Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33T-25-2024.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/25/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ing. Veronikou Pravdovou v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 26.1.2026 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná A. B., B. C., D. XX.X.XXXX E. F., G. H. A. F., I. D. C. J. J. XXX, K. L., M. B., s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
dňa 4.4.2024 v čase o 20:30 hod v meste F. na ulici N., po predchádzajúcom požití návykových látok viedla ako vodič osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat Combi bielej farby EČ: F., pričom mala v krvi metamfetamín v koncentrácii 469,01 ng/ml a amfetamín v koncentrácii 102,16 ng/ml, ktoré množstvo možno prirovnať k vplyvu etanolu vo výške s určitosťou vysoko nad 1 g/kg (promile) a tento stav vylučoval jej spôsobilosť viesť spoľahlivo a bezpečne motorové vozidlo bez toho, aby neohrozila seba ako i iných účastníkov cestnej premávky,
teda
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým spáchala
úmyselný prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to jej súd ukladá :
Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 240 (dvestoštyridsať) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 51 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, na dobu výkonu trestu povinnej práce obmedzenia a povinnosti:
- zákaz požívania omamných a psychotropných látok (drog).
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 7.8.2024 obžalobu na obvinenú A. B., B. C., D. XX.X.XXXX E. F., G. H. A. F. (ďalej ako ,,obžalovaná“), pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenou spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Obžalovaná po poučení o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovanej, že je vinná, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a ani pochybnosti o naplnení znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom zohľadnil závažnosť prečinu spáchaného obžalovanou, kedy obžalovaná viedla ako vodič osobné motorové vozidlo pod vplyvom drogy (metamfetamínu) v koncentrácií 469,01 ng/ml a amfetamínu v koncentrácií 102,16 ng/ml, pričom uvedené množstvo možno prirovnať k vplyvu etanolu s určitosťou vysoko nad 1 g/kg (promile), ktorý stav vylučoval jej spôsobilosť viesť spoľahlivo a bezpečne motorové vozidlo bez toho, aby neohrozila seba ako i iných účastníkov cestnej premávky, t.j. ide o závažnosť vyššiu.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: výsluch obžalovanej k osobným a majetkovým pomerom, listinné dôkazy: evidenčná karta vodiča, lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT), správa Sociálnej poisťovne (SP), správa ÚPSVaR GA. Po takto vykonanom dokazovaní neboli návrhy na doplnenie dokazovania.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnej domácnosti žije s rodičmi a s dvoma deťmi vo veku 6 a 16 rokov. Inú vyživovaciu povinnosť okrem detí nemá. Momentálne nepracuje, je evidovaná na ÚPSVaR Galanta ako uchádzačka o zamestnanie. Nemá žiaden príjem okrem rodinných prídavkov a výživného. Má dlhy voči banke z titulu úveru približne vo výške 40 000 eur. Pohľadávky voči iným osobám neeviduje. Je zdravotne spôsobilá, nelieči sa, avšak bola jej odporučená operácia chrbtice. Súhlasí s uložením trestu povinnej práce a napriek odporúčaniu operácie chrbtice je schopná pracovať, nemá obmedzenie výkonu práce. Alkohol neužíva, drogy neužíva, nemá diagnostikované závislosti, fajčí.
Obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov. V evidencií priestupkov má evidovaných 9 priestupkov v doprave, nešlo o závažný spôsob spáchania priestupku. Z evidenčnej karty vyplýva, že jej v minulosti nebol ukladaný zákaz činnosti. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaná toho času nie je evidovaná ako zamestnanec. Z potvrdenia UPSVaR Galanta vyplýva, že obžalovaná je vedená v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 5.12.2025.
Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je 0 (nula) rokov až 1 (jeden) rok.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona kedy súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu v prospech obžalovanej zohľadnil jej kritický postoj k trestnej činnosti, ktorý prezentovala na hlavnom
pojednávaní v spojení s vyhlásením o vine, ktoré obžalovaná urobila a s ktorým sú spojené následky ako neodvolateľnosť vyhlásenia a obmedzenie opravných prostriedkov proti výroku o vine, t.j. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a tiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná. Súd zohľadnil jej doterajšiu priestupkovú minulosť, aj keď bola priestupkovo postihnutá deväťkrát (súvisiace s predmetnou trestnou činnosťou), z čoho je zrejmé, že síce nejde o vzornú vodičku, no na strane druhej nejde ani o extrémne nedisciplinovanú vodičku, ktorá by svojim nezodpovedným správaním v cestnej premávke pravidelne a sústavne ohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky, t.j. u obžalovanej nezistil poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu vzhľadom na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovanej súd nepovažoval za nevyhnutné na obžalovanú vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej môže byť naplnený aj uložením alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásady individualizácie trestu tak, aby uložený trest primerane reagoval na závažnosť prečinu aj na osobu obžalovanej a zároveň pôsobil výchovne a preventívne. V posudzovanej veci boli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu povinnej práce, keďže ide o prečin, pri ktorom zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, a obžalovaná s uložením tohto druhu trestu súhlasila, súd preto mohol uložiť trest povinnej práce. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu a zo zásady individualizácie tak, aby uložený trest primerane zodpovedal povahe a závažnosti prečinu, okolnostiam jeho spáchania a osobe obžalovanej, pričom mal zabezpečiť nielen individuálnu prevenciu (nápravu obžalovanej), ale aj preventívne pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Súd prihliadol aj na vykonateľnosť trestu, obžalovaná je schopná pracovať a neboli zistené okolnosti vylučujúce uloženie tohto trestu (napr. dlhodobá práceneschopnosť alebo invalidita).
Súd považoval za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu trest povinnej práce vo výmere 240 hodín, počas ktorého má vzhľadom na charakter skutku zákaz užívať omamné a psychotropné látky (drogy), aby sa u nej nepotencovalo takéto správanie, ktorý trest považuje za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu. K výmere 240 hodín súd dospel s poukazom na potrebu, aby uložený trest bol dostatočne citeľný a reálne výchovne pôsobil aj u obžalovanej, zároveň však ide o trest, ktorý umožňuje zachovať väzby v prirodzenom sociálnom prostredí a plniť si rodinné a životné povinnosti, čím sa podporuje jej vedenie riadneho života.
Keďže sa obžalovaná dopustila trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd jej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Súd dvojročnú výmeru tohto trestu považuje za primeranú nielen okolnostiam prípadu, ale aj osobe obžalovanej, najmä s poukazom na jej priestupkovú minulosť v doprave.
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru súdu možné racionálne očakávať, že u obžalovanej v prípade uloženia trestu povinnej práce spolu s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.