Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/62/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. O., P.. XX.X.XXXX, a X. O., P.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., H. P. X, U., deti rodičov: matky G.. O. A. P., P.. XX.X.XXXX, X. Y. Č. XXX/XX, U., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD., advokátkou, Štúrova 20, Košice, a otca G.. A. O., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š. XXXX/XX, U. - H. D., právne zastúpeného AK JUDr. Kišeľak s.r.o., Weberova 8, Prešov, v konaní o udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí, v odvolacom konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -147 zo dňa 6. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zmene priezviska maloletých detí A. a X. z priezviska O. na priezvisko A..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Udeľuje za G.. A. O.É., P.. XX.XX.XXXX, otca mal. A., P.. XX.XX.XXXX a mal. X., P.. XX.XX.XXXX súhlas matke detí G.. O. A. P., P.. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. A. z O.P. na A. a podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. X. z O. na A..

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , o rodine (ďalej len „“), , o mene a priezvisku (ďalej len „“).

4. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti s otcom nemajú vybudovaný žiaden vzťah. Potvrdzuje to znalecký posudok, správa psychologičky, ako aj vyjadrenia samotných detí. Napriek tomu, že znalecký posudok bol vyhotovený ešte v roku 2022, od daného obdobia sa situácia žiadnym spôsobom nezmenila, nedošlo k žiadnej náprave vzťahov, ani k realizácii stykov medzi otcom a maloletými deťmi, dokonca ani k stretnutiu na RPPS. Preto tvrdenia, že tento znalecký posudok je neaktuálny a nemožno ho použiť v tomto konaní, neobstoja. Bolo by nanajvýš nehospodárne a absolútne zbytočné nariadiť nové znalecké dokazovanie, nakoľko k žiadnej zmene pomerov nedošlo, a preto súd aj v tomto konaní aplikoval závery z predmetného znaleckého posudku. Akýkoľvek kontakt medzi otcom a maloletými deťmi sa dlhodobo, už niekoľko rokov nerealizuje. Deti sa nestotožňujú so svojim biologickým otcom, nemajú na neho a jeho rodinu žiadne väzby, dokonca ho oslovujú menom „panoramatik“, čo bolo v konaní viackrát spomínané, dokonca aj deťmi uvedené na výsluchu pred súdom. Deti za svojho skutočného otca, ktorý sa im venuje, zabezpečuje ich potreby, ktorý ich vychováva, je členom ich rodiny, považujú súčasného manžela matky. Je úplne prirodzené vzhľadom na vzťah, ktorý medzi sebou majú, vzhľadom na to, že súčasný manžel matky sanuje všetky ich potreby, že prejavujú vnútornú túžbu nosiť rovnaké priezvisko ako ich rodičia (matka a jej súčasný manžel). Je to vzťah, ktorý sa budoval roky, naproti vzťahu s biologickým otcom, ktorý možno nazvať ako neexistujúci. Biologický otec sa bráni tým, že pravidelne prispieva na výživu svojich maloletých detí a má úprimnú snahu o vybudovanie vzťahu s nimi a naštartovanie stykov. Otec si však je vedomý svojich chýb z minulosti, ako aj toho, že pre kontakt s deťmi po rozchode rodičov neurobil maximum. Nemožno teda maloletým deťom zazlievať, že v takejto životnej situácii preferujú súčasného manžela matky, považujú ho za svojho otca a chcú niesť jeho priezvisko. Vzhľadom k veku detí, obzvlášť k veku maloletého A., kedy podlieha už aj trestnej zodpovednosti, je úplne namieste, že dokáže svoj názor alebo požiadavku sformulovať veľmi presne a jednoznačne. Maloletá X. je rovnako dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby dokázala popísať svoj vzťah s biologickým otcom, vzťah so súčasným manželom matky, a aby si uvedomovala dôsledky súvisiace so zmenou jej priezviska. Maloleté deti k otcovi nemajú vytvorený žiaden vzťah, žiadnu citovú väzbu, nemožno teda ani konštatovať, že by zmena priezviska mala efekt vzájomného odcudzenia. Za túto súčasnú situáciu je zodpovedný aj otec v tom, že dlhodobo neprejavoval skutočný záujem o svoje maloleté deti. Otec mohol a mal vynaložiť väčšiu snahu na zachovanie vzťahov so svojimi deťmi. Otcovstvo sa nepreukazuje priezviskom, ale tým, ako sa otec k dieťaťu správa a aký si k nemu vytvorí vzťah. Ak je vzťah fungujúci a prosperujúci, nemôže ho zmeniť ani zmena priezviska. Ak takýto vzťah neexistuje, nenahradí ho ani to, ak sa dieťa volá rovnako, ako osoba, ktorá je zapísaná v jeho rodnom liste v kolónke „otec“. Všetky tieto vyššie popísané dôvody súd vzhliadol ako dôvody hodné osobitného zreteľa a návrhu matky vyhovel. Zmenou priezviska rodičovské práva nezanikajú. Ak otec má úprimnú snahu o vybudovanie vzťahu so svojimi maloletými deťmi (o náprave vzťahov nemožno hovoriť, nakoľko tu vzťah nie je), mal by v nej pokračovať. Otec disponuje telefonickým kontaktom na maloletú X., vie, akú školu navštevuje, kedy má basketbalové tréningy a zápasy, podľa udania matky má prístup na edupage. Otec má pred sebou širokú škálu možností, aj bez pomoci a podpory matky, ukázať dcére jeho skutočný záujem. Aj pani psychologička odporúčala otcovi využiť vlastné spôsoby a kompetencie k obnove kontaktu so svojimi deťmi. Otec môže nenúteným spôsobom dcéru telefonicky kontaktovať, zablahoželať jej k všetkým jej sviatkom a úspechom bez toho, aby očakával spätnú väzbu. Môže ju osobne povzbudzovať na basketbalových zápasoch, môže jej poslať darček, aj keď by ho mala dcéra odmietnuť. Iba tým, že vo svojej snahe vytrvá, dokáže ukázať nielen dcére, ale aj matke, svoj skutočný a úprimný záujem. Budúcnosť svojho vzťahu s deťmi má otec plne vo svojich rukách. Deti sú už vo veku, kedy sa dokážu rozhodovať samé a nie sú pod takým silným vplyvom matky, aby si nedokázali vytvoriť svoj vlastný názor a nepokúsili sa o zmenu, pokiaľ je pre nich žiaduca. Otec je spôsobilý zabezpečovať výchovu svojich maloletých detí, dokáže byť starostlivým a milujúcim otcom, to ho učiť netreba. Otcovstvo sa však nepreukazuje priezviskom a je len na otcovi, ako dokáže zmobilizovať svoje schopnosti. Otcovskú rolu v plnom rozsahu zabezpečuje súčasný manžel matky, vytvoril deťom rodinu, pocit domova a bezpečia. Je preto v najlepšom záujme maloletých detí, aby mohli niesť rovnaké priezvisko ako on a ich matka, teda priezvisko A..

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. , (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Voči rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodov, že rozsudok považuje za nezákonný, nesprávny, nespravodlivý, predčasne vydaný, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, trpí vadami v zmysle (ďalej len „“), . Otec namieta, že súd vyhodnotil z vykonaného dokazovania nesprávne, že v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na jeho záver v bode 29. odôvodnenia. Rovnako namieta záver súdu, že nemožno konštatovať, že by zmena priezviska mala efekt vzájomného odcudzenia medzi otcom a maloletými deťmi. Otec od počiatku vníma podanie predmetného návrhu matky na začatie konania ako súčasť prejavu toho, že negatívne skúsenosti v minulosti s otcom jej bránia vystúpiť z tohto problému a zamerať sa na to, aký prínos by pre deti mohlo mať vytvorenie vzťahu otca s maloletými deťmi. Poukazuje na výpoveď psychologičky D.. Z. na pojednávaní dňa 6.3.2025 v rámci výchovného opatrenia, ktoré bolo rodičom maloletých detí nariadené, že matka nemala žiaden záujem spolupracovať s psychológom, čo prejavila neuzatvorením kontraktu s psychologičkou, matka nesúhlasila s tým, aby sa maloleté deti stretli s otcom, dôvodiac, že to bude negatívna skúsenosť a úplne sa ochladia vzťahy s otcom, pričom nenavrhla žiaden konkrétny cieľ, ktorý by mohol mať pozitívny prínos pre poradenský proces. Po tom, čo maloletá X. súhlasila so stretnutím otca na RPPS, psychologička o pár dní telefonovala matke s cieľom určiť termín stretnutia, v ktorom ju matka konfrontovala s tým, že prečo klame, že dieťa chce prísť. Matka prizvala X. k telefónu, nech povie psychologičke, že ona tam ísť nechce. Dieťa následne samozrejme povedalo, s roztraseným hlasom, že nechce prísť. Psychologička teda bola svedkom telefonátu, kde dieťa bolo vystavené testu lojality, nemohlo odpovedať spontánne. V rámci priebehu nariadeného výchovného opatrenia nemal teda kedy nastať progres vo vzťahu medzi otcom a deťmi, keďže pre popísané prizvanie maloletej X. k telefónu matky so psychologičkou s cieľom, aby maloletá povedala psychologičke, že na stretnutie s otcom na RPPS nechce prísť, čo dieťa aj urobilo, došlo k hrubému narušeniu dôvery psychológ - dieťa a odmietnutie ďalšej spolupráce psychologičky s maloletými deťmi. Uvedené vyplýva z predbežnej správy poradensko-psychologického procesu z 2.12.2024. Otec teda tvrdí, že matka neumožňuje ani otcovi, ani maloletým deťom, výkon ich práv a za žiadnych okolností, a to aj napriek nariadenému výchovnému opatreniu. Ďalej otec poukazuje na znalecký posudok znalkyne E.. Š., v ktorom znalkyňa konštatovala, že v prípade matky, s ktorou deti trávia väčšinu svojho času, je nevedomé ovplyvňovanie detí matkou prípustné a prirodzené, pričom znalkyňa zistila jednu z príčin negatívneho postoja detí k otcovi, a to záporné vnímanie otca zo strany matky, ktoré sa automaticky prenáša na deti, pričom s týmto vnímaním sa stotožnili deti, u matky absentuje pozitívne vnímanie otca a jeho role, čo deti vnímajú a prijímajú za svoje a matkinu skúsenosť považujú za svoju. Znalkyňa už v roku 2022 zistila, že matka zrejme priamo nebráni deťom v kontakte so svojím otcom, avšak tento kontakt aktívne nepodporuje, jej postoj je pasívny, kedy podľa matky táto netuší, čo by deťom mohol ich otec ponúknuť zo života a že styk detí s otcom ani podporovať nebude. Tento znalkyňou zistený postoj matky v roku 2022 sa prejavil na jeseň v roku 2024 pri jej vedomom narušení poradenského procesu, spôsobujúc tak jeho absolútny neúspech z realizovania právoplatne nariadeného výchovného opatrenia. Teda je podľa otca neprekvapivé, že pokiaľ maloleté deti žijú dlhodobo dennodenne v popísanom prostredí vytváranom ich matkou, tak budú vedome alebo podvedome plniť len vôľu matky i naďalej, pokiaľ sa teda matka rozhodla podať návrh na zmenu ich priezvisk, tvrdiac súdu, že ide pre maloleté deti aktuálne o tú jednu z najpodstatnejších vecí v ich živote, o ktorú opakovane matku samé spontánne žiadali. Uvedené sa potom zrejme prirodzene prejavilo aj pri verbalizovaní tejto nevyhnutnosti pre život detí pri výpovediach pred súdom prvej inštancie. Znalkyňa E.. Š. jednoznačne uviedla, že obe deti nie sú v plnom rozsahu schopné vzhľadom na svoj vek objektívne posúdiť postoje a názory rodičov. Každé dieťa v ich veku je ovplyvniteľné a manipulovateľné. Ich názor ešte nie je stabilný, objektívny a trvalý. Podľa zistení znalkyne si obe deti svoje správanie a prežívanie prispôsobili na základe osvojenia reakcií matky na okolie. Ani jedno z detí nie je schopné dostatočne vnímať a následne porozumieť konfliktu svojich rodičov. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa je známe z praxe súdov, že pokiaľ dieťa už bolo zverené rodičovi do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti, sa snažil prianie dieťaťa zmanipulovať (rozsudok ESĽP vo veci C. c/a Fínsku zo dňa 9.5.2006, č. 18249/02 bod 58.), pričom úlohou súdov je túto manipuláciu, pokiaľ možno nejakým spôsobom odstrániť a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Otec je presvedčený, že nebolo v záujme maloletých detí, ani v záujme otca, aby súd vyhovel návrhu matky, ktorá týmto svojim návrhom neskrývane robí všetko pre to, aby definitívne symbolicky stratou jeho priezviska u jeho detí natrvalo vymazala otca zo života jeho maloletých detí a zredukovala jeho postavenie len na platcu výživného. Otec namieta, že súd žiadnym spôsobom nepodal vysvetlenie, ako má podľa jeho zistení prispieť a prospieť k naplneniu práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom to, že vyhovel návrhu matky, pokiaľ pred súdom prvej inštancie bol predbežnou správou z

poradensko-psychologického procesu z 2.12.2024 a výpoveďou psychologičky D.. Z. na pojednávaní, preukázaný postoj matky nerešpektujúci závery uvedené v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. -79 zo dňa 16.7.2024. Matka maloleté deti nepodporuje v stretávaní sa s otcom. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a ich vzťahy sú veľmi konfliktné a vážne narušené. Preto medzi otcom a maloletými deťmi nie je vytvorená citová väzba. Je nereálne, aby maloleté deti toho času dokázali nadviazať intenzívny a frekventovaný kontakt so svojím otcom bez aktívnej podpory matky. K tomu mohla významnou mierou dopomôcť matka, nakoľko z psychologického hľadiska a vzhľadom na vek oboch maloletých detí je nepravdepodobné, aby si oni v takejto emočne vypätej situácii vedeli poradiť samé bez podpory matky. Podmienkou prirodzeného a dobrovoľného kontaktu otca s deťmi je pozitívne ladený aktívny postoj matky pri podporovaní vzťahu otec - maloleté deti. Správanie matky v zmysle vykonaného dokazovania je opačné, čo jeho prejavom je aj podanie tohto návrhu matky v súvislosti so zmenou priezviska. Aj podľa predbežnej správy z poradensko-psychologického procesu z 2.12.2024 vyplýva, že psychologička RPPS pracovať s maloletými deťmi nemôže, keďže má dôvodnú obavu, že po ich stretnutí so psychológom môže dochádzať k sekundárnej viktimizácii dieťaťa, a preto otcovi odporúčala využiť vlastné spôsoby a kompetencie k obnoveniu kontaktu so svojimi deťmi. Otec teda namieta, že rozhodnutie súdu nie je v záujme maloletých detí. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh matky zamietol.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach. Podľa názoru kolízneho opatrovníka vychádzal z náležitého a riadneho posúdenia veci z hľadiska obsahovej a vecnej roviny, ako aj posúdenia závažnosti dôvodov, ktoré boli súdu v priebehu dokazovania vo veci starostlivosti o maloleté deti matkou predložené a zároveň zohľadňuje aktuálne najlepší záujem maloletých, ich vyjadrenú vôľu a názor. Kolízny opatrovník sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiaden vzťah a žiadne citové väzby, otec roky o nich neprejavoval skutočný záujem a nevynakladal dostatočnú snahu na to, aby mal maloletý A. a maloletá X. k otázke zmeny priezviska iný názor, než aký prejavili v tomto konaní. Otec za príčinu ich odmietavého postoja voči nemu označuje výlučne matku a jej postoj k nemu, s ktorým sa obe maloleté deti údajne stotožnili, tieto vyjadrenia však nereflektujú realitu života maloletých detí, ktoré si k otcovi nevytvorili žiadne citové väzby, nakoľko sa s nimi roky nestýkal, v rannom detstve opustil domácnosť, nezaujímal sa o ich každodenný život, potreby, ani prežívanie. Maloleté deti ho nevnímajú ako rodiča, ktorému by mohli dôverovať, a opakovane jasne vyjadrili, že sa s ním stretávať nechcú. Naopak, v ich životoch fakticky plní rodičovskú úlohu iný muž, matkin manžel, ktorý sa im dlhodobo venuje, trávi s nimi voľný čas, podieľa sa na ich výchove a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. Matka tvrdí, že priezvisko je len formálny identifikačný údaj a nijako nebráni rodičovi v tom, aby si k dieťaťu vytváral alebo obnovoval citové puto. Ak má otec úprimný záujem o maloletého A. a maloletú X., nič mu nebráni v tom, aby sa o nadviazanie a prehĺbenie citových väzieb usiloval bez ohľadu na to, aké priezvisko deti nesú. Deti potrebujú stabilitu, dôveru a predvídateľnosť, nie snahu o formálne napravenie vzťahu, ktorá prichádza až vo chvíli, keď sa rieši otázka ich priezviska. Zo znaleckého posudku, správy psychologičky, ako aj vyjadrenia maloletých detí vyplynulo, že medzi biologickým otcom a maloletými deťmi dlhodobo absentuje akýkoľvek kontakt, s otcom sa nestotožňujú, nemajú na neho a jeho rodinu žiadne väzby a neoslovujú ho menom otec. Z výsluchu maloletých súdom dňa 25.10.2024 vyplynulo, že obe deti vyjadrili túžbu zmeniť si priezvisko. Maloletý A. výslovne uviedol, že sa za svoje terajšie priezvisko hanbí. K nepravdivým tvrdeniam psychologičky D.. U. Z. matka uvádza, že v rozhovore uvádzala udalosti, ktoré poznala z rozprávania otca, nie samotných detí. Tvrdenú viktimizáciu detí diagnostikovala na základe telefonátu. Pri pokuse vyhľadať si jej telefónne číslo prostredníctvom internetového vyhľadávača Google sa medzi prvými výsledkami zobrazil verejne prístupný profil na sociálnej sieti Instagram. Obsah tohto profilu pozostáva prevažne z fotografií, ktoré možno označiť za nevhodné vzhľadom na profesijné postavenie osoby vykonávajúcej psychologickú činnosť s deťmi a ich rodičmi, často vo veľmi citlivých rodinných situáciách. Miera obnaženosti a celkový charakter zverejnených snímok v matke vyvolali vážne pochybnosti o odbornosti, spoľahlivosti a profesionálnom vystupovaní danej osoby.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že na odvolaní zotrváva v celom rozsahu. K obsahu písomného vyjadrenia matky otec uvádza, že obsahuje subjektívne a tendenčné názory matky, ktoré nie sú zásadne rozdielne od jej postojov prezentovaných počas konania pred súdom prvej inštancie.

Otec vníma celé toto konanie len ako snahu matky úplne a ostentatívne vymazať biologického otca zo života a vedomia jeho maloletých detí spôsobom, aby tieto boli nositeľmi priezviska druhého manžela matky, ktorý je voči maloletým deťom osobou cudzou, nepokrvnou. Matka si vybudovala s touto osobou nový partnerský vzťah a založila si tak „novú“ rodinu, čo však vôbec neznamená, že má za tohto jej „videnie sveta“ nerešpektovať, ba až popierať vzájomné práva maloletých detí a ich biologického otca. Otec je toho názoru, že úlohou matky nie je „vymazať“ druhého biologického rodiča zo života maloletých detí, a to aj cez nahradenie ich rodných priezvisk priezviskom jej aktuálneho manžela (ktorý sám má z prvého manželstva päť detí) a takto to aj vedome v mysli maloletých detí udržiavať (potom ako došlo k ich presvedčeniu, že to vlastne ony samé chcú), pri úmyselnom sústavnom marení pokusov otca o opak, ibaže by to zapadalo do rozhodnutia matky natrvalo zachovať toto status quo, ktoré jediné subjektívne pokladá dlhodobo za správne a nemenné. Je pravda, že maloleté deti pred súdom prezentovali svoju údajnú túžbu o zmenu svojho priezviska na priezvisko totožné s priezviskom druhého manžela matky, no keďže maloleté deti obývajú spoločnú domácnosť s matkou a jej druhým manželom, je pravdepodobné, že tak len vedome či nevedomky plnia priania matky, s ktorými tam prichádzajú do styku. Vzhľadom na vek maloletých detí nie je pravdepodobné, aby samé od seba mali vedomosť o administratívnoprávnom procese pri zmene svojho priezviska a určite by bolo u nich zrejme na mieste sa u nich stretávať s prianiami a túžbami zodpovedajúcimi ich veku, a nie s túžbou o administratívu spojenú so zmenami ich priezvisk, a to dokonca ani nie na priezvisko totožné s rodným priezviskom ich matky. Otec vníma matkino správanie voči svojej osobe ako dlhodobo hostilné, nenávistné a „trestajúce“, čo determinuje a bude zrejme natrvalo determinovať všetko, čo sa týka osoby otca, vrátane jeho rodičovských práv a najmä jeho pokusov o snahu budovať si zdravý vzťah s jeho maloletými deťmi. Tvrdenia matky ohľadne psychologičky otec odmieta a označuje ich za nepravdivé, pričom ich pokladá len za snahu matky prekryť to, že vedome spôsobila hrubé narušenie dôvery psychológ - dieťa a odmietnutie ďalšej spolupráce psychologičky s maloletými deťmi, to všetko pre zmarenie realizácie výchovného opatrenia. Je nesporné, že minulé svoje pochybenia, ktoré ho mrzia, už otec „nemôže vziať späť“, avšak tieto nemôžu byť trvalou prekážkou toho, aby matka neprekonala svoju neochotu, nezáujem čo i len sčasti pripustiť význam, úlohu a prínos biologického otca pre maloleté deti. Prezentovaný postoj matky tak predstavuje kontinuitu jej nezáujmu, ba až nechcenia o budovanie vzťahu maloletých detí a ich biologického otca. Pritom otec si uvedomuje, že bez aktívnej pomoci matky, ktorej sú maloleté deti zverené, zrejme bude len veľmi náročné budovať vzťah maloletých detí k otcovi, čo si zrejme uvedomuje aj matka, ktorá nemala žiadny problém zmariť svojím konaním realizáciu nariadeného výchovného opatrenia.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia zmeniť tak, že súd návrh matky zamietne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre vyhovenie návrhu o podstatnej nezhode rodičov v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zmene priezviska maloletých detí.

12. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

13. Určenie mena a priezviska mal. dieťaťa patrí k právam oboch rodičov, pričom z toho následne vyplývajú vzhľadom na dôsledky aj povinnosti. Mal. dieťa musí mať priezvisko svojich rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. Pri nezhode rodičov o podstatných veciach rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd ( ). Ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden

z rodičov ( ) musí súhlas druhého rodiča nahradiť súdne rozhodnutie, ktorého vydania sa predmetným návrhom domáha matka mal. dieťaťa.

14. Podľa súdnej praxe sa za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností považuje aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Určenie mena a priezviska je dôležitým právom a povinnosťou rodičov, pričom zmenu priezviska maloletého dieťaťa možno kvalifikovať ako zásah do práv rodičov i do práv samotného dieťaťa. V prípade nedosiahnutia dohody o zmene priezviska maloletého dieťaťa, môže, v prípade podania návrhu za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča, tento rozhodnúť kladne o zmene priezviska maloletého vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom, ako bolo konštatované vyššie, nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah, a preto nie je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu (resp. bola by zhoršená kvalita života) maloletého dieťaťa spojenú s jeho priezviskom. Naopak, tieto závažné dôvody nie sú dané tým, ak dieťaťa je zverené do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného rodiča za situácie, ak je druhému rodičovi umožnený styk s dieťaťom, nakoľko stav osobnej starostlivosti je v priebehu vývinu dieťaťa dočasným stavom, kedy i samotný predpokladá možnú zmenu osobnej starostlivosti (či už na výlučnú druhému rodičovi, alebo na striedavú osobnú starostlivosť). Uvedený názor implikuje fakt, že závažné dôvody nemôžu byť dané, ak sú tieto dôvody len dočasné, kedy je možnosť ich zmeny. Musí sa preto vždy jednať o dlhodobý stav. Akceptovať uvedený záver treba i s ohľadom na presvedčenie vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.06.2010, že zmena priezviska predstavuje poslednú zmenu k pretrhnutiu zväzku medzi deťmi a druhým rodičom, a nie je tak v súlade s právami otca, ani maloletých detí.

15. Odvolacia argumentácia otca spočíva v tvrdení, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zmenu priezviska maloletých detí, keďže súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nedostatočne sa vysporiadal s otázkou možnej manipulácie detí zo strany matky. Zmena priezviska podľa neho povedie k ďalšiemu odcudzeniu medzi ním a deťmi a symbolicky ho „vymaže“ zo života detí. Matka dlhodobo nepodporuje kontakt detí s otcom, ba podľa neho aktívne marí pokusy o obnovu vzťahu, vrátane realizácie súdom nariadeného výchovného opatrenia. Otec poukazuje na výpoveď psychologičky a predbežnú správu z poradensko-psychologického procesu, z ktorých má vyplývať, že matka vedome narušila dôveru medzi psychológom a dieťaťom (tzv. test lojality pri telefonáte s maloletou X.) a opiera sa o znalecký posudok, podľa ktorého deti nie sú vzhľadom na vek schopné objektívne a stabilne posúdiť situáciu a sú ovplyvniteľné postojom matky. Otec tvrdí, že negatívny postoj detí k otcovi je výsledkom dlhodobého negatívneho vnímania otca zo strany matky. Podľa otca je pre prirodzený kontakt detí s otcom nevyhnutná aktívna a pozitívna podpora matky, ktorá však podľa neho absentuje. Na druhej strane matka tvrdí, že maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiadny vzťah ani citové väzby, otec dlhodobo neprejavoval o deti skutočný záujem, nestýkal sa s nimi a nepodieľal sa na ich každodennom živote. Deti opakovane a jednoznačne vyjadrili vôľu zmeniť si priezvisko; maloletý A. dokonca uviedol, že sa za svoje súčasné priezvisko hanbí. V ich živote fakticky plní otcovskú rolu jej manžel, ktorý sa o deti stará a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. Podľa matky je priezvisko je len formálny identifikačný údaj a samo osebe nebráni otcovi budovať si vzťah s deťmi. Otcove tvrdenia o manipulácii detí matka označila za účelové a nereflektujúce realitu ich života.

16. Odvolací súd konštatuje, že konflikt spočíva v odlišnom pohľade rodičov na príčiny narušeného vzťahu medzi otcom a deťmi a na otázku, či zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletých. Otec tvrdí, že negatívny postoj detí je dôsledkom dlhodobého ovplyvňovania matkou a že zmena priezviska prehĺbi odcudzenie. Matka tvrdí, že deti si prirodzene nevytvorili vzťah k otcovi pre jeho dlhodobý nezáujem a že zmena priezviska reflektuje ich skutočné prežívanie a rodinnú realitu.

17. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie, po oboznámení sa so skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom, dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu však vyvodil nesprávny právny záver, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil.

18. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že návrh matky nemožno považovať za podaný dôvodne. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, súd udelí súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) na zmenu priezviska dieťaťa len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, pričom takýmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že medzi biologickým otcom a maloletými deťmi dlhodobo absentuje vzťah, že deti sa nestotožňujú s biologickým otcom a že za otcovskú postavu považujú súčasného manžela matky. Tieto právne významné skutočnosti potom viedli súd prvej inštancie k ustáleniu záveru o dôvodnosti návrhu matky.

19. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie mal za to, že okrem vyššie uvedených okolností, významných z hľadiska rozhodovania v tejto právnej veci, je potrebné zohľadniť i ďalšie právne významné skutočnosti zrejmé z vykonaného dokazovania, poskytujúce odpoveď na otázku, či je primárne v záujme maloletých detí, aby neniesli priezvisko určené im rodičmi pri narodení (priezvisko otca), teda, či sú prítomné tak závažné dôvody, pre ktoré nie je v záujme detí a ich ďalšej výchovy, aby i formou ich priezviska bol udržiavaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

20. Matka vyjadrila presvedčenie, že maloleté deti nemajú vytvorený vzťah k otcovi len vinou otca, ktorý neprejavoval záujem o maloleté deti, pričom v ich živote fakticky plní otcovskú rolu jej manžel, ktorý sa o deti stará a ktorého deti prirodzene vnímajú ako otcovskú postavu. V tejto súvislosti je potrebné podľa odvolacieho súdu upriamiť pozornosť na to, že je pravdou, že maloleté deti nemajú vytvorený vzťah k otcovi (dlhodobo sa s ním nestýkajú, nemajú o ňom potrebné informácie, nemajú s ním osobné zážitky, nezdieľajú s ním životné situácie), no na druhej strane nemožno opomenúť, že matkou maloleté deti neboli vedené k vybudovaniu si vzťahu k otcovi. Odvolací súd zastáva ten názor, že pokiaľ otcovi nebol obmedzený výkon jeho rodičovských práv a povinností, je oprávnený ich vykonávať. V konaní vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa musí konajúci súd brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím prioritne na záujmy mal. dieťaťa.

21. Matka tvrdí, že maloleté deti nemajú s biologickým otcom žiadny vzťah ani citové väzby, otec dlhodobo neprejavoval o deti skutočný záujem, nestýkal sa s nimi a nepodieľal sa na ich každodennom živote. Odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne psychické ťažkosti maloletých detí, ktoré by sa spájali s ich súčasným priezviskom. V tejto súvislosti je potrebné podľa odvolacieho súdu upriamiť pozornosť na to, že zo zisteného skutočného stavu veci je preukázané, že maloleté deti nepociťujú skutočnú ujmu v súvislosti s ich priezviskom, preto nie je možné prijať záver, že by priezvisko spôsobovalo deťom vážnu ujmu. Je nutné konštatovať, že väzba rodič - dieťa je tvorená okrem iných skutočností aj spoločným priezviskom, ktoré tvorí isté puto medzi rodičom a dieťaťom. Je preto dôležité, a to vďaka faktu, že dieťa má právo na zachovanie a utváranie, respektíve prehlbovanie si väzieb s oboma rodičmi, aby v prípade absencie závažných dôvodov, ktoré, ako to bolo uvedené vyššie, nie sú v tomto prípade dané, nebolo priezvisko maloletých detí menené. Je v najlepšom záujme maloletých detí mať vytvorené pevné väzby na oboch rodičov a to zvlášť toho, ktorému deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, keďže jeho priamu väzbu s deťmi možno považovať v danej chvíli za zníženú, respektíve oslabenú vplyvom odlúčenosti.

22. Skutočnosť, že rodičia ukončili spolužitie, nie je automaticky závažným dôvodom pre zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené, a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená, resp. absentuje, čo je prípad danej veci. Takúto citovú väzbu je potrebné rozvíjať a upevňovať, a nie narúšať ju. K zmene priezviska, teda oslabeniu väzby a dieťaťa možno preto pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája, preto možno predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené vzhľadom na dlhodobosť existujúceho stavu, že by ešte mohli byť na prospech budovania väzby rodiča a dieťaťa. Predpokladá sa teda dlhodobý a absolútny nezáujem zo strany rodiča o dieťa. Odvolací súd dbá o zachovanie identity maloletého dieťaťa, preto na rozdiel od súdu prvej inštancie, aj z tohto dôvodu považuje návrh matky za nedôvodný. Odvolací súd nenašiel v danej veci tak závažný dôvod, pre ktorý by vyslovil súhlas súd na podanie žiadosti matky o zmenu priezviska.

23. V preskúmavanej veci bolo síce preukázané, že medzi otcom a deťmi sa dlhodobo nerealizuje osobný kontakt, avšak samotná absencia kontaktu, bez ďalších kvalifikovaných okolností (napr. násilie, nezáujem extrémnej povahy, ohrozenie záujmov detí), sama osebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa na zmenu priezviska. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že vzťah medzi otcom a deťmi sa neobnovil aj v dôsledku vážne konfliktného vzťahu rodičov a nedostatočnej spolupráce pri realizácii výchovného opatrenia. Predbežná správa poradensko-psychologického procesu poukazuje na narušenie dôvery medzi maloletou a psychologičkou po zásahu matky do komunikácie, čo objektívne znemožnilo pokračovanie poradenského procesu. Tieto okolnosti neboli súdom prvej inštancie náležite vyhodnotené vo vzťahu k otázke, do akej miery bola absencia kontaktu ovplyvnená správaním oboch rodičov.

24. Odvolací súd reflektoval názor maloletých detí v kontexte s , podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné dôsledne a citlivo zvážiť všetky okolnosti prejednávaného prípadu. Zisťovanie najlepšieho záujmu maloletých detí však nemôže byť redukované len na zistenie vôle alebo predstavy maloletých o zmene priezviska, ale názor maloletých detí má byť zohľadnený ako relevantný faktor pri rozhodovaní v ich najlepšom záujme tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Názor dieťaťa nemôže byť jediným a automaticky rozhodujúcim kritériom, najmä ak ide o otázku s trvalými identifikačnými dôsledkami.

25. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že deti vzhľadom na svoj vek nie sú plne schopné objektívne posúdiť konflikt rodičov a sú ovplyvniteľné postojom primárneho opatrovateľa. Súd prvej inštancie síce poukázal na rozumovú vyspelosť detí, avšak nedostatočne sa vysporiadal s rizikom ich možného nevedomého ovplyvnenia a s otázkou lojality voči matke, ktorá zabezpečuje ich každodennú starostlivosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena priezviska má symbolický aj psychologický rozmer a môže objektívne sťažiť budovanie budúceho vzťahu s biologickým rodičom, najmä ak tento rodič prejavuje deklarovanú snahu o obnovu kontaktu.

26. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že otázka priezviska maloletého syna nie je definitívne uzavretá do budúcna. Vzhľadom na jeho vek a stupeň rozumovej vyspelosti je zrejmé, že v blízkej budúcnosti nadobudne plnú spôsobilosť na právne úkony. Po dosiahnutí plnoletosti bude oprávnený podať žiadosť o zmenu priezviska samostatne, vo vlastnom mene, podľa , bez potreby súhlasu rodičov. V takom prípade bude jeho rozhodnutie výsledkom vlastnej autonómnej vôle, formovanej bez priamej závislosti od výkonu rodičovských práv a povinností, čo poskytne dostatočnú záruku, že pôjde o slobodné a zrelé rozhodnutie týkajúce sa jeho osobnej identity.

27. Najlepší záujem dieťaťa zahŕňa právo na zachovanie identity a rodinných väzieb k obom rodičom. Zmena priezviska v situácii, keď rodičovské práva otca neboli obmedzené ani pozbavené, a keď otec prejavuje záujem o obnovu vzťahu, predstavuje krok, ktorý môže fakticky oslabiť jeho rodičovskú pozíciu bez toho, aby boli vyčerpané iné prostriedky na podporu kontaktu. Skutočnosť, že deti vnímajú súčasného manžela matky ako blízku osobu, sama osebe neznamená, že je potrebné právne eliminovať identifikačné väzby k biologickému otcovi. Otcovstvo sa síce nepreukazuje priezviskom, avšak priezvisko je významným prvkom identity a rodinnej kontinuity.

28. Zhrnúc vyššie uvedené pristúpil odvolací súd k zmene výroku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , keďže dospel k záveru, že v danom štádiu neboli splnené podmienky pre zásah takej intenzity, akým je nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých detí, čo viedlo k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k zamietnutiu matkou podaného návrhu. Vykonané dokazovanie nepochybne potvrdilo, že otec maloletých má záujem stretávať sa s maloletými deťmi, má záujem podieľať sa na ich výchove a nie je možné konštatovať, že nejaví záujem o vývin, životný osud svojich detí. Odvolací súd má za to, že ponechanie doterajšieho priezviska nebude mať podstatný vplyv na psychický, fyzický či sociálny vývin maloletých a to ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle. Každé maloleté dieťa má predpoklady stotožniť sa tým priezviskom, ku ktorému je vhodne smerované,

podporované, ku ktorému dostane adekvátne vysvetlenia od svojho blízkeho okolia. Preto ak by k negatívnym vplyvom na maloleté dieťa predsa len dochádzalo, nedeje sa to primárne pôsobením priezviska ako takého, ale najmä vzťahmi v rodine, ktoré priezvisko môže reprezentovať. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že zamietnutie návrhu na zmenu priezviska nijako nebráni ďalšiemu vývoju vzťahov medzi účastníkmi a nevylučuje možnosť budúceho prehodnotenia situácie, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov. Prioritou však musí zostať vytvorenie podmienok pre reálne obnovenie kontaktu medzi otcom a maloletými deťmi a stabilizácia ich rodinných vzťahov.

29. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).