Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-106-2025.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/106/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 01. 2026 samosudcom JUDr. Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v A. C., trvale bytom Mesto A., A., t.č. ÚVV a ÚVTOS D., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v A. C., trvale bytom Mesto A., A., t.č. ÚVV a ÚVTOS D.,
j e v i n n ý, ž e
1/
dňa 16. júna 2025 v čase o 23.52 h v E. na ulici F. G. XXXX/XX, na zlatníctve H. rozbil sklenenú výplň okna a z výkladu odcudzil dve platá šperkov, na ktorých sa nachádzali strieborné a mosadzné obrúčky, čím spôsobil poškodenému H. G. škodu na rozbitom výklade vo výške 153,- eur a na odcudzenom tovare vo výške 861,50 eur,
2/
dňa 16. júna 2025 v čase cca o 22.00 h nezisteným spôsobom bez oprávnenia vošiel cez riadne uzamknutú bránku na dvor rodinného domu číslo XXX/XX I. E. J. K. ulici, odkiaľ odcudzil neuzamknutý bicykel značky Liberty E-VIA3SPD červeno-čiernej farby, čím spôsobil poškodenej B. L. škodu vo výške 1 026,- eur.
t e d a
v bode 1 a 2 obžaloby
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,
v bode 2 obžaloby
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
t ý m s p á c h a l
v bode 1 a 2 obžaloby
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák.,
v bode 2 obžaloby
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
a z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (slovom: dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX vo výške 1.014,50 €.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor v Trenčíne podal na menovaného obžalobu v bode 1 a 2 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Súd vydal trestný rozkaz sp. zn. 4T/106/2025-240 zo dňa 10. 12. 2025, ktorý nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu trestnej činnosti doznal.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 01. 2026 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“.
Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu a akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranné opatrenia.
Súd vykonal dokazovanie k uloženému druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa správami na obžalovaného – správou z Mestského úradu A., správou z Mestského úradu L. J. I., správou z ÚVV a ÚVTOS D., oboznámením sa s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpisom z registra trestov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:
Zo správy z miesta bydliska mal súd za preukázané, že bol prejednávaný za priestupky proti majetku.
Podľa správy z mestského úradu A. bližšie hodnotený nie je.
Podľa správy z ÚVV a ÚVTOS D. B. hodnotený pozitívne.
Obžalovaný na základe údajov uvedených v ústrednej evidencie priestupkov MV SR má zaevidované dva drobné priestupky.
Z odpisu registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný z toho jedenkrát za obzvlášť závažný zločin a to na nepodmienečný trest v trvaní 10 rokov, z ktorého výkonu trestu bol prepustený dňa 30. 11. 2024, pričom mu bol uložený zároveň ochranný dohľad na 2 roky.
Na základe takto vykonaného dokazovania a to s ohľadom na samotné vyhlásenie obžalovaného o vine ku skutku, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode 1 a v bode 2 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. a v bode 2 ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko súd mal za preukázané, že tento v bode 1 a 2 si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním a v bode 2 tento neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného bola splnená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov a v minulosti bol už odsúdený.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., teda z trestného činu z týchto dvoch trestných činov najprísnejšieho, kde je sadzba 1 až 5 rokov. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy jednak vyhlásenie obžalovaného a doznanie a z toho dôvodu teda dospel k záveru, že účel trestu ako to má na mysli zákonodarca bude dosiahnutý aj trestom na dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. 1 rok nepodmienečne, pričom súd bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti krátko po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, z čoho je zrejmé, že si z uvedeného odsúdenia nezobral náležité ponaučenie a páchal trestnú činnosť, pričom súd nevidel žiadnu možnosť zmiernenia trestu a to i napriek vyhláseniu obžalovaného a trest považuje za zákonný a spravodlivý. Obžalovaný je v súčasnej dobe z predchádzajúceho odsúdenia v ochrannom dohľade a napriek tomu neviedol riadny život a opätovne sa dopustil protiprávneho konania.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu do stredného stupňa stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Nakoľko si poškodený uplatnil riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorá výška nebola spochybnená, súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného aj k náhrade tejto škody.
Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).