Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sas/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. októbra 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) bola žalobkyni zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok z 23.09.2022. Ako dôvod orgán prvého stupňa uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Trnava z 23. septembra 2022 nie je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa odvolanie.

3. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023 podľa odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

4. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa , a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. pobočky Trnava dňa 15. novembra 2022. Posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.

5. Pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie hodnotil lekárske správy a odborné nálezy, ktoré sú podrobne opísané v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 13. júna 2023, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia.

6. Po zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov, posudkový lekár rozhodujúce zdravotne postihnutie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k Z. z v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera po desu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %.

7. Iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, preto nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení .

8. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 20 %, preto nie je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II. Žaloba a jej dôvody

9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 19. júna 2023 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobkyne napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozpore s , neobsahuje podstatné skutkové a právne argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho vydanie v danom znení, čo samé osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobkyňa nesúhlasí s ohodnotením jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou osobou. Podľa žalobkyne boli z jej strany zdokladované zdravotné postihnutia predloženými lekárskymi správami už nachádzajúcimi sa v spise, ako aj správami v rámci odvolacieho konania, z ktorých vyplýva miera poklesu z dôvodu rozhodujúceho zdravotného postihnutia v rozsahu vyššom, ako ustálil posudkový lekár, pričom žalobkyňa má pochybnosti i čo do správnosti zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy k .

11. V napadnutom rozhodnutí žalovaná neuviedla, v súlade so zákon a neodôvodnila stanovenie rozsahu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve v rozsahu 20% z percentuálneho rozpätia 20% - 35%, pričom sa odvolala len na závery odborného lekárskeho posudku, ktorý síce pripojila k rozhodnutiu, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tieto nepopísala, a neuviedla ako sa vyporiadala s námietkami odvolateľky (žalobkyne) obsiahnutými v odvolaní.

12. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom žalovanej, že pokiaľ zlý zdravotný stav jej spôsobuje pri výkone práce problém, tak táto skutočnosť nemá vplyv na priznanie invalidného dôchodku. Nemôže byť predsa na škodu žalobkyne, že napriek zdravotnému postihnutiu sa snaží pracovať, pričom vykonávanie práce je pre ňu práve vzhľadom na zdravotné problémy obtiažnejšie ako v prípade zdravého človeka.

13. V prípade iných zdravotných postihnutí žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho konštatovala, že tieto nie sú posudkovo závažné, a preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa . Odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nespĺňa náležitosti odôvodnenia správneho orgánu, čím podstatne sťažuje žalobkyni posúdiť jeho správnosť a brániť sa voči prijatým záverom.

III. Vyjadrenie žalovanej

14. Vo vyjadrení žalovaná uvádza, že jej podkladom pre vydanie rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 13. júna 2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.

16. Žalovaná je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v .

17. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

18. Skutkový stav bol v prípade žalobkyne objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalovaná je presvedčená, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.

19. Námietka žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kritéria uvedené v , je nedôvodná. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti stanovené v , z výroku je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia žalovaná rozhodla, z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení jednotlivých dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

20. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné skutkové a právne argumenty, žalovaná uvádza, že pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok je napadnuté rozhodnutie založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, bolo vykonané dokazovanie v súlade s ustanovením a a napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaná vychádzala. Napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou, z odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil

za rozhodujúce, a prečo považoval iné zdravotné postihnutia za posudkovo nevýznamné. Posudok je odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti.

IV. Relevantné právne predpisy

21. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa ods 4 , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

26. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa , určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa , ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

30. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (, ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( prvá veta a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

32. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

33. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok nakoľko žalobkyňa nesplnila medicínsku podmienku .

34. Správny súd na začiatok uvádza, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

35. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júna 2023, bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 13. júna 2023, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 %.

36. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, určil chorobu podľa Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) - Choroby podporného a pohybového aparátu. Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a sporidylopatia. Degeneratívno zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokranialny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakáltieho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú v percentuálnom rozpätí od 20 % do 35 %.

37. Zdôvodnenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici percentuálneho rozpätia (20%) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 13. júna 2023 riadne odôvodnil a to na strane 4 posudku tým, že „Pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníčky konania, posudkový lekár sociálneho poistenia považuje za rozhodujúce ochorenia postihnutie osového aparátu. Niekoľko rokov sú dokumentované bolesti chrbtice v krčnej a driekov-krížovej oblasti s liečbou a sledovaním na neurologickej a ortopedickej ambulancii. Klinické vyšetrenia sú podložené MR nálezom dokumentujúcim degeneratívne zmeny v driekovo-krížovej oblasti. Priebeh ťažkostí má kolísavú intenzitu s upravovanou konzervatívnou liečbou, s využitím rehabilitácie. Neurologické, ortopedické a RUB vyšetrenia z roku 2.022 objektivizujú funkčný stav osového aparátu. V uvedených nálezoch sa uvádza: postoj a chôdza sú symetrické, obmedzené sú rotácie v krčnej oblasti, napínacie manévre sú pozitívne pri doťahovaní, zvýšený je tonus svalstva v okolí chrbtice, dynamika driekovej časti chrbtice je redukovaná s bolestivými inklináciami, nalez na končatinách je bez patologického nálezu vrátane nálezu na bedrových kĺboch. Uvedenému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %, zodpovedajúca miernemu funkčnému postihnutiu, s miernym obmedzením pohybu v postihnutých úsekoch.

38. Pridružené somaticke ochorenia, uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, svojím charakterom a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Stav po prekonanom COVID-19 s CT jemnými reziduálnymi pozápalovými zmenami, bez vplyvu na funkčné schopnosti pľúc - sú klinicky bez patologického nálezu. Spirometrické vyšetrenia a laboratórne parametre sú v norme. Ortopedickým vyšetrením zistené zmeny v oblasti kĺbov dolných končatín sú na úrovni mierneho stupňa, bez preukázaného narušenia hybnosti - koxartróza II. stupňa, gonartróza I. až II. stupňa, ploché nohy, výrastky na pätách. Angiologické vyšetrenie vykonané klinickým aj sonografickým vyšetrením nepotvrdilo zmeny v zmysle trombózy žíl dolných končatín, s potrebou ďalšieho sledovania. Arteriálna hypertenzia je mierna a kontrolovaná.“

39. Vzhľadom na čo súd nemôže vyhovieť námietke žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici percentuálneho rozpätia (20%) u žalobkyne.

40. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia . Zároveň z odborného lekárskeho posudku z 13.06.2023 je zrejmé, že posudkový lekár pri vypracovaní svojho posudku zohľadnil všetky žalobkyňou v administratívnom konaní (tak v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní) predložené lekárske správy.

41. Čo sa týka námietky žalobkyne o tom, že posudkový lekári len stroho konštatovali, že u žalobkyne nie je možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa V tomto smere tunajší súd opätovne uvádza, že posudkový lekári riadne odôvodnili svoje zistenia, pričom konštatovali, že u žalobkyne sa nenachádzajú na účely posudkovo závažné iné ochorenia o ktoré by bolo možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť. Súd ešte uvádza, že aj keby sa u žalobkyne takéto iné ochorenia nachádzali, maximálne zvýšenie podľa , by bolo možné o 10 %, a vzhľadom na to, že za rozhodujúce zdravotné ochorenie bola určená mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 %, ani dodatočné zvýšenie o maximálne možných 10 %, by nebolo dostatočné na priznanie invalidného dôchodku žalobkyni v zmysle .

42. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobkyne s prihliadnutím na všetky jej diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň ani v rámci súdneho konania nepredložila žiadne lekárske správy alebo posudky, ktoré by boli v rozpore s v administratívnom konaní zisteným skutkový stavom.

43. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci ( ).