Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27T/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom 27.01.2026 v Bratislave rozhodol:

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. F. nar. XX.XX.XXXX N. C. trvale bytom T. XXXX/XX, Bratislava

sa uznáva za vinného, že

dňa 28.06.2022 v čase o 13:00 hod. v Bratislave po ulici Závadská smerom na Púchovskú ulicu viedol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz E, EČV: C.-XXXVV na križovatku ulíc Púchovská

- Závadská, pričom nesprával sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť chodkyne, pričom neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, nesledoval celkovú situáciu v cestnej premávke a nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, keď vchádzal na Púchovskú ulicu v dôsledku čoho došlo k stretu medzi ním vedeným motorovým vozidlom a chodkyňou G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, Bratislava, ktorá v tom čase prechádzala cez vozovku mimo riadne vyznačeného priechodu pre chodcov od Púchovskej ulice smerom von z mesta, ktorá v dôsledku toho spadla na vozovku a utrpela zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej píšťaly s dislokáciou 4 mm a depresiou plató (kĺbová plôška) s celkovou dobou liečenia 120 dní,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čím spáchal

nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa .

Za to sa

odsudzuje

Podľa , na peňažný trest vo výmere 900 (deväťsto) eur.

Podľa sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa sa odkazujú:

- poškodená G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, Bratislava a

- poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe, ktorá bola doručená 08.10.2024 obžalovanému, 23.04.2024 obhajcovi obžalovaného, 12.04.2024 poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., 12.04.2024 poškodenej G. Z..

Poškodená G. Z. do skončenia vyšetrovania navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 4 133 eur (č. l. 28).

Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. do skončenia vyšetrovania navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 8 619,07 eur (č. l. 202).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku kladeného mu za vinu.

Súd vykonal dokazovanie:

- na návrh obhajcu postupom podľa prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi obžalovaného z č. l. 20-22, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať,

- postupom podľa prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne poškodenej Z. z č. l. 23-28

- postupom podľa prečítaním znaleckého posudku z č. l. 50-90

- postupom podľa prečítaním znaleckého posudku z č. l. 94-163

- prečítaním záznamu dopravnej nehody z č. l. 164

- prečítaním zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody z č. l. 165-172

- prečítaním zápisu o dychovej skúške z č. l. 173

- prečítaním žiadosti z č. l. 178-179

- prečítaním evidenčnej karty vodiča z č. l. 193-200

- prečítaním vyčíslenia uplatneného nároku z č. l. 202-204

- prečítaním výpisu z evidencie priestupkov z č. l. 211

- prečítaním lekárskej správy z č. l. 175-179

- prehratím na technickom zariadení obrazovo-zvukového záznamu z č. l. 91,

- prečítaním faktúry z č. l. 262-264

- prečítaním výpisu z účtu poistenca z č. l. 265-298

- prečítaním aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného,

- prečítaním aktuálnej lustrácie obžalovaného v evidencii priestupkov

Súd podľa , odmietol vykonať dôkaz obrazovo- zvukovým záznamom z č. l. 180. Súdu neboli predkladateľom dôkazného prostriedku poskytnuté softwarové prostriedky na prehratie predmetného záznamu a v podmienkach súdu je tak takýto záznam nevykonateľný bez špeciálneho technického, resp. softwarového vybavenia. Teda vo vzťahu k získaniu dôkazu z predmetného dôkazného prostriedku sú potrebné odborné znalosti a odborné vybavenie z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika (pozri číslo odboru 49 00 00 a číslo odvetvia 49 20 00 zoznamu znaleckých odborov a odvetví uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky č. a ich obsahové vymedzenie uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky č. ), a preto by bolo potrebné v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie, ktoré však stranami nebolo navrhnuté. Navyše súd považoval skutkový stav za dostatočne objasnený pre rozhodnutie aj bez vykonania tohto dôkazu, preto súd tento dôkaz vyhodnotil aj ako nadbytočný.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výroku rozsudku a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej, zo záznamu dopravnej nehody z č. l. 164 a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90, ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že obžalovaný v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste viedol po ulici Závadská smerom na Púchovskú ulicu inkriminované osobné motorové vozidlo, pričom pred hranicou križovatky s ním zastavil dávajúc prednosť vozidlám idúcim po Púchovskej ulici.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90, ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že poškodená sa pohybovala po chodníku v blízkosti križovatky Závadská a Púchovská, na ktorej stál obžalovaný dávajúc prednosť vozidlám idúcim po Púchovskej ulici a obžalovaný si všimol pohybujúcu sa poškodenú.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90, ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že keď obžalovaný vchádzal na Púchovskú ulicu, sledoval vozidlá idúce zľava po Púchovskej a nesledoval ďalší pohyb poškodenej, pričom poškodená v tom čase prechádzala cez vozovku mimo riadne vyznačeného priechodu pre chodcov popred vozidlo vedené obžalovaným.

Z výpovede obžalovaného, z výpovede svedkyne poškodenej a zo znaleckého posudku z č. l. 50 - 90, ako aj z videí z č. l. 91 vyplynulo a v konaní napokon ani nebolo sporné, že keď obžalovaný vchádzal na Púchovskú ulicu došlo k stretu medzi ním vedeným motorovým vozidlom a poškodenou ako chodkyňou, v dôsledku čoho spadla na vozovku.

Z výpovede poškodenej, z lekárskej správy z č. l. 175-179 a zo znaleckého posudku z č. l. 94-163 vyplynulo, že poškodená v dôsledku pádu na vozovku utrpela zlomeninu vonkajšieho kondylu ľavej píšťaly s dislokáciou 4 mm a depresiou plató (kĺbová plôška) s celkovou dobou liečenia 120 dní.

Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že skutok obžalovaného napĺňa všetky zákonné znaky stíhaného trestného činu.

Objektívna stránka skutkovej podstaty vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Objektívnou stránkou trestného činu ublíženia na zdraví podľa je konanie popísané v uvedenom ustanovení , ktoré spočíva v tom, že páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. Objektívna stránka ako jeden zo znakov predmetného trestného činu bude naplnená, ak (1) dôjde ku konaniu páchateľa, (2) nastane následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby a (3) ak je medzi týmto konaním páchateľa a následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby vzťah príčinnej súvislosti.

Podľa účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke.

Podľa vodič je povinný sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä starým osobám.

Podľa mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný ako vodič viedol motorové vozidlo. Pritom zanedbal uvedené zákonom uložené povinnosti vodiča, keď hoci si všimol poškodenú a jej pohyb v blízkosti vozovky, na tento pohyb ďalej nedbal a nedosledoval ho pri vchádzaní na Púchovskú ulicu a sledoval iba pohyb vozidiel po hlavnej ceste. Pritom práve z uvedených zákonných ustanovení obžalovanému vyplývala povinnosť správať sa ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť poškodenej ako chodkyne a vzhľadom na situáciu v cestnej premávke, teda aj pohyb poškodenej v blízkosti jeho vozidla, bolo jeho povinnosť sledovať aj jej pohyb a dbať na zvýšenú opatrnosť voči poškodenej ako chodkyni. V dôsledku zanedbania uvedených zákonných povinností obžalovaného pritom došlo k nárazu vozidla vedeného obžalovaným do poškodenej, v dôsledku čoho poškodená spadla a utrpela poranenia, ktoré predstavujú ťažkú ujmu na zdraví podľa , teda poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas podľa , keďže poranenia poškodenej si objektívne vyžiadali liečenie v trvaní viac ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života. Ak by obžalovaný sledoval pohyb poškodenej po vozovke, ohľaduplne a bezpečne by jej umožnil prejsť popred svoje vozidlo a až následne by pokračoval v jazde, mohol zrážke zabrániť. Teda príčina zrážky vozidla obžalovaného s poškodenou je na strane obžalovaného. Obžalovaný tak svojim konaním naplnil skutkovú podstatu stíhaného nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa .

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie určuje podmienky neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti (1) spôsob vykonania činu a jeho následky, (2) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, (3) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci vo vzťahu k stíhanému prečinu ublíženia na zdraví je nutné pri posudzovaní možnosti uplatnenia materiálneho korektívu v prvom rade poukázať najmä na následky, ktoré spôsobil obžalovaný svojim skutkom, keďže doba liečby poškodenej významne presiahla hraničnú dobu 42 dní. Ani miera zavinenia obžalovaného, ktorá bola znížená spolupôsobením poškodenej na skutku, keď táto porušením svojich zákonných povinností prispela k vzniku kolíznej situácie, neznižuje závažnosť konania obžalovaného do takej miery, že by bolo možné konštatovať nepatrnú závažnosť jeho konania. Z hľadiska spôsobu spáchania skutku obžalovaným je potrebné poukázať na porušenie viacerých zákonných povinností z jeho strany, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie. V tomto smere je nutné poukázať najmä na porušenie povinnosti dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom - najmä starým osobám, ktorej porušenie umocňuje závažnosť konania obžalovaného. V súhrne uvedených okolností súd uzavrel, že závažnosť konania obžalovaného prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovaného napĺňajúci formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa s poukazom na ust. nebol trestným činom.

Súd zároveň posudzoval, či bola daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu obžalovanej podľa až 30 , pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví .

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. , pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovanou a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli

vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchala a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Súd pri úvahách o druhu trestu ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu trestu odňatia slobody neprevyšujúcu päť rokov. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny ( ), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (a contrario ). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie stíhaného prečinu môže preto uložiť dokonca len samostatný alternatívny tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne alebo kombináciu niektorých z nich. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že stíhaný prečin nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného. Pritom podľa tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

V tomto smere súd poukazuje na nasledovné. Obžalovaný je doposiaľ bezúhonný. Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný je dlhodobo zodpovedným vodičom a posledných 8 rokov pred skutkom sa nedopustil dopravného priestupku. Teda prejednávané protiprávne konanie obžalovaného je ojedinelé. V súhrne uvedených okolností súd dospel k záveru, že uloženie iba peňažného trestu, bez uloženia trestu odňatia slobody je spôsobilé naplniť účel trestu podľa , preto rozhodol o uložení peňažného trestu.

Súd ukladal peňažný trest podľa , . Pritom podľa súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností. V rámci priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v . Vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v . Súd ďalej prihliadol na mieru zavinenia obžalovaného, ktorá bola znížená spolupôsobením poškodenej na skutku, keď táto porušením svojich zákonných povinností prispela k vzniku kolíznej situácie. Súd ďalej prihliadol pri výmere trestu na možnosť nápravy obžalovaného, keď tento bol doposiaľ bezúhonný, no na druhej strane prihliadol na doposiaľ nekritický postoj obžalovaného ku skutku. Súd preto dospel k záveru, že uloženie trestu vo výmere 900 eur je trestom primeraným okolnostiam prípadu a osoby obžalovaného a nie je neprimerane prísnym. Takýto trest súd považuje za plne spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného, spôsobilý viesť obžalovaného k náprave, odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd zároveň podľa ustanovil obligatórny náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac, ktorú výmeru považoval za primeranú a spôsobilú viesť obžalovaného k vykonaniu peňažného trestu.

Súd obžalovanému popri peňažnom treste neuložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa . Súd dospel k záveru, že uloženie tohto druhu trestu popri peňažnom treste nie je opodstatnené, a to s ohľadom na nasledovné. Pokiaľ ide o mieru zavinenia obžalovaného, v tomto smere je potrebné poukázať nielen na porušenie povinností účastníka cestnej premávky zo strany obžalovaného, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie, ale aj na porušenie povinností účastníka cestnej premávky zo strany poškodenej, ktoré viedli k vzniku kolíznej situácie. Poškodená nedbala na svoju povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila svoju bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky spočívajúcej v plynulom vjazde obžalovaného na hlavnú cestu, ustanovenú jej , no najmä i keď poškodená bola podľa

oprávnená prejsť cez vozovku aj mimo priechod pre chodcov, pri uplatnení tohto práva zanedbala svoju povinnosť nedonútiť obžalovaného ako vodiča vozidla ostať stáť na mieste, hoci inak by mohol svojim vozidlom vyjsť na hlavnú cestu, ktorá jej vyplynula z ust. Ďalej je potrebné poukázať na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a jeho disciplinovanosť ako vodiča, keď prejednávaný skutok predstavuje ojedinelé porušenie pravidiel cestnej premávky z jeho strany, navyše spoluzavinené konaním poškodenej. Preto súd dospel k záveru, že nie je potrebné na obžalovaného pôsobiť nad rámec peňažného trestu aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a samostatný peňažný trest súd považuje za dostatočnú sankciu, plne spôsobilú naplniť všetky funkcie trestu. Pritom uloženie trestu zákazu činnosti nie je obligatórnou povinnosťou súdu. Preto súd trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa obžalovanému neuložil.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodenej G. Z. a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na náhradu škody spôsobenej trestným činom súd dospel k nasledovnému. Podľa ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Vzhľadom na spolupôsobenie poškodenej na vzniku škody, keď porušila svoje povinnosti ustanovené jej v a , vznikol poškodenej Z. a následne poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. nárok na náhradu škody iba v pomernej výške. Pre presné určenie pomernej výšky by však bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania, preto súd podľa odkázal obe poškodené s ich uplatnenými nárokmi na civilný proces.

Záverom je potrebné pripomenúť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania (). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument strany (García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu.