Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-21Csp/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Y.M. X., X.. XX.XX.XXXX, V. J. S. X, L., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, s.r.o. so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určenie bezúrokovosti a bezpoplatkovosti úveru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 08. decembra 2023 č.k. -101 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Rozsudkom súd prvej inštancie určil, že článok 14, bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (výrok I.), úver vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 je bezúročný a bez poplatkov (výrok II.). V časti určenia čl. 8, bod 8.1 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky (výrok III.) a v časti určenia Rozhodcovskej zmluvy č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 (výrok IV.), žalobu zamietol. Výrokom V. rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. 2/Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ust. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ust. , , ust. , až 4, , a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, nariadenia vlády SR č. . Po vecnej stránke svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: 2.1/Nárok žalobcu na určenie neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy - nároku špecifikovanom v bode 1 c), ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zamietol z dôvodu, že táto Rozhodcovská zmluva netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 (ďalej aj ako „Zmluva“ alebo „Zmluva o RÚ“), nebola uzavretá ani ako rozhodcovská doložka, ale ako samostatná zmluva. Zákon vylučuje určenie celej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a preto je nepochybné, že pri tomto nároku bolo potrebné preukázať naliehavý právny záujem v zmysle ust. , čo žalobca nepreukázal. Súd prvej inštancie zároveň dodal, že konanie pred Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. o zrušenie rozhodcovského rozsudku týkajúceho sa žalobcu bolo zastavené.

2.2/V časti namietanej zmluvnej podmienky v Zmluve o RÚ uvedenej v článku 8, bod 8.1 Dohody o poskytnutí služby mal za to, že Dohodu možno považovať za individuálne dojednanú v zmysle ustanovenia , keďže v bode 8.6 žalovaný vyhlásil, že uzavretie Dohody nebolo podmienkou uzavretia Zmluvy o RÚ. Žalobca počas konania nepreukázal, že by mu bola nanútená a službu odkladu splátok sám na jeho žiadosť využil v roku 2013. Súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca bol dostatočne informovaný o predmete Dohody o poskytnutí služby, jej obsahu a nezistil, že by sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia . Zároveň mal za to, že aj napriek danosti naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia , súd musí skúmať jeho danosť v každom štádiu konania. Zmluva o RÚ zanikla dňa 26.01.2016 a na základe .1, žalovaný plnil v prospech žalobcu a umožnil mu odklad troch splátok úveru. Súd preto nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky zaniknutej zmluvy, na základe ktorej (aj z dôvodu premlčania nároku peňažných plnení) si žalovaný nemôže uplatňovať žiaden nárok vyplývajúci z Dohody o poskytnutí služby v zmysle .1 Zmluvy o RÚ. 2.3/V časti namietanej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o RÚ, v článku 14. Sankcie, bod 14.1, v znení: „V prípade omeškania je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku .1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“ mal za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vychádzal pritom z predpokladu, že spotrebiteľ je v slabšom postavení z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Zmluvnú pokutu v danom prípade nemožno považovať za individuálne dojednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Zo strany žalovaného bola zmluvná pokuta naformulovaná bez možnosti jej ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 20.10.2020, ktorý totožnú zmluvnú podmienku týkajúcu zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka upravenej v Sankcie, bod 14.1 Zmluvných dojednaní určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 2.4/V časti posúdenia podstatných náležitostí úverovej zmluvy za účelom posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal súd za preukázané, že sa jednalo o formulárový typ zmluvy, ktorý je spotrebiteľskou zmluvou. Vo svojej predpripravenej verzii automaticky nepočíta s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb vo výške 215,75 Eur za odklad splátok úveru a vo výške 112,08 Eur za odklad splátok revolvingu. Súd prvej inštancie mal za to, že v Zmluve o RÚ je dostatočne uvedená výška, počet a aj termíny splátok istiny a aj príslušenstva úveru (úroky a iné poplatky), ale aj konečná splatnosť úveru. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako aj stanovisko Súdneho dvora EÚ nie je nevyhnutné trvať na detailnom rozpise každej jednej splátky úveru v spotrebiteľskej zmluve na splátku istiny, osobitne úroku a osobitne iných poplatkov spojených s úverom. Zároveň však uviedol, že v časti ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá bola stanovená na 70,01% je potrebné považovať úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko žalovaným stanovená výška úrokov sa prieči dobrým mravom a je podľa neplatným právnym úkonom. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov za rozhodné obdobie roka 2012 sa pohybovala vo výške 11,98% ročne. Získanie neprimeranej majetkovej výhody žalovaným na úkor žalobcu by bolo možné považovať za úžeru a v takomto prípade treba považovať celý právny úkon úverovej zmluvy za neplatný. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby, potom Zmluva o RÚ neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a súd nemohol sám nahradiť úrokovú sadzbu v tom čase platnou úrokovou sadzbou pre obdobné úvery a pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd mal za to, že nie je možné ustáliť spôsob výpočtu spornej RPMN, keďže v Zmluve o RÚ nie sú uvedené všetky zákonom určené predpoklady použité pre jej výpočet. V zmluve o úvere je uvedená ako celková čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť veriteľovi suma 3.375,54 Eur. Jedná sa o sumu, ktorá nezahŕňa platby podľa Dohody o poskytovaní služieb. Už v čase podpisu zmluvy bolo zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli aj na Dohode o poskytovaní služieb, a preto by mal byť súčasťou údaja o celkovej odplate za poskytnutý úver. Súd prvej inštancie následne použitím interaktívnej kalkulačky určil výšku RPMN úveru na 54,26%, pričom v Zmluve bolo uvedených 70,01%, resp. 67,99%. V prípade zahrnutia odmeny za odklad splátok úveru by RPMN bolo 67,58%, čo však nie je nesprávne uvedený údaj v neprospech spotrebiteľa, a preto by nespôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vzhľadom však na predchádzajúce vyššie prezentované skutočnosti mal za to, že úver sa považuje v zmysle § 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie údajov v Zmluve o RÚ podľa /ebiteľských úveroch. 2.5/O trovách konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu tak, že vzhľadom na rovnaký pomerný úspech oboch sporových strán (50:50) žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 3/Proti výroku I., II. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal z odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia te odvolanie žalovaný. Odvolateľ namietal vo vzťahu k výroku I. nesplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Zo skutočnosti, že zmluvná podmienka bola vopred naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia ešte nevyplýva, že by išlo o neprijateľnú podmienku. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, (b) súčasne o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, (c) súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a súčasne (d) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bola splnená len podmienka podľa písmena a). Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani osobitnú právnu reguláciu sankcií za porušenie záväzkov zo spotrebiteľských úverových zmlúv. Vnútroštátna úprava reguluje maximálnu výšku zmluvných sankcií v ustanovení , ktorý odkazuje na nariadenia vlády č. , a to ná pokuta 0nie je paušálnou sumou. Závisí od dĺžky doby omeškania dlžníka. V ročnom vyjadrení predstavuje 23,725%, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (ku dňu uzavretia úverovej zmluvy bol úrok z omeškania 8,75 %). Podmienka protiprávnosti nebola splnená. Rozsudok súdu prvej inštancie opomenul aj obmedzenie v článku 14., ods. 14.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. Za rozhodujúcu sa považuje RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k výroku II. odvolateľ namietal, že rozhodnutie o bezúročnosti je po vecnej stránke nesprávne a založené na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení. Odôvodnenie odvolateľ považuje za zmätočné, v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj Nesúhlasil so záverom, že v Zmluve o RÚ neboli uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Všetky predpoklady sa tam nachádzali, len neboli osobitne označené ako „predpoklady použité pre výpočet RPMN“. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 86/2021, podľa ktorého zákon nepožaduje špeciálne označenie predpokladov pre výpočet RPMN. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý odplatu podľa Dohody o poskytnutí služby zahrnul do RPMN, pričom však nepostupoval v zmysle ustanovenia , ktoré upravuje definíciu celkových nákladov. Uvedené viedlo k nesprávnym právnym záverom a predčasnosti rozhodnutia. Ďalej nesúhlasil ani s vyslovením neplatnosti úrokovej sadzby, čo malo za následok bezúročnosť úveru. Bezúročnosť úveru môže spôsobiť v zmysle v znení účinnom ku dňu 16.07.2012 len neuvedenie predpísaných náležitostí a nie posúdenie niektorej z náležitostí ako neplatnej. Rovnako záver súdu o nesprávne určenej RPMN v prípade neplatnosti úrokovej sadzby nebol nijako konkretizovaný, keďže zákon spája bezúročnosť úveru len s prípadom, ak je RPMN nesprávna v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ považoval za nesprávny aj záver o neplatnosti úrokovej sadzby, keďže súd nepoužil ustanovenie účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ale a namiesto obvyklej odplaty na finančnom trhu použil priemerné úrokové sadzby bánk, ktoré nespĺňajú kritérium obvyklej odplaty. Súd v tomto smere prehliadol procesnú obranu žalovaného a ním predložené dôkazy. Ustanovenie nemá na mysli len „bankový trh“, ale aj finančný trh, teda priemer odplát, za ktoré je možné požičať si peňažné prostriedky. Z tohto hľadiska je preto použiteľný údaj na webovom sídle Ministerstva financií SR o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy bola obvyklá odplata 46,52%, a teda odplata dohodnutá v zmluve ju podstatne neprevyšovala. Odvolateľ namietol aj tvrdenú absenciu priemernej hodnoty RPMN. Tento údaj sa nevypočítaval na základe údajov uvedených v zmluve, ale bol určený štátom a teda jeho neplatnosť nie je možné dovodzovať ani v zmysle tých záverov, ktoré súd prezentuje v odôvodnení napádaného rozsudku. Ku dňu uzavretia zmluvy platil údaj 46,52%, ktorý sa v zmluve nachádzal, čiže v súlade s ustanovením a Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že bezúročnosť má byť daná pre absenciu náležitostí podľa , čo však v poslednej vete vyvracia. Z uvedeného dôvodu je rozsudok v tejto časti zmätočný a nepreskúmateľný. Výrok V. rozsudku odvolateľ napadol ako výrok závislý od zvyšku rozhodnutia. V závere navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v napadnutej časti, konanie zastaviť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania, alternatívne zmeniť v časti výrokov I., II., a V. rozsudku, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 4/K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý citoval ustanovenie , bod 1 a bod 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. Nariadenia vlády SR č. Sankciu za omeškanie predstavuje aj samotná zmluvná pokuta, a preto pokuta vo výške 23,725 % + úroky z omeškania vo výške 26,25% predstavujú sumu 49,98 Eur, čo je jednoznačne v rozpore s ustanovením nariadenia. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 15.11.2018. Úrokovú sadzbu v zmluve o úvere považuje v rozpore s dobrými mravmi, judikatúru uvádzanú žalovaným za ojedinelú oproti konštantnej judikatúre okresných a krajských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.02.2020, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2016, sp. zn. ). Právny názor, v zmysle ktorého je potrebné na základe ustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch, teda podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentov eurozóny (dostupných na webovom sídle Národnej banky Slovenska) potvrdil vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR zo dňa 30.06.2015, sp. zn. . Úver pritom možno považovať za bezúročný aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaje o podmienkach úrokovej sadzby, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorých je výška úrokovej sadzby naviazaná, ako aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene jej výšky, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny. účinný k 27.10.2014 v uvádzal ako náležitosť aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve. V konečnej úverovej zmluve termín konečnej splatnosti uvedený nie je, ako ani doba trvania zmluvy o úvere. „Splatnosť úveru (počet splátok): 42“ nie je splnením náležitosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Zmluva zároveň obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, do ktorej neboli započítané splátky podľa dohody o poskytnutí služby a tiež nesprávny údaj o RPMN, do výpočtu ktorého nebola zahnutá odmena v zmysle dohody o poskytnutí služby, ktorú je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V závere navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5/V odvolacej replike žalovaný namietol zmätočnosť žalobcovho tvrdenia o výške zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, že postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výroku I. je v rozpore so zákonom, tvrdenia žalobcu o rozpore úrokovej miery s dobrými mravmi nemajú oporu v dokazovaní a sú v rozpore so zákonom, keďže do vecnej pôsobnosti nepatrí skúmanie, či ten - ktorý údaj je platným na základe iných zákonov. To je predmetom inej regulácie s iným právnym následkom. O bezúročný úver by mohlo ísť len v prípade neuvedenia predpísaných náležitostí a nie posúdenia ich neplatnosti. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy regulovaná explicitne podľa obmedzenia upraveného v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia platí, že ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého z novelizovaného ustanovenia vyplýva, že referenčné kritérium, podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť, sa preniesla zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom. V závere opätovne navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, konanie zastaviť v tejto časti a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania alebo rozsudok zmeniť v napadnutej časti tak, že žalobu odvolací súd zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania. 6/V odvolacej duplike žalobca zopakoval, že , bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ustanovenia o zmluvnej pokute sú súčasťou všeobecný obchodných podmienok, ktorých verzia je platná od 01.10.2011. Žalobca ich však nepodpísal a žalovaný nepreukázal, že o nich oboznámil žalobcu pred podpisom zmluvy. V inkorporačnej doložke uvedenej v bode 13 zmluvy o úvere nebolo uvedené, že podpisom zmluvy žalobca súhlasí aj so znením všeobecných obchodných podmienok, a preto nemôžu byť súčasťou zmluvy o úvere. Zmluvnú pokutu v zmysle možno dojednať len písomne a musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V danom prípade neboli splnené podmienky dojednania zmluvnej pokuty, keďže zo strany žalovaného išlo o jednostranné zahrnutie do znenia všeobecných obchodných podmienok. Na podporu svojich tvrdení poukázal na príslušnú judikatúru (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2017, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011, sp. zn. ). Žalobca zotrval aj na svojej argumentácii týkajúcej sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

7/V ďalšom podaní žalovaný namietol tvrdenia žalobcu a zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

8/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný v zmysle , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. 9/Predmetom súdneho konania bolo určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012, ktorá bola uzatvorená na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odvolací súd ako prvé uvádza, že zaoberať sa otázkou platnosti jednotlivých zmluvných ustanovení, resp. ich neprijateľnosťou z hľadiska ustanovenia má význam iba vtedy, keď je zmluva ako taká platná a riadne uzatvorená. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že v procese uzavretia zmluvy upravenom v ustanovení a nasl. platí, že k uzavretiu zmluvy dôjde okamihom, keď osoba, ktorej bol návrh na uzavretie zmluvy určený, urobí včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s prijatím návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh ( prvá veta ). V posudzovanej veci žalobca požiadal o schválenie Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 13.07.2012. Uvedená Žiadosť bola formulárovým tlačivom s vymedzením konkrétnych zmluvných podmienok. Touto žiadosťou žalobca učinil návrh na uzavretie zmluvy v zmysle ustanovenia Žalovaný na uvedenú žiadosť reagoval tým, že na to isté formulárové tlačivo vyznačil v časti 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa líšili od údajov v časti 5. o požadovanom revolvingovom úvere vo výške RPMN za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a doplnení ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania a uvedené tlačivo podpísal s dátumom 16.07.2012. Tento úkon žalovaného nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyhodnotiť inak ako odmietnutie pôvodného návrhu a súčasne nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o úvere adresovaný žalobcovi, a to za žalovaným špecifikovaných podmienok. Počas konania nebolo preukázané, že žalobca tento protinávrh zo strany žalovaného následne akceptoval, keďže dátum a podpis žalobcu na predmetnej Žiadosti/ Zmluve o RÚ je zo dňa 13.07.2012 a dátum a podpis žalovaného sú zo dňa 16.07.2012. 10/Odvolací súd zároveň uvádza, že predtlačené ustanovenie v časti 7. štvrtá a piata veta v znení „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo stany Veriteľa. V prípade, že Dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru je oprávnený od zmluvy odstúpiť príp. túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.“ je v rozpore so zákonom (ustanovenie ) a z uvedeného dôvodu absolútne neplatné (ustanovenie ). 11/Na základe vyššie uvedeného bolo možné usúdiť, že v prípade neakceptovania protinávrhu žalovaného žalobcom na uzavretie zmluvy nemohlo dôjsť ani k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere a bolo bez významu zaoberať sa platnosťou resp. neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok. Odvolací súd je však viazaný rozsahom odvolania, ako aj zásadou reformatio in peius ( ), a preto vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal iba žalovaný, nemohol pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku v neprospech žalovaného.

12/Odhliadnuc od uvedeného, aj v prípade riadneho uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere nebolo možné vyhodnotiť odvolanie žalovaného ako dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s určením čl. 14, bod 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom č. 8500013533 zo dňa 16.07.2012 ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré dostatočným, jasným a presvedčivým spôsobom vysvetľuje, prečo uvedené ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na zdôraznenie správnosti určenia predmetného zmluvného dojednania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd dodáva, že všeobecné obchodné podmienky alebo zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel od iných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito naformulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú, ako je to aj v prípade predmetného dojednania o zmluvnej pokute. Odvolací súd sa stotožnil s názorom, že dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok/ zmluvných dojednaní, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, respektíve listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. 13/Ako dôvodné nevzhliadol odvolací súd ani odvolacie námietky žalovaného voči výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie. Úrok v spotrebiteľskej úverovej zmluve bol v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, pod sankciou absolútnej neplatnosti ( ), obmedzený ust. a jeho výška tiež nemohla byť v rozpore s dobrými mravmi ( ). Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (júl 2012) bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských a tzv. ostatných úveroch pre obyvateľstvo s platnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 11,98% ročne. Zmluvou o RÚ stanovená úroková sadzba vo výške 70,01% prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu viac ako 5-násobne. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a nakoľko podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, je dojednanie výšky úrokov aj v rozpore s ustanovením . Súd nedisponuje moderačným právom, aby neprimerane vysokú úrokovú sadzbu moderoval na takú mieru, aby bola v súlade so zákonom, a preto je uvedené zmluvné ustanovenie o úrokovej sadzbe absolútne neplatné. Vzhľadom na právne následky absolútnej neplatnosti uvedeného ustanovenia o ročnej úrokovej sadzbe je možné konštatovať, že posudzovaná Zmluva o RÚ neobsahuje náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia , čo malo za následok určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle ustanovenia 14/Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ). 15/Vzhľadom na vecnú správnosť výroku I., II. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej potvrdil v zmysle ustanovenia . 16/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a . V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).