Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Tos-4-2026.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/4/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. januára 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7PP/7/2025 zo dňa 17.11.2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. 7PP/7/2025 zo dňa 17.11.2025 podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX vo C., naposledy bytom obec D., okres E., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.3.2024, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To/25/2024 zo dňa 29.1.2025 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 12 mesiacov so zradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený riadne a včas sťažnosť doručenú dňa 21.11.2025. V sťažnosti uviedol, že súd mu v prípade prepustenia vyčítal veľkú pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti, hoci posledných 10 rokov nespáchal nič. Ďalej uviedol, že jeho manželka sa potrebuje liečiť a má plánovaný operačný zákrok. Sťažnosť podal aj z dôvodu, že potrebuje využiť všetky možnosti, nakoľko chce podať žalobu na súd v Štrasburgu.
Príslušný prokurátor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 13.1.2026 v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením okresného súdu, ktoré považuje za zákonné a správne, v dôsledku čoho navrhuje sťažnosť odsúdeného zamietnuť ako nedôvodnú. Krajský súd na neverejnom zasadnutí, po zistení, že proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu je sťažnosť prípustná (§ 417 ods. 3, druhá veta Tr. por.), túto podala oprávnená osoba (§ 186 ods. 1 Tr. por.) riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Preskúmaním dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj príslušného spisového materiálu sťažnostný súd konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.), vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Trestný zákon v ustanovení § 66 ods. 1 upravuje jednu formálnu a dve materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Inak povedané, ak chýba čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Formálna podmienka spočíva vo vykonaní zákonom určenej dĺžky nepodmienečného trestu podľa druhu trestného činu. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok vyplývajúcich z vyššie citovaného zákonného ustanovenia viažuceho sa k podmienečnému prepusteniu, tieto prvostupňový súd skúmal na podklade hodnotenia predloženého riaditeľom ÚVTOS, ako aj ďalších listinných dôkazov.
Všeobecné podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré možno objektívne zistiť, nemožno oddeľovať od podmienky toho istého zákona, ktorá spočíva v očakávaní, že podmienečne prepustený odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného pred spáchaním trestného činu, z ktorého žiada o podmienečné prepustenie, rovnako ako správanie pri spáchaní tohto trestného činu a jeho správanie vo výkone trestu možno označiť ako okolnosti, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti dôležité pre posúdenie otázky, či bude viesť riadny život.
Po preskúmaní spisového materiálu sťažnostný súd dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že odsúdený nespĺňa žiadnu z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody. „Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia, ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 53/08 zo 14. februára 2008). Či sú splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia, záleží od posúdenia okolností jednotlivého prípadu.
Zo spisového materiálu, ktorý sa vzťahuje na konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že odsúdený A. B. bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom 12-krát vykonával trest odňatia slobody nepodmienečne. Odsúdenému ani hrozba opätovného výkonu nepod-mienečného trestu odňatia slobody nebola dostatočným dôvodom na to, aby sa vyvaroval protiprávneho konania a viedol riadny život. Primárne tak osoba odsúdeného nedáva záruku, že by na slobode viedol riadny život. Uvedený záver nie je možné zvrátiť ani poukázaním na nepriaznivý zdravotný stav manželky. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok vyplýva, že k trestnej činnosti zastáva menej kritický postoj a s výškou trestu nie je stotožnený. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný a neprejavil žiadnu významnejšiu snahu o získanie disciplinárnej odmeny. Program zaobchádzania odsúdený plní v oblasti vzťahy s vonkajším prostredím a čiastočne plní v oblastiach vzdelávanie, resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy a zmysluplné trávenie voľného času. Resocializačná prognóza je u odsúdeného A. B. podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Na záver ústav konštatoval, že riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.
Vo vyššie uvedených súvislostiach, ani výkon trestu odňatia slobody na požadovanej úrovni nepreváži negatíva predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného a neprinavráti dôveru súdu, že odsúdený sa už skutočne napravil a na jeho prevýchovu je doteraz vykonaný trest postačujúci. Odsúdený tak o účinku doterajšieho výkonu trestu na jeho prevýchovu nepresvedčil ani sťažnostný súd, ktorý svoje závery
oprel aj o skutočnosť, že odsúdenému bola stanovená resocializačná prognóza ako menej priaznivá so stredným rizikom recidívy.
V neuvedených podrobnostiach krajský súd bez nutnosti ďalšieho mechanického opakovania odkazuje na vyčerpávajúce erudované odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil a toto si aj osvojil.
Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažnosť odsúdeného nie je spôsobilá zvrátiť stav veci a zákonu zodpovedajúce uznesenie súdu prvého stupňa.
Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o nesprávnosti alebo nezákonnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, krajský súd preto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.