Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-3-2026.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XXX/X, E., dieťa rodičov - matky: F. B. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: C. D. XXX/X, E., o návrhu navrhovateľa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: K. XX, H., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 112P/14/2025-58 zo dňa 2. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa odmietol. V odôvodnení uznesenia vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 31 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 28 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal schválenia právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2025 uzavretú podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi predávajúcim mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, a kupujúcim I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, H., ktorú za maloletého uzavrel jeho otec - H. B., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XXX, E., na základe ktorej maloletý previedol na kupujúceho vlastnícke právo k podielu o veľkosti 1/3 na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 2175/7 o výmere 68 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v obci L., v okrese Senec, zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu v sume 1 360,00 Eur (ďalej len „Kúpna zmluva“). Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade schvaľovania právneho úkonu mal. dieťaťa nad rámec bežného nakladania s vecou, sú aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu rodičia mal. dieťaťa ako jeho zákonní zástupcovia, v tomto prípade otec mal. dieťaťa (keďže matka maloletého dieťaťa zomrela). Navrhovateľovi, ktorý žiada o schválenie právneho úkonu za mal. dieťa, (a teda vystupuje v pozícii zástupcu maloletého) – podpisu Kúpnej zmluvy, zo zákona zastúpeného pri právnych úkonoch svojím otcom H. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. XXX, E., nesvedčí procesné postavenie účastníka v zmysle materiálneho vymedzenia v konaní o schválenie právneho úkonu mal. dieťaťa. Nie je teda aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Preto súdu prvej inštancie tak neostávalo iné, ako návrh navrhovateľa odmietnuť.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že schvaľuje kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2025
uzavretú podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi predávajúcim, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E. a kupujúcim I. J., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX H., ktorú za maloletého uzatvoril otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., na základe ktorej maloletý previedol na kupujúceho vlastnícke právo k podielu o veľkosti 1/3 na pozemku, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, p. č. 2175/7 o výmere 68 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcom sa v katastrálnom území L., v obci L., v okrese Senec, zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 1 360,00 eur, alt. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predmetom konania, tak iba neustále hľadal spôsob pre jednoduché zbavenie sa veci, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Nepodal návrh na schválenie právneho úkonu ako zástupca maloletého, ale ako druhý účastník právneho úkonu, ktorý má právny záujem na tom, aby bol právny úkon schválený súdom. Z návrhu nevyplýva, že by sa považoval za zástupcu maloletého a podával návrh v jeho mene. Záver súdu prvej inštancie a jeho procesný postup je svojím spôsobom absurdný, pretože bráni druhému účastníkovi právneho úkonu v tom, aby sa domohol jeho účinnosti. Ak by platilo, že druhý účastník právneho úkonu sa nemôže domáhať jeho schválenia, tak by to znamenalo, že pokiaľ návrh nepodá zákonný zástupca maloletého, tak právny úkon nikdy nebude schválený súdom a nikdy nenadobudne účinnosť. Zo žiadneho ustanovenia CMP nevyplýva, že by bol aktívne vecne legitimovaným subjektom iba zákonný zástupca maloletého. Takýto návrh môže predsa podať aj samotný maloletý alebo druhý účastník právneho úkonu. Konanie o schválenie právneho úkonu maloletého je konaním, ktoré môže súd začať aj ex offo. Ak už súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo v konaní, tak mal návrh navrhovateľa vybaviť ako podnet a rozhodnúť o začatí konania. Súd prvej inštancie namiesto toho iba odmietol návrh navrhovateľa. Taktiež platí, že ak súd prvej inštancie nepovažoval navrhovateľa za aktívne vecne legitimovaného a ani za účastníka konania, tak mal pribrať do konania maloletého a jeho zákonného zástupcu. Súd prvej inštancie nepostupoval v súčinnosti so subjektmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a vec v čo najkratšom čase prejednal a rozhodol, ale iba neustále hľadal spôsob ako sa po procesnej stránke jednoducho zbaviť veci (neprípustný úradnícky výkon súdnictva). Akonáhle sa súd prvej inštancie dozvedel, že za maloletého jeho zákonný zástupca uzavrel kúpnu zmluvu, ktorá ešte nebola schválená súdom, tak mal vo veci bezodkladne konať a rozhodnúť. Súd prvej inštancie porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie aj tým, že napadnuté uznesenie riadne neodôvodnil. Nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že účastníkom konania je iba maloletý a jeho zákonný zástupca, a že takýto návrh môže podať jedine zákonný zástupca maloletého. Takéto odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepresvedčivé. Bod 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia je okrem toho aj nezrozumiteľný a zmätočný. Nie je zrejmé, čo mal súd prvej inštancie na mysli dodatkom „- podpisu Kúpnej zmluvy, zo zákona zastúpeného pri právnych úkonoch svojím otcom H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E.“. Záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ podal návrh ako zástupca maloletého, je úplne svojvoľný a bez akejkoľvek opory v obsahu súdneho spisu. Navrhovateľ podal návrh na schválenie právneho úkonu jednoznačne ako druhý účastník právneho úkonu (kupujúci). Súd prvej inštancie vyzýval navrhovateľa na späťvzatie návrhu. Navrhovateľ vo svojej odpovedi na výzvu súdu zo dňa 10.03.2025 poukazoval na § 23 ods. 2 CMP a § 10 ods. 1 CMP. Súd prvej inštancie na túto právnu argumentáciu navrhovateľa žiadnym spôsobom neodpovedal a v odôvodnení napadnutého uznesenia sa s ňou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd prvej inštancie vôbec nekonal s maloletým a jeho zákonným zástupcom.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, navrhovateľom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), keď prihliadol na vady konania vedeného súdom prvej inštancie (§ 67 Civilného mimosporového poriadku) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým odmietol návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie, v rozsahu prieskumnej právomoci odvolacieho súdu podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku.
5. Podľa § 28 ods. 1 pís. b) a c) a ods. 3 veta prvá Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (1) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. (3)
6. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
7. Podľa § 8 ods. 1 a 2 veta prvá zákona Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku.
8. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).(1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.(2)
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie je zaťažené vadou spočívajúcou v nesprávnom posúdení procesných podmienok konania v zmysle § 67 Civilného mimosporového poriadku, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Všeobecne je potrebné uviesť, že konanie o schválenie právneho úkonu urobeného za maloleté dieťa predstavuje osobitný druh konania, ktorého predmetom je kontrola právneho úkonu urobeného rodičom/ zákonným zástupcom (ďalej len ako „zákonný zástupca“) maloletého dieťaťa pri správe a nakladaní s jeho majetkom, a to súdom z hľadiska súladu tohto právneho úkonu so záujmom maloletého dieťaťa. V tomto type konania nie je jeho predmetom schválenie kúpnej zmluvy ako záväzkového vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim, ale schválenie právneho úkonu urobeného zákonným zástupcom za maloleté dieťa. Predmetom súdneho prieskumu je teda výlučne otázka, či zákonný zástupca pri nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa konal v jeho záujme.
13. Z uvedeného vyplýva, že tretia osoba – v predmetnej veci navrhovateľ ako kupujúci – nemá v konaní o schválenie právneho úkonu maloletého procesné postavenie subjektu účastníka konania oprávneného iniciovať takéto konanie. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu je v zmysle vyššie uvedeného len zákonný zástupca maloletého, prípadne samotný maloletý, ak mu to jeho vek a rozumová vyspelosť umožňujú, pričom v zákonom ustanovených prípadoch je súd oprávnený konať aj bez návrhu.
14. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva nejednoznačná identifikácia procesného postavenia navrhovateľa. Súd prvej inštancie síce uviedol, že navrhovateľ žiada o schválenie právneho úkonu „za maloleté dieťa“, zároveň však konštatoval, že zákonným zástupcom maloletého je jeho otec. Z obsahu návrhu pritom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ vystupoval ako druhá strana právneho úkonu (kupujúci), a nie ako zástupca maloletého. Nejasné a terminologicky nepresné vymedzenie jeho procesného postavenia následne viedlo súd prvej inštancie k nepresvedčivému právnemu záveru o nedostatku účastníctva podľa § 7 Civilného mimosporového poriadku.
15. Odvolací súd preto uzatvára, že právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku procesného postavenia navrhovateľa nevychádzal z riadneho a presvedčivého právneho posúdenia veci, keď následne odmietol návrh navrhovateľa podľa § 8 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, čím zaťažil svoje rozhodnutie nesprávnym právnym posúdením procesných podmienok konania, čo správne namietal aj navrhovateľ.
16. Za zásadné pochybenie súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje predovšetkým skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene rozhodujúcej procesnej podmienky, ku ktorej bol súd prvej inštancie povinný prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že A. B., narodený dňa XX. XXXX XXXX, nadobudol plnoletosť dňa XX. XXXX XXXX, teda ešte pred vydaním napadnutého uznesenia dňa 2. decembra 2025. Nadobudnutím plnoletosti zanikla rodičovská zodpovednosť jeho zákonného zástupcu v rozsahu zastupovania a správy majetku, čím zároveň odpadol samotný predmet konania o schválenie právneho úkonu urobeného za maloletého. Konanie o schválenie právneho úkonu podľa § 28 Občianskeho zákonníka je viazané výlučne na existenciu maloletosti osoby, za ktorú sa právny úkon vykonal; ak táto podmienka v priebehu konania odpadne, súd je povinný vyvodiť z tejto skutočnosti procesné dôsledky bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Za danej situácie tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistoval zákonný rámec pre výkon kontrolnej právomoci súdu nad právnym úkonom zákonného zástupcu, a preto nebolo možné pokračovať v konaní o jeho schválení. Odmietnutie návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa preto nezodpovedalo skutočnému procesnému stavu veci, keďže rozhodujúca procesná prekážka spočívala v zániku samotného predmetu konania. Napadnutým uznesením tak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie nielen na nesprávnom právnom posúdení otázky účastníctva, ale zároveň aj na ďalšom nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v nereflektovaní zmeny procesných podmienok, ktorá mala za následok nemožnosť pokračovania v danom konaní.
17. Odstránenie vyššie uvedených pochybení súdu prvej inštancie by si v odvolacom konaní vyžadovalo takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by už presahovala rámec jeho prieskumnej právomoci. Náprava nesprávneho právneho posúdenia procesných podmienok konania, ako aj vyvodenie procesných dôsledkov zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už A. B. ako osoba, o ktorej majetku sa malo konať, bol plnoletý, by predpokladali prvotné posúdenie otázok, ktoré patria do rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie. Nebolo preto možné napadnuté rozhodnutie zmeniť postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku, keďže by tým odvolací súd nahradil procesnú činnosť súdu prvej inštancie a prekročil rámec prieskumnej právomoci vyplývajúcej zo zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 písm. a/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 67 Civilného mimosporového poriadku a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Súd prvej inštancie je v ďalšom konaní povinný prednostne zohľadniť, že v priebehu konania došlo k nadobudnutiu plnoletosti A. B. ako osoby, v prospech ktorej sa malo konať o schválení právneho úkonu, a v naznačenom smere posúdiť ďalší procesný postup v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a vo veci opätovne rozhodnúť.
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania nielen pred súdom prvej inštancie, ale aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana ne mala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).