Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/18/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXXX D., E., F. G., o zaplatenie 11.960,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -122 zo dňa 31.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje pre nedostatok právomoci.

Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo iba „súd“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 11.960,52 eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Po skutkovej stránke mal súd prvej inštancie za ustálené vykonaným dokazovaním, že pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.9.2016 zmluvu o splátkovom úvere v sume 30.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 96 mesačných splátkach vo výške 439,88 eur za podmienok dohodnutých v zmluve. Prvá splátka mala byť splatná 30.10.2016 a posledná dňa 30.9.2024. Pôvodným veriteľom bola banka H. H., I.. Listom zo dňa 25.10.2022 (č.l. 65) veriteľ upozornil žalovaného na to, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, vo výške 2.200,62 eur. Dlžníka upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí do 15 dní od doručenia výzvy, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky. Doručenku svedčiacu o doručení tejto výzvy nepriložil. Z listu zo dňa 27.11.2022 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Vyzval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy do 15 dní od doručenia tejto výzvy. K tejto výzve žalobca doručenku nedoložil. Priložil neprevzatú zásielku. Zo zmluvy o postúpení zo dňa 24.3.2023 a jej prílohy vyplýva, že pôvodný veriteľ mal postúpiť pohľadávku zo zmluvy zo dňa 22.9.2016 na žalobcu. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 1.4.2023. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že súdu doložil sledovanie zásielky odoslanej dňa 4.04.2023, zrejme ide o oznámenie o postúpení a podací hárok k listine veriteľa zo dňa 25.10.2022.

4. Po právnej stránke vec súd posúdil podľa §1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 3, § 17 ods. 1, 2 zákona č. Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo iba „OZ“), enia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

5. Súd poukázal na to, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.

6. Po preskúmaní a porovnaní výšky úroku s výškou úrokov banky za ktoré poskytovali úvery v rozhodnom období súd prvej inštancie zistil, že výška dohodnutého úroku je v súlade s dobrými mravmi a je primeraná. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu skúmal platnosť postúpenia pohľadávky a otázku, či bola pohľadávka banky platne postúpená na žalobcu a či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj tým, že či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či má právne účinky predpokladané zákonom a či má následne žalobca aktívnu legitimáciu. Konštatoval, že žalobca nepreukázal súdu doručenie výzvy, v ktorej by upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Do spisu totiž žalobca doručil len kópiu poštového podacieho hárku. Od samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti doručil iba neprevzatú zásielku. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. V konaní bolo preukázané, že žalobca síce doručil doručenku (neprevzatú zásielku) od vyhlásenia predčasnej splatnosti, no nepreukázal súdu doručenie výzvy, v ktorej mal upozorniť žalovaného na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalobca tiež nepreukázal doručenie upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovanému pred oznámením o vyhlásení min. splatnosti dlhu. Zákon vyžaduje preukázanie doručenia oboch listín, nielen vyhlásenia predčasnej splatnosti. V dôsledku uvedeného podľa súdu prvej inštancie nemožno priznať takémuto úkonu, teda vyhláseniu predčasnej splatnosti právne účinky predpokladané zákonom.

7. Žalobca nepreukázal súdu ani doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru osobne žalovanému. Súdu doručil a preukázal len doručenie výzvy, v ktorej by upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, no nie samotného vyhlásenia predčasnej splatnosti. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenom prípade vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné aj z dôvodu, že vyhlásenie, upozornenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne veriteľ zosplatnil celý dlh ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených listín ako to vyžaduje . V zosplatnení úveru v liste zo dňa 27.11.2022 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 25.10.2022, ktorým upozornil žalovaného dlžníka na omeškanie nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania.

9. V danom spore žalobca súdu nepreukázal splnenie jednej z viacerých podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „“), a to zachovanie 90 dňovej lehoty medzi výzvou a postúpením pohľadávky. Nepreukázal existenciu a doručenie tejto osobitnej výzvy. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka (žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa . Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie

písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca síce doložil súdu prvej inštancie výzvu zo dňa 25.10.2022 adresovanú žalovanému, v ktorej veriteľ oznamuje žalovaným, že je v omeškaní so splácaním dlhu, no nepreukázal jej doručenie žalovanému. Nepreukázal ani doručenie osobitnej výzvy v zmysle . Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne pohľadávku voči žalovanému, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a konštatoval, že procesne úspešným v konaní bol žalovaný, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli a ani ich nežiadal, preto mu ich nepriznal.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa , b), c) .

12. Poukázal na to, že žalovaný má svoj trvalý pobyt v cudzine na adrese C. XX, XXXX D., E., F. G., čo vyplýva už zo záhlavia napadnutého rozsudku, ako aj z toho, že súd prvej inštancie žiadal o doručovanie listín žalovanému Vyšší súd kantónu E.. Keďže súd posúdil vzťah, z ktorého vznikol uplatňovaný nárok ako spotrebiteľský, mal sa prioritne zaoberať základnou procesnou podmienkou, a to otázkou svojej právomoci. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. „“): „Právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.“ A contrario, ak je spotrebiteľ žalovaný a nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, právomoc slovenského súdu nie je daná. Od okamihu zistenia a preukázania, že žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v cudzine, súd prvej inštancie mal preukázané, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Napriek tomu túto skutočnosť súd nerešpektoval a postupoval v priamom rozpore s , a písmeno c) a contrario. V rozpore s princípom hospodárnosti konajúci súd prvej inštancie ani neposkytol žalobcovi informáciu o tom, že žalovaný nemá bydlisko v Slovenskej republike a teda je tu zákonný dôvod pre zastavenie konania, s čím je spojené aj to, aby sa vo veci ďalej nekonalo a žalobcovi nevznikali zbytočné náklady. Pre účely odvolacieho konania je absolútne nadbytočné napádať skutkovo a vecne nedôvodné závery ohľadne aktívnej legitimácie, ktoré vychádzajú z nesprávneho hodnotenia dôkazov. Tieto závery prijal vo veci orgán verejnej moci, ktorý k tomu nebol vôbec oprávneným. Nemožno ale opomenúť napríklad aj taký kuriózny fakt plynúci z rozsudku zo dňa 31.03. 2025, kedy podľa jeho odôvodnenia - bod 3. sa žalovaný k žalobe nevyjadril, a zároveň podľa bodu 38. žalovaná vzniesla námietky voči zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z takéhoto odôvodnenia potom nie je zrejmé, ako konanie vlastne prebiehalo a čo odôvodnenie rozsudku popisuje. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a konanie zastavil.

13. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu,

litispendencia, res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

18. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétnu vec, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania ( a ) a k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

19. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia , nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

20. Odvolací súd lustráciou pobytu žalovaného v REGOB (č. l. 85) zistil, že žalovaný má od 2.3.2023 trvalý pobyt vo F. na adrese C. XX, D., E..

21. Luganský dohovor z roku 1988 bol revidovaný Dohovorom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý 30. októbra 2007 v Lugane podpísali Spoločenstvo, Dánsko, Island, Nórsko a Švajčiarsko (ďalej len „Luganský dohovor“).

22. Podľa čl. 2 ods.1 Luganského dohovoru, ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

23. Podľa čl. 16 ods. 2 Luganského dohovoru, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 26 ods. 2 Luganského dohovoru, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom štáte viazanom týmto dohovorom, žalovaná na súde iného štátu viazaného týmto dohovorom a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto dohovoru.

24. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

25. Súd prvej inštancie nedostatočne skúmal otázku svojej právomoci, hoci z obsahu spisu a tiež jednotlivých procesných úkonov bolo nepochybné, že žalovaný má trvalé bydlisko vo Švajčiarsku, a že sa tam dlhodobo a aj v čase konania súdu zdržiava (podľa príloh žaloby zrejme minimálne už od roku 2012).

26. Z dôvodu, že žalovaný žije vo Švajčiarsku, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie č.1215/2012, posúdil odvolací súd vec podľa Luganského dohovoru, ktorý podpísalo Spoločenstvo a Švajčiarsko.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ide v danom prípade o spotrebiteľský spor, pričom žalovaným je spotrebiteľ s trvalým pobytom vo Švajčiarsku, čo vyplýva jednak z lustrácie v REGOB, ale tiež zo skutočnosti, že už súd prvej inštancie úspešne doručoval písomnosti žalovanému prostredníctvom Švajčiarskeho súdu na adresu evidovaného trvalého pobytu vo D..

28. Pretože žalovaný má bydlisko a zdržuje sa vo Švajčiarsku, nie je daná právomoc slovenských súdov v zmysle

29. Odvolací súd preto postupoval podľa a z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.

30. Žalobca má možnosť uplatniť svoj nárok voči žalovanému na príslušnom súde vo Švajčiarskej konfederácii.

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca, napriek tomu, že na základe jeho odvolania bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie, vo veci samej úspešný nebol a žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).