Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/2/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Alektum Capital II AG, IČ: CHE-496.825.067, so sídlom Gubelstrasse 24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, právne zastúpeného: Momentum legal s. r. o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 272,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -72 zo dňa 29. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (výrok II.).

1.1 Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na to, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), dospel k záveru, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa v znení neskorších predpisov, resp. v znení neskorších predpisov, t.j. žalobca nepreukázal existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a ani jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému na adresu trvalého pobytu tak, aby sa predmetná výzva mohla dostať do jeho dispozičnej sféry.

1.2 Pre bližšie zdôvodnenie uviedol, že špecifický proces postúpenia pohľadávky týkajúcej sa zmluvy o poskytovaní verejných služieb v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným upravovalo ustanovenie o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je podmienkou postúpenia pohľadávky podnikom písomná výzva na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie, adresované účastníkovi, na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Tiež poukázal na to, že podmienky postúpenia pohľadávky ustanovuje aj priamo v znení neskorších predpisov, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa neplatný. Preto uzavrel, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok v znení neskorších predpisov pre platné postúpenie pohľadávky, keď bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a jej doručenie, resp. jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému, potom je

postúpenie pohľadávky na inú spoločnosť (t.j. v danom prípade z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu) neplatné a tento nedostatok znamená absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom spore. 1.3 Keďže žalobca nepreukázal, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaného – spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu v súvislosti s vedeným konaním mali vzniknúť nejaké trovy. 2. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov vymedzených v ust. ; ďalej aj „CSP“ (t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), (t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a (t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

2.1.

Žalobca v prvom rade zopakoval skutkové okolnosti uplatnenia nároku voči žalovanému na súde a priebeh konania, t.j. že medzi spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o., a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.11.2020 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní VS“), ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných služieb pre žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb. Medzi O2 Slovakia a žalovaným bola taktiež uzatvorená aj Kúpna zmluva č. 2401159057 zo dňa 13.11.2020, ktorej predmetom bola povinnosť O2 Slovakia dodať žalovanému telekomunikačné zariadenia a záväzok žalovaného tovar prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Spoločnosť na základe týchto zmlúv poskytovala žalovanému predmetné služby a zariadenia, za ktoré mu boli vystavené faktúry spolu v celkovej výške 272,88 Eur, ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. Medzi spoločnosťou O2 Slovakia a žalobcom došlo následne k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 5403 zo dňa 07.04.2022. Žalobca uvedenú zmluvu doložil do súdneho registra č. Okresného súdu Banská Bystrica a súčasne v žalobe na tento register odkázal. Konajúci súd zamietol žalobu v celom rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania oprávnenosti uplatňovaného nároku a platného postúpenia pohľadávky v súvislosti s preukázaním svojej aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v tomto spore. 2.2. V nadväznosti na uvedené ďalej uviedol, že ustanovenie § 43 ods. 13 ZoEK, konkrétne prvá veta, obsahuje viacero podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k platnému postúpenia pohľadávky z podniku na tretiu osobu. Prvou z nich je existencia písomnej výzvy podniku, ktorej obsahom má byť vyzvanie žalovaného na úhradu dlžného peňažného záväzku. Ďalšou podmienkou je preukázanie toho, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom v prípade doručovania obyčajnou zásielkou postačuje aj preukázanie fikcie doručenia. Treťou podmienkou platného postúpenia pohľadávky podľa tohto ustanovenia je nutnosť uplynutia nepretržitej doby 90 dní, v rámci ktorej je žalovaný v omeškaní s plnením jeho peňažnej pohľadávky voči podniku. Dôsledkom toho, že si žalovaný nesplnil svoj dlh do dňa splatnosti jednotlivých faktúr, je skutočnosť, že si dlh nesplnil včas. Dostal sa teda do omeškania ako uvádza § 43 ods. 13 ZoEK, ktoré dokonca presiahlo lehotu 90 dní. Túto skutočnosť žalobca preukazoval tým, že splatnosť poslednej vystavenej a neuhradenej faktúry č. 1490808174 nastala dňa 13.07.2021. Výzva na úhradu bola žalovanému odoslaná dňa 07.02.2022, ktorá ho upozornila, že v prípade, ak neuhradí dlžnú sumu, spoločnosť O2 Slovakia pohľadávku postúpi, pričom sa O2 Slovakia vrátila dňa 09.02.2022 späť z dôvodu „adresát je neznámy“. Následne v dôsledku omeškania žalovaného, ktorý bol počas doby 90 dní zároveň vyzvaný na úhradu, došlo k postúpeniu pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok. Skutočnosť, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanému bola preukázaná prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Uvedené žalobca riadne preukázal už pri podaní žaloby, kedy Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou č. 1 riadne doložil do registra Okresného súdu Banská Bystrica č. (k uvedeným tvrdeniam žalovaný predložil spolu s odvolaním nasledovné listiny: 1. Výzva na úhradu dlhu zo dňa 07.02.2022, 2. Vrátená obálka k Výzve na úhradu dlhu zo dňa 07.02.2022, 3. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 5403 zo dňa 07.04.2022 spolu s Prílohou č. 1). 2.3. Pokiaľ konajúci súd v rozsudku zároveň uviedol, že žalobca nepredložil doklady o prevzatí listín žalovaným, resp. o tom, že sa dostali do dispozície žalovaného, žalovaný namietal, že listiny „Predžalobná upomienka zo dňa 12.07.2021“ a „Upomienka za neuhradené faktúry zo dňa 23.03.2021“

boli žalovanému doručované v súlade s čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti O2 Slovakia (ďalej len „Všeobecné podmienky O2“). Oznámenie bolo žalovanému doručované subjektom povereným doručovaním, t. j. poštou. Pokiaľ súd v rozsudku namietal nepredloženie dokladu o prevzatí Oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia a výzvy na úhradu dlhu zo dňa 25.05.2023 (ďalej len „Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“), resp. to, či sa dostalo do dispozície žalovaného, žalobca uviedol, že doklad o doručení Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia bol uložený v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod č.: . Pre hospodárnosť odvolacieho konania predložil predmetný podací hárok k Oznámeniu o prevzatí právneho zastúpenia, kde sa nachádza meno žalovaného spolu s doručovacou adresou (dôkaz: 5. Podací hárok zo dňa 30.05.2023). Žalobca na základe uvedených skutočností trval na dôvodnosti svojho nároku čo do dôvodu a výšky, majúc za to, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom. 2.4. Taktiež namietal, že zo strany súdu prvej inštancie nebol žiadnym spôsobom vyzvaný na doplnenie žaloby napriek tomu, že vzhľadom na jej zamietnutie a odôvodnenie rozsudku súd považoval žalobu za neúplnú. Žalobca bol preto v domnienke, že konajúci súd má jeho aktívnu vecnú legitimáciu preukázanú, nakoľko ide o elementárny predpoklad pre priznanie nároku a v prípade, že absentuje, súd mu túto skutočnosť mal vo výzve vytknúť a vyzvať ho na jej doplnenie, čím by si splnil svoju povinnosť na základe ustanovenia . V tomto smere žalobca poukázal na dve z viacerých výziev civilných súdov v obdobných konaniach, kde na strane žalobcu bola totožná osoba, v rámci ktorých civilný súd vyzval žalobcu na doloženie výzvy na úhradu, resp. preukázanie postupu podľa ZoEK. Keďže ho súd na doplnenie žaloby nevyzval, nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces v zmysle . Rovnako tak na základe uvedeného mal žalobca súčasne za to, že konajúci súd podľa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne nevzal do úvahy dôkazy uložené v súdnom registri. Podľa žalobcu súd zároveň v zmysle ods. ods. 1 písm. h) nesprávne interpretoval obsah právnej normy obsiahnutej v ustanovení ZoEK, v dôsledku čoho nepriznal žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a ním podanú žalobu zamietol.

2.5.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, pričom žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ í s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ako vecne správny potvrdil. 5. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní vnesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania. 6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že

v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (). 7. Odvolací súd potom podrobne preskúmajúc všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, sa v plnej miere stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). V tomto kontexte odvolací súd akcentuje, že v prvoinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 8. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné: 9. Podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoEK“) ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 10. Popri všeobecnej právnej úprave postúpenia obsiahnutej v ( re určité druhy pohľadávok v osobitných právnych predpisoch stanovené špecifické kritéria a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a podmienkam ich platného postúpenia tretej osobe. Osobitný režim postúpenia týchto pohľadávok je odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii, resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je spravidla odôvodnený špecifickým postavením niektorého z účastníkov tohto zmluvného záväzkového vzťahu. Takýto osobitný proces postúpenia pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb upravuje (vyššie citovaný), ktorý (ako uvádza aj samotný odvolateľ) ako prvoradú podmienku postúpenia pohľadávky podnikom určuje písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá musí predchádzať postúpeniu, a ktorá predstavuje upozornenie adresované účastníkovi na existenciu jeho neuhradeného záväzku. Ak potom k splneniu pohľadávky nedôjde ani do 90 dní, môže ju podnik postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Je nutné si uvedomiť, že ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia je sankcionovaný neplatnosťou podľa v spojení s . 11. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu netvrdil, ani neoznačil konkrétne dôkazy preukazujúce splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ZoEK. V návrhu po skutkovej stránke len pomerne stručne uviedol, že spoločnosť O2 Slovakia s.r.o. uzatvorila so žalovaným zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia, pričom za tieto služby/zariadenia boli žalovanému vyúčtované faktúry v celkovej výške 272,88 Eur, ktoré neboli uhradené. Spoločnosť následne predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu, ktorý vyzval prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na jej úhradu, avšak bezvýsledne. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobca k návrhu pripojil celkom 11 príloh a odkaz na bližšie nešpecifikovanú prílohu založenú v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica č. , pričom osobitná výzva podniku podľa ZoEK (tak ako to vyplýva z príloh tohto podania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu) medzi nimi sa nenachádzala. Tento dôkaz (výzvu osobitne poučujúcu žalovaného o možnosti postúpenia pohľadávky) žalobca predložil až v odvolacom konaní. 12. Je teda nepochybné, že splnenie podmienok podľa vyššie citovaného ust. ZoEK žalobca skutkovo tvrdí a preukazuje až v odvolacom konaní, keď v rámci odvolania ako dôkaz o platnom postúpení pohľadávky predložil predmetnú výzvu právneho predchodcu adresovanú žalovanému zo dňa 07.02.2022, „Zoznam zásielok“ potvrdený Slovenskou poštou, a.s., vrátenú poštovú obálku adresovanú žalovanému s dátumom jej podania na poštovú prepravu 07.02.2022 a vyznačeným dôvodom vrátenia dňa 09.02.2022 „adresát je neznámy“, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.04.2022 s Prílohou č. 1 a Všeobecné podmienky O2. Výzva zo dňa 07.02.2022 spolu s dokladom o jej reálnom odoslaní žalovanému pritom nebola súčasťou spisu v konaní pred súdom prvej inštancie. Je teda zrejmé, že zo strany žalobcu ide o tvrdenie nových skutočností a predkladanie nových dôkazov, pre ktorých uplatnenie platia v odvolacom konaní obmedzenia uvedené v (novoty v odvolacom konaní). V uvedenej právnej veci potom platí, že použitie žalobcom v odvolaní tvrdených a doložených

prostriedkov procesného útoku je vylúčené (/ ), pretože žalobca ich mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalobcom nebola tvrdená (a ani odvolacím súdom zistená) ani jedna výnimka zo zákazu uvádzania novôt v odvolacom konaní podľa Aj v zmysle zásady „len bdelým, nie spiacim, patrí právo“ je potrebné vnímať skutočnosť, že je povinnosťou žalobcu (a nie súdu) skutkovo jasným a jednoznačným spôsobom vymedziť uplatňovaný nárok tak, aby ho súd mohol právne kvalifikovať a súčasne predložiť listinné dôkazy, ktoré ním uvedené skutočnosti osvedčujú. Je právom žalobcu obrátiť sa so svojím nárokom na súd, avšak zároveň je jeho povinnosťou byť na spor „pripravený“ tak, že už v čase podania žaloby (návrhu na vydanie platobného rozkazu) je schopný prezentovať také rozhodné skutkové okolnosti, ktoré umožnia súdu jeho nárok posúdiť a súčasne predložiť také listinné dôkazy, ktoré jeho nárok osvedčujú. Žalobca je pritom v súdnych sporoch „skúsený“ (uvedené vyplýva nepochybne aj z toho, že v odvolaní poukazuje na obdobné procesné situácie v iných konaniach, keď už uvedené ho malo viesť k vyššej miere „opatrnosti“) a súčasne zastúpený advokátom, preto musí niesť zodpovednosť za prípadné zanedbanie procesných povinností, ktoré zákon s jeho účasťou v spore ako sporovej strany spája. V tomto kontexte je nutné poukázať aj na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie, pričom sa ho nezúčastnil (svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania) a existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky považoval vzhľadom na ním predložené dôkazy za preukázanú a nespornú. Súd na pojednávaní postupoval podľa ust. a žalobca mohol prostredníctvom svojho právneho zástupcu (pokiaľ by sa ten pojednávania zúčastnil) uplatňovať príslušné procesné prostriedky, t.j. uvádzať skutkové tvrdenia, dôkazy, resp. návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, námietky, právne závery, argumenty a vysvetlenia, ktoré však uplatnil až v podanom odvolaní.

14. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní snaží svoje pochybenie spočívajúce v nedostatočnom preukázaní aktívnej vecnej legitimácie predložením relevantných dôkazov už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie (keď s povinnosťou a bremenom tvrdenia je nevyhnutne spojená dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno každej sporovej strany, pozn.) zhojiť argumentáciou o údajnej nesplnenej povinnosti súdu prvej inštancie vyzvať ho na doplnenie žaloby príslušnými dôkazmi podľa , s uvedeným sa odvolací súd nestotožnil. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa , pretože žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu) netrpela nedostatkami uvádzanými v predmetnom ustanovení. Z návrhu žalobcu bolo jasné, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, nešlo o podanie neúplné či nezrozumiteľné, a preto žaloba netrpela nedostatkami, ktoré by akokoľvek bránili súdu prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť. Uvedenú odvolaciu argumentáciu nepodporujú ani žalobcom predložené výzvy iných okresných súdov (výzva Mestského súdu Košice zo dňa 08.01.2024 či Okresného súdu Levice zo dňa 02.10.2023) k preukázaniu splnenia podmienok podľa ZoEK. Práve naopak (tak ako už bolo uvedené), z uvedeného možno konštatovať, že žalobca, ktorý vedie viacero skutkovo a právne obdobných sporov má vedomosť o tom, aké skutkové tvrdenia a aké dôkazy je potrebné z jeho strany predložiť pre (prípadný) úspech v spore. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v tejto veci vydané dňa 29.05.2025. Možno teda uzavrieť, že napriek tomu, že žalobcovi museli byť z iných konaní známe pochybnosti súdov prvej inštancie ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie v skutkovo a právne obdobných sporoch ako je tento (a to pre absenciu skutkových tvrdení a dôkazov týkajúcich sa výzvy podľa ZoEK a jej doručení žalovanému spotrebiteľovi), v tomto konaní žalobca zostal pasívny, pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa nezúčastnil a sám v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil všetky potrebné dôkazy (hoci ich zjavne mal vo svojej dispozícii, a teda túto procesnú aktivitu mohol vyvinúť aj skôr než v odvolacom konaní), ktorými by preukázal platné postúpenie pohľadávky zo spoločnosti O2 Slovakia s.r.o. na žalobcu. Bez opory v procesnom kódexe sa žalobca (kvalifikovane právne zastúpený advokátom) spoliehal na to, že pre úspech v spore nedostatočné skutkové tvrdenia a nesplnenie jeho dôkaznej povinnosti bude svojou aktivitou sanovať súd; takýmto postupom by však podľa názoru odvolacieho súdu došlo k narušeniu princípu rovnosti strán sporu a procesne neprípustnej favorizácii žalobcu oproti žalovanému, ktorý je v tomto spore navyše procesne slabšou stranou. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je daná výnimka zo zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov až v odvolaní podľa , a preto na tieto tvrdenia a dôkazy žalobcu (ktoré boli kľúčové pre napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie) odvolací súd nemohol nijako prihliadať. Súd potom žalobcom uvádzaný odvolací dôvod v podobe nesprávneho procesného postupu súdu vedúceho k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nevzhliadol. 15. Vo väzbe na uvedené žalobca absolútne nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [odvolací dôvod podľa ]. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobca navrhol v konaní vykonať určitý dôkaz

a súd by jeho návrh zamietol a taký dôkaz nevykonal. Súd prvej inštancie vykonal v konaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, pričom na pojednávaní oboznámil všetky žalobcom v konaní predložené dôkazy a na základe nich aj vecne správne rozhodol. Pokiaľ žalobca určitý dôkaz nepredloží, nemôže následne namietať, že súd taký dôkaz nevykonal, resp. sa s ním neoboznámil a vo veci rozhodol bez toho, aby takýto dôkaz zohľadnil. Preto odvolací súd ani existenciu tohto odvolacieho dôvodu v konaní nezistil.

16. Napokon k námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorú navyše nijako bližšie argumentačne nekonkretizoval, odvolací súd len v stručnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, ani táto namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 17. Možno teda zhrnúť, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno splnenia zákonom (§ 43 ods. 13 ZoEK) stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu v dôsledku čoho nebolo preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Za daného skutkového a právneho stavu potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. 18. Nakoľko žalobcom uplatnené odvolacie dôvody voči rozsudku súdu prvej inštancie neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a to tak čo do veci samej, ako aj čo do od úspechu v spore sa odvíjajúceho závislého výroku o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázané trovy v odvolacom konaní nevznikli (R 72/2018). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V Žiline, dňa 27. januára 2026. JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu