Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-95-2025.pdf
PDF · 118.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/95/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. januára 2026 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/146/2017 zo dňa 02. októbra 2025, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C. a poškodeného Bytového spoločenstva domu č. XXX, D. B. E. X, F. G. H., IČO: 31 922 937, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/146/2017 zo dňa 02. 10. 2025 bol obžalovaný A. B. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako predseda Bytového spoločenstva domu č. XXX, D. B. E. C. X, F. G. H., IČO: 31 922 937 v období rokov 2011 až 2013, potom ako bol dňa 02. 12. 2013 z tejto funkcie odvolaný na schôdzi vlastníkov bytov a po ukončení výkonu správy domu bol povinný odovzdať všetky finančné prostriedky bytového spoločenstva na účte v banke, ako aj v pokladni bytového spoločenstva, novému predsedovi I. J., G. XX. XX. XXXX, tak neurobil, hoci bol na vydanie chýbajúcej finančnej hotovosti listom zo dňa 27. 08. 2015 vyzvaný, napriek tomu však žiadne finančné prostriedky neodovzdal, pričom týmto konaním spôsobil Bytovému spoločenstvu domu č. XXX, D. B. E. C. X, F. G. H., škodu v celkovej výške 8.283,98 Eur.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Bytovému spoločenstvu domu č. XXX, D. B. E. X, F. G. H., IČO: 31 922 937, spôsobenú škodu vo výške 8.283,98 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku tohto poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že po poslednom vrátení veci odvolacím súdom okresnému súdu písomným podaním z 18. 06. 2025 predložil nové dôkazy, a to náhradné pokladničné knihy za r. 2011, 2012, 2013, pričom za každou z nich sa nachádzali nové pokladničné doklady, ktoré ešte neboli súčasťou trestného spisu. Išlo o účtovné doklady za žalované obdobie, ktoré sa podarilo obnoviť a ktoré nemala znalkyňa k dispozícii. Zároveň žiadal, aby súd uvedené účtovné doklady predložil znalkyni na doplnenie znaleckého dokazovania, resp. na vypracovanie dodatku k znaleckému posudku. Na výzvu súdu predložil aj disk so zálohovanými údajmi. Súd následne vykonal doplnenie dokazovania, a to každý jeden doklad, ktorý predložil, pričom sa súd oboznámil aj s vyjadrením B. E. zo spoločnosti FILIPO, s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že disk obžalovaného v r.
2013, 2014 nebolo možné sfunkčniť, pričom vzhľadom na pokročilejšie technológie ich bolo možné sfunkčniť v r. 2024 čiastočne, ale napriek tomu sa nepodarilo obnoviť všetky dáta na disku, ktorý bol vo vytopených priestoroch, kde sa nachádzalo aj účtovníctvo. Súd prvého stupňa napriek predloženým dokladom na hlavnom pojednávaní dňa 02. 10. 2025 uznesením odmietol vykonať doplnenie znaleckého dokazovania ako nadbytočné. Súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že vychádza zo znaleckého posudku č. 1/2023, ktorý vypracovala znalkyňa A. K. a ktorá v ňom konštatovala, že aj keď je pravdepodobné, že na údržbu bytového domu boli v každom roku použité nejaké finančné prostriedky, znalecký posudok z odvetvia účtovníctva musí obsah posudzovať výhradne v zmysle platného zákona o účtovníctve. Je potom nepochopiteľné, prečo ho súd zaviazal na náhradu škody vo výške 8.283,98 Eur, keď vychádza z tvrdenia znalkyne, že na údržbu bytového domu pravdepodobne boli v každom žalovanom roku použité nejaké finančné prostriedky. Reálne ho súd neuznal vinným z dôvodu, že by si prisvojil finančné prostriedky vo výške 8.283,98 Eur, ale uznal ho vinným preto, že neviedol účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. v platnom znení. V ďalšej časti odvolania uviedol, že všetky doplnené doklady z čiastočne obnovených dát boli identifikované a verifikované podľa požiadaviek okresného súdu na hlavnom pojednávaní 02. 10. 2025, a napriek tomu, že sa jedná o účtovné doklady spĺňajúce parametre podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a sú zaúčtované v doplnených náhradných pokladničných knihách 2011, 2012 a 2013 podľa § 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, tak ich okresný súd odmietol uznať. Napriek tomu, že sa jedná o účtovné doklady rovnakých parametrov ako tie, ktoré sú už v pokladničných knihách uznané a uznali ich v svojich znaleckých posudkoch aj znalkyňa p. E. a dokonca znalkyňa p. K. niekoľko takých aj doplnila. Z odôvodnenia súdu ale nevyrozumel, v čom sú odlišné od tých, ktoré už sú uznané. Poškodený spochybňoval použitie materiálov v bytovom dome, ako príklad uviedol bezpečnostné sklo v hodnote 200,- Eur, ktoré sa podľa neho nikde v spoločných častiach bytového domu nenachádza. V tom čase sa na dome nachádzalo 48 balkónov, každý približne s výplňami o ploche 2,5 m2, čo predstavuje na dome spolu 120 m2 bezpečnostného skla. Taktiež sa bezpečnostné sklo nachádzalo na dverách do kočikárne, takže toto tvrdenie poškodeného je nepravdivé, zavádzajúce. Je síce pravda, že v tom období mal živnosť, avšak za roky 2011 až 2013 nemal ani jednu výdavkovú položku cez pokladňu. Všetky výdavky boli realizované výlučne cez účet a jednalo sa výlučne o platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne, platby za účet v banke a za mobil. V tom období mal aj spoločnosť s ručením obmedzeným, ale tá mala účtovníctvo vedené účtovníčkou a všetky doklady boli u nej, a taktiež táto spoločnosť využívala platby kartou. Takže ani tu nemal aké doklady použiť na účel ako uviedol poškodený, a keby ich aj mal a chcel by som ich použiť, ako to podsúva poškodený, asi by s nimi nečakal 11 rokov. Nové doklady získané z obnovených dát v hodnote 5.899,42 Eur, čo predstavuje 74,94% zo všetkých nových dokladov, má neoddeliteľný súvis s bytovým spoločenstvom. Ďalej poukázal na to, že pri identifikácii dokumentov nachádzajúcich sa na disku majú dátum 17. 06. 2024, teda dátum, kedy sa mu malo podariť obnoviť poškodené dáta. Dátum 17. 06. 2024 majú teda adresáre, ktoré pri kopírovaní nadobúdajú dátum, kedy sú kopírované. Samotné dokumenty si pri kopírovaní zachovávajú pôvodný dátum vytvorenia, takže na disku, na ktorý bola urobená záloha čiastočne obnovených dát z poškodeného disku z diskového poľa, sú dokumenty s najnovším dátumom z roku 2013 a staršie. Vytvára sa dojem, že ukladal súbory ohľadom bytového spoločenstva povrchne na nejaký externý disk, avšak súbory boli ukladané na diskové pole (úložisko), čo v tomto prípade boli dva disky, na ktoré sa súčasne zrkadlovo zapisovalo to isté, aby ak dôjde k poškodeniu jedného z diskov, aby dáta boli zachované na druhom. Vytopením však došlo k poškodeniu oboch diskov. Poukázal tiež na to, že keďže v tom čase nemal potrebné doklady, nemohol vyhotoviť ani ich súpis pre exekútorku. Rovnako však ani poškodený neurobil súpis dokladov, ani pri ich preberaní od exekútora, ani pri odovzdávaní dokladov spoločnosti Bytspol, a ani pri preberaní dokladov od spoločnosti Bytspol. Ako chce preukázať poškodený, že to, čo on odovzdal u exekútorky, je naozaj to, čo uviedol v náhradných pokladničných knihách. Na viacerých miestach rozsudku sa uvádza, že neviedol v rokoch 2011 až 2013 účtovníctvo, a to napriek tomu, že viacero dôkazov svedčí o opaku. Za rok 2011 bolo urobené a vyplatené vyúčtovanie, čo bez vedenia účtovníctva nie je možné, za rok 2011 a 2012 boli podané daňové priznania, čo bez vedenia účtovníctva nie je možné, za rok 2013 bola vypracovaná finančná bilancia za obdobie 1-6/2013, čo bez vedenia účtovníctva taktiež nie je možné. Tieto dôkazy svedčia o tom, že účtovníctvo v tomto období muselo byť vedené, len sa bohužiaľ z dôvodu vytopenia nezachovalo. Čo sa týka samotného vytopenia účtovných dokladov, tak súd nepripúšťa svedectvo jeho mamy D. L., ktorá potvrdila priamo na súde, že bola očitým svedkom vytopenia tohoto priestoru. Súd nepripúšťa svedectvo jeho partnerky D. M., ktorá v čestnom prehlásení z 12. 04. 2017 okrem iného uviedla, že bola svedkom vytopenia tohoto priestoru a poškodenia písomnej a digitálnej dokumentácie bytového spoločenstva, ktorá bola umiestnená v tomto priestore. Taktiež uvádza, že sa osobne zúčastnila odstraňovania dôsledkov tohoto zatekania. Súd neprikladá absolútne žiadnu váhu fotodokumentácii, ktorá zachytáva dôsledky tohoto zatekania. Súd neberie do
úvahy ani to, že zatekanie priznal aj predchádzajúci predseda p. M., aj nasledujúci predseda p. J., ktorý zároveň bol aj predchádzajúcim nájomníkom tohoto priestoru. Keby o zatekaní mal vedomosť, tak by dokumenty spoločenstva neskladoval v tej miestnosti a neexistovalo by toto konanie. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby vo veci rozhodol sám tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj poškodený, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojej splnomocnenkyne v podstate tým, že, znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2023 (A. K.), mala posúdiť, či obžalovaný doložil na odvolacom súde doklady, ktoré môžu mať vplyv na výšku vyčíslenej škody zo strany poškodeného, t.j či sa jedná o doklady nové, s ktorými predchádzajúca znalkyňa (znalecký posudok č. 4/2017) nemohla disponovať. Na túto otázku odpovedala znalkyňa tak, že doklady predložené obžalovaný v odvolacom konaní sú totožné s dokladmi nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise aj v znaleckom posudku č. 4/2017, teda sa nejedná o žiadne nové listinné dokumenty. Obžalovaný na pojednávaní ani počas znaleckého dokazovania ničím nepreukázal, že vyplatil preplatky z vyúčtovania za r. 2011 aj vlastníkom bytov č. 6, 16, 20, 24 a 38. Stále tvrdí, že účtovné doklady boli vytopené, avšak u súdnej exekútorky v zápise uviedol, že odovzdal všetky účtovné doklady za obdobie r. 2010 až 2013, aj tie zamokrené. Tieto neskôr boli spoločnosťou Bytspol vysušené, spracované a zatriedené podľa obsahu, teda náhradné pokladničné knihy boli vyhotovené pri kontrole týchto dokladov členmi rady bytového spoločenstva a sú z účtovného hľadiska relevantné. Preto schodok zistený znalkyňou v znaleckom posudku č. 4/2017 vo výške 14.744,45 Eur je správny. Podľa názoru poškodeného prvostupňový súd pokladal tvrdenia obžalovaného, že preplatky vlastníkom bytov č. 6, 16, 20, 24 a 38 vyplatil za postačujúce, bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, listiny alebo svedeckej výpovede a bez ďalšieho potom ponížil výšku spôsobenej škody na sumu 8.284,08 Eur. Poukázal tiež na fakt, že obžalovaný spôsobil poškodenému ďalšiu škodu vo výške nezaplateného ušlého nájmu spoločnosťou DIGI SLOVAKIA a to celkom vo výške 2.267,28 Eur, pretože od r. 2006 spoločnosti nezasielal faktúry za užívanie – nájom nebytového priestoru v bytovom dome č. XXX, pričom doklady o tejto skutočnosti boli doložené do spisu. V ďalšej časti odvolania namietal odborné vyjadrenie č. 156/2020 zo dňa 16. 10. 2020, vyhotovené znalcom A. A. C., (nachádza sa v spise) za účelom určenia nákladov účelne vynaložených na opravu strechy domu č. XXX, ktorú mal podľa vyjadrenia obžalovaného tento zrealizovať v r. 2012. Znalec náklady vyčíslil na sumu 5.358,75 Eur, ktorú sumu súd akceptoval a výšku škody zistenú znaleckým posudkom č. 4/2017 vo výške 14.744,45 Eur o túto sumu ponížil, t.j. poškodenému priznal náhradu škody vo výške 9.385,70 Eur. Obžalovaný opätovne nepredložil žiadne dôkazy o tom, že nakúpil materiál na opravu strechy, ani že za opravu zaplatil konkrétne plnenie. Prvostupňový súd však na túto skutočnosť neprihliadal. Záverom vo vzťahu k novým predloženým účtovným dokladom zo strany obžalovaného získaných z obnoveného disku uviedol, že tieto boli konzultované so spoločnosťou Bytspol s.r.o., ktorá vedie účtovníctvo bytového domu, pričom táto spoločnosť konštatovala, že kópie účtovných dokladov dodatočne doložených obžalovaným sú účelovo vygenerované, nie sú vedené v pokladničných knihách ako príjmové a výdavkové doklady a teda nie sú hodnovernými účtovnými dokladmi. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade škody považuje za nesprávne, pretože závery znaleckého posudku č. 4/2017 zo 04. 04. 2017 preukázali výšku vzniknutej škody na strane poškodeného vo výške 14.744,45 Eur relevantným spôsobom, ktorú skutočnosť potvrdila aj znalkyňa v posudku č. 1/2023. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výrok o náhrade škody a obžalovanému uložil povinnosť túto nahradiť poškodenému vo výške 14.744,45 Eur.
K podanému odvolaniu poškodeného sa písomne vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu, kedy zotrval na svojich tvrdeniach a obhajobe, že predložil nové účtovné doklady, na rozdiel od iných má aspoň základné vzdelanie v oblasti účtovníctva, odborné vyjadrenie A. C. nemohol nijako ovplyvniť, keďže sa s ním stretol prvýkrát až na hlavnom pojednávaní, a spoločnosť Bytspol asi neobdŕžala od poškodeného všetky podklady, alebo si ich poriadne nepreštudovala, lebo všetky doplnené doklady boli zároveň doplnené (zaúčtované) do doplnených náhradných pokladničných kníh, ktoré sú súčasťou spisu. Všetky doplnené účtovné doklady spĺňajú kritéria účtovných dokladov podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a sú zaúčtované v rovnakých pokladničných knihách. aké vyhotovil aj poškodený. Ak sú teda akceptované pokladničné knihy poškodeného, musia byť akceptované aj pokladničné knihy obžalovaného, ale tu okresný súd pristupuje odlišne. Záverom uviedol, že je presvedčený, že všetky poníženia škody sú správne a opodstatnené, dokonca je presvedčený, že
súdu boli z jeho strany predložené ďalšie opodstatnené dôkazy, ktoré preukazujú jeho nevinu, a to, že poškodenému žiadnu škodu nespôsobil.
Napokon k odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj splnomocnenkyňa poškodeného, keď v podstate uviedla, že ako predseda a účtovník spoločenstva bol okrem iného povinný viesť účtovnú agendu, archív písomností, dokladov, zmlúv, zápisníc zo zhromaždení atď., a túto primeraným spôsobom uskladniť tak, aby nedošlo k jej poškodeniu. Finančné prostriedky spoločenstva bol povinný viesť na účte v banke. Dôvodom odvolania z funkcie predsedu bola skutočnosť, že nezaplatil faktúry za planenia poskytované s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, nebolo spracované vyúčtovanie za rok 2012 a boli zistené iné pochybenia. Preto rada spoločenstva navrhla odvolanie obžalovaného z funkcie predsedu, čo sa stalo 02. 12. 2013. Týmto okamihom vznikla obžalovanému povinnosť odovzdať bez zbytočného odkladu celú agendu spoločenstva (doklady, pečiatky, kľúče od spoločných priestorov, hotovosť v pokladni) novozvolenému predsedovi, avšak ostal nečinný. Ďalej poukázala na chronologický sled ďalších udalostí, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a obsahu spisového materiálu, že všetky účtovné doklady, aj tie zničené, vydal až na základe exekučného príkazu, nikdy v rozhodnom období nespomenul, že došlo k vytopeniu priestorov, kde mal uskladnené účtovné doklady, že po rokoch začal predkladať novoobjavené účtovné doklady, ktoré sa mu podarilo zachrániť z pevného disku, avšak ako vyplýva z vyjadrenia spoločnosti Bytspol, kópie účtovných dokladov dodatočne doložených obžalovaným sú účelovo vygenerované, nie sú vedené v pokladničných knihách (ako príjmové a výdavkové doklady) a teda nie sú hodnovernými účtovnými dokladmi. Na základe uvedeného preto splnomocnenkyňa poškodeného zotrvala na vlastnom odvolaní a navrhla, aby odvolací súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 14.744,45 Eur.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázala na to, že vo veci bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie a okresný súd sa so všetkými skutočnosťami náležite vysporiadal, ako aj so spornými dokladmi, ktoré dodatočne predložil obžalovaný a prečo ich nebolo možné akceptovať. Taktiež sa vysporiadal aj s otázkou výšky spôsobenej škody a s týmto rozsudkom okresného súdu sa v plnej miere stotožnila, preto navrhla, aby krajský súd odvolanie obžalovaného aj poškodeného ako nedôvodné zamietol.
Splnomocnenkyňa poškodeného na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní, podľa jej názoru bola výška spôsobenej škody zo strany obžalovaného relevantne preukázaná, preto požiadala, aby bol súdom zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu vo výške 14.744,45 Eur.
Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia taktiež zotrvala na podanom odvolaní a požiadala, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že oslobodí obžalovaného spod obžaloby.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a opätovne poukázal na to, že dodatočne predložil relevantné účtovné doklady, na základe ktorých bola ponížená výška spôsobenej škody až na sumu 396,97 Eur. Tieto doklady sú relevantné, sú spojené s prevádzkou bytového spoločenstva za roky 2011 až 2013, on ich dodatočne nevyrábal, boli získané z obnoveného disku. Preto požiadal, aby bol po zrušení napadnutého rozsudku oslobodený spod obžaloby.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodeného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného a poškodeného nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a náhrade škody. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 32 – 38), s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Okresný súd taktiež rešpektoval právny názor, ktorý bol vyjadrený v predchádzajúcich dvoch uzneseniach krajského súdu, ktorými boli zrušené pôvodné rozsudky okresného súdu a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku po tom, ako bol odvolaný z funkcie predsedu bytového spoločenstva, napriek písomnej výzve zo dňa 27. 08. 2015 na vydanie finančnej hotovosti žiadne finančné prostriedky neodovzdal, čím spôsobil celkovú škodu vo výške 8.283,98 Eur. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Aj krajský súd musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní preukázali, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Na tomto mieste krajský súd úvodom konštatuje, že pôvodne bol skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, okresný súd však už pred vyhlásením prvého odsudzujúceho rozsudku v tejto veci zmenil právnu kvalifikáciu skutku na prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, z čím sa krajský súd v plnej miere stotožnil. Podstatou tohto protiprávneho konania totiž je, že vznikla škoda, a nie, či sa páchateľ uvedeným konaním obohatil. Okresný súd na str. 37 – 38 napadnutého rozsudku podrobne rozviedol, prečo zmenil právnu kvalifikáciu skutku, a ktoré povinnosti pri správe cudzieho majetku obžalovaný porušil, čím došlo k vzniku škody, preto by bolo na tomto mieste nadbytočné uvedené závery opakovať. Obžalovaný vedomý si povinnosti riadne viesť účtovníctvo bytového spoločenstva (podľa vlastného vyjadrenia absolvoval aj kurz vedenia účtovníctva) toto v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov neviedol, následkom čoho na výzvu na vydanie finančnej hotovosti nebol schopný splniť, žiadne finančné prostriedky novému predsedovi bytového spoločenstva neodovzdal, čím došlo k spôsobeniu škody uvedenej v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Trestného zákona.
Zhrnúc obhajobné námietky obžalovaného prezentované v podanom odvolaní krajský súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania bez rozumných pochybností jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný po tom, ako bol odvolaný z funkcie predsedu bytového spoločenstva napriek viacerým výzvam odmietol odovzdať účtovníctvo spoločenstva, toto vydal až v rámci exekučného konania, pričom pri zápisničnom odovzdávaní účtovných dokladov uviedol, že odovzdal všetky dokumenty a veci, ktorými disponoval, čo potvrdil aj v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadrením, že všetky doklady, podklady, ktoré mal predložil znalcovi, keďže vo veci sa vykonalo aj pomerne rozsiahle znalecké dokazovanie. Obžalovaný do odovzdania účtovných dokladov súdnej exekútorke nikdy nespomenul, že došlo k vytopeniu priestorov, v ktorých mal účtovné doklady uskladnené, a odovzdal všetky, ktorými disponoval, teda aj tie poškodené. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek znehodnoteniu účtovných dokladov nový správca bytového spoločenstva (BytSpol, s.r.o.) všetky účtovné doklady dokázal vysušiť a dalo sa s nimi manipulovať, teda všetky doklady spracovali, žiaden z nich nebol poškodený natoľko, aby nebol čitateľný, z dokladov sa teda dalo použiť všetko. Svedkovia N. O., P. A. navyše vypovedali, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného, že účtovné doklady zatiekli
v jeseni roku 2013, tak do septembra 2014 by boli všetky plesnivé, pričom to vyzeralo, ako keby to bolo do niečoho namočené, vyzeralo to ako čerstvý stav namočenia. Svedkyňa P. A. ďalej potvrdila, že po predložení účtovných dokladov bolo zistené, že pokladničná kniha sa posledné roky neviedla. Tiež bolo preukázané, že finančné prostriedky neboli vedené na účte v banke, v dokladoch sa nenašlo, že by sa peniaze odvádzali do banky, pričom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov sa prikazuje, aby sa mesačné platby od vlastníkov bytov odvádzali na bankový účet. V dokladoch sa síce nachádzali príjmové pokladničné doklady, avšak sa v nich nenachádzali výdavkové pokladničné doklady.
Ďalej vo vzťahu k novým účtovným dokladom, ktoré obžalovaný predložil na hlavnom pojednávaní, ktoré sa mu podľa jeho vyjadrenia podarilo získať obnovením externého disku aj krajský súd konštatuje, že znaleckým posudkom č. 1/2023 bolo jednoznačne preukázané, že účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi a účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Účtovnými knihami sú peňažný denník, kniha záväzkov, kniha pohľadávok, pričom tieto dokumenty, hoci ich obžalovaný bol povinný viesť, nepredložil. Z tohto dôvodu znalkyňa konštatovala, že pre absenciu účtovných kníh a dokladov nie je možné overiť výšku záväzkov. Preto by predloženie uvedených dokladov pri pokračujúcej absencii účtovných kníh nebolo možné posúdiť, či išlo o oprávnené výdavky vynaložené z fondu prevádzky, údržby a opráv. Krajský súd v tejto súvislosti ešte poznamenáva, že obžalovaný už v minulosti v rámci odvolacieho konania predkladať ďalšie, podľa jeho vyjadrenia nové účtové doklady, ktoré sa mu podarilo získať, avšak po doplnení dokazovania bolo preukázané, že nešlo o nové účtovné doklady, ale tie, ktoré už mala znalkyňa k dispozícii a boli zahrnuté do znaleckého dokazovania.
A napokon, v zmysle záverov vykonaného dokazovania, keď bolo preukázané, že boli vykonané nejaké rekonštrukčné práce na streche bytového domu (čo vyplynulo z odborného vyjadrenia č. 156/2020), ako aj v zmysle záverov znaleckého posudku č. 1/2023, v ktorom znalkyňa uviedla, že škoda by mala byť ponížená o sumu 1.101,62 Eur, okresný súd správne znížil výšku škody na sumu 8283,98 Eur ( z pôvodnej sumy 14.744,45 Eur).
Okresný súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a teda že vina obžalovaného bola v tomto konaní jednoznačne preukázaná, a to bez akýchkoľvek rozumných pochybností, pričom vykonal a vyhodnotil dôkazy svedčiace nielen v neprospech obžalovaného, ale aj v jeho prospech.
Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalovaný skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, svojim obsahom potom nenapĺňa žiadny odvolací dôvod podľa § 321 Trestného poriadku. Všetky vykonané dôkazy totiž tvoria uzavretú reťaz jednotlivých dôkazov, logicky na seba nadväzujúcich, po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovaného
bola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.
Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného trestného činu. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu.
Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Krajský súd opätovne uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, výchovný trest, keďže nie je spojený s odňatím slobody obžalovaného a je uložený pri dolnej hranici trestnej sadzby, a zohľadňuje aj celkovú dĺžku trestného konania. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu poškodeného krajský súd uvádza, že tak ako bolo uvedené vyššie, po vykonanom dokazovaní bolo odborným vyjadrením a znaleckým posudkom preukázané, že nejaké finančné prostriedky zo strany obžalovaného boli vynaložené (či už v rámci rekonštrukcie strechy bytového domu, alebo v rámci údržby bytového domu), preto správne zo strany okresného súdu došlo k zníženiu výšky spôsobenej škody na sumu 8.283,98 Eur. Ani krajský súd nezistil v tomto smere žiadne pochybenie zo strany okresného súdu, a navyše, bolo taktiež preukázané, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom je vedené civilné konanie pod sp .zn. 5C/413/2015 o zaplatenie 15.281,70 Eur s príslušenstvom, kde navrhovateľom je poškodený a odporcom obžalovaný, pričom toto konanie bolo uznesením zo dňa 18. 12. 2017 prerušené do právoplatného skončenia tohto trestného konania.
Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odvolanie poškodeného nie je dôvodné, výška spôsobenej škody zo strany obžalovaného bola okresným súdom správne preukázaná a upravená, preto krajský súd odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietol.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie obžalovaného a poškodeného ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.