Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73C/38/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C. C., C.. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Eva Čelková, PhD., advokátka, so sídlom Poštová 2, 811 06 Bratislava, IČO: 56 670 907, proti žalovanému: Nadácia Zastavme korupciu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 42 266 777, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby (a) žalovaný trvalým spôsobom odstránil zo sociálnej siete Facebook príspevok citovaný v návrhu, ktorý bol uverejnený prostredníctvom užívateľského účtu žalovaného s názvom „Nadácia Zastavme korupciu“ dňa XX.XX.XXXX a to vrátane fotografie zachytávajúcej žalobkyňu, na ktorej je umiestnený slovný popis „C. C. C. C. E.“ a aby (b) žalovaný trvalým spôsobom odstránil zo sociálnej siete Instagram príspevok citovaný v návrhu, ktorý bol zverejnený prostredníctvom užívateľského účtu žalovaného s názvom „F.“ A. XX.XX.XXXX, pozostávajúci z 5 fotografií zachytávajúcich žalobkyňu skladajúcu sľub poslankyne F. G. H., a to vrátane slovného komentára „I. J. C. C. K. L. M. D. N. C. @XXXXXXXXXXXXXX. N. M. C. C. C. C. E..“.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne. Od 02.11.2023 je poslankyňa F. G. H. G. a súčasne je C. K. L. M. D.. Do funkcie C. bola vymenovaná od XX.XX.XXXX. Žalobkyňa je medzinárodne uznávanou akademickou pracovníčkou s vedeckými príspevkami, z ktorých niektoré boli uverejnené v medzinárodne uznávaných časopisoch indexovaných v O. O. O.. Uviedla, že žalovaný je nadáciou založenou v roku 2012 na verejnoprospešné účely propagácie a podpory protikorupčných aktivít, humanitárnych aktivít, realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov a ďalších všeobecne zameraných aktivít. Žalovaný nie je poskytovateľom mediálnych služieb. Ide o právnickú osobu, ktorá na účel svojich aktivít a pri informovaní o nich uverejňuje príspevky na sociálnych sieťach pod profilom: Nadácia Zastavme korupciu a k nej pridruženom profile: Komunita Zastavme korupciu združujúca jej členov, aktivistov a podporovateľov. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný na sociálnych sieťach Instagram a Facebook pod svojím profilovým kontom: Nadácia Zastavme korupciu, uverejnil príspevok, na ktorom bola fotografia žalobkyne zo skladania sľubu poslanca F. G. H., cez ktorú bol hrubým veľkým písmom zobrazený slovný status s nasledovným obsahom: „C. C. C. C. E.“ a súčasne bol k jej fotografii uverejnený dlhší príspevok, ktorý označil žalobkyňu ako C. K. L. M. D. (K.), vďaka ktorej prešiel zákon, ktorý Slovensku a jeho občanom uškodí. V príspevku žalovaný prepája žalobkyňu so zločineckými skupinami (tzv. mafiou) v súvislosti s hlasovaním o novele v parlamente (tlač 1115), ktorá bola schválená 12.12.2025. Príspevok žalovaný ukončil tým, že žalobkyňa prispela k vytvoreniu podhubia pre organizovaný zločin. Zverejnenie uvedeného príspevku podporilo tzv. like-om a komentármi mnoho sledovateľov (približne 707 komentárov na facebooku

bolo uverejnených k 18.12.2025 a 726 krát bol príspevok prezdieľaný ďalej). Komentáre obsahovali hanlivý a znevažujúci obsah a viacerí prispievatelia v nich vyzývali na odvolanie žalobkyne z funkcie C. K., ba dokonca priamo podnecovali študentov na potenciálny útok voči jej životu a zdraviu. Niektoré príspevky prispievateľov hrubo útočili aj na deti žalobkyne s vyhrážkami smrti žalobkyni. Uvedený príspevok žalovaného je stále uverejnený, žalovaný ho nestiahol a stal sa podnetom pre rozbehnutie silnej difamačnej a politicky ladenej kampane za odvolanie žalobkyne z postu C. K. z dôvodu súčasného výkonu jej poslaneckého mandátu. Nadväzne na uvedený príspevok, študentský parlament F. fakulty K. (F.) uverejnil na svojom instagramovom profile otvorený list troch študentských parlamentov K. – F. fakulty, Fakulty hospodárskej informatiky a Fakulty podnikového manažmentu – a zamestnancov K.. V ňom sa dištancujú od politického pôsobenia žalobkyne a vyjadrujú vážne obavy zo spôsobu, akým boli v poslednom období prijímané viaceré zásadné legislatívne zmeny. Tento list pripravili na podpis študentov a zamestnancov K., v ktorom požadovali prehodnotenie funkcie C. K., nie z hľadiska existencie konfliktu záujmov, či spochybňovania jej odbornosti alebo konania proti záujmom univerzity, ale z hľadiska údajného „popierania hodnôt“ žalobkyňou, ktoré označili ako „demokracia, ochota počúvať odborníkov a rešpektovanie pravidiel“, pričom uviedli, že hlasovanie žalobkyne v parlamente nereprezentuje hodnoty, s ktorými sa značná časť akademickej obce K. stotožňuje. Následne rektor K. skontaktoval osobne žalobkyňu za účelom osobného stretnutia s tým, že pod aktuálnym nátlakom študentov K. bude „pravdepodobne nútený“ žalobkyňu odvolať z pozície C. z dôvodu, ktorý nemá súvis s výkonom jej pracovnej pozície na K.. Uviedol, že v prípade zvýšeného tlaku tak urobí. Uvedený rozhovor sa udial ústnym rozhovorom medzi rektorom K. a žalobkyňou súkromne potom, čo zástupcovia študentského parlamentu skontaktovali rektora K., aby mu oznámili, že pripravili otvorený list nadväzne na uverejnenie príspevku za účelom zbierania podpisov pre dosiahnutie rezignácie žalobkyne. Od uverejnenia uvedeného príspevku sú žalobkyni zasielané e-mailové správy na jej pracovný e-mail, ktorými ju študenti hania za hlasovanie v parlamente, dehonestujú ju po morálnej stránke ako človeka aj odborníka a vyjadrujú znechutenie za jej „spojenie s mafiou“, niektorí ju označujú ako „mafiánska podržtaška“ a v niektorých príspevkoch sa dokonca vyhrážajú smrťou. Viacerí aktéri a podporovatelia žalovaného, z pozície študentov ako aj zamestnancov následne v ostatných dňoch zvýšili tlak na odvolanie žalobkyne zdieľajúc príspevok žalovaného, komentáre k nemu, ako aj otvorený list študentských parlamentov za účelom zbierania podpisov na podporu jej odvolania (napr. G. P. - zamestnanec F. fakulty K., Q. R. – zamestnanec I. a pod.). Zároveň uvedený otvorený list publikoval vo svojom článku aj denníkN dňa 18.12.2025 na internetovom portáli S., v ktorom opísal obsah otvoreného listu. Nemožno opomenúť, že Denník N bol založený za majetkovej účasti spoločnosti ESET, rovnako bol za finančnej podpory spoločnosti ESET založený žalovaný. Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný je priamo prepojený s poskytovateľom mediálnych služieb, prostredníctvom šírenia uverejneného príspevku a otvoreného listu študentských parlamentov, vytvára mediálny politický tlak v online priestore za účelom poškodenia dobrej povesti žalobkyne, zníženia jej dôstojnosti a dosiahnutia odstúpenia, resp. odvolania z pozície C. K.. Žalobkyňa sa dôvodne domnieva, že žalovaný rozbehol difamačnú kampaň voči jej osobe aj z dôvodu, že viacerí členovia žalovaného sú bývalými absolventmi K., pričom niektorí sú súčasnými študentmi. Napr. vedúci členovia tímu žalovaného: Q. H., T. Q., F. H. sú bývalými absolventmi K. L. M. D.. G. P. je podporovateľom žalovaného. V dôsledku difamačnej kampane spustenej v priamej nadväznosti na príspevok žalovaného, žalobkyňa v súčasnosti čelí neustálym písomným výzvam študentov na odstúpenie z funkcie C. K., neslušným, hanlivým odkazom (napr. na chodníku pred budovou K.) a príspevkom na sociálnych sieťach, ktoré priamo podnecujú k nenávisti voči jej osobe, spochybňujú jej morálnu kredibilitu, znižujú jej dôstojnosť, očierňujú jej dobrú povesť s cieľom nátlakom ju donútiť odstúpiť, resp. donútiť rektora K. odvolať ju z pozície prorektorky. Uvedený následok za súčasnej situácie aj bezprostredne hrozí, keď žalobkyňa bola predvolaná rektorom K., ktorý jej oznámil, že v prípade zvyšujúceho sa tlaku, bude nútený ju odvolať. Kampaň žalovaného tak výrazným spôsobom zasiahla a stále zasahuje do dobrej povesti žalobkyne, dehonestuje jej pracovné akademické úspechy, ako aj pôsobenie na pozícii prorektorky a negatívne ovplyvňuje jej akademické pôsobenie v súčasnosti. Toto konanie žalovaného má významný potenciál nielen trvalo poškodiť jej dobré meno v akademických kruhoch, ale do budúcna aj zhoršiť uplatniteľnosť žalobkyne v slovenskom a medzinárodnom akademickom prostredí. Žalobkyňa otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri súbehu poslaneckého mandátu s funkciou C. K. riešila s vedením K. aj členmi akademického senátu K. v čase zloženia poslaneckého sľubu, pričom tento súbeh nevylučujú ani príslušné právne predpisy, ani vnútorné predpisy K.. Uvedenej skutočnosti sú si vedomí aj študenti, ktorí to sami uvádzajú v predmetnom otvorenom liste. Napriek zákonom dovolenému súbehu uvedených funkcií, žalovaný uvádzaním nepravdivých informácií vytvoril politický mediálny tlak pre poškodenie osobnostných práv žalobkyne, nie v politickom, ale akademickom prostredí, ktoré je

celoživotným pracovným prostredím, profesijným domovom žalobkyne. Žalobkyni za danej situácie bezprostredne hrozí ujma na osobnostných právach, a to pretrvávajúcim zásahom do jej osobnostných práv a zvyšovaním jeho intenzity študentmi, zamestnancami, či nezainteresovanými prispievateľmi v dôsledku uverejneného príspevku žalovaného. Žalobkyňa nikdy nebola spájaná s korupčnými škandálmi, ani žiadnou trestnou činnosťou. Difamačná kampaň žalovaného, v ktorej žalobkyňu priamo spája s organizovaným zločinom (napr. mafiánskymi skupinami Takácsovcov, Šátorovcov a pod.) tak nemá podklad v trestnej činnosti žalobkyne. Také obvinenie v žiadnom prípade nemožno označiť ako „primerané preháňanie“ v rámci prípustnej kritiky verejne činných osôb. V prípade žalobkyne uvedený hodnotiaci úsudok žalovaného ako nepravdivá informácia má za následok ovplyvnenie zamestnancov a študentov v pracovnom prostredí žalobkyne, ktorí vzhľadom na označenie „promafiánsky“ uverili v prepojenie žalobkyne na zločinecké skupiny a nielen hanlivo verejne v online priestore preposielali a zdieľali nepravdivú informáciu o žalobkyni, ale vytvorili a uverejnili v médiách otvorený list, ktorým ju žiadali odstúpiť apelujúc na žalobkyňou údajne uznávané nemorálne hodnoty a charakter. Difamačná kampaň žalovaného má už teraz výrazný negatívny vplyv na pracovnú pozíciu žalobkyne na K., ako aj jej odborné akademické pôsobenie. Súčasne podnecovanie študentov k nenávisti, ponižovaniu a poškodzovaniu jej dobrého mena zo strany žalovaného vyvoláva vážne dôvodné obavy o život a zdravie žalobkyne, ktorá v súčasnosti má strach vojsť do budovy K. z dôvodu potenciálneho verbálneho ako aj fyzického útoku študentov voči jej osobe. V danej situácii žalobkyňa podala dňa 15.12.2025 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa . V súčasnosti sa slovné útoky na jej osobu každým dňom znásobujú, stále pribúdajú nenávistné príspevky a odkazy podnecujúce k nenávisti voči jej osobe v celom akademickom prostredí podnietené priamo žalovaným. Žalovaný akademické prostredie zneužil na politický boj s cieľom verejne morálne zdiskreditovať politického súpera v jeho celoživotnom pracovnom prostredí. Žalobkyňa má za to, že je daný naliehavý záujem v súlade s na nariadení neodkladného opatrenia smerujúceho k zdržaniu sa konania zo strany žalovaného, ktorý difamačný príspevok s komentármi proti žalobkyni naďalej cielene ponecháva zverejnený na sociálnych sieťach. Difamujúce tvrdenie, v tejto veci priamo stotožnené s hlasovaním za „promafiánsky“ zákon, je s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 14.11.2007, nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde.“ V tejto súvislosti označenie zákona ako „promafiánskeho“, „protidemokratického“ by mohol vysloviť len Ústavný súd SR v konaní o súlade uvedeného zákona s SR. V opačnom prípade ide o hodnotiaci úsudok, ktorý nie je založený na preukázaných skutočnostiach, v tomto prípade tak ide o nepravdivé tvrdenie. Kritika žalobkyne v uverejnenom príspevku nemá vecný základ, nemožno pre ňu nájsť žiadne odôvodnenie, a preto je potrebné ju považovať za kritiku neprimeranú (Amicus Curiae stanovisko Benátskej komisie z 17.03.2004). Difamačná kampaň vyvolaná žalovaným sa stále stupňuje, naberá na intenzite a žalobkyňa sa dôvodne obáva o svoj život a zdravie v pracovnom prostredí, rovnako ako aj o následky, ktoré konanie žalovaného stupňovaním tlaku v mediálnom a online prostredí (viď článok denníka N na web portáli z XX.XX.XXXX), spôsobilo a spôsobí do budúcna. Strata zamestnania v akademickom prostredí by znamenala stratu trvalého spôsobu obživy žalobkyne a jej dvoch maloletých detí (mandát poslankyne jej uplynie skončením tohto volebného obdobia), ale bude mať výrazný dopad na jej ďalšie profesijné pôsobenie a uplatniteľnosť v akademickom prostredí, v ktorom pôsobí od ukončenia svojho vysokoškolského štúdia (r. 2009). Podľa žalobkyne, kritika je prípustná , ak je vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych alebo pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Za kritiku nemožno považovať tvrdenia – názory, ktorých výsledok nemožno vymedziť zo skutkových okolností uvádzaných v opisovanom skutkovom deji, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Difamačný príspevok žalovaného predstavuje nepravdivú informáciu, ktorá sa vzhľadom na označenie „promafiánsky“ dostala do sféry chápania tretích osôb skreslene. V danej veci tak podľa žalobkyne išlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, nie o prípustnú kritiku v rámci politickej diskusie. Žalovaný ako nadácia zaoberajúca sa skutočnosťami nasvedčujúcimi korupcii je povinný pred uverejnením svojho oficiálneho príspevku obdobne ako poskytovatelia mediálnych služieb overiť si pravdivosť difamačných informácií, ktoré šíri. Zverejnenie v tejto veci však vyznieva ako cielená snaha poškodiť žalobkyňu nie v politickom, ale v jej celoživotnom pracovnom prostredí. Žalobkyňa má zato, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci z dôvodu vzniknutej nevyhnutnej a naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa poukazuje, že v súčasnosti

je žalovaným uverejnený príspevok permanentne prístupný širokej verejnosti doma aj v zahraničí, pričom pretrvávajúce šírenie príspevku a otvoreného listu študentov v online a mediálnom priestore nielen zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ale bezprostredne hrozí ujma žalobkyne v podobe tak poškodenia jej dôstojnosti, dobrej povesti a vážnosti v jej pracovnom prostredí a v očiach verejnosti ako aj straty pracovnej pozície žalobkyne ako vedeckého pracovníka a súčasne vysokoškolského pedagóga. Súčasne v príčinnej súvislosti s difamačnou kampaňou žalovaného, žalobkyňa je naďalej vystavovaná nenávistným komentárom a šíreniu nepravdivej informácie o „mafiánskom“ pozadí žalobkyne. Konaním žalovaného v súčasnosti dochádza k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ktorý v prípade neposkytnutia súdnej ochrany vydaním neodkladného opatrenia, má vysoký potenciál do budúcna spôsobiť trvalú stratu zamestnania žalobkyne v akademickom prostredí, poškodiť jej dobrú povesť a tým aj vzťahy so spolupracovníkmi na národnej aj medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na uvedenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sa žalobkyňa týmto návrhom domáha uloženia preventívnej povinnosti žalovanému odstrániť uverejnený príspevok na sociálnych sieťach a prezdieľaný v online priestore (denník N, refresher, a pod.), ktorý ako nepravdivá informácia tvorí podklad difamačnej kampane priamo zasahujúcej do osobnostných práv žalobkyne ohrozujúcej jej ďalšie pôsobenie v akademickom prostredí. Predložené dôkazy o trvaní zásahu do osobnostných práv, podľa žalobkyne osvedčujú bezprostrednú hrozbu ujmy žalobkyne v akademickom prostredí (viď otvorený list študentských parlamentov viacerých fakúlt K. -F. fakulty, Fakulty S. B. a Fakulta C. Q., online tlačové správy denníka N, príspevok na Refresher, topky.sk), ktorý vytvára tlak na rektora K. s pribúdajúcimi podpismi. Takejto výzve by žalobkyňa nečelila, ak by žalovaný neuverejnil predmetný príspevok. Pôvodcom nepravdivých informácií je žalovaný, pričom následné hanlivé komentáre, uverejnenie kritiky študentov médiami vo verejnom priestore sú priamym dôsledkom konania žalovaného, ktoré jej možno pričítať. Ak by žalovaný nepravdivý príspevok neuverejnil, k vyššie popísanému stavu by nedošlo. Žalobkyňa zastáva názor, že miera expresivity vyjadrená v príspevku žalovaného predstavuje tzv. intenzívny exces kritiky verejne činnej osoby, ktorý významne zasahuje do práva na dobrú povesť, dôstojnosť a vážnosť žalobkyne najmä v akademickom prostredí a v spoločnosti ako takej. Je poľutovaniahodné, že rozdielne politické názory nielen rozdeľujú slovenskú spoločnosť, ale sú nástrojom k šíreniu nenávisti v podmienkach slovenskej demokracie. Obsah pojmu demokracia tu viac nie je napĺňaný, ale plne zneužívaný tými, ktorý pod jej rúškom usilujú o pretláčanie vlastných politických názorov. Obdobným spôsobom došlo v minulosti k uchopeniu moci krajne pravicovými ako aj ľavicovými aktérmi. Žalobkyňa ako politicky verejne činná osoba rešpektuje, že musí zniesť väčšiu mieru verejnej kritiky než súkromné osoby. V danej veci však nejde o konštruktívnu kritiku, ale o uverejnenie nepravdivých informácií, ktorých šírením je cielené štvanie študentov a zamestnancov K. proti žalobkyni s cieľom vážne poškodiť jej dobrú povesť v akademickom prostredí. Ide o cielený útok na morálnu kredibilitu žalobkyne prostredníctvom uverejnenia nepravdivých informácií založených na hodnotiacich úsudkoch žalovaného bez akéhokoľvek skutkového základu. Tento verbálny útok presahuje hranice prípustnej kritiky verejne činnej osoby, keď v jeho dôsledku má vysoký potenciál trvale poškodiť žalobkyňu v očiach verejnosti, študentov, narušiť jej dobré vzťahy s kolegami a celým vedením K. a akademicky jej doterajšie celoživotné vedecké pôsobenie dehonestovať. Ide o formu neprípustného výkonu práva na slobodu prejavu, ktorého cieľom nie je konfrontovať politického protivníka mimovládnou organizáciou v rámci slobodnej súťaže politických síl, ale cieľom je zničiť jeho dobrú reputáciu a znevážiť ho v jeho vlastnom pracovnom prostredí. Takéto konanie nie je ústavne akceptovateľným prejavom, ale zneužitím slobody prejavu ako piliera demokracie, založeného na rešpektovaní plurality názorov. Žalobkyňa uviedla, že v uvedenej veci zamýšľa v budúcnosti sa domáhať súdnej ochrany svojich osobnostných práv prostredníctvom uplatnenia žaloby na ochranu osobnosti. Žalobkyňa má za to, že uložením povinnosti žalovanému odstrániť predmetný príspevok zo sociálnych sietí dôjde k odstráneniu nepravdivej informácie, ktorá priamo poškodzuje dobrú povesť žalobkyne a súčasne tým dôjde k zastaveniu šírenia nepravdivých informácií o žalobkyni zo strany aktivistov a podporovateľov žalovaného, ktorí vytvárajú na tomto podklade snahu o poškodenie žalobkyne v jej akademickom pracovnom prostredí. Príspevok bol uverejnený najskôr dňa XX.XX.XXXX, pričom komentáre, ako aj jeho zdieľania sú stále pridávané aj v čase podania tohto návrhu. Z uvedeného dôvodu v petite žalobkyňa navrhuje odstránenie uverejneného príspevku opisom jeho obsahu za účelom dosiahnutia odstránenia všetkých pripojených komentárov a zdieľaní bez ohľadu na deň ich pridania a zdieľania. Žalobkyňa uviedla, že si je vedomá, že týmto návrhom sa nemôže domáhať neodkladného opatrenia, ktorým by dočasne úplne znemožnila vyjadrovať sa na adresu žalobkyne, v opačnom prípade by takéto opatrenie znamenalo absolútnu dočasnú reštrikciu ústavne garantovanej slobody prejavu voči verejne činnej osobe, avšak nakoľko ani sloboda prejavu nemôže byť bezbrehá a aj v prípade novinárskej etiky je potrebné rešpektovať hranice prípustnej kritiky, žalobkyňa týmto návrhom žiada, aby

za čas do rozhodnutia súdu vo veci samej sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo na zverejňovanie správ žalovaným od oficiálnych tlačových agentúr.

3. Návrhový petit žalobkyňa upravila podaním zo dňa 15.01.2026. Z obsahu podania je zrejmé, že pôvodný návrhový petit uvedený v návrhu žalobkyňa nahradila novým znením.

4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila nasledovné listinné dôkazy: profil žalobkyne vo vedení K. a v F., Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika žalobkyne, profil žalovaného - registrácia MV SR v registri nadácií a Nadačná listina, príspevok žalovaného na sociálnej sieti Instagram - aktuálny stav ku dňu podania návrhu, príspevok žalovaného na sociálnej siete Facebook

- aktuálny stav ku dňu podania návrhu, komentáre k príspevku na sociálnej sieti Facebook, správy zo sociálnych sietí, fotografia parkoviska s nápisom na zemi, emaily zaslané K. na pracovný e-mail C., otvorený list na podpis študentom a zamestnancom uverejnený NHF K., časť článku k otvorenému listu uverejnený na web portály Denníka N k XX.XX.XXXX, príspevok žalovaného zo sociálnej siete Facebook prezdieľaný platformou „F. M. F. Q.“, časť článku na portáli Refresher News k otvorenému listu študentov K., časť trestného oznámenia žalobkyne z 15.12.2025, príspevky účtov na sociálnych sieťach Q. R. a G. P., v ktorých prezdieľali príspevky žalovaného, profily členov tímu: F. H., T. Q. a Q. H. - z web stránky E., príspevok žalobkyne na sociálnej sieti Facebook - vyjadrenie k predmetnej situácii a článok na web portáli Topky.sk o reakcii žalobkyne na kritiku študentov.

5. Zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa je C. K. L. M. D. a zároveň poslankyňou F. G. H. G.. Žalovaný je nadáciou založenou na verejnoprospešné účely propagácie a podpory protikorupčných aktivít, humanitárnych aktivít, realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov a ďalších všeobecne zameraných aktivít, pričom traja členovia tímu žalovaného (F. H., T. Q. a Q. H.) sú bývalými študentami univerzity, na ktorej žalobkyňa pôsobí ako C.. Žalovaný prostredníctvom svojich účtov na sociálnych sieťach Instagram a Facebook uverejnil dňa XX.XX.XXXX dva príspevky – jeden na sociálnej sieti Instagram a druhý na sociálnej sieti Facebook, pričom oba príspevky boli na tieto sociálne siete pridané ako verejne prístupné a sú na týchto sociálnych sieťach verejne prístupné aj ku dňu vydania tohto uznesenia. Znenie týchto príspevkov je súčasťou návrhu a priložených dôkazov. Žalovaný v týchto príspevkoch použil fotografiu zachytávajúcu žalobkyňu pri akte skladania sľubu poslanca F. G. H. G.. Žalovaný tieto príspevky označil svojim logom, pričom aj zo spôsobu uverejnenia vyplýva, že nejde o prezdieľané príspevky z iného účtu alebo média, teda v oboch prípadoch ide o originálne príspevky žalovaného. Tieto príspevky boli ďalej prezdieľané používateľmi týchto sociálnych sietí. Súd ďalej zistil, že uverejnenie príspevkov žalovaného na sociálnych sieťach vyvolalo verejnú reakciu. Verejnosť sa po uverejnení príspevkov začala na žalobkyňu obracať prostredníctvom správ alebo emailov, v ktorých vyjadrili nesúhlas s hlasovaním žalobkyne, o ktorom žalovaný v predmetných príspevkoch informoval. Žalobkyňa k návrhu tiež priložila komentáre zo sociálnej siete Facebook, z obsahu ktorých vyplývajú kritické postoje nie len voči hlasovaniu žalobkyne v F. H., ale aj voči žalobkyni osobne, pričom niektoré odkazy smerujúce na žalobkyňu sú hanlivé a urážlivé. Súd ďalej zistil, že v krátkej nadväznosti po uverejnení predmetných príspevkov žalovaného na sociálnych sieťach (po 4 dňoch), študenti a pedagógovia K. L. M. D. uverejnili otvorený list adresovaný žalobkyni. Z obsahu otvoreného listu súd zistil, že pisatelia v ňom žalobkyni vytýkajú jej pôsobenie vo funkcii verejnej činiteľky, dištancujú sa od jej verejného pôsobenia a vyzývajú, aby K. L. nebola spájaná s jej politickými krokmi. Ďalej vyjadrili svoj nesúhlasný postoj s politickým dianím v posledných mesiacoch a s tým súvisiacimi legislatívnymi zmenami, ktoré podľa ich názoru oslabujú ochranu verejného záujmu, transparentnosť a kontrolné mechanizmy. Z obsahu otvoreného listu tiež vyplýva, že tento nie je len priamou reakciou na konkrétne predmetné príspevky žalovaného na sociálnych sieťach, ale odkazujú aj na vývoj udalostí, ktorých je (žalobkyňa) „v poslednom období súčasťou ako verejná činiteľka“. Po zverejnení otvoreného listu, webový portál Denníka N zverejnil článok s názvom „R. N. C. K. L. M. C. S. C., N. C. H. U.“ a webový portál Refresher News zverejnil článok s názvom „R. F. V. W. C.. J. C. C. J. C. F. M. G. H. S. L.“ (celý obsah týchto článkov žalobkyňa nepriložila). Webový portál Topky.sk následne zverejnil článok s názvom „C. G. F. P. R. K. L. C. S. M. C.: I. B. V.“, obsahom ktorého je aj reakcia žalobkyne na otvorený list študentov a zamestnancov K. L. M. D.. Médium Topky.sk v článku uviedli, že žalobkyňa rešpektuje pluralitu názorov, akademickú slobodu a právo študentov vyjadriť sa, ale odmieta spájanie svojho pôsobenia na univerzite s politickými rozhodnutiami v parlamente, pričom otázku súbehu akademických a politických funkcií považuje za súladnú s legislatívou. Žalobkyňa podľa článku tiež odmieta, že by univerzitu využívala na politické účely a kritiku svojej osoby považuje za kampaň žalovaného. Súd ďalej zistil, že v súvislosti s predmetnými

príspevkami žalovaného na sociálnych sieťach, žalobkyňa urobila dňa 15.12.2025 pred vyšetrovateľom PZ na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave 5 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania podľa .

6. Vo vzťahu k obsahu dvoch príspevkov na sociálnych sieťach, proti ktorým návrh smeruje, súd zistil nasledovný skutkový stav. Návrh žalobkyne smeruje proti dvom príspevkom zverejneným na sociálnych sieťach - jeden na sociálnej sieti Facebook a druhý na sociálnej sieti Instagram. V oboch prípadoch boli príspevky zverejnené na účte žalovaného na týchto sociálnych sieťach. Aj keď ide o dva príspevky na sociálnych sieťach, textový obsah týchto príspevkov a použitá fotografia žalobkyne sú takmer totožné, preto sa súd ďalej v odôvodnení nebude venovať každému z týchto príspevkov osobitne. V oboch prípadoch boli tieto príspevky označené logom žalovaného a uverejnené na účte žalovaného. Oba príspevky obsahujú dve nosné informácie. Prvá nosná informácia je, že žalobkyňa podporila zákon a druhá nosná informácia je, že tento zákon je promafiánsky. Toto sú dve nosné informácie, ktoré si z článku odnesie každý priemerný používateľ sociálnej siete, ktorý príspevok vzhliadne, bez ohľadu na to, či si príspevok prečíta celý alebo mu bude venovať len pár sekúnd. Žalovaný tieto nosné informácie ešte zdôraznil tým, že ich v textovej podobe spojil s fotografiou žalobkyne (zachytávajúcu jej osobu pri skladaní sľubu poslanca v F. H.) spolu s menom žalobkyne a takto upravenú fotografiu umiestnil na začiatok príspevku - čím žalovaný tieto informácie zároveň nezameniteľne spojil so žalobkyňou. Po prečítaní si celého dotknutého príspevku žalovaného (či už na sociálnej sieti Instagram alebo Facebook) sa používateľ sociálnej siete ďalej dozvie, že žalobkyňa je C. K. L. M. D. a hlasovala za promafiánsky zákon. Žalovaný poukazuje na sľub, ktorý žalobkyňa skladala ako poslankyňa F. H., pričom žalovaný vyjadruje názor, že tento zákon, ktorý žalobkyňa hlasovaním podporila, má občanom uškodiť. Žalovaný v príspevkoch ďalej stručne hodnotí, aké dopady bude mať schválený zákon, pričom označil niekoľko konkrétnych mediálne známych trestných vecí a osôb, ktorých sa táto novela môže týkať. Príspevky sa končia zhodnotením, že poslanci schválením zákona bez jasného zdôvodnenia vytvorili podhubie pre organizovaný zločin.

7. Podľa (ďalej len „“): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

8. Podľa : „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

9. Podľa : „Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“

10. Podľa : „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“

11. Podľa : „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“

12. Podľa Čl. 16 ods. 1 : „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

13. Podľa Čl. 19 ods. 1 : „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

14. Podľa Čl. 19 ods. 2 : „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

15. Podľa Čl. 19 ods. 3 : „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“

16. Podľa Čl. 26 ods. 1 : „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.“

17. Podľa Čl. 26 ods. 2 : „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“

18. Podľa Čl. 26 ods. 3 : „Cenzúra sa zakazuje.“

19. Podľa : „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

20. Podľa : „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.“

21. Podľa o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: „Hlasovanie je verejné alebo tajné.“

22. Podľa o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“

23. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

24. Súd o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. bez nariadenia pojednávania.

25. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k záveru, že návrh v celom rozsahu nie je dôvodný, a preto rozhodol o jeho zamietnutí.

26. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby žalovaný oba predmetné príspevky zo sociálnych sietí trvalo odstránil, nakoľko žalobkyňa má za to, že žalovaný nimi zasahuje do osobnostných práv žalobkyne. Osobnostné práva každého sú chránené nie len , ale fyzická osoba má právo na ochranu pred zásahom do osobnostných práv podľa . Vyhovením návrhu žalobkyne by však súd zasiahol do ústavného práva žalovaného na slobodu prejavu – práva na slobodné verejné vyjadrovanie a šírenie názorov a informácii. Súd pri rozhodovaní o návrhu tieto práva žalobkyne a žalovaného proporcionálne posúdil a dospel k záveru, že žalovaný svojimi príspevkami nezasiahol do práv žalobkyne takým spôsobom, ktorý by si vyžadoval zásah vo forme nariadenia trvalého odstránenia predmetných príspevkov. Inými slovami, ak by súd návrhu žalobkyne vyhovel tak, ako žalobkyňa požaduje, do práv žalovaného by bolo zasiahnuté nad nevyhnutnú mieru.

27. Zverejnené príspevky žalovaného obsahujú niekoľko informácií a názorov žalovaného. Jednou z nosných informácií, ktorú žalovaný svojimi príspevkami rozširuje, je informácia o tom, že žalobkyňa

hlasovala za prijatie zákona (novelu ) v F. H.. Pravdivosť tejto informácie je jednoducho overiteľná, táto informácia je pravdivá, pričom nejde o informáciu pochádzajúcu zo súkromnej sféry žalobkyne. Je skutočnosťou, že žalobkyňa sa predmetného hlasovania zúčastnila, pričom hlasovala „ZA“ prijatie zákona. Hlasovanie o návrhu zákona bolo verejné, rovnako tak je verejná aj informácia o výsledku hlasovania. Žalovaný tak v tomto prípade rozširuje verejne dostupnú informáciu, ktorá je zverejňovaná aj samotnou F. G. H. G.. Zabrániť žalovanému v rozširovaní tejto informácie by bolo v demokratickej spoločnosti neprípustnou cenzúrou. Navyše, žalobkyňa o návrhu zákona hlasovala v rámci výkonu svojej verejnej funkcie, nemožno tak v tomto prípade hovoriť o sfére jej osobnostných práv. Rovnaká úvaha súdu sa vzťahuje aj na vedľajšiu informáciu o tom, že tento zákon bol schválený „aj vďaka žalobkyni“, ktorú (informáciu) tak možno považovať nie len za názor žalovaného, ale aj za fakt vyplývajúci z logiky veci, nakoľko žalobkyňa, ktorá sa hlasovania o novele zákona v C. zúčastnila, mala pri hlasovaní na výber - mohla hlasovať za jeho prijatie, proti jeho prijatiu alebo sa hlasovania zdržať. Žalovaný v príspevku navyše správne uvádza skutočnosti, že predmetný zákon prijali „koaličný poslanci“ a že prešiel „aj vďaka“ žalobkyni, teda žalovaný neuviedol nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, napríklad že by žalobkyňa bola jedinou osobou, ktorá je zodpovedná za prijatie zákona.

28. Druhou nosnou informáciou, ktorú príspevky obsahujú, je označenie zákona, ktorý žalobkyňa v hlasovaní podporila, za „promafiánsky“. V tomto prípade už nejde o rozširovanie verejne dostupnej informácie, ale o sformulovaný názor žalovaného, ktorý je pôvodcom oboch príspevkov uverejnených na jeho účtoch na sociálnych sieťach. Návrh zákona, ku ktorému sa žalovaný v príspevkoch vyjadruje a za prijatie ktorého žalobkyňa hlasovala, novelizuje znenie . Žalovaný v názorovom vyjadrení zaujíma kritický postoj k predmetnému zákonu. Z obsahu príspevkov vyplýva, že žalovaný ho považuje za zákon, ktorý uškodí Slovensku a jeho občanom, pričom v ďalšej časti stručne zdôvodňuje, prečo k tomuto zákonu zaujíma takýto negatívny postoj a uvádza konkrétne verejne známe prípady, ktorých sa táto novela môže dotknúť. Žalovaný tak v tejto časti príspevkov realizuje svoje ústavné právo na vyjadrovanie a rozširovanie názorov, pričom z obsahu príspevkov je zrejmé, že názorové vyjadrenie žalovaného a označenia ako „promafiánsky“ alebo „deštrukčný“, žalovaný smeruje vo vzťahu k zákonu - ide tak v značnej časti o kritiku zákona, nie osoby žalobkyne. Žalobkyňa je tak s predmetným zákonom spájaná len v tej rovine, že ako poslankyňa v F. H. za predmetný zákon hlasovala. Potenciál zásahu do osobnostných práv žalobkyne je tak o to slabší, že žalobkyňa je v príspevkoch s týmto zákonom spájaná len prostredníctvom výkonu jej verejnej funkcie. Z príspevkov navyše nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalovaný žalobkyňu priamo spájal s organizovaným zločinom. Známe mafiánske skupiny, kauzy a osobnosti, ktoré žalovaný v príspevkoch príkladom vymenoval, však v príspevku spomína ako verejne známe prípady, ktoré môže schválená novela ovplyvniť, nie že by k nim žalobkyňa mala nejakým spôsobom patriť. Postoje a názory žalovaného k predmetnej novele , vyjadrené v predmetných príspevkoch tak súd vyhodnotil ako prípustnú kritiku, ktorá nezasahuje do osobnostnej sféry žalobkyne.

29. Žalovaný v príspevkoch ďalej uviedol aj informáciu o žalobkyni, že je C. K. L. M. D.. Žalobkyňa pravdivosť tejto informácie nepopiera, naopak, sama poukazuje na svoje akademické pôsobenie, pričom informácia o jej postavení v štruktúre univerzity je dostupná aj na web stránke univerzity spolu s fotografiou žalobkyne. Žalovaný túto zverejnenú informáciu ďalej použil v predmetných príspevkoch, v ktorých informuje o konaní žalobkyne pri výkone inej verejnej funkcie – poslankyne F. H.. V spôsobe, akým žalovaný spracoval tieto dve zverejnené informácie o žalobkyni (ich spojením v predmetných príspevkoch), súd nezistil zásah do osobnostných práv žalobkyne.

30. Žalovaný v príspevkoch tiež poukázal na sľub, ktorý žalobkyňa skladala ako poslankyňa F. H., pričom žalovaný vyjadril názor, že hlasovanie žalobkyne o predmetnom zákone je v rozpore so sľubom, ktorý zložila. Aj keď žalobkyňa skladala sľub poslanca v rámci výkonu verejnej funkcie, vyjadrenie a rozširovanie názorov žalovaného, že žalobkyňa koná v rozpore s týmto sľubom, sa dotýka aj sféry osobnostných práv žalobkyne, keďže sľubuje „na svoju česť a svedomie“. Vzhľadom na nesúhlasný postoj žalovaného k prijatému zákonu, ktorý žalovaný v príspevkoch bližšie zdôvodnil, je poukaz žalovaného na sľub žalobkyne odôvodnenou verejnou kritikou, ktorá nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne nad mieru, ktorú je ako verejne činná osoba povinná znášať.

31. Žalobkyňa v návrhu tiež poukazuje, že zverejnenie príspevkov žalovaného vyvolalo vulgárne reakcie verejnosti voči žalobkyni. Aj z predložených dôkazov je zrejmé, že niektoré urážlivé a hanlivé správy a verejné komentáre, ktoré boli žalobkyni tretími osobami adresované, sú ďaleko za hranicou prípustnej

verejnej diskusie a je nepochybné, že môžu zasahovať do osobnostných práv žalobkyne, pričom žalobkyňa nie je povinná takýto zásah znášať. Avšak ide o konanie tretích osôb, zatiaľ čo návrh žalobkyne v tejto veci smeruje k odstráneniu príspevkov žalovaného, z obsahu ktorých však vyplýva, že žalovaný na takéto vulgárne vystupovanie voči žalobkyni nevyzýval, a to ani nepriamym spôsobom. Žalovaný sa v príspevkoch na adresu žalobkyne nevyjadril vulgárne a nenabádal ani ostatných na útoky voči žalobkyni.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v predmetných príspevkoch žalovaného na sociálnych sieťach nezistil porušenie zákona, ani zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý by si vyžadoval cenzúrny zásah zo strany súdu.

33. Žalobkyňa potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila aj difamačnou kampaňou žalovaného. Uviedla, že žalovaný po uverejnení príspevkov „rozbehol difamačnú kampaň“ voči žalobkyni, v ktorej mal dokonca žalobkyňu priamo spájať s organizovaným zločinom. Keďže žalobkyňa na túto difamačnú kampaň žalovaného v návrhu často poukazuje, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa vedenie difamačnej kampane zo strany žalovaného nijakým spôsobom nepreukázala, keďže neuviedla jediný konkrétny verejný výstup žalovaného, v ktorom by po uverejnení dotknutých dvoch príspevkov žalobkyňu vôbec spomenul alebo jej iným spôsobom verejne venoval pozornosť. Žalovaný po zverejnení predmetných príspevkov na svojich účtoch na sociálnych sieťach zverejňoval ďalší obsah, pričom tieto príspevky sa žalobkyne už netýkajú. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že ide o difamačnú kampaň žalovaného, avšak poukazuje na prezdieľavanie príspevkov tretími osobami, na konanie študentov a zamestnancov K. L. (Otvorený list) alebo na článok Dennika N a jeho „prepojenie“ na spoločnosť ESET. Ide však o konanie tretích subjektov, ktoré aj keby viedli nejakú kampaň proti žalobkyni, ich konanie nemožno pričítať žalovanému alebo z neho vyvodzovať, že kampaň proti žalobkyni vedie práve žalovaný.

34. V zmysle súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaní mal plný úspech žalovaný, súd by mu tak mal priznať nárok na náhradu trov konania, ale keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na Čl. 17 druhým výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Nebude tak potrebné, aby súd vydával samostatné uznesenie o výške trov konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.