Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-100-2019.pdf
PDF · 85.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-9Csp/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: Q. W., A.. X.XX.XXXX, S. W. X., F. XXXX/XX, o zaplatenie príslušenstva takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 9,9 % ročne zo sumy 5.656,01 € od 26.4.2019 do 7.5.2019 a zo sumy 5.456,01 € od 8.5.2019 do 20.6.2024 a sumu priznanú výrokom I. rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX N. T. X.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoCsp/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX v mesačných splátkach vo výške 400,- € splatných vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.X.XXXX domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.456,01 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX N. T. X.XX.XXXX, ktorým výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.461,49 €, úrok z omeškania vo výške 146,21 € a úrok z omeškania vo výške 2,25 € a vo výške 5 % ročne zo sumy 5.802,22 € od 26.4.2019 do 7.5.2019 a zo sumy 5.602,22 € od 8.5.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 100,- € splatných vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. XXCoCsp/XX/XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie, v napadnutej zamietajúcej časti vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 9,9 % ročne zo sumy 5.656,01 € od 26.4.2019 do 7.5.2019 a zo sumy 5.456,01 € od 8.5.2019 do zaplatenia. V právnom závere odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade s ustanovením § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho
výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych noriem a s použitím § 232 ods. 3, ods. 4 CSP doplniť potrebné dokazovanie zamerané predovšetkým na osobné, majetkové či zárobkové pomery žalovaného a členov jeho domácnosti.
3. Súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná. Súd dodáva, že strany sporu boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, svoju neúčasť na pojednávaní však ospravedlnil len žalobca. Súd v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu vyzval žalovaného na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov dôležitých pre rozhodnutie, či je dôvodné uloženie povinnosti uhradiť dlh v lehote stanovenej zákonom, resp. v dlhšej lehote alebo v splátkach, doplnil dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX N. T. X.X.XXXX (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 8.500,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 112,01 €, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 13.866,20 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 11,90 %, fixnú úrokovú sadzbu vo výške 9,90 %, konečnú splatnosť úveru 20.6.2024, splatnosť prvej splátky 21.7.2014 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. deň v kalendárnom mesiaci. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.X.XXXX, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu XX.X.XXXX. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil na istinu len sumu 2.843,99 € a po tomto dátume sumu 200,- €. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.669,95 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.456,01 €, z úroku do zosplatnenia vo výške 146,21 €, z úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške 2,25 €, z poplatkov v sume 60,- € a z poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 5,48 €. Žalovaný po podaní žaloby nezaplatil žiadnu sumu.
5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
7. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti.
12. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Predmetom konania zostal po nadobudnutí právoplatnosti časti výroku I. rozsudku zo dňa 9.12.2019 nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 9,9 % ročne zo sumy 5.656,01 € od 26.4.2019 do 7.5.2019 a zo sumy 5.456,01 € od 8.5.2019 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere, na základe ktorej plnil a poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, žalovaný však riadne neplnil v zmysle dohodnutých podmienok a predmetný úver nesplácal. Z uvedeného dôvodu ho žalobca vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, žalobca bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca si uplatnil právo na zosplatnenie dlhu v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z bodu 2.8 Obchodných podmienok pre úvery občanom t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. XCdo/XX/ XXXX N. T. XX.X.XXXX súd konštatuje, že žalobca má nárok na úrok aj po zosplatnení úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 9,9 % ročne z dlžnej sumy istiny úveru, avšak len do 20.6.2024, t.j. do konečnej splatnosti úveru v zmysle Zmluvy a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a to s odkazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého má žalobca nárok na zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru, avšak len vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zo Zmluvy žalovaný ako dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
13. V súvislosti so zrušením rozsudku v napadnutej časti paričnej lehoty súd konštatuje, že hoci zo strany žalovaného nemal jeho nepriaznivú finančnú situáciu za dostatočne preukázanú (ani na výzvu súdu nedoložil relevantné dôkazy), z jeho vyjadrenia pred súdom zistil, že dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.600,- € až 1.700,- €, má však výdavky na bývanie vo výške 400,- € až 500,- € mesačne, splátky úverov vo výške 500,- € mesačne a cestovné do práce do Rakúska, pričom zároveň zabezpečuje starostlivosť o tri maloleté deti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na súhlas žalobcu s uložením povinnosti zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd určil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 9,9 % ročne zo sumy 5.656,01 € od 26.4.2019 do 7.5.2019 a zo sumy 5.456,01 € od 8.5.2019 do 20.6.2024 a sumu priznanú výrokom I. rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XCsp/ XXX/XXXX-XX N. T. X.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCoCsp/XX/ XXXX-XX N. T. XX.XX.XXXX v mesačných splátkach vo výške 400,- € s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. Z uvedeného vyplýva, že dlh bude splatený najneskôr do 15 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, t.j. vo výrazne kratšom čase ako vyplýva zo súdnej praxe.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, nakoľko mal plný úspech vo veci samej (súd žalobcovi priznal nárok uplatňovaný žalobou), ako aj pred odvolacím súdom, a to v zmysle zásady úspechu žalobcu v odvolacom konaní. V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby v časti príslušenstva súd konštatuje, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, pokiaľ v žalobe nie je vyčíslené (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Obo 243/2007). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca časť príslušenstva pohľadávky v žalobe nevyčíslil, súd uzavrel, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).