. Žalovaný 2/ sa však žiadneho pojednávania nezúčastnil a jeho výsluch nenavrhoval ani jeho právny zástupca. Na tomto dôkaze tiež netrval ani žalovaný 1/ (vyplývajúc z obsahu ospravedlnenia jeho neprítomnosti na pojednávaní), a pre vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie pojednávanie ani neodročoval.

11. Žalovaný 1/ vzniesol v priebehu konania námietku miestnej a kauzálnej nepríslušnosti konajúceho súdu, pričom zo strany súdu bola táto námietka s poukazom na ust. , a vyhodnotená ako nedôvodná, keďže podľa ust. / je na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Nitre kauzálne príslušný Okresný súd Nitra a je nesporné, že v prejednávanej veci išlo o obchodnoprávny spor, kde kauzálne príslušný pre žalovaného 1/ bol Okresný súd Prešov a pre žalovaného 2/ Okresný súd Nitra. výslovne nerieši prípad

kauzálnej príslušnosti niekoľkých súdov a tak je analogicky potrebné vychádzať z ust. s tým, že konať sa môže na ktoromkoľvek kauzálne príslušnom súde, pričom žalobca už v upomínacom konaní žiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu v Nitre, ako jednému zo súdov kauzálne príslušných.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a tak, že ich náhradu pomerne rozdelil podľa úspechu strán sporu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 562.341,36 eur, jeho žalobe bolo vyhovené do sumy 306.794,16 eur, čo predstavuje jeho úspech v konaní v rozsahu 54,56 %. Po začatí konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 255.547,20 eur späť z dôvodu jej postúpenia iným spoločnostiam, čím v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania a preto súd priznal náhradu trov konania v tejto časti žalovaným 1/ a 2/. Vzhľadom k výške celej pohľadávky predstavuje úspech žalovaných 45,44 % a čistý úspech žalobcu potom predstavuje 9,12 % (54,56% - 45,44%). Súd prvej inštancie teda zaviazal žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov konania vo výške 9,12%, o ktorej podľa ust. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Žalovaný 1/ podal voči výroku 1 a 3 odvolanie z dôvodov podľa ust. /by odvolací súd rozsudok vo výroku 1 a 3 zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy konania na súdoch oboch inštancií v celom rozsahu.

14. K nesplneniu procesných podmienok uviedol, že už podaním zo dňa 06.11.2023 namietol kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Nitra na prejednanie a rozhodnutie veci. Tvrdil, že už v čase postúpenia veci upomínacím súdom bol s ohľadom na ust. / a miesto jeho sídla (od 21.03.2019 do 15.11.2023 Záhradná 2, Prešov) na prejednanie veci kauzálne príslušný Okresný súd Prešov. Za nesprávny označil postup a záver súdu prvej inštancie v ods. 24 odôvodnenia rozsudku, že pre žalovaného 2/ bol kauzálne príslušný Okresný súd Nitra a za analogickej aplikácie ust. malo byť možné konať na ktoromkoľvek kauzálne príslušnom súde.

15. Konštatoval, že uplatnený nárok vyplýva zo vzájomného obchodného styku žalobcu a žalovaného 1/, voči žalovanému 2/ vyplýva z ručenia, ktoré je vo vzťahu k hlavnému dlžníckemu vzťahu akcesorickým zabezpečovacím prostriedkom. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal a v odôvodnení sa k nej nevyjadril vôbec i napriek tomu, že ju žalovaný 1/ v konaní namietal (napr. vyjadrenie zo dňa 30.08.2023). Pokiaľ by bolo zámerom zákonodarcu umožniť aplikáciu ust. nielen pri určovaní miestnej ale aj funkčnej príslušnosti, bol by to v znení predmetného ustanovenia urobil explicitne. Pre porovnanie poukázal na ust. a . V prechodnom ust. zákonodarca explicitne vymedzil aplikáciu novely aj vo vzťahu ku kauzálnej a funkčnej príslušnosti; kým v ust. len k vecnej a miestnej príslušnosti. Uvedené malo (a má) v praxi za následok, že konania začaté do 31.05.2023, na ktorých prejednanie sa od 01.06.2023 stali kauzálne príslušné iné súdy, sa nedokončujú na dovtedy príslušných súdoch, ale boli (a sú) postupované na súdy kauzálne príslušné. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v uznesení z 29.01.2019, sp. zn. tak, že „osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. až 33 je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti, príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.“ Uvedené potvrdzuje nemožnosť aplikácie ust. pre určenie funkčnej príslušnosti, nakoľko funkčná príslušnosť určuje vždy len jediný súd oprávnený vo veci konať a tým v danom prípade bol výlučne Okresný súd Prešov. Okresný súd Nitra teda nebol na prejednanie a rozhodnutie veci kauzálne príslušný, v dôsledku čoho neboli splnené procesné podmienky a rozsudok je tak nevyhnutné ako nezákonný zrušiť.

16. K písm. b/ a h/ ust. konštatoval, že súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V konaní o. i. namietal, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie mu tovaru v tvrdenom množstve. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku len stručne vyjadril len problematike uplatnenia nárokov z vád tovaru (bod 18.), s námietkou absencie preukázania množstva dodaného tovaru sa však vecne nezaoberal a na účel ustálenia výšky nároku (ktorú žalobca v priebehu konania navyše modifikoval) vychádzal len z dohody o uznaní záväzku. Žalovaný 1/ bol pritom oprávnený namietať dodanie iného (menšieho) množstva tovaru aj priamo v rámci svojej

procesnej obrany - tovar mal byť dodaný cca od apríla 2022 (čo však žalobca vo svojich podaniach riadne nešpecifikoval). Nárok z dodania iného množstva tovaru si žalovaný 1/ uplatnil v odpore z 12.05.2023, t. j. v zákonnej lehote podľa ust. / . Vyvrátiteľnú domnienku uznania záväzku s možnosťou dlžníka preukázať, že záväzok v čase uznania v uznanom rozsahu netrval, obsahuje ust. . Rozsah uznania záväzku v konaní spochybnil, tvrdil že skutočné množstvo dodaného tovaru by mal v konaní tvrdiť a preukazovať žalobca, k čomu však nedošlo. Žalovaný 1/ tiež namietal, že nebolo možné od neho primerane požadovať, aby v konaní preukazoval negatívnu skutočnosť, t. j. že mu žalobca nedodal tovar v určitom množstve. V tejto súvislosti poukázal aj na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, uplatňovanú v rozhodovacej praxi súdnych autorít., ktorú deklaroval citáciou z uznesenia NS SR sp.zn. zo dňa 28.03.2012.

17. Po jeho spochybnení množstva skutočne dodaného tovaru po uznaní záväzku tak bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno niesol žalobca, ktorý sa však k týmto otázkam vo svojich podaniach a prednesoch napriek jeho námietkam žiadnym spôsobom nevyjadril. Tieto skutočnosti sú pritom rozhodujúce pre posúdenie existencie a výšky uplatneného nároku a ich opísanie nemožno nahradiť odkazom na dôkazy ( ). Množstvo, samotný dodaný tovar, resp. ani predmet fakturácie, neboli špecifikované ani v dohode. Súd prvej inštancie sa posúdením uvedených otázok materiálne nezaoberal a v odôvodnení rozsudku sa k nim nevyjadril. Žalovaný 1/ tak nevie, čím boli vedené úvahy súdu prvej inštancie, či na dané námietky prihliadal a ak áno, prečo ich z pohľadu jeho procesnej obrany nepovažoval za relevantné. Tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie mu znemožnil procesne relevantným spôsobom kvalifikovane reagovať na zistenia a závery súdu, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

18. Súd prvej inštancie jeho námietky súčasne vôbec nehodnotil v kontexte vyvrátiteľnosti domnienky trvania a rozsahu uznaného záväzku. Túto povahu uznania záväzku v odôvodnení rozsudku (ods. 12) zmienil len v rámci všeobecného právno-teoretického opisu daného právneho inštitútu, no následne ju vôbec neaplikoval pri právnom posúdení jeho námietok. Na nesprávnom právnom posúdení je založený aj záver súdu ohľadom absencie uplatnenia nárokov z vád tovaru, keďže tieto nároky v rámci svojej procesnej obrany uplatnil priamo počas súdneho konania, pričom takýto postup zákon nevylučuje. Rozsudok preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je (ďalším) dôvodom na jeho zrušenie.

19. Žalovaný 2/ podal odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu, z dôvodov podľa ust. /d prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vec nesprávne právne posúdil. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu plnú náhradu trov konania.

20. Súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru o platnosti Dohody o uznaní záväzku a ručiteľskom vyhlásení zo dňa 16.08.2022 a návrhu v celom rozsahu vyhovel, vytkol nesprávne právne posúdenie veci. Dohodu označil za neplatnú, na čo v súdnom konaní viackrát poukázal, nakoľko v čase jej uzavretia bol ženatý a na jej uzatvorenie nedisponoval súhlasom manželky. Žalobcom vymáhaná a Dohodou údajne zaručená suma vo výške 972.489,42 eur nepochybne presahuje rámec bežných úkonov a vecí, a preto bol súhlas jeho manželky potrebný, hlavne z dôvodu, že v prípade platnosti Dohody a neplnenia žalovaným 1/, by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Okrem majetku patriaceho do BSM nedisponuje takým majetkom, z ktorého by dokázal uhradiť Dohodou zaručenú alebo vymáhanú sumu, čo však konajúci súd vôbec neskúmal, a v rozsudku sa k tomu ani nevyjadril. Majetkom korešpondujúcim s Dohodou zaručenou sumou v žiadnom prípade nemôže rozhodovať sám, bez súhlasu manželky, t.j. nejde o „bežnú vec“ v zmysle ust. .

21. S konštatovaním súdu prvej inštancie, že jeho námietka o neplatnosti Dohody z dôvodu absencie súhlasu jeho manželky je právne neopodstatnená nesúhlasil aj z dôvodu, že žalobca mu neposkytol možnosť sa k Dohode a jej obsahu vyjadriť, a už vôbec nie zasiahnuť do jej obsahu. Dohoda podpísaná všetkými stranami mu navyše nebola ani doručená alebo odovzdaná, a to ani napriek tomu, že o to žalobcu (resp. jeho kontaktnú osobu) výslovne požiadal. Súd prvej inštancie sa však s týmito jeho námietkami opäť nijakým spôsobom nevysporiadal a nevzal ich do úvahy. Ak by aj Dohoda a Vyhlásenie ručiteľa netrpeli neplatnosťou z dôvodu jej rozporu s ust. , počas celého súdneho konania namietal jej absolútnu neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Opakovane poukázal

na nález č.k. -26 zo dňa 08.12.2010, v ktorom vyslovil: „Za týchto okolností sa javí aj ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti (v sume 1.115.735,40 Sk s príslušenstvom), a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní korelujúci záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.“

22. S názorom Okresného súdu Nitra, že cit. nález nie je na danú vec aplikovateľný sa žalovaný 2/ nestotožnil. Podľa ÚS SR ak pristupujúci dlžník nie je reálne schopný splniť záväzok a ani nemá vo výlučnom vlastníctve dostatočný postihnuteľný majetok, je jeho pristúpenie k záväzku, v rozpore s dobrými mravmi, a teda ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že už v odpore uviedol, že okrem bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedisponuje a ani v čase uzatvorenia Dohody a Vyhlásenia ručiteľa nedisponoval takým majetkom, aby z neho bol schopný vymáhanú sumu uhradiť a teda nie je pravdivým tvrdenie, že by neuviedol žiadne skutkové okolnosti k svojmu tvrdeniu o absolútnej neplatnosti Dohody z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Rozsudok označil za nesprávny a nedostatočne odôvodnený.

23. S odkazom na ust. nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že na cit. nález ÚS SR nemôže prihliadať aj z dôvodu odlišného okruhu účastníkov konania. Skutočnosť, že jeho manželka nie je účastníčkou konania, nie je pri posudzovaní, či sa Dohoda a Vyhlásenie ručiteľa priečia dobrým mravom rozhodujúca, keďže ide o jej absolútnu (nie relatívnu) neplatnosť. Súhlas manželky ani nemal možnosť zaobstarať, nakoľko Dohodu podpísal v časovej tiesni, bez akejkoľvek možnosti sa náležite s jej obsahom a Vyhlásením ručiteľa oboznámiť a už vôbec nie vyjadriť sa k jej obsahu. Z Nálezu ÚS SR je pritom jednoznačne odvoditeľné, že jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto ide o neplatný právny úkon. Ako dôkaz v konaní predložil aj komunikáciu s kontaktnou osobou žalobcu, ktorá jednoznačne preukazuje, že Dohoda podpísaná oboma stranami mu nebola poskytnutá a že s jej obsahom nebol náležite oboznámený. Túto skutočnosť súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil a ani sa k nej v odôvodnení rozsudku nevyjadril. Zotrval na tom, že žalobcovi nárok voči nemu nevznikol a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. S odkazom na základné právo na súdnu ochranu podľa (ďalej aj „“), poukázal na nález ÚS SR č.k. -33 zo dňa 04.02.2019, na ust. a rozsudku vytkol absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia a vysporiadania sa so skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie podľa neho v odôvodnení rozsudku sformuloval právny záver bez toho, aby uviedol, na akých dôkazoch založil svoje právne posúdenie, nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami a niektoré z nich úplne odignoroval. V dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie neskúmal ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Dohody a Vyhlásenia ručiteľa, dokonca sa k nej ani náležite nevyjadroval a iba opakovane upozorňoval na jeho údajné neunesenie dôkazného bremena. Takýto postup je nesprávny a súd prvej inštancie na jeho základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

25. Žalovaný 2/ následne, podaním zo dňa 07.05.2024 zobral odvolanie proti výroku II. rozsudku späť a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu výroku I. a III. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. K odvolaniam žalovaného 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 04.04.2024, s napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožnil, navrhol jeho potvrdenie odvolacím súdom a priznanie mu plnej náhrady trov konania. K odvolaniu žalovaného 1/: 27. S poukazom na ust. / konštatoval kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, keďže tento je kauzálne príslušný pre žalovaného 2/ (kauzálne príslušným súdom pre žalovaného 1/ by bol Okresný súd Prešov) a bolo na žalobcovi, na ktorom z dvoch kauzálne príslušných súdov sa bude domáhať svojich nárokov. 28. Nesúhlasil ani s jeho vyjadreniami, že od neho nebolo možné primerane požadovať, aby v konaní preukazoval negatívnu skutočnosť s poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá sa v prejednávanej veci neuplatní, pretože dôkazné bremeno ohľadne preukázania vád dodaného tovaru

mal v spore uniesť práve žalovaný 1/. Jeho tvrdenia o údajných vadách fakturovanej drevoštiepky boli prvýkrát uvedené až v odpore proti platobnému rozkazu, a sú účelové. Pri preberaní tovaru vady vytýkané neboli, pred podaním odporu ich nikdy nenamietal, nároky z vád neuplatňoval a dodaná štiepka bola následne spálená. Faktúry žalobcovi nevrátil, naopak, zaradil si ich do účtovníctva. Žalobca poukázal na ust. , podľa ktorého právo z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu. K odvolaniu žalovaného 2/:

29. K namietanej neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a Vyhláseniu ručiteľa žalobca zdôraznil, že s jej obsahom sa obaja žalovaní oboznámili, súhlasili s ním, v článku IV. ods. 2 výslovne uviedli, že Dohodu uzatvorili slobodne, ich prejavy vôle sú dostatočne zrozumiteľné a určité, zmluvná voľnosť nie je obmedzená, Dohodu podpísali dobrovoľne, bez nátlaku a nie v tiesni. Žalovaný 1/ samotnú Dohodu ani nespochybňuje a ani jeden zo žalovaných nespochybňuje pravosť podpisov na Dohode, ktorá má všetky náležitosti platného právneho úkonu. Podľa žalobcu bolo jedno vyhotovenie Dohody každej zmluvnej strane odovzdané a na základe nej bolo zo strany žalovaného 1/ aj platené.

30. Vyhlásenie ručiteľa je platným právnym úkonom. Podľa konštantnej súdnej praxe (napr. R 61/1973, R 71/1994) k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Týmto úkonom sa druhému manželovi nezakladajú žiadne práva ani povinnosti a ak sa právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok netýka spoločných vecí, ust. sa na neho nevzťahuje. S názorom súdu prvej inštancie v ods. 20 rozsudku, že nález ÚS SR sp. zn. , na ktorý poukázal žalovaný 2/, nemožno na prejednávanú sporovú vec aplikovať, sa stotožnil. 31. Podaním zo dňa 22.04.2024 sa žalovaný 2/ vyjadril k odvolaniu žalovaného 1/, súhlasil s tým, že súd prvej inštancie sa v rozsudku riadne nevysporiadal a materiálne nezaoberal viacerými námietkami oboch žalovaných, vrátane námietky týkajúcej sa absencie preukázania množstva dodaného tovaru žalovanému 1/, absolútnej neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a ručiteľskom vyhlásení zo dňa 16.08.2022 a napriek tomu výšku údajného nároku žalobcu (voči obom žalovaným) ustálil iba s poukazom na Dohodu. Žalovaný 2/ súhlasil aj s tým, že z rozsudku nevyplýva, na základe akých úvah súd prvej inštancie nepovažoval ich námietky za relevantné, prečo ich v rozsudku nezohľadnil a súhlasil aj s tým, že záver súdu prvej inštancie ohľadom oprávnenosti výšky nároku žalobcu, je založený na nesprávnom právnom posúdení, čím došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces, čo zakladá dôvod na zrušenie rozsudku. 32. Podaním zo dňa 20.05.2024 sa žalovaný 2/ vyjadril k vyjadreniu žalobcu, k odvolaniu žalovaného 1/ a k odvolaniu žalovaného 2/, v ktorom zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (/ ), po skonštatovaní, že odvolania obsahujú zákonom stanovené náležitosti ( ), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania ( a ) a postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. dil. 34. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa tkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa , hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

38. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

39. Podľa rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

40. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

41. Podľa dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

42. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

43. Podľa (Viazanosť rozsahom odvolania), odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

44. Podľa (Viazanosť odvolacími dôvodmi), odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

45. Podľa (Novoty v odvolacom konaní), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

46. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 47. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní proti uplatňovanému nároku bránili. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, správne posúdené aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj riadne a dostatočne odôvodnené. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu a s poukazom na ust. nepovažuje za potrebné závery v ňom riadne rozanalyzované, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 48. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o niektorý z dôvodov konštituovaných v ust. , aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne ( ) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Dispozičná zásada sporového konania determinuje odvolací súd vec prejednať v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia odvolateľ nielen vymedzuje rozsah výrokov, ktoré boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie dotknuté suspenzívnym účinkom odvolania, ale súčasne stanoví hranice, v ktorých je odvolací súd oprávnený a súčasne povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

49. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania v posudzovanej sporovej veci (po čiastočnom späťvzatí žaloby), zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 306.794,16 eur s príslušenstvom za dodaný tovar - štiepku, ktorý vyfakturoval k žalobe doloženými faktúrami a dôvodnosť žalovanej čiastky (pred čiastočným späťvzatím žaloby), preukázal Dohodou o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku, verifikovanou dňa 16.08.2022 všetkými stranami sporu.

50. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

51. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

52. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku a obsahom oboch odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že žalovanými 1/, 2/ tvrdené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené. Odvolacie námietky založil žalovaný 1/ na dôvodoch zakotvených v ust. a/ , že neboli splnené procesné podmienky, písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

53. Nesplnenie procesných podmienok nachádzal v nedostatku kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Nitra na prejednanie a rozhodnutie veci tvrdiac, že na prejednanie veci je podľa ust. / kauzálne príslušným Okresný súd Prešov, keďže v čase začatia konania aj v čase postúpenia veci upomínacím súdom, bol miestom jeho sídla od 21.03.2019 do 15.11.2023 Prešov. Správne síce konštatoval obchodnoprávnu povahu záväzkového vzťahu a aj akcesorickú povahu ručiteľského záväzku žalovaného 2/ ako zabezpečovacieho prostriedku k hlavnému dlžníckemu vzťahu, čo ale nemá vôbec žiaden vplyv na určenie príslušnosti súdu. Podstatným pre jej určenie je, že kauzálne príslušným pre jedného zo žalovaných (teda ktoréhokoľvek z nich) je súd v obvode jeho sídla alebo bydliska, nachádzajúceho sa v obvode príslušného krajského súdu. Miestna aj kauzálna príslušnosť sa spravuje kritériom všeobecného súdu žalovaného, a teda súdom kauzálne a miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je súd, v obvode ktorého má žalovaný, ak ich je viac ktorýkoľvek z nich, bez ohľadu na povahu jeho vzťahu k predmetu sporu, adresu sídla alebo trvalého pobytu. Ak je miestne príslušných niekoľko súdov ( ), konanie sa môže začať a viesť na ktoromkoľvek z nich. Príslušnosť sa spravuje okolnosťami v čase začatia konania, trvá až do jeho skončenia a voľba súdu je v dispozícii žalobcu, ktorý v podaní zo dňa 04.07.2023 upomínaciemu súdu navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Nitra.

54. Podľa (kauzálna príslušnosť), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a/ Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b/ Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c/ Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d/ Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e/ Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f/ Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g/ Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h/ Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

55. Podľa nanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

56. Podľa , ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

57. Poukaz žalovaného 1/ na ust. , a uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.01.2019, je ako podporný dôkaz pre predmetnú vec úplne irelevantný, rovnako ako jeho tvrdenie o nemožnosti aplikácie ust. , keďže práve podľa tohto súd prvej inštancie správne postupoval pri určení svojej miestnej a kauzálnej príslušnosti. O správnosti aplikácie ust. vypovedá aj jeho zaradenie v piatom oddiely , pod označením spoločné ustanovenia o príslušnosti súdu.

58. K odvolacím dôvodom pod písm. b/ a h/ žalovaný 1/ tvrdil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku stručne vyjadril len k problematike uplatnenia nárokov z vád tovaru (ods. 18.), pričom s jeho námietkou absencie preukázania množstva dodaného tovaru sa nezaoberal a na účel ustálenia výšky nároku (ktorú žalobca v priebehu konania navyše modifikoval) vychádzal len z Dohody o uznaní záväzku. Poukázal na svoje oprávnenie namietať dodanie iného (menšieho) množstva tovaru aj priamo v rámci svojej procesnej obrany, ktorú si uplatnil v odpore z 12.05.2023, t. j. v zákonnej lehote podľa ust. / a aj na vyvrátiteľnú domnienku uznania záväzku s možnosťou preukázať, že záväzok v čase uznania v uznanom rozsahu netrval ( ). Rozsah uznania záväzku v konaní spochybnil a tvrdil, že skutočné množstvo dodaného tovaru by mal v konaní tvrdiť a preukazovať žalobca, k čomu nedošlo. Tiež namietal nemožnosť v konaní preukazovať negatívnu skutočnosť, t. j. že tovar v určitom množstve mu žalobca nedodal a s tým spojené bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zo strany žalobcu, ktorý sa však k týmto otázkam žiadnym spôsobom nevyjadril, pričom sú to skutočnosti pre posúdenie existencie a výšky uplatneného nároku rozhodujúce a ich opísanie nemožno nahradiť odkazom na dôkazy ( ).

59. Uznaním záväzku podľa ust. je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v dobe uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý, ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje vôbec, alebo neexistuje v požadovanom rozsahu. Vznik vyvrátiteľnej domnienky nachádza v procesnej rovine svoj odraz v ust. , ktoré určuje, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Ak založilo uznanie dlhu vyvrátiteľnú domnienku, vychádzajúc z ktorej záväzok v dobe uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Vzhľadom k tomu, že podľa ust. má uznanie záväzku účinky aj voči ručiteľovi, platí tento záver aj pre prípad, ak je žalovaným ručiteľ. Kladné riešenie otázky, či strana sporu uniesla dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí touto stranou vyvrátiteľná domnienka ( ).

60. Žalovaná suma vychádza z faktúr za tovar - štiepku, ktorej množstvo dodané v tonách, vyčíslených na každej do konania doloženej faktúre (pozn. odvolacieho súdu) žalovaný v priebehu konania bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie, teda preukázania dodania menšieho množstva tovaru ľubovoľným dôkazným prostriedkom, napr. vyčíslením rozdielu medzi dodaným a fakturovaným množstvom tovaru, doloženou písomnou námietkou či reklamáciou adresovanou žalobcovi, alebo iným dostupným spôsobom, spochybňoval.

61. Právnym základom žaloby, o ktorý žalobca svoj nárok oprel, bola Dohoda o uznaní záväzku a o ručiteľskom záväzku zo dňa 16.08.2022, uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je teda aj v prejednávanej veci uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že v dobe uznania záväzok žalovaných 1/, 2/ v uznanom rozsahu trval, s následným presunom dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaných. Žalobcovi preto na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačilo preukázať, že nárok, ktorý si žalobou uplatňuje, žalovaní písomne uznali s účinkami podľa ust. . S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusel žalobca vôbec preukazovať vznik a predpoklady žalovaného nároku a v dôsledku prechodu dôkazného bremena je naopak práve na žalovaných preukázať, že záväzok v dobe uznania netrval, alebo že netrval v požadovanej výške, alebo že po tomto uznaní zanikol. A toto žalovaní nepreukázali.

62. Absolútne irelevantné sú potom aj odvolacie námietky žalovaného 1/ o dodaní iného (menšieho) množstva tovaru či o spochybnení rozsahu uznania záväzku len vo všeobecnej rovine, bez jediného

konkrétneho, špecifikovaného a podloženého preukazu tohto tvrdenia. Aj s touto námietkou žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie riadne a až nad vyžadovanú mieru vysporiadal, nakoľko len s tvrdenými, ale s nijako označenými, upresnenými a preukázanými vadami dodaného tovaru nebol povinný sa vysporiadavať vôbec. Všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 31.05.2010, rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 11.04.207).

63. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 24.06.2010 uviedol: „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“

64. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v , aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne ( ) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalovaný 2/ na dôvodoch zakotvených v písm. f/ a h/ ods. 1 ust. , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

65. S poukazom na nález ÚS SR č.k. -26 zo dňa 08.12.2010, sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o platnosti Dohody o uznaní záväzku a ručiteľskom vyhlásení zo dňa 16.08.2022, ktorú z dôvodu absencie súhlasu manželky na vyhlásenie ručiteľa označil za neplatnú a svoje konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie však absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Dohody a Vyhlásenia ručiteľa neskúmal, ani sa k nej náležite nevyjadroval, iba opakovane upozorňoval na údajné neunesenie dôkazného bremena z jeho strany. Nestotožnil sa ani s konštatovaním súdu o nevzťahovaní sa nálezu ÚS SR č.k. -26 z 08.12.2010 na prejednávanú vec.

66. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 67. Podľa , ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

68. Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 69. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 70. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 71. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 72. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 73. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočnému odôvodneniu rozsudku dal žalovaný 2/ s odkazom na do pozornosti názor, ktorý ÚS SR vyjadril v náleze č.k. -33 zo dňa 04.02.2019: „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny,“ a poukázal aj na ust. a rozsudku vytkol absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia a vysporiadania sa so skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie veci. 74. Podstata tejto odvolacej námietky je bohato judikovaná rozhodnutiami najmä Najvyššieho súdu SR, z novších najmä rozhodnutia sp.zn. , sp.zn. a predovšetkým uznesenie sp.zn. zo dňa 20.07.2022, v ktorom NS SR dal takmer komplexnú odpoveď na žalovaným 2/ v rámci celého konania a aj v odvolaní nastoľovanú argumentáciu, keď uviedol: „...ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb vzhľadom na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami, ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Súdna prax judikovala, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je podľa prevládajúceho výkladu potrebný súhlas druhého manžela. Ak sa právny úkon, ktorým jeden z manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa na neho ust. , v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti takéhoto úkonu z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela podľa ust. . Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov, ale samostatný záväzok manžela, ktorý tento záväzok prevzal. V prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, veriteľ sa môže domáhať jej splnenia iba na tomto manželovi, ako individuálnom ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči manželovi ručiteľa, a to ani v tom prípade, ak tento dal na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas; druhý manžel sa nestáva osobným dlžníkom veriteľa. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je totiž právnym úkonom, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. K ručiteľskému záväzku jedného z manželov preto nie je potrebný súhlas druhého manžela. Iba z tohto dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie aj zo spoločného majetku manželov podľa , nemožno vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá (ako nie bežná) vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však spoluručiteľom (R 61/1973, R 71/1994, komentár k Števček, Dulak, Bajánková a kol., rozsudok KS Banská Bystrica ).... .......Dovolací súd pre doplnenie uvádza, že citované ustanovenie (né odv. súdom) upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem „bežná vec“ nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatná vec.“ Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. 32. Súdna prax je dlhodobo ustálená v názore, podľa ktorého vybavovanie spoločných vecí manželov zahŕňa tak správu, ako aj dispozíciu s majetkom, napr. dispozíciu s úsporami (R 46/1966, R 104/1967). Tento záver bol potvrdený vysvetľujúcim rozborom Najvyššieho súdu ČSR (R 42/1972) a zosumarizovaný Najvyšším súdom SSR (R 61/1973), ktorý jasne zadefinoval, že vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí zahŕňa tak dispozíciu spoločnými vecami, ako aj ich správu. Táto argumentácia viedla súdy k tomu, že ručiteľský záväzok len jedného z manželov nepovažovali za

vybavovanie veci týkajúcich sa spoločných vecí, a teda, že k ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov. Vychádzalo sa zo záveru, že prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. 33. Na tento judikát nadviazala súdna prax následne tak, že zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov () alebo uznanie dlhu len jedným z manželov () nepovažovala za vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí, keďže nejde ani o dispozíciu, ani o správu spoločných vecí. Súhlas druhého z manželov tak nebol potrebný. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v neskoršej rozhodovacej činnosti dospel k záveru, že medzi vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí nepatrí ani vypožičanie auta len jedným z manželov (R 71/1994), ani prevzatie ručenia (R 1/1998), ani pristúpenie k záväzku tretej osoby a ani súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (, ). 35. Právna teória je rovnako vzácne jednotná (už niekoľko desaťročí) v tom, že sa vzťahuje len na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nebola existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Druhý z manželov je pritom - v zmysle - povinný strpieť uspokojenie veriteľovej pohľadávky aj z bezpodielového spoluvlastníctva. Opačný výklad by neodôvodnene znížil princíp ochrany tretích osôb (veriteľov) a dlžníkov by priamo viedol k tomu, ako sa vyhnúť plneniu záväzkov. 36. Vychádzajúc z obsahu ustanovenia a z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe všeobecných súdov; ktorej zásadnú zmenu v danej otázke neprinieslo ani rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. , dovolací súd za udržateľný považuje iba taký výklad ust. , podľa ktorého zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia citovaného ustanovenia je v tomto prípade vylúčená. V tomto smere odkazuje na konštantnú judikatúru, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť, keďže pri nezmenenej právnej úprave je stále použiteľná; a zo záverov ktorej vyplýva, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Citovaný nález Ústavného súdu SR nevylúčil správnosť, resp. nesprávnosť doterajšej rozhodovacej praxe, teda ani súdnych rozhodnutí na ktoré poukázala žalobkyňa, ale uložil povinnosť skúmať konkrétny právny úkon cez prizmu dobrých mravov, t.j. s poukazom na ust. . V záujme úplnosti sa zaoberal aj otázkou neplatnosti navrhovateľkou napádaných právnych úkonov z hľadiska ich absolútnej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi podľa , pričom však žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k neplatnosti sporných právnych úkonov nezistil. 37. Názor zaujatý v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. v rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu až na jednu výnimku (rozhodnutie sp. zn. ) sa výraznejšie nepresadil (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2020 sp. zn. ). Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v a nasl. z hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Inak by zákonodarca

nemohol v zakotviť možnosť, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla pri výkone rozhodnutia uspokojiť z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; ak by snaha o ochranu spoločného majetku napr. aj z dôvodu extrémnej nespravodlivosti existovala, by ju znegoval. Inak povedané ustanovenie priamo pamätá aj na pohľadávky len proti jednému z manželov a pre tento prípad pripúšťa ich uspokojenie.“ 75. K nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočnému odôvodneniu rozsudku žalovaný 2/ s odkazom na poukázal na nález č.k. -33 zo dňa 04.02.2019, v odôvodnení ktorého ÚS SR uviedol: „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny,“ tiež poukázal na ust. a rozsudku vytkol absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia a vysporiadania sa so skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie veci. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že neskúmal ani absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Dohody a Vyhlásenia ručiteľa, dokonca sa k nej ani náležite nevyjadroval a iba opakovane upozorňoval na údajné neunesenie dôkazného bremena žalovaným 2/, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

76. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil.

77. V nadväznosti na uvedené a na citované uznesenie NS SR odvolací súd už len okrajovo konštatuje, že irelevantná je aj námietka žalovaného 2/ o tom, že sa súd prvej inštancie riadne nezaoberal neplatnosťou Dohody a Vyhlásenia ručiteľa a tiež, ním predloženým dôkazom - komunikáciou s kontaktnou osobou žalobcu, ktorá mala preukázať, že mu nebola poskytnutá oboma stranami podpísaná Dohoda, z ktorej má tiež vyplývať, že s obsahom Dohody (resp. Vyhlásenia ručiteľa) nebol náležite oboznámený. Podľa odvolacieho súdu označená komunikácia nijako nepreukazuje, že Dohoda mu doručená nebola, vyplýva z nej len oznámenie žalobcu, že jej obsah má v maili a vyjadrenie žalovaného 2/, že nevie čo podpísal. Táto komunikácia odvolaciemu súdu len indikuje postoj žalovaného 2/ k celému predmetu sporu a situácii, v ktorej predmetnú Dohodu a aj svoje vyhlásenie ručiteľa podpísal s notársky overeným podpisom ako konateľ žalovaného 1/ a aj ako ručiteľ.

78. Zhrnúc uvedené a konštatujúc, že súd prvej inštancie sa so všetkými pre vec podstatnými skutočnosťami riadne vysporiadal, odpovede dal aj na pre rozhodnutie veci irelevantné námietky, vznesené oboma žalovanými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie i v rámci odvolacieho konania, v ktorom tiež neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu podľa ust. vecne správne potvrdil.

79. Odvolacie konanie proti odvolaním napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie zastavil, pre späťvzatie odvolania v tejto časti žalovaným 2/.

80. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

81. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď nárok priznal žalobcovi pomerne podľa jeho celkového úspechu vo veci vo výške 9,12 % (ods. 25 odôvodnenia rozsudku) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.

83. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).