Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/109/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Z.. N. X., nar. XX.XX.XXXX, S. X, XXX XX Q., zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., Sklabinská 20, 831 06 Bratislava, IČO: 44 855 206, zastúpený: Hriadel-Heger & Partners s.r.o., Železničiarska 3191/18, 811 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, o zaplatenie 119.790,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 323 zo dňa 05.02.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave opravuje identifikačné číslo žalovaného v záhlaví rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 323 zo dňa 5.2.2024 tak, že správne znie: „IČO: 44 855 206“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 323 zo dňa 5.2.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. - 323 zo dňa 5.2.2024 prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu 46.782,36 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 6.3.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, tretím výrokom v konaní o žalobe žalobcu priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štvrtým výrokom v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia ceny diela - opravy motorového vozidla Tatra T815/250P11, ŠPZ: U. vyúčtovanej faktúrou č. 20200568 zo dňa 27.11.2020 na sumu 119.790,- Eur splatnú 27.12.2020. Žalobu odôvodnil tým, že podpisom zákazkového listu došlo dňa 3.10.2019 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola oprava uvedeného motorového vozidla, v zákazkovom liste bol vymedzený rozsah, druh a povaha dohodnutých opravných prác. Podpisu zákazkového listu predchádzalo predloženie cenovej ponuky zo dňa 19.8.2020. Žalobca zrealizoval v súlade so zmluvou všetky dohodnuté práce a opravy vymedzené v zákazkovom liste, dňa 16.11.2020 bola vykonaná úradná skúška technickou inšpekciou a vydané osvedčenie č. , ktoré potvrdilo, že vozidlo spĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku. Dňa 25.11.2020 bola vykonaná kontrola bŕzd s pozitívnym výsledkom a vozidlo bolo po oprave odovzdané žalovanému odovzdávacím protokolom zo dňa 26.11.2020 podpísaným oboma stranami. Následne žalobca vystavil žalovanému dňa 27.11.2020 faktúru s podrobným rozpisom vykonaných prác a opráv a súčiastok použitých pri oprave. Riadne odovzdanie diela preukazuje aj súkromný Znalecký posudok

č. 14/2021 vyhotovený Ing. Milanom Zachardom, znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav motorových vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel so znaleckou doložkou, ktorý v závere posudku na otázku „posúdiť hodnotu vykonanej opravy“ odpovedal, že žalobca práce vykonal a tieto správne vyčíslil vystavenou faktúrou č. 20200568. Dňa 11.1.2021 bol žalobcovi zaslaný reklamačný protokol č. 1/2021, žalovaným bolo vozidlo pristavené a po realizácii opráv podľa reklamačného protokolu zo dňa 1.3.2021 sa vykonala skúška STK. Dňa 17.3.2021 žalobca so súhlasom žalovaného odovzdal vozidlo pracovníkom ZB HaZZ v Žiline, ktorí podpisom potvrdili, že preberajú vozidlo bez závad.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 18.7.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Rámcová dohoda, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu na základe objednávok žalovaného vykonávať opravy nákladných automobilov, špeciálnej techniky a nadstavieb s celkovým maximálnym finančným limitom pre čiastkové objednávky 2.800.000,- Eur bez DPH. Žalovaný listom zo dňa 4.3.2021 poskytol žalobcovi lehotu 7 dní na dodatočné splnenie čiastkových objednávok s tým, že v opačnom prípade márnym uplynutím poskytnutej lehoty odstupuje od nasledovných objednávok: a) objednávky č. 2019/1042 zo dňa 19.7.2019 na pravidelný 10 ročný servis nadstavby vozidla špeciálnej hasičskej techniky ŠPZ: Y., žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20190947 zo dňa 3.12.2019 v sume 58.550,- Eur (ďalej len „vozidlo Senica“); b) objednávky č. 2019/1040 zo dňa 12.7.2019 na pravidelný 10 ročný servis nadstavby vozidla špeciálnej hasičskej techniky ŠPZ: J., žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20190943 zo dňa 3.12.2019 v sume 58.550,- Eur (ďalej len „vozidlo Malacky“); c) objednávky č. 660/2019 zo dňa 4.12.2019 na pravidelný 10 ročný servis nadstavby vozidla špeciálnej hasičskej techniky ŠPZ: D.; žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20190945 zo dňa 3.12.2019 v sume 58.550,- Eur (ďalej len „vozidlo Dolný Kubín“). Žalobca všetky faktúry v lehote splatnosti uhradil. Žalovaný listom zo dňa 16.3.2021 vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 168.331,25 Eur po odpočítaní tzv. vratky vo výške 7.318,75 Eur, ktorá bola žalovanému vrátená z vyfakturovaných súm ako 5% spätný bonus z fakturovanej sumy bez DPH (t. j. zo sumy 146.375,- Eur bez DPH). Úroky z omeškania si uplatnil v zákonnej sadzbe 8% z uplatnenej istiny odo dňa 6.3.2021 vrátane, t. j. od druhého dňa nasledujúceho po dni, kedy žalovaný odstúpil od objednávok. Žalovaný s pohľadávkou žalobcu započítal ku dňu 06.03.2021 svoju pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v časti 119.790,- Eur a úroku z omeškania v sume 1.758,80 Eur (od 28.12.2020 do 5.3.2021), t. j. v celkovej výške 121.548,89 Eur a rozdiel v sume 46.782,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 6.3.2021 do zaplatenia si uplatnil vzájomnou žalobou.

3. Žalobca v replike doplnil, že na výzvu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia reagoval výzvou na úhradu zo dňa 7.4.2021 a listom zo dňa 19.4.2021, ktorými žalovanému oznámil, že odstúpenia od zmluvy považuje za neplatné. Sumy bezdôvodného obohatenia (ktorých dôvodnosť žalobca v plnom rozsahu rozporuje) nie sú vyčíslené korektne, nakoľko žalovaný opomenul odpočítať DPH vo výške 20%, t. j. 3 x 9.758,33 Eur, čo predstavuje 29.274,99 Eur. Žalovaný si uplatnil nárok na odpočet DPH, ktorá tak nevstupuje do ceny diela, lebo cena diela je suma bez DPH. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný síce uhradil faktúry č. 20190945, č. 20190947 a č. 20190943, ale neuhradil odplatu za iné súvisiace práce a náklady nad rámec 10 ročného servisu, bez ktorých by opravy a servis týchto špeciálnych vozidiel nebol možný, ako napr. STK, EK, opravy vád na podvozku vozidiel Iveco Magirus a práce v autorizovanom servise v Nemecku. Tieto požaduje žalobca uhradiť od žalovaného za vozidlo Senica vo výške 44.803,80 Eur s DPH, vozidlo Dolný Kubín vo výške 52.455,60 Eur s DPH, vozidlo Malacky vo výške 40.881,78 Eur s DPH. Žalobca tiež namieta, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že žalobca mal nárok na primeraný zisk vo výške 20.520,13 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi sumou za 10 ročný servis a práce naviac vo výške 90.065,09 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 69.544,96 Eur; vo výške 20.550,54 Eur bez DPH za vozidlo Senica ako rozdiel medzi sumou za 10 ročný servis a práce naviac vo výške 90.276,67 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 63.138,05 Eur; vo výške 20.174,59 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi sumou za 10 ročný servis a práce naviac vo výške 86.645,17 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 60.245,65 Eur. Podľa žalobcu zmluvný vzťah založený čiastkovými objednávkami na základe Rámcovej dohody trvá, žalobca sa nedostal do omeškania, nakoľko v omeškaní s úhradou za práce a servis nad rámec 10 ročného servisu je žalovaný. Ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, žalovaný by nemohol žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko 10 ročný servis na predmetných vozidlách bol vykonaný autorizovaným servisom v Nemecku. Žalobca poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 21.1.2020 medzi ním a žalovaným, zastúpeným viceprezidentom hasičského a záchranného zboru SR plk. Ing. Adriánom Mifkovičom, ktorý za žalovaného bežne komunikoval ohľadne predmetu zmluvy o dielo a

svojim konaním ho priamo zaväzoval vo veciach zmluvy o dielo a bezvýhradne súhlasil s cenovou ponukou žalobcu, v ktorej žalobca jasne vymedzil, že zistené závady, ktoré nie sú zahrnuté v 10 ročnom servise, nie sú súčasťou cenovej ponuky a tieto budú vyčíslené samostatne. Žalobca poukázal na objednávku žalovaného zo dňa 2.9.2019, ktorou došlo k objednávke opráv nad rámec 10 ročného servisu a nadstavbou vozidla vrátane prevozu vozidla, čo potvrdzuje zachovávanú obchodnú zvyklosť, podľa ktorej zistené závady, ktoré nie sú zahrnuté v 10-ročnom servise, nie sú súčasťou cenovej ponuky a budú vyčíslené samostatne.

4. Žalovaný k replike žalobcu v duplike vyhodnotil argumentáciu žalobcu v replike ako postrádajúcu logický význam, nakoľko servis vozidla Tatra bol vykonaný na základe zákazkového listu zo dňa 3.10.2019 a cenovej ponuky CP 136-19 zo dňa 19.8.2020, nie na základe emailovej komunikácie žalobcu s viceprezidentom hasičského a záchranného zboru, táto komunikácia sa netýka motorového vozidla Tatra, ale všeobecne otázky cien servisných prác vozidiel zn. Iveco Magirus. Cenová ponuka CP 136-19 neobsahuje žiadnu položku b) týkajúcu sa údajných prác nad rámec 10 ročného servisu, ale sú tam položkovito špecifikované jednotlivé servisné práce, ktoré súhrnne dávajú rovnakú sumu ako je predmet žaloby. Ing. Mifkovič ani nikdy nebol v štatutárnom, mandátnom, pracovnom alebo inom obdobnom vzťahu k žalovanému, na základe, ktorého by bol oprávnený zaväzovať ho. K námietke žalobcu o neoprávnene požadovanej DPH uviedol, že vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie je bez právneho významu, ako žalobca naložil s DPH alebo ktoroukoľvek inou časťou majetkového prospechu získaného bezdôvodným obohatením. Ďalej žalovanému nie je zrejmý titul, z akého si žalobca nárokuje na „primeraný zisk“ za servisné práce vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, ktoré nevykonal, ale vykonal ich nemecký autorizovaný výrobca, ktorý práce vyfakturoval žalovanému a pôvodné faktúry vystavené na žalobcu stornoval. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že nemecký autorizovaný servis bol jeho subdodávateľom aj vo vzťahu k nárokovanému bezdôvodnému obohateniu, musel by preukázať, že sám tomuto subdodávateľovi plnil za 10 ročný servis vozidiel a prípadné práce naviac, k čomu nedošlo. Servisné práce na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín vykonal výlučne nemecký autorizovaný servis na základe osobitných objednávok žalovaného. Bolo to práve omeškanie žalobcu, pre ktoré musel žalovaný od pôvodných objednávok servisu týchto vozidiel odstúpiť a servis objednal priamo u nemeckého autorizovaného servisu.

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie špecifikované v ods. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého ustálil tento skutkový stav: Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 17.08.2018 Rámcovú dohodu, ktorej predmetom bolo určenie práv a povinností zmluvných strán a podmienok zadávania zákaziek počas platnosti a účinnosti dohody. Podľa bodu 3.2 Rámcovej dohody sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre objednávateľa na základe jednotlivých objednávok opravy v súlade s podmienkami dohody a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu v súlade s článkom V tejto dohody. Podľa bodu 4.2 sa zhotoviteľ zaviazal na základe písomnej požiadavky objednávateľa bezodkladne písomne spracovať záväznú kalkuláciu ceny opravy väčšieho rozsahu. V prípade, ak objednávateľ súhlasí s cenovou kalkuláciou, vystaví objednávku. V bode 4.5 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade zvýšenia nákladov opravy, ktoré neboli predvídateľné v čase vyhotovenia cenovej kalkulácie, je zhotoviteľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť objednávateľovi a odôvodniť ju. Zhotoviteľ je oprávnený požadovať navýšenie ceny najviac o 5%. Ak zhotoviteľ pri oprave zistí ďalšie závady nad rámec predpokladanej opravy a s tým súvisiacu potrebu vykonania servisných úkonov nad rámec pôvodnej opravy, je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať objednávateľa a následne budú zmluvné strany postupovať podľa bodu 4.2 dohody. Celkový maximálny finančný limit pre objednávky v zmysle dohody nesmie prekročiť sumu 2.800.000,- Eur bez DPH. Podľa bodu 5.3 dohody objednávateľ zaplatí cenu za vykonanú opravu na základe faktúry so splatnosťou 60 dní od jej doručenia, ktorú zhotoviteľ vystaví po prevzatí predmetu opravy objednávateľom.

6. Súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie zmluvného vzťahu sporových strán až 3 , ObZ, , a nasl. , a . Mal za preukázané, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzatvorili v súlade s Rámcovou dohodou na základe žalovaným vystavenej objednávky (návrh na uzatvorenie zmluvy) konkludentným spôsobom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola oprava a servis vozidla Tatra 815, EČV: U. za dohodnutú cenu 119.790,- Eur vrátane DPH podľa cenovej ponuky CP 136-19 zo dňa 19.8.2019. Žalobca preukázal vykonanie opravy osvedčením č. vydaným technickou inšpekciou na základe úradnej skúšky vykonanej 16.11.2020,

ktorým bolo potvrdené, že vozidlo po oprave spĺňa požiadavky na bezpečnú prevádzku, potvrdením o vykonaní kontroly bŕzd na certifikovanej brzdovej stolici MAHA s výsledkom spôsobilá a odovzdávacím protokolom zo dňa 26.11.2020, podpisom ktorého žalovaný potvrdil prevzatie vozidla po oprave. Na základe vykonanej opravy žalobca vystavil faktúru č. 20200569 na dohodnutú cenu opravy 119.790,- Eur s DPH splatnú 27.12.2020. Žalovaný fakturovanú cenu nenamietal, ale započítal voči nároku žalobcu svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z faktúr č. 20190945, č. 20190947 a č. 20190943, na základe ktorých uhradil žalobcovi cenu 10 ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, pri ktorých z dôvodu odstúpenia od čiastkových objednávok dôvod na fakturáciu odpadol. Celková výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 168.331,25 Eur po odpočítaní tzv. vratky žalovanému z vyfakturovaných súm vo výške 7.318,75 Eur ako 5% spätného bonusu z fakturovanej sumy bez DPH (teda zo sumy 146.375,- Eur bez DPH). Vzájomnú pohľadávku vo výške 168.331,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% od 6.3.2021 si v časti 119.790,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 28.12.2020 do 5.3.2021 v sume 1.758,80 Eur, t.j. v celkovej výške 121.548,89 Eur žalovaný započítal ku dňu 6.3.2021 s pohľadávkou žalobcu a rozdiel v sume 46.782,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% od 6.3.2021 až do zaplatenia v konaní uplatnil vzájomnou žalobou. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že jeho úlohou tak bolo posúdiť, či nárok žalobcu zanikol započítaním.

7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca na základe objednávky žalovaného č. 2019/1042 zo dňa 19.7.2019 na 10 ročný servis vozidla Senica vystavil faktúru č. 20190947 na sumu 58.550,- Eur s DPH, na základe objednávky žalovaného č. 2019/1040 zo dňa 12.7.2019 na 10 ročný servis vozidla Malacky vystavil faktúru č. 20190943 na sumu 58.550,- Eur s DPH a na základe objednávky č. 660/2019 zo dňa 4.12.2019 na 10 ročný servis vozidla Dolný Kubín vystavil faktúru č. 20190945 na sumu 58.550,- Eur s DPH, ktoré žalovaný v celom rozsahu zaplatil, čo nebolo sporné. Rovnako žalobca nenamietal, že poskytol žalovanému tzv. vratku vo výške 7.318,75 Eur. Z výpovede žalobcu mal za preukázané, že platbu za 10 ročný servis za vozidlá Malacky, Senec a Dolný Kubín použil ako doplatok za naviac práce vykonané na iných štyroch vozidlách v Nemecku a sám potvrdil, že vozidlá Malacky, Senec a Dolný Kubín po oprave nedoviezol. Nedodanie vozidiel žalovanému teda tiež sporné nebolo. Nie je relevantné, či vozidlá boli už opravené predtým, ako objednávku na ich opravu zadal žalovaný. Súd prvej inštancie za dôležitú považoval skutočnosť, že 10 ročný servis na tieto vozidlá bol žalovaným žalobcovi zaplatený, ale žalobca práce nezrealizoval, resp. nepreukázal, že v hodnote zaplatených faktúr boli žalovaným práce vykonané. Tiež dospel k záveru, že žiaden dôkaz, aké opravy vozidiel pred ich vývozom do Nemecka urobil, nepredložil, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Naopak žalovaný preukázal, že vo vzťahu k predmetným trom vozidlám bola oprava vykonaná v Nemecku a bola fakturovaná priamo žalovanému faktúrami č. Z-20-108945 (vozidlo Dolný Kubín), č. Z-20-108948 (vozidlo Senica) a č. Z-20-108946 (vozidlo Malacky). Rovnako skutočnosť, že žalovaný si objednal opravu týchto vozidiel v Nemecku nebola sporná, sám žalobca potvrdil, že ho žalovaný takýmto spôsobom obišiel a zazmluvnil si vykonanie opravy v Nemecku. Vzhľadom na to, že ani napriek dodatočne predĺženej lehote na zhotovenie diela (listom zo dňa 4.3.2021 žalovaný poskytol žalobcovi lehotu 7 dní) nebolo dielo riadne zhotovené, žalobca uplynutím posledného dňa sedemdňovej lehoty, t.j. dňa 12.3.2021 odstúpil od všetkých troch objednávok podľa bodu 8.2. písm. b) Rámcovej dohody a v zmysle vo väzbe na a .

8. Súd prvej inštancie účinky odstúpenia od zmluvy posúdil podľa , a poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá rieši rozdiel právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa , kde účinným odstúpením sa zmluva zrušuje od začiatku a , kde odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch sa zmluva podľa zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnenie z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 2/2007 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.8.2008 sp. zn. ). Odstúpenie od troch čiastkových objednávok súd prvej inštancie posúdil ako platné v súlade so znením bodu 8.2. písm. b) Rámcovej dohody pre porušenie povinnosti zhotoviteľa podľa bodu 4.3 dohody, podľa ktorého sa akceptovaním cenovej kalkulácie objednávateľom a jej doručením zhotoviteľovi čiastková zmluva považuje za uzavretú. Opravy väčšieho rozsahu zhotoviteľ vykoná v termíne uvedenom v objednávke, pokiaľ sa zmluvné strany osobitne nedohodnú inak. Žalobca objednaný pravidelný 10 ročný servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín nezrealizoval, hoci žalovaný cenu servisu vopred uhradil vo

výške 3 x 58.550,- Eur; žalobca ani na základe výzvy žalovaného zo dňa 9.12.2020 v stanovenej lehote 7 dní nezabezpečil vrátenie a odovzdanie vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín a nedodržal ani ďalšiu dodatočne poskytnutú lehotu na základe listu žalovaného zo dňa 4.3.2021. Rovnako podľa zmluvnej úpravy objednávateľ môže odstúpiť od jednotlivej objednávky aj v prípadoch stanovených v , kde súd prvej inštancie poukázal na a 345 ods. 1 .

9. Vysporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime súd prvej inštancie posúdil podľa zásad uvedených v . Každá zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala, z čoho vyplýva, že v prípade platného odstúpenia od zmluvy je povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa vrátiť prijaté plnenie v celkovej výške 168.331,25 Eur. Keďže bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného žiadne dielo (10 ročný servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín) nevykonal, nebola žalovanému uložená žiadna synalagmatická povinnosť ako protihodnota poskytnutého finančného plnenia. Pokiaľ by aj žalobca vykonal nejaké práce v čase od prevzatia vozidiel do ich vývozu do Nemecka, nepreukázal, k akým opravám malo dôjsť a v akej cene. Žalobca je povinný vrátiť žalovanému všetko, čo na základe zrušených objednávok dostal, čiže plnenie vrátane DPH. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že od poskytnutého plnenia žalovaného je potrebné odpočítať primeraný zisk, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca nejaké opravy na vozidlách a 10 ročný servis vykonal. Súdu prvej inštancie zároveň nebolo zrejmé, z akého titulu by takéto právo žalobcovi voči žalovanému vzniklo. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi za 10 ročný servis vo vzťahu ku všetkým trom vozidlám, vozidlá boli žalobcom vyvezené do Nemecka, ale nemecký autorizovaný servis ich odmietol žalobcovi vydať, nakoľko nebola uhradená cena servisu. Žalovaný od čiastočných objednávok odstúpil, objednal opravu vozidiel priamo od nemeckého autorizovaného servisu, ktorý opravu zrealizoval, vystavil žalovanému faktúry za opravu, tie žalovaný uhradil a následne vozidlá doviezol na územie SR. Je teda zrejmé, že žalobca sa na oprave vozidiel nepodieľal, preto po odstúpení žalovaného od objednávok pre porušenie zmluvných povinností žalobcu vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť plnenie, ktoré od žalovaného obdržal. Nárok žalovaného na vrátenie plnenia predstavoval 168.331,25 Eur po odstúpení od zmluvy (od troch čiastkových objednávok), žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania v sadzbe 8% ročne od 28.12.2020 do zaplatenia, pričom pristúpil k započítaniu svojej pohľadávky s pohľadávkou žalobcu. Započítanie súd prvej inštancie posúdil podľa a , dospel k záveru, že vzhľadom na existenciu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, pohľadávka žalobcu v celkovej výške istiny 121.548,89 Eur (istina 119.790,- Eur + vypočítaný úrok z omeškania v sadzbe 8% ročne od 28.12.2020 do 5.3.2021 vo výške 1.758,89 Eur) ku dňu 6.3.2021 zanikla. Žalovaný nárok na zaplatenie sumy 168.331,25 Eur, teda aj nárok na zaplatenie neuhradeného rozdielu v sume 46.782,36 Eur, ktorý nezanikol započítaním, preukázal listinnými dôkazmi a výsluchom svedka Š.. Súd prvej inštancie posúdiac nárok žalobcu ako dôvodný preto žalobu zamietol a zaviazal vzájomnou žalobou žalobcu zaplatiť žalovanému rozdiel po započítaní v sume 46.782,36 Eur spolu s príslušenstvom. Príslušenstvo pohľadávky žalobcu voči žalovanému posúdil podľa a iadenia vlády SR č. Uviedol, že je nepochybné že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, preto si žalobca dôvodne uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne, keď podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky bola úroková sadzba v rozhodujúcom období vo výške 0,00% ročne, žalobcom uplatnená úroková sadzba 8% ročne je tak v súlade so zákonom. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že podľa výsledku konania priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to tak v konaní o žalobe, ako aj v konaní o vzájomnej žalobe.

10. Proti tomuto rozsudku v rozsahu všetkých výrokov podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci; a to vadu arbitrárnosti, vadu zmätočnosti, tým ipso facto aj vadu nezákonnosti napadnutého rozsudku, podľa , z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; podľa , žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za arbitrárny (svojvoľný), vnútorne nekonzistentný a rozporuplný, a preto nepresvedčivý, zmätočný a en bloc nezákonný. V odvolacom návrhu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie, vzájomnú žalobu žalovaného zamietne a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania o žalobe aj trov konania o vzájomnej žalobe, ako aj trov odvolacieho konania.

11. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a vyhodnotil jednak samotný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako aj vzťah medzi žalobcom a nemeckým autorizovaným výrobcom ako subdodávateľom vo vzťahu k žalobcovi. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený čiastkovými objednávkami na základe Rámcovej dohody a podľa názoru žalobcu trvá bez ohľadu na spor o vyčerpaní či nevyčerpaní limitu Rámcovej dohody, ktorej trvanie má význam iba z hľadiska toho, či žalovaný ako verejný obstarávateľ postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný ako objednávateľ je v omeškaní s úhradou servisu nad rámec 10-ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín. Existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj existencia záväzkového vzťahu medzi žalovaným a nemeckým autorizovaným predajcom, vylučuje, aby žalovaný v pozícii obstarávateľa/verejného obstarávateľa na účely ZoVO vyhlasoval nové verejné obstarávanie na predmet totožnej zákazky týkajúcej sa vyššie uvedených troch vozidiel. Žalobca tiež namieta, že žalovaný nepreukázal, že došlo k platnému ukončeniu/zrušeniu Rámcovej dohody vo vzťahu k čiastkovým objednávkam, rovnako nepreukázal, že k ukončeniu/zrušeniu Rámcovej dohody došlo na základe vyčerpania finančného limitu, na základe čoho by následne bol oprávnený vyhlásiť nové verejné obstarávanie (žalovaný nepreukázal napokon ani túto skutočnosť) a uzatvoriť zmluvu s nemeckým autorizovaným výrobcom. Žalobca poukazuje na bod 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku a namieta, že súd prvej inštancie vychádza zo zjavne nepochopeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a nemeckým autorizovaným výrobcom, ktorý servisné práce na vozidlách realizoval. Poukazuje na , podľa ktorého platí, že zhotoviteľovi prináleží voľba, či vykoná dielo vlastnými kapacitami alebo vykonaním poverí inú osobu. Zhotoviteľ zostáva stranou osobne zodpovednou za plnenie záväzkov zo zmluvy aj v prípade poverenia tretej osoby. Za nesprávny a svojvoľný preto považuje podstatný záver súdu prvej inštancie, že hoci 10- ročný servis na vozidlá žalovaným zaplatený, žalobca žiadne práce nezrealizoval, pretože žalobca servisné práce vykonal, a to práve prostredníctvom nemeckého autorizovaného výrobcu, ktorý je vo vzťahu k žalobcovi subdodávateľským subjektom. Žalobca v tomto smere tiež namieta aj vnútornú nekonzistentnosť rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v odôvodnení na jednej strane dôvodí, že žalobca práce nezrealizoval, na druhej strane potvrdzuje, že práce boli vykonané a za tieto práce bolo aj zaplatené (ako však vyplynulo, žalovaný za tieto práce zaplatil nemeckému autorizovanému výrobcovi). Podľa žalobcu servisné práce vykonané nemeckým autorizovaným výrobcom vo vzťahu k vozidlám Senica, Malacky a Dolný Kubín je nutné pričítať žalobcovi, ktorý je oprávnený zabezpečiť vykonanie diela pomocou inej osoby (subdodávateľa). Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné práce boli vykonané, preto mal v závere usúdiť, že žalobca splnil svoje povinnosti v súlade s čiastkovými objednávkami podľa Rámcovej dohody. Žalobca na podporu odvolacej argumentácie uvádza rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28.02.2012 a sp. zn. zo dňa 26.06.2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 16.02.2012.

12. Žalobca tiež namieta, že je to práve žalovaný, ktorý žalobcovi neuhradil odplatu za iné súvisiace práce a náklady, bez ktorých by žalovaným objednané opravy a servis týchto špeciálnych motorových vozidiel ani nebol možný. V prácach nad rámec 10-ročného servisu je napríklad zahrnuté vykonanie STK, EK, ďalej realizácia opráv vád na podvozku vozidiel Iveco Magirus a taktiež práce u nemeckého autorizovaného výrobcu. Všetky sú riadne zdokumentované v cenových ponukách žalobcu, súd prvej inštancie však svojvoľne nebral do úvahy žalobcom uvádzané cenové ponuky a len stroho konštatoval neunesenie dôkazného bremena. Žalobca má za to, že zmluvný vzťah založený čiastkovými objednávkami na základe Rámcovej dohody stále trvá, žalobca ako zhotoviteľ sa nikdy nemohol a ani nedostal do omeškania, nakoľko v omeškaní s úhradou za vykonanie prác a servisu nad rámec 10 ročného servisu je žalovaný ako objednávateľ. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 21.1.2020 medzi ním a žalovaným, zastúpeným viceprezidentom hasičského a záchranného zboru ohľadne predmetu zmluvy o dielo, svojim konaním ho priamo zaväzoval vo veciach zmluvy o dielo a potvrdil a bezvýhradne súhlasil s cenovou ponukou žalobcu. Na preukázanie svojho tvrdenia poukázal tiež na objednávku žalovaného zo dňa 2.9.2019, ktorou došlo k objednávke opráv súvisiacich s opravami nad rámec 10 ročného servisu a nadstavbou vozidla vrátane prevozu vozidla, čo potvrdzuje zachovávanú obchodnú zvyklosť, podľa ktorej zistené závady, ktoré nie sú zahrnuté v 10-

ročnom servise, nie sú súčasťou cenovej ponuky a budú vyčíslené samostatne. Žalobca tiež v podaniach doplnil, že v kópii mailovej komunikácie zo dňa 21.01.2021, v ktorej žalobca zasiela cenovú ponuku viceprezidentovi Hasičského a záchranného zboru (09:51 hod., 21.01.2020), je štatutár žalovaného Peter Jesenský. V správe žalobca uvádza, že cenová ponuka na vykonávanie servisu a opravy vozidiel žalovaného pozostáva z ponuky za prevoz vozidla, ponuky za 10-ročný servis vozidla a z ponuky za práce vykonané nad rámec 10-ročného servisu, ktoré nie sú zahrnuté v 10-ročnom servise a nie sú súčasťou cenovej ponuky a tieto budú vyčíslené samostatne, tak ako boli vyčíslené v úhrnnej cenovej ponuke zo dňa 12.05.2021, konkrétne v položke b) Cenovej ponuky. Súd prvej inštancie však bez toho, aby sa vysporiadal s predmetnými podstatnými skutkovými okolnosťami a dôkazmi, vyslovil, že žalobca žiaden dôkaz, aké opravy pred ich vývozom do Nemecka urobil, nepredložil. Servisné práce na vozidlách boli vykonané riadne a včas, preto odstúpenie nemohlo byť platným úkonom. Je pravda, že žalobca vozidlá na Slovensko po oprave nedoviezol, avšak len preto, že by ich musel odovzdať bez toho, aby mu bolo zaplatené za práce, ktoré vykonal na Slovensku pred odvezením vozidiel do Nemecka a práce vykonané v Nemecku nad rámec 10-ročného servisu. Žalobca v súvislosti s odopretím odovzdania vozidiel konal v súlade s , v zmysle ktorého, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

13. Z vykonaného dokazovania, podľa žalobcu vyplynulo, že žalobca servisné práce na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín zrealizoval (bez ohľadu teraz na to, či sám alebo prostredníctvom subdodávateľského subjektu), okrem toho zrealizoval aj práce nad 10-ročný servis, ktorý vyplýva z predložených cenových ponúk a za ktoré žalovaný do dnešného dňa nezaplatil, pričom tento nárok je predmetom osobitného súdneho konania, preto mal súd prvej inštancie vykonané práce zohľadniť v rámci započítacieho prejavu (t.j. vzájomnej žaloby) žalovaného. Súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zamietol nielen nárok žalobcu uplatnený žalobou čo do istiny, ale aj nárok žalobcu na príslušenstvo, ktoré spočíva v uplatnených úrokoch z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 119.790,- Eur odo dňa 28.12.2020 (vrátane) až do dňa zaplatenia. V rámci započítacieho prejavu žalovaného súd prvej inštancie zohľadnil pohľadávku žalovaného (ktorá ale reálne nevznikla) vo výške 168.331,25 Eur spolu s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania vo výške 8% od 06.03.2021 v časti žalobcom uplatnenej istiny 119.790,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 28.12.2020 do 05.03.2021 v sume 1.758,80 Eur, t.j. v celkovej výške 121.548,89 Eur. Súd prvej inštancie však nemal bez ďalšieho zamietnuť nárok žalobcu na ostatné nekapitalizované úroky z omeškania, t.j. plynúce po 05.03.2021 až do zaplatenia, pretože žalovaný žalobcom uplatnený nárok nielen čo do istiny, ale aj čo do príslušenstva považoval za opodstatnený a v celom rozsahu ho procesne uznal.

14. Žalobca ďalej považuje za nesprávne a arbitrárne posúdenie platnosti odstúpenia žalovaného od čiastkových objednávok a následné akceptovanie započítacieho prejavu žalovaného súdom prvej inštancie. Žalobca za najdôležitejší dôvod, ktorý zakladá absolútnu neplatnosť odstúpenia od čiastkových objednávok týkajúcich sa vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, považuje neexistenciu záväzku, ktorý by žalobca porušil. Žalobca riadne a včas splnil povinnosti z Rámcovej dohody v súlade s čiastkovými objednávkami (bez ohľadu na to, či plnil sám alebo plnenie zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa), preto sa nedostal do omeškania a žalovaný nebol oprávnený od Rámcovej dohody odstúpiť. Žalobca poukazuje na bod 56 odôvodnenia rozsudku, pričom súd prvej inštancie, podľa žalobcu právne presvedčivým spôsobom nevysvetlil, z akých dôvodov považoval odstúpenie žalovaného za platné, nakoľko bod 4.3 dohody, ktorý mal údajne žalobca porušiť, nezakladá právo žalovaného odstúpiť od Rámcovej dohody, ale iba uvádza, že akceptovaním cenovej kalkulácie zo strany objednávateľa a jej doručením zhotoviteľovi čiastková zmluva sa považuje za uzavretú. Ak má byť týmto porušením tvrdenie, že žalobca (údajne) nevykonal servisné práce vo vzťahu k vozidlám Senica, Malacky a Dolný Kubín, všetky servisné práce podľa čiastkových objednávok a v súlade s Rámcovou dohodou boli žalobcom riadne a včas vykonané. Údajný vzťah medzi žalovaným a nemeckým autorizovaným výrobcom je podľa žalobcu vzťahom nepreukázaným. Zároveň, podľa žalobcu žalovaný nepreukázal platnosť ukončenia/ zrušenia Rámcovej dohody, a teda ani potrebu vyhlásenia nového verejného obstarávania. Aj v prípade platnosti odstúpenia žalobca trvá na tom, že žalovaný nepreukázal dodržanie zákonných pravidiel a postupu v procese nového verejného obstarávania podľa ZoVO, a teda ani platnosť tvrdeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a nemeckým autorizovaným výrobcom. Podľa žalobcu, z pohľadu existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je irelevantné, či zo strany žalovaného došlo k uhradeniu ceny za vykonanie diela priamo subdodávateľovi, podstatné je len to, že zo strany

žalovaného došlo k uhradeniu odmeny za 10-ročný servis vo vzťahu k trom vozidlám Senica, Malacky a Dolný Kubín, a súčasne zo strany žalobcu došlo k realizácii diela. Žalobca bol pripravený k privezeniu vozidiel na Slovensko, k čomu však nedošlo len preto, že žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi cenu za práce nad 10-ročný servis vykonané na predmetných troch vozidlách. Na strane žalovaného nie je žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bol oprávnený platne odstúpiť od Rámcovej dohody.

15. Za ďalší dôvod absolútnej neplatnosti odstúpenia od čiastkových objednávok týkajúcich sa vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín žalobca považuje to, že žalovaný síce uhradil faktúry žalobcu č. 20190945 zo dňa 03.12.2019, č. 20190947 zo dňa 03.12.2019 a č. 20190943 zo dňa 03.12.2019, avšak neuhradil odplatu za iné súvisiace práce a náklady, bez ktorých by žalovaným objednané opravy a servis týchto vozidiel nebol možný. V prácach nad rámec 10-ročného servisu je napríklad zahrnuté vykonanie STK, EK, ďalej realizácia opráv vád na podvozku vozidiel Iveco Magirus a taktiež práce u výrobcu, respektíve autorizovaného servisu v Nemecku. Všetky tieto práce sú riadne zdokumentované v cenových ponukách žalobcu, preto neobstojí arbitrárne tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca (údajne) neuniesol vo vzťahu k prácam vykonaným na predmetných vozidlách nad rámec 10-ročného servisu dôkazné bremeno. Náklady vyvolané potrebou vykonania ďalších prác na predmetných vozidlách, ktoré žalobca požaduje uhradiť od žalovaného boli v nasledovnej výške: Iveco Magirus Y.-XXX G., vo výške 44.803,80 Eur s DPH, Iveco Magirus D.-XXX AK, vo výške 52.455,60 Eur s DPH, Iveco Magirus J.-XXX U., vo výške 40.881,78 Eur s DPH. Argument súdu prvej inštancie z bodu 61 odôvodnenia rozsudku vyvracia bod 49 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že na preukázanie týchto skutočností bol vykonaný výsluch Z.. N. X., ktorý spoľahlivo preukazuje tvrdenia žalobcu, že za práce naviac žalobca plnil nemeckému autorizovanému výrobcovi (subdodávateľovi), preto je oprávnený žiadať refundáciu od žalovaného. Súd prvej inštancie však na jednej strane konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tejto refundácie, na druhej strane sám potvrdzuje, že z výpovede žalobcu mal preukázané, že žalobca plnil nemeckému subdodávateľovi za naviac práce. Tvrdenie žalobcu o nároku na zaplatenie za práce vykonané nad 10-ročný servis na vozidlách, nebolo rozporované ani žalovaným, a teda v súlade s ide o nepopreté skutkové tvrdenie.

16. Žalobca ďalej s poukazom na neplatnosť odstúpenia žalovaného od čiastkových objednávok namieta vyhodnotenie platnosti započítacieho prejavu žalovaného. Súd prvej inštancie, podľa žalobcu, nemohol zohľadniť započítací prejav žalovaného, pretože žiadna vzájomná pohľadávka vyčíslená v sume 168.331,25 Eur voči žalobcovi neexistuje. Žalobca neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený od dohody odstúpiť a následne sa domáhať voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia. Je pravda, že žalovaný zaplatil žalobcovi za čiastkové objednávky na pravidelný 10-ročný servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, na druhej strane je pravdou podloženou dôkazmi, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti a servisné práce vykonal v súlade s čiastkovými objednávkami a Rámcovou dohodou a ani žalovaný netvrdil, že by práce neboli vykonané. Žalobca ako zhotoviteľ bol oprávnený zabezpečiť výkon týchto prác prostredníctvom subdodávateľského subjektu, pričom tieto práce musia byť pričítané žalobcovi.

17. Ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nemohol by žalovaný žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko na vozidlách už bol vykonaný 10-ročný servis autorizovaným servisom, preto by išlo o započítanie už uhradených faktúr žalovaným s vykonanými prácami a servisom na predmetných vozidlách. Žalobca poukázal na emailovú komunikáciu zo dňa 21.1.2020 medzi ním a žalovaným, zastúpeným viceprezidentom hasičského a záchranného zboru SR plk. Ing. Adriánom Mifkovičom, ktorý za žalovaného komunikoval a svojim konaním ho priamo zaväzoval vo veciach zmluvy o dielo, ktorý súhlasil s cenovou ponukou žalobcu, v ktorej žalobca jasne vymedzil, že zistené závady, ktoré nie sú zahrnuté v 10-ročnom servise, nie sú súčasťou cenovej ponuky a budú vyčíslené samostatne. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca poukázal na objednávku žalovaného zo dňa 2.9.2019, ktorou došlo k objednávke opráv súvisiacich s opravami nad rámec 10-ročného servisu a nadstavbou vozidla vrátane prevozu vozidla, čo potvrdzuje zachovávanú obchodnú zvyklosť, podľa ktorej zistené závady, ktoré nie sú zahrnuté v 10-ročnom servise nie sú súčasťou cenovej ponuky a budú vyčíslené samostatne. Žalobca tiež poukazuje na kópiu mailovej komunikácie zo dňa 21.01.2021, v ktorej žalobca zasiela cenovú ponuku viceprezidentovi Hasičského a záchranného zboru (09:51 hod., 21.01.2020), v ktorej žalobca uvádza, že cenová ponuka na vykonávanie servisu a opravy vozidiel pozostáva z ponuky za prevoz vozidla, ponuky za 10-ročný servis vozidla a z ponuky za práce vykonané nad rámec 10-ročného servisu, ktoré nie sú zahrnuté v 10-ročnom servise a nie sú súčasťou cenovej ponuky a tieto budú vyčíslené samostatne. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevzhliadol k vyššie uvedeným tvrdeniam a

dôkazom žalobcu a vyslovil, že žalobca ohľadne týchto tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, čím zaťažil rozsudok vadou nedostatočného odôvodnenia, nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, ako aj vadou zmätočnosti, vágnosti a nezákonnosti. Súd prvej inštancie nemal vzájomnej žalobe žalobcu vyhovieť, pretože nie sú splnené základné požiadavky na to, aby došlo k platnému započítavaniu pohľadávok. Žalovaný totiž nedisponuje žiadnou existujúcou (platnou) a vzájomnou pohľadávkou voči žalobcovi.

18. Žalobca ďalej namieta výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú žalovaným, nakoľko žalovaný opomenul odpočítať od vyčíslených súm DPH vo výške 20%, t. j. 29.274,99 Eur viac (9.758,33 EUR x 3). DPH je u podnikateľov neutrálna a žalovaný si uplatnil nárok na odpočet DPH, DPH nevstupuje do ceny diela, lebo cena diela je suma bez DPH, preto je čiastka predstavujúca sumu DPH 29.274,99 Eur nedôvodná. Súd prvej inštancie na túto námietku žalobcu nedal vôbec žiadne zdôvodnenie.

19. Žalobca ďalej namieta, že ak by čisto hypoteticky uvažoval, že vzájomná pohľadávka žalovaného je daná, žalovaný nezohľadnil ani skutočnosť, že žalobca mal voči žalovanému nárok na primeraný zisk, a to vo výške 20.520,13 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 90.065,09 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 69.544,96 Eur; vo výške 20.550,54 Eur bez DPH za vozidlo Senica ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 90.276,67 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 63.138,05 Eur a vo výške 20.174,59 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 86.645,17 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 60.245,65 Eur. Súd prvej inštancie k nároku žalobcu na primeraný zisk bez rozumného zdôvodnenia uviedol, že námietka žalobcu, že od poskytnutého plnenia zo strany žalovaného je potrebné odpočítať primeraný zisk vo vzťahu ku každému z troch vozidiel, nie je dôvodná, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca pred ich vývozom do Nemecka nejaké opravy na vozidlách vykonal a že zabezpečil vykonanie 10-ročného servisu na vozidlách.

20. Žalobca napokon namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom poukazuje na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich bodoch odvolania, čo podľa žalobcu neprispieva k zachovaniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalobca namieta, že ak sa súd prvej inštancie mienil vo výsledku odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít, v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako súčasti práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, mal svoj napadnutý rozsudok náležite riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť. Súd prvej inštancie však namiesto tohto postupu zvolil cestu svojvoľného výkladu a aplikácie práva, pričom svojvoľným prvkom napadnutého rozsudku je aj odklon od ustálenej konštantnej judikatúry bez toho, aby sa dodatočne vyargumentovali dôvody, na základe ktorých súd odmietol doteraz stabilizujúcu výkladovú prax k vyššie v tomto odvolaní riešeným otázkam. Podľa žalobcu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa . V dôsledku toho má konanie súčasne i tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s následkom nezákonnosti napadnutého rozsudku, preto je daný aj odvolací dôvod podľa . Žalobca na podporu odvolacej argumentácie k uplatnenému odvolaciemu dôvodu v odvolaní odkazuje na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.01.2019, uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 10. marca 2011, rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veciach Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; vec Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; vec Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998; vec H. c Belgicko z 30. novembra 1987, Vetrenko v. Moldavsko.

21. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevykonal podstatné žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nespĺňa štandardné kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenia súdnych rozhodnutí, pretože z neho nevyplýva, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v bode 10 odôvodnenia vymenoval ktoré dôkazné prostriedky vykonal, avšak nevysvetlil, ktoré dôkazy nevykonal a už vôbec žalobcovi nezdôvodnil, prečo odmietol vykonať ním navrhované dôkazy. Žalobca tiež namieta, že súd prvej inštancie nekonkretizoval, ktoré dôkazné prostriedky navrhol žalobca, a ktoré žalovaný.

Za účelom preukázania vykonania a konkretizácie prác resp. opráv na vozidlách pred ich vývozom do Nemecka a podpory tvrdenia, že uhradil nemeckému autorizovanému výrobcovi naviac práce a z toho dôvodu žiada „refundáciu“ týchto prác od žalovaného, žalobca navrhoval pripojiť súdny spis z konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. (nielen zápisnice zo zopár pojednávaní, ako urobil súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia). Tiež v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2022 navrhol vykonať dôkaz záznamom o technickom stave vozidiel Iveco Magirus z januára 2019, ktorý však súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia odmietol vykonať. Podľa názoru žalobcu, súd prvej inštancie nebol oprávnený odmietnuť vykonať ním navrhnuté dôkazy, nevysvetlil, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré mali súd presvedčiť o oprávnenosti jeho nároku voči žalovanému na zaplatenie neuhradených cien za naviac práce vykonané na vozidlách, čo malo by zohľadnené v rámci započítavacieho prejavu žalovaného. Arbitrárne a ničím neodôvodnené odmietnutie vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov tak bolo zásadným procesným pochybením súdu prvej inštancie, čím došlo k nesprávnemu, nezákonnému a ústavne non-konformnému rozhodnutiu vo veci, ktoré znamená flagrantný zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces. V danom prípade z dôvodu odmietnutia vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov došlo k porušeniu tzv. „PERNA TESTU“ podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Perna proti Taliansku, č. 48898/99). Žalobca na podporu odvolacej argumentácie k uplatnenému odvolaciemu dôvodu v odvolaní tiež odkazuje na uznesenie NS SR zo dňa 28.10.2020 sp. zn. a sp. zn. , Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22.03.2022 a zo dňa 22.08.2018 vo veci sp. zn. , rozhodnutia US SR vo veciach sp. zn. , sp. zn. , .

22. Žalobca napokon v nadväznosti na prvé dva výroky odvolaním napáda aj tretí a štvrtý výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v prospech žalovaného v rozsahu 100%, a to tak v rámci konania o žalobe žalobcu, ktorú však arbitrárne (svojvoľne) a nezákonne a ústavne non-konformne zamietol, ako aj v rámci konania o vzájomnej žalobe žalovaného - ktorej arbitrárne (svojvoľne) a nezákonne a ústavne non-konforme vyhovel.

23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že vzťah medzi žalobcom (ako zhotoviteľom) a nemeckým autorizovaným výrobcom Magirus GmbH (ako subdodávateľom zhotoviteľa) tak, ako ho interpretuje žalobca neexistoval, a to z dôvodu, lebo nemecký autorizovaný výrobca síce vykonal predmetné servisné práce na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín priamo na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, nie so žalobcom. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa tejto otázke venuje vo viacerých bodoch rozsudku, 51, 60 a predovšetkým 61 odôvodnenia.

24. K otázke platnosti zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a k platnosti odstúpenia od čiastkových objednávok a ukončenia Rámcovej dohody žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah založený čiastkovými objednávkami na základe Rámcovej dohody stále trvá a na základe toho je žalovaný ako objednávateľ v omeškaní (s úhradou odplaty za vykonané práce a práce nad 10-ročný servisný rámec na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín). V nadväznosti na to uvádza, že žalovaný ani nepreukázal, že by došlo k platnému ukončeniu/zrušeniu Rámcovej dohody vo vzťahu k čiastkovým objednávkam (podľa názoru žalobcu odstúpenie nebolo platné). V tejto súvislosti žalovaný dodáva, že pre merito veci bolo podstatné posúdenie odstúpenia od troch čiastkových objednávok týkajúcich sa vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín. Ukončenie samotnej Rámcovej dohody medzi stranami sporu pre posúdenie veci nemalo žiadny právny význam a žalovanému nie je ani zrejmé, akým spôsobom by táto skutočnosť mala byť v rámci vznesených odvolacích námietok žalovaného relevantná. Argumentácia žalobcu je v tomto smere bez akéhokoľvek právneho významu. Problematike odstúpenia žalovaného od čiastkových objednávok sa žalobca komplexne zaoberá v bode 67 a nasl. odvolania, pričom udáva tri hlavné dôvody, prečo je podľa jeho názoru predmetné odstúpenie žalovaného od čiastkových objednávok na pravidelný 10-ročný servis vozidla Senica, vozidla Malacky a vozidla Dolný Kubín neplatným úkonom (bod 68 odvolania). Týmito dôvodmi podľa žalobcu sú: neexistencia záväzku, ktorý by žalobca porušil a v dôsledku ktorého by bol žalovaný oprávnený odstúpiť od zmluvy, nekorektné vyčíslenie položiek, ktoré majú tvoriť predmet bezdôvodného obohatenia z dôvodu neodpočítania DPH a napokon skutočnosť, že žalovaný síce uhradil faktúry žalobcu, avšak neuhradil odplatu za iné súvisiace práce a náklady nad rámec 10-ročného servisu, ktoré boli nevyhnutnou súčasťou žalovaným objednaných opráv a servisu.

Žalovaný poukazuje na body 51- 59 rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie komplexne zaoberal otázkou platnosti odstúpenia žalovaného od troch čiastkových objednávok. V zmysle súdom zisteného a stranami sporu nerozporovaného skutkového stavu žalovaný najprv listom zo dňa 09.12.2020 vyzval žalobcu, aby v lehote siedmych dní odo dňa doručenia výzvy zabezpečil vrátenie a odovzdanie vozidiel Malacky, Senica a Dolný Kubín, a to buď v stave pred realizáciou naviac práce alebo v zhodnotenom stave (bod 45 rozsudku), ďalším listom zo dňa 04.03.2021 poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu na plnenie záväzku v rozsahu siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia a zároveň upozornil žalobcu, že v prípade, ak tak žalobca nevykoná ani v dodatočne poskytnutej lehote, v súlade s bodom 4.8 Rámcovej dohody posledným dňom dodatočnej lehoty odstúpi od všetkých troch objednávok podľa bodu 8.2. písm. b) Rámcovej dohody a v zmysle vo väzbe na a (bod 47 rozsudku). Žalovaný potom márnym uplynutím posledného dňa sedemdňovej lehoty, t. j. 12.03.2021 odstúpil od všetkých troch objednávok podľa bodu 8.2. písm. b) Rámcovej dohody v zmysle v nadväznosti na a (bod 51 rozsudku). Súd prvej inštancie skonštatoval, že nastalo porušenie povinností zhotoviteľa podľa bodu 4.3 dohody, podľa ktorého sa akceptovaním cenovej kalkulácie zo strany objednávateľa a jej doručením zhotoviteľovi čiastková zmluva považuje za uzavretú v súlade s bodom 8.2. písm. b) Rámcovej dohody. Opravy väčšieho rozsahu zhotoviteľ vykoná v termíne uvedenom v objednávke, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Na základe už vykonaného dokazovania uviedol, že je nepochybné, že žalobca objednaný 10-ročný servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín nezrealizoval, hoci na základe ním vystavených faktúr žalovaný cenu servisu v plnej sume 3 x 58.550,- Eur vopred uhradil a ani na základe výziev žalovaného v stanovenej lehote 7 dní a ani dodatočne poskytnutej lehoty nezabezpečil vrátenie a odovzdanie vozidiel. V zmysle zmluvnej úpravy objednávateľ môže odstúpiť od jednotlivej objednávky aj v prípadoch priamo ustanovených (bod 56 rozsudku). Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie posúdil odstúpenie žalovaného od čiastkových objednávok ako platné.

25. K námietke nekorektného vyčíslenia sumy bezdôvodného obohatenia žalobcu z dôvodu neodpočítania DPH v plneniach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie žalovaný poukazuje na záver súdu prvej inštancie, že žalobca je povinný vrátiť žalovanému všetko, čo na základe zrušených objednávok/zmlúv dostal, čiže plnenie vrátane DPH. Žalovaný tiež vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia poukazuje aj na záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že od poskytnutého plnenia žalovaného je potrebné odpočítať primeraný zisk vo vzťahu ku každému z troch vozidiel, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca pred ich vývozom do Nemecka nejaké opravy na vozidlách vykonal a že zabezpečil vykonanie 10-ročného servisu.

26. Ďalej žalobca namieta, že mu žalovaný doposiaľ neuhradil odplatu za práce nad rámec 10-ročného servisu, k čomu žalobca uvádza, že všetky ním tvrdené práce sú zadokumentované v cenových ponukách žalobcu a preto neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k prácam vykonaným nad rámec 10-ročného servisu. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v celom doterajšom konaní nepreukázal, na základe akého titulu je oprávnený tieto „naviac práce“ vykonávať a na základe toho vyžadovať odplatu a nepreukázal ani ich samotné vykonanie. Žalovaný zhodne s prezentovaným názorom poukazuje v tejto otázke aj na bod 61 prvostupňového rozsudku.

27. K námietke vyhodnotenia platnosti úkonu započítania žalovaného súdom prvej inštancie, žalovaný uvádza, že započítací úkon spočíval v započítaní nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uhradenej ceny 10-ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín voči odplate žalobcu za vykonanú opravu a servis motorového vozidla Tatra T 815/250P11, ŠPZ: U.. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v odvolaní namieta platnosť započítavaného úkonu žalovaného z dôvodu, že pohľadávka žalovaného vo výške 168.331,25 Eur nemá existovať a z dôvodu, že i v prípade jej existencie nie je správne vyčíslená, keď žalovaný opomenul odpočítať DPH vo výške 20%. Žalovaný uvádza, že žalobca od začiatku konania namieta, že započítavaná pohľadávka žalovaného neexistuje a v nasledujúcich bodoch týkajúcich sa tejto otázky (t. j. v bode 100 až 108 odvolania), iba opakuje svoju argumentáciu týkajúcu sa partikulárnych otázok viažúcich sa k započítaniu pohľadávky, zmluvného vzťahu medzi žalobcom a subdodávateľom - nemeckým autorizovaným servisom, odplaty za navyše vykonané práce a toho, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným stále trvá, a pod. Žalovaný preto odkazuje na svoje vyjadrenie k týmto otázkam a poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu zaoberal v bodoch 62 až 64 napadnutého rozsudku. Žalobca opakovane v bode 109 až 115 odvolania tvrdí, že aj v prípade, ak by započítavané plnenie existovalo, výška sumy započítavaného prejavu nie je vyčíslená správne, nakoľko žalovaný opomenul odpočítať DPH. Žalovaný odkazuje na

príslušnú časť svojho predchádzajúceho vyjadrenia v záujme zachovania hospodárnosti a primeranej stručnosti vyjadrenia.

28. K dostatočnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný poukazuje na to, že žalobca v bode 116 až 137 odvolania zakladá odvolanie na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Už v úvode odvolania konštatuje, že napadnuté výroky rozsudku považuje za vecne a právne nesprávne, zmätočné, svojvoľné a ako celok nezákonné a en bloc arbitrárne a na to nadväzuje konštatovaním, že ak sa už súd prvej inštancie mienil vo výsledku odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít, tak v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ako imanentnej súčasti práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, mal rozsudok náležite riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť. Žalobca však neuvádza, v čom konkrétne by mala spočívať nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okrem zákonných ustanovení o právnej istote ( ) a uvádzanej judikatúre k tejto otázke sa žalobca obmedzuje iba na konštatovanie, že „súd prvej inštancie totiž absolútne svojvoľne a bez dostatočného odôvodnenia napríklad vyslovil, že ....“, a nasleduje rad partikulárnych otázok, ktoré však súd prvej inštancie v rozhodnutí zodpovedal. Žalovaný oponuje, že nedostatočnosť odôvodnenia nemožno zakladať len na tom, že súd prvej inštancie neposúdil dané výroky tak, ako si žalobca predstavoval. Žalovaný v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 26.10.2016 alebo sp. zn. zo dňa 26.2.2015.

29. K námietke nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, konkrétne pripojením súdneho spisu z konania vedeného pred súdom prvej inštancie sp. zn. a záznamom o technickom stave vozidiel Iveco Magirus z januára 2019, žalovaný poukazuje na tzv. edičnú povinnosť upravenú pre prípad, ak strana navrhne vykonanie dôkazu ohľadom veci, ktorú nemá k dispozícii za predpokladu, že táto vec je potrebná na zistenie skutkového stavu. V tomto prípade však žalobca bol priamym účastníkom ním uvedeného konania pod sp. zn. ako strana sporu, z tohto dôvodu nemal dôvod nepredložiť ním navrhované dôkazy, ktoré mal k dispozícii a tiež neuvádza dôvody, pre ktoré by ich mal súd vykonať. Žalovaný poukazuje na základné princípy , a to princíp voľného hodnotenia dôkazov () a princíp hospodárnosti konania ().

30. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca, pričom odvolací súd konštatuje, že obsah odvolacej repliky v prevažnej časti kopíruje jeho argumentáciu v podanom odvolaní. Žalobca s obsahom vyjadrenia žalovaného nesúhlasí a odkazuje na svoje odvolanie a tam uvedenú vecnú a právnu argumentáciu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom, keďže z jednotlivých cenových ponúk vypracovaných žalobcom, na základe ktorých boli uhradené faktúry za vozidlá Iveco Magirus (Senica, Malacky a Dolný Kubín), každá vo výške 58.550,- EUR s DPH, zahŕňala 10-ročný servis, avšak len pokiaľ ide o úkony servisného závodu Klaas. Žalobca zdôrazňuje, že 10-ročný servis vykonávaný autorizovaným servisom Magirus sa skladá z dvoch častí vykonávaných v dvoch samostatných servisných strediskách, a to Magirus a Klaas. Každý servisný závod má základný balík 10-ročného servisu a následne vykonávajú aj práce nad rámec 10-ročného servisu v prípade, že diagnostikujú, že práce je potrebné vykonať. Bez vykonania všetkých prác 10-ročného servisu (základného balíka) a 10-ročného servisu (nad rámec základného balíka v prípade ich výskytu) nevydá autorizované servisné stredisko certifikát o absolvovaní a spôsobilosti vykonávať s predmetnými vozidlami zásahy. Žalovaný žalobcovi práce nad rámec 10-ročného servisu neuhradil, preto mal podľa žalobcu pri započítaní zohľadniť nároky žalobcu za vozidlo Iveco Magirus Y.-XXX G. vo výške 44.803,80 Eur s DPH, Iveco Magirus D.-XXX AK vo výške 52.455,60 Eur s DPH a Iveco Magirus J.-XXX U. vo výške 40.881,78 Eur s DPH. Pri posudzovaní dodatočných cenových kalkulácii vypracovaných žalobcom je zrejmé, ktoré položky sa týkajú servisných prác Magirus, ktoré sa týkajú servisných prác Klaas a ktoré sa týkajú prác, ktoré bolo nutné vykonať samotným žalobcom pred vývozom vozidiel do Nemecka, keďže vozidlá boli prevzaté nepojazdné, avšak do Nemecka boli prevezené nie na korbe iného nákladného vozidla, ale odšoférované, k čomu bolo potrebné vozidlá na takúto dlhú cestu spojazdniť, skontrolovať a zabezpečiť STK a EK. Žalobca ďalej opätovne namieta, že súd prvej inštancie a rovnako žalovaný nezohľadnil pri uplatňovaní vzájomnej žaloby skutočnosť, že žalobca mal voči žalovanému nárok na primeraný zisk (identicky ako ho žalobca špecifikoval v ods. 111 odvolania). Podľa žalobcu je predsa nesporné, že ako úspešný subjekt vo verejnom obstarávaní bol oprávnený vykonávať (zabezpečovať) servisné práce 10-ročného servisu na nákladných vozidlách Magirus pre Hasičský a záchranný zbor prostredníctvom žalovaného, pričom tak robí ako podnikateľ za účelom dosiahnutia zisku.

31. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a autorizovaným servisom neexistoval. Nemecký autorizovaný servis bol vo vzťahu k žalobcovi subdodávateľom a v čase, kedy už bol servis vykonaný, bol vykonaný na účet žalobcu. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a autorizovaným servisom na základe vystavených faktúr vznikol až následne, keď žalovaný neplatne odstúpil od čiastkových objednávok a neplatne vypovedal Rámcovú zmluvu z dôvodu údajného vyčerpania limitu, čo nemôže mať žiadny vplyv na už objednané a vykonané servisné práce. Ani v prípade, že by skutočne bol limit Rámcovej zmluvy prekročený už v čase objednania časti 10- ročného servisu Klaas, nemôže to byť interpretované v neprospech žalobcu ako úspešného súťažiteľa verejného obstarávania. Súd prvej inštancie zjavne nevykonal skutkový stav dostatočným spôsobom a teda aj rozhodol predčasne, arbitrárne, vecne a právne nesprávne. Žalobca najskôr tieto vozidlá spojazdnil a vybavil ich certifikáciu, zaplatil vodičov, aby tieto previezli do Nemecka, inak by ani nebolo možné vykonať 10-ročný servis v Nemecku. Žalobca zdôrazňuje, že v plnom rozsahu trvá na svojej argumentácii týkajúcej sa absolútnej neplatnosti právnych úkonov žalovaného, ktorými odstúpil od čiastkových objednávok na vozidlá Senica, Malacky a Dolný Kubín. Nemožno sa stotožniť s právnym posúdením súdu prvej inštancie v bodoch 51 až 59, na ktorý poukazuje aj žalovaný, pretože žalobca nebol v omeškaní s plnením diela, toto omeškanie umelo vyvolal žalovaný zaslaním výzvy zo dňa 09.12.2020, nakoľko nemal záujem uhradiť žalobcovi kompletný 10-ročný servis. Žalobca považuje nielen odstúpenie od čiastkových objednávok žalovaným za absolútne neplatné a arbitrárne, ale aj (ne)odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie v tejto časti. Vo vzťahu k nesprávnemu vyčísleniu započítavania pohľadávky žalovaného, pokiaľ ide o DPH, má žalobca za to, že súd prvej inštancie sa s námietkou žalobcu nevysporiadal ústavne konformným spôsobom, nevzal do úvahy, že žalobca DPH štátu uhradil. V rámci započítania prichádza o zisk z dôvodu potreby vrátenia DPH, ktorá už bola štátu odvedená.

32. Podľa žalobcu žalovaný zmätočne a zavádzajúco uvádza, že žalobca nepreukázal, na základe akého titulu je oprávnený „naviac práce“ vykonávať a na základe toho vyžadovať odplatu a nepreukázal ani ich samotné vykonanie. Žalobca uvádza, že bolo u neho objednané vyriešenie 10-ročného servisu komplexne, avšak vyhovel požiadavkám HaZZ a nacenil najskôr len časť 10-ročného servisu Klaas, pričom všetkým zúčastneným stranám bolo zrejmé, že suma kompletného 10-ročného servisu je vyššia, a to v priemere cca 100.000,- Eur na jedno vozidlo v závislosti od jeho opotrebovania a potreby extra prác v závode Klaas a v závode Magirus nad rámec tzv. základného balíka 10-ročného servisu. Žalobca zabezpečil spojazdnenie vozidiel, vybavil EK a STK a tieto vozidlá dopravil do Nemecka, pričom tieto činnosti nevykonával zadarmo, ale ako zmluvný partner žalovaného za účelom dosiahnutia zisku. Žalobca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť a žalovaný neodstúpil od čiastkových objednávok platne, pričom súd prvej inštancie riadne neodôvodnil údajnú platnosť odstúpenia. Žalobca zároveň v plnom rozsahu odkazuje aj na svoju argumentáciu o neexistencii započítavanej pohľadávky vo výške 3 x 58.550,- Eur, pretože takáto pohľadávka nikdy nevznikla. Nie je pravdou, že by riadne neuviedol v podanom odvolaní, v čom konkrétne vidí nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie rozsudku, keď poukázal na vnútorný rozpor pokiaľ ide o zabezpečenie/nezabezpečenie 10-ročného servisu v Nemecku, či absolútne vágne a nedostatočné (ne)odôvodnenie jednej z najpodstatnejších právnych otázok, a to (ne)platnosť odstúpenia od čiastkových objednávok. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je žalobcovi jasné, akého porušenia podľa Rámcovej dohody sa mal dopustiť, ktoré by založilo právo žalovaného na odstúpenie od dohody. Údajný vzťah medzi žalovaným a nemeckým autorizovaným výrobcom je podľa žalobcu vzťahom nepreukázaným a z pohľadu tohto konania irelevantným. Žalobca tiež uvádza, že žalovaný nepreukázal platnosť ukončenia/zrušenia Rámcovej dohody a ani potrebu vzniku vyhlásenia nového verejného obstarávania.

33. Súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou v skutkových zisteniach súdu, a to nielen pre nezákonné naloženie s nepopretými skutkovými tvrdeniami žalobcu, ale aj preto, že súd prvej inštancie nevykonal podstatné žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Žalobca poukazuje na závažný nedostatok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa štandardné kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenia súdnych rozhodnutí, pretože z neho vôbec nevyplýva nielen to, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ale rovnako z neho vôbec nevyplýva, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odvolací súd konštatuje, že obsah vyjadrenia žalobcu v časti námietky nevykonania navrhnutého dokazovania

a tvrdených nedostatkov v odôvodnení napadnutého rozsudku kopíruje odôvodnenie odvolania, z tohto dôvodu ich nebude opakovane uvádzať.

34. Ďalšie vyjadrenia neboli súdu doručené.

35. Podľa (ďalej len ““), súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

36. Pred prejednaním odvolania odvolací súd opravil zrejmú nesprávnosť záhlavia napadnutého rozhodnutia pri údaji o identifikačnom čísle žalovaného, ako je uvedené vo výroku I. Nakoľko prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok, odvolací súd nepovažoval za hospodárne vrátiť vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia za účelom opravy záhlavia.

37. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

38. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a , t.j. v medziach daných rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.01.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ( ). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa na neho v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcu v zásade kopíruje jeho argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento ale riadne vysporiadal. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

40. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 119.790,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela - opravy motorového vozidla Tatra T 815/250P11, ŠPZ: U.. V konaní nebolo sporné, že žalobca opravu vykonal a vozidlo po oprave odovzdal žalovanému, ani to, že žalovaný cenu tejto opravy neuhradil. Žalovaný voči uplatnenému nároku žalobcu ako procesnú obranu uplatnil započítaciu námietku a vo zvyšku pohľadávky vzájomnú žalobu z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to poskytnutého plnenia vo výške 168.332,25 Eur z právneho dôvodu, ktorý odpadol odstúpením žalovaného od čiastkových zmlúv na vykonanie 10-ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín (3 x 58.550,- Eur po odpočítaní vráteného 5% spätného bonusu z fakturovanej sumy 146.375,- Eur bez DPH vo výške 7.318,75 Eur).

41. Žalobca v odvolaní namieta vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založenému čiastkovými objednávkami na základe Rámcovej dohody, ktorý podľa žalobcu trvá, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by došlo k platnému ukončeniu Rámcovej dohody vo vzťahu k čiastkovým objednávkam. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Rámcová dohoda č. AOMVBA-1-45/2018 zo dňa 17.08.2018 na dodanie služby podľa § 83 zákona o verejnom obstarávaní (predmet zákazky Servis a dodávka náhradných dielov pre špeciálne náhradné vozidlá) mala charakter rámcovej zmluvy, bol ňou určený základný rámec práv a povinností zmluvných strán a tvorila právny základ pre uzatváranie samostatných zmluvných

vzťahov na základe jednotlivých objednávok na konkrétnu opravu. Z čl. VIII Rámcovej zmluvy vyplývalo právo objednávateľa odstúpiť od rámcovej dohody a tiež právo odstúpiť od jednotlivej objednávky. V konaní nebolo sporné, že žalobca vozidlá Senica, Malacky a Dolný Kubín od žalovaného za účelom vykonania 10-ročného servisu na základe objednávok žalovaného prevzal, nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi vopred uhradil dohodnutú cenu diela (3 x 58.550,- Eur) a napokon z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca žalovanému ani v dodatočne poskytnutej lehote vozidlá neodovzdal. Rámcová zmluva v bode 4.8 výslovne upravovala, že oprava sa bude považovať za riadne vykonanú úspešným vykonaním funkčnej skúšky vozidla a jeho odovzdaním v mieste plnenia. Žalovaný listom „Oznámenie o odstúpení od čiastočných objednávok v prípade nedodržania dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie“ zo dňa 4.3.2021 poskytol žalobcovi dodatočnú lehotu na plnenie záväzku a uviedol, že v prípade jej márneho uplynutia odstúpi od všetkých troch objednávok podľa bodu 8.2 písm. b) Rámcovej dohody a v zmysle vo väzbe na a 365 ods. 1 . Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že plnenie objednávok na vozidlá Senica, Malacky a Dolný Kubín riadne vykonal, že vozidlá Senica, Malacky a Dolný Kubín boli odovzdané a žalovaným prevzaté v súlade s bodom 4.8 Rámcovej dohody. Odvolacia argumentácia žalobcu je v rozpore so zisteným skutkovým a právnym stavom. Odvolací súd namietanú vecnú ani právnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založenému čiastkovými objednávkami na vozidlá Senica, Malacky a Dolný Kubín nevzhliadol a nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že by došlo k platnému ukončeniu Rámcovej dohody vo vzťahu k čiastkovým objednávkam.

42. Žalobca trvanie zmluvného vzťahu založeného čiastkovými objednávkami argumentačne podporuje tvrdeným sporom o vyčerpaní či nevyčerpaní limitu Rámcovej dohody a tvrdí, že žalovaný nepreukázal, že k ukončeniu Rámcovej dohody došlo na základe vyčerpania finančného limitu, na základe čoho by následne bol oprávnený vyhlásiť nové verejné obstarávanie a uzatvoriť zmluvu s nemeckým autorizovaným výrobcom na predmet totožnej zákazky. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, listom zo dňa 25.5.2020 žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie platnosti Rámcovej dohody v súlade s článkom VIII bod 8.1 Rámcovej dohody z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov. Odvolací súd námietky žalobcu považuje za nerelevantné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko odstúpením žalobcu od jednotlivých čiastkových zmlúv na servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín tieto čiastkové zmluvy zanikli, a to bez ohľadu na ďalšie trvanie alebo zánik Rámcovej dohody. Skutočnosť, že na základe rámcovej dohody môže verejný obstarávateľ zadávať zákazku len hospodárskemu subjektu alebo hospodárskym subjektom, ktorí sú zmluvnou stranou tejto rámcovej dohody (§ 83 ZVO), nie je možné vykladať tak, že žalovaný by bol povinný zadať totožnú zákazku (z jednotlivej objednávky), pri ktorej zmluvný vzťah zanikol odstúpením objednávateľa práve pre porušenie zmluvných povinností zhotoviteľom, opätovne tomuto zhotoviteľovi. Prípadné trvanie platnosti Rámcovej dohody je tak pre rozhodnutie nerelevantné.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že hoci bol 10-ročný servis na vozidlá žalovaným zaplatený, žalobca žiadne práce nezrealizoval, nakoľko servisné práce vykonané nemeckým autorizovaným výrobcom je nutné pričítať žalobcovi, boli realizované na účet žalobcu, ktorý s ním bol v záväzkovom (subdodávateľskom) vzťahu a podľa ho poveril splnením záväzku. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vychádzal zo zjavne nepochopeného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a nemeckým autorizovaným výrobcom, ktorý servisné práce na vozidlách realizoval. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k preukázaniu splnenia záväzkov žalobcu voči žalovanému z objednávok na vykonanie 10-ročného servisu na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín nie je relevantná v okolnostiach prejednávanej veci. Záväzok žalobcu voči žalovanému sa v zmysle Rámcovej zmluvy považoval za splnený až splnením povinností dojednaných v bode 4.8 Rámcovej dohody, t.j. úspešným vykonaním funkčnej skúšky vozidla a jeho odovzdaním v mieste plnenia (napokon sám žalobca preukazuje v časti žalobou uplatneného nároku splnenie zväzku v súlade so znením .8). Odstúpením od jednotlivých čiastkových zmlúv na servis vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín tieto čiastkové zmluvy zanikli. Nebolo povinnosťou žalovaného skúmať právne vzťahy medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi nielen počas trvania vzťahu z týchto objednávok, ale ani po jeho skončení, a to práve s poukazom na žalobcom uvádzané ustanovenie , keď za splnenie záväzkov voči objednávateľovi zodpovedá výlučne on sám. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou vnútornej nekonzistentnosti rozhodnutia, keď súd prvej inštancie podľa žalobcu na jednej strane dôvodí, že žalobca práce nezrealizoval, na druhej strane údajne potvrdzuje, že práce boli vykonané a za tieto práce bolo aj zaplatené. Odvolací súd interpretáciu odôvodnenia rozhodnutia žalobcom považuje za nekorešpondujúcu s obsahom rozhodnutia. Žalobca preukázateľne záväzky z objednávok na vykonanie

10-ročného servisu na vozidlách Senica, Malacky a Dolný Kubín nesplnil (čo rámcová dohoda považuje za riadne vykonanie záväzku je vysvetlené vyššie), žalovaný za cenu servisu zaplatil žalobcovi vopred a vrátenie plnenia po odstúpení od jednotlivých objednávok si uplatnil voči žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie. Závery, z ktorých by malo vyplývať riadne splnenie záväzku žalobcu voči žalovanému z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú.

44. Odvolaciu argumentáciu žalobcu, že nie žalobca, ale žalovaný ako objednávateľ, je v omeškaní s úhradou servisu nad rámec 10-ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, aké opravy pred vývozom vozidiel do Nemecka vykonal. Žalobca síce v odvolaní príkladmo uvádza, že v prácach nad rámec 10-ročného servisu je napríklad zahrnuté vykonanie STK, EK, ďalej realizácia opráv vád na podvozku vozidiel Iveco Magirus a taktiež práce u nemeckého autorizovaného výrobcu, z obsahu súdneho spisu však nevyplýva žiaden dôkaz o riadnom vykonaní prác na vozidlách nad rámec 10-ročného servisu. Žalobca v odvolaní uvádza, že všetky práce sú riadne zdokumentované v cenových ponukách žalobcu a že súd prvej inštancie svojvoľne nebral do úvahy uvádzané cenové ponuky a len stroho konštatoval neunesenie dôkazného bremena. Cenová ponuka z hľadiska právneho posúdenia môže mať charakter návrhu na uzavretie zmluvy, obsahuje adresnú ponuku dodania tovaru alebo služby a návrh ceny, príp. ofertu ďalších podmienok a nielen vo všeobecnosti, ale ani v konkrétnej prejednávanej veci nepreukazuje vykonanie prác. Zo žiadnej žalobcom predloženej listiny nevyplýva riadne vykonanie prác nad rámec 10-ročného servisu. Vykonanie tvrdených prác nevyplýva ani z emailovej komunikácie zo dňa 21.1.2020 medzi žalobcom a viceprezidentom hasičského a záchranného zboru (odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v prípade konania viceprezidenta hasičského a záchranného zboru ide o konanie za žalovaného, tvrdenie žalobcu nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie ničím preukázané), ani z objednávky zo dňa 2.9.2019. Námietka žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s predmetnými podstatnými skutkovými okolnosťami a dôkazmi, je neopodstatnená, žiadny zo žalobcom uvádzaných dôkazov nepreukazuje riadne poskytnutie tvrdeného plnenia. Za nedôvodnú potom je potrebné vyhodnotiť aj námietku žalobcu, že tento nepreukázaný nárok mal súd prvej inštancie zohľadniť v rámci započítacieho prejavu žalovaného.

45. Argumentácia žalobcu, ktorou odôvodňuje námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, je opakovaním argumentácie v časti odvolania, ktorou namieta vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca považuje za nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia žalovaného od čiastkových objednávok a následné akceptovanie započítacieho prejavu žalovaného súdom prvej inštancie. Za najdôležitejší dôvod, ktorý zakladá absolútnu neplatnosť odstúpenia od čiastkových objednávok týkajúcich sa vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín považuje neexistenciu záväzku, ktorý by žalobca porušil, pričom poukazuje na bod 56 odôvodnenia. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nevysvetlil, z akých dôvodov považoval odstúpenie žalovaného za platné, nakoľko bod 4.3 dohody, ktorý mal porušiť, nezakladá právo žalovaného odstúpiť od Rámcovej dohody, ale iba uvádza, že akceptovaním cenovej kalkulácie zo strany objednávateľa a jej doručením zhotoviteľovi čiastková zmluva sa považuje za uzavretú. Odvolací súd konštatuje, že v ods. 56 odôvodnenia prišlo zrejme k zjavnej chybe v písaní v odôvodnení, keď v ods. 47, kde súd prvej inštancie uvádza vykonané dokazovanie obsahom listiny Oznámenie o odstúpení od čiastočných objednávok zo dňa 04.03.2021, je uvedený bod 4.8 dohody a povinnosť odovzdať a prevziať vozidlá v súlade s bodom 4.8 Rámcovej dohody, ako aj správne znenie obsahu listiny a aj zmluvného dojednania bodu 4.8. Námietka žalobcu preto nemá žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia.

46. K tvrdeniam žalobcu, že všetky servisné práce vo vzťahu k vozidlám Senica, Malacky a Dolný Kubín podľa čiastkových objednávok a v súlade s Rámcovou dohodou boli žalobcom riadne a včas vykonané, nakoľko akékoľvek plnenie, ktoré realizoval nemecký autorizovaný výrobca, je nutné pričítať žalobcovi, odvolací súd odkazuje na ods. 43 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že podľa žalobcu je vzťah medzi žalovaným a nemeckým autorizovaným výrobcom vzťahom nepreukázaným, nakoľko opak vyplýva z dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie (listiny v ods. 46 odôvodnenia a z výpovede samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 16.2.2023 sám uviedol, že žalovaný na priamo zadal zákazku importérovi v Nemecku, ods. 51 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Námietka žalobcu, že žalovaný nepreukázal dodržanie zákonných pravidiel a postupu v procese nového verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní, je pre rozhodnutie bezpredmetná, nakoľko z obsahu spisu platnosť zmluvy medzi žalovaným a servisom v Nemecku nebola napadnutá na kauzálne príslušnom súde žalobou podľa § 180

alebo o verejnom obstarávaní (v znení účinnom v čase zadania zákazky). Argument žalobcu, že bol pripravený k privezeniu vozidiel na Slovensko, k čomu však nedošlo len preto, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu za práce nad 10-ročný servis vykonané na predmetných troch vozidlách, svedčí v prospech žalovaného, keď sám žalobca ním potvrdil, že nesplnil zmluvnú povinnosť podľa bodu 4.8 Rámcovej dohody.

47. K námietke ďalšieho dôvodu absolútnej neplatnosti odstúpenia od čiastkových objednávok týkajúcich sa vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín, za ktoré žalobca namieta neuhradenie odplaty za iné súvisiace práce a náklady, bez ktorých by žalovaným objednané opravy a servis týchto špeciálnych motorových vozidiel nebol možný, odvolací súd odkazuje na ods. 44 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia. Absolútne nesprávne je tvrdenie žalobcu v odvolaní, že tvrdenie o nároku na zaplatenie za práce vykonané nad 10-ročný servis na vozidlách nebolo žalovaným rozporované, a teda v súlade s ide o nepopreté skutkové tvrdenie. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že opak vyplýva z časti II a III dupliky žalovaného zo dňa 01.08.2022 predloženej v konaní pred súdom prvej inštancie.

48. K námietke nesprávneho vyhodnotenia platnosti započítacieho prejavu žalovaného z dôvodu neplatnosti odstúpenia žalovaného od čiastkových objednávok, nakoľko žalobca má za to, že neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený od dohody odstúpiť a žiadna vzájomná pohľadávka žalovaného vyčíslená v sume 168.331,25 Eur podľa žalobcu neexistuje, odvolací súd odkazuje na svoje závery uvedené vyššie v odôvodnení tohto odvolacieho rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnom odstúpení žalovaného od čiastkových objednávok týkajúcich sa 10-ročného servisu vozidiel Senica, Malacky a Dolný Kubín.

49. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zamietol nielen nárok žalobcu čo do istiny, ale aj nárok na príslušenstvo. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v rámci započítacieho prejavu žalovaného zohľadnil pohľadávku žalovaného vo výške 168.331,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% od 06.03.2021 do zaplatenia, v časti žalobcom uplatnenej istiny 119.790,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 28.12.2020 do 05.03.2021 v sume 1.758,80 Eur (t.j. v celkovej výške 121.548,89 Eur). Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie nemal bez ďalšieho zamietnuť nárok žalobcu na ostatné nekapitalizované úroky z omeškania plynúce po 05.03.2021 až do zaplatenia, pretože žalovaný v konaní nepoprel žalobcom uplatnený nárok nielen čo do istiny, ale aj čo do príslušenstva. Odvolací súd sa so žalobcom nestotožňuje. Okamihom započítania dochádza k zániku pohľadávky, teda pohľadávka žalobcu zanikla okamihom, keď sa stretla s pohľadávkou žalovaného, ktorá bola predmetom započítania. Právnym dôsledkom zániku započítavanej pohľadávky je zánik omeškania s jej zaplatením. Žalobca si žalobou uplatnil istinu 119.790,- Eur s 8% úrokom od 28.12.2020 do zaplatenia, žalovaný istinu 168.331,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% od 06.03.2021 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po odstúpení od čiastkových objednávok listom zo dňa 04.03.2021, ktorý žalobca prevzal 05.03.2021) a započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu (istina a úrok) ku dňu 06.03.2021, kedy sa vzájomné splatné pohľadávky stretli ( ), a to splatnosťou neskôr splatnej pohľadávky (ods. 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Žalobcovi preto úrok z omeškania plynúci po 05.03.2021 nepatrí, nakoľko zanikla jeho pohľadávka, s ktorou by mal byť žalovaný v omeškaní.

50. Žalobca ďalej namieta výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú žalovaným, nakoľko žalovaný mal opomenúť odpočítať od vyčíslených súm DPH vo výške 20%, t. j. 29.274,99 Eur viac (9.758,33 EUR x 3). Podľa žalobcu si žalovaný uplatnil nárok na odpočet DPH, ale DPH nevstupuje do ceny diela a uvádza, že súd prvej inštancie na túto námietku nedal vôbec žiadne zdôvodnenie. Odvolací súd poukazuje na ods. 61 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Žalobca je povinný vrátiť všetko, čo na základe zrušených zmlúv dostal, t.j. žalovaným poskytnuté plnenie v plnej výške, vrátane sumy pripadajúcej na DPH. Neexistuje žiaden právny dôvod, pre ktorý by si mal žalobca z prijatého bezdôvodného obohatenia ponechať akúkoľvek časť plnenia prijatého od žalovaného. Vysporiadanie DPH medzi žalovaným a štátom je vecou žalovaného ako daňového subjektu a patrí do kompetencie príslušných orgánov finančnej správy. Tvrdenie žalobcu, že DPH je u podnikateľov neutrálna, znamená len to, že DPH by nemala ovplyvňovať konečné náklady alebo zisk, pretože podnikateľ v zásade daň vyberá pre štát od konečného spotrebiteľa. Uvedené je ale nerelevantné vo vzťahu k povinnosti žalobcu vrátiť prijaté plnenie v plnej výške.

51. Žalobca tiež namieta, že ak by hypoteticky uvažoval, že vzájomná pohľadávka žalovaného je daná, žalovaný nezohľadnil, že žalobca mal voči žalovanému nárok na primeraný zisk, a to vo výške 20.520,13 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 90.065,09 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 69.544,96 Eur; vo výške 20.550,54 Eur bez DPH za vozidlo Senica ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 90.276,67 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 63.138,05 Eur a vo výške 20.174,59 Eur bez DPH za vozidlo Dolný Kubín ako rozdiel medzi celkovou požadovanou sumou za 10-ročný servis a práce naviac vo výške 86.645,17 Eur a faktúry od firmy Magirus vo výške 60.245,65 Eur. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu by mal žalobcovi vzniknúť voči žalovanému tvrdený nárok, avšak zhodne so súdom prvej inštancie opätovne uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie opráv na vozidlách nad rámec 10-ročného servisu, z tohto dôvodu nepovažuje za hospodárne sa ďalej tvrdeným nárokom žalobcu voči žalovanému na údajný primeraný zisk zaoberať.

52. Žalobca ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal podstatné žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím naplnil odvolací dôvod podľa . Namietané pochybenie má spočívať v tom, že za účelom preukázania vykonania a konkretizácie prác, resp. opráv na vozidlách pred ich vývozom do Nemecka a tvrdenia, že uhradil nemeckému autorizovanému výrobcovi cenu za naviac práce, navrhoval pripojiť súdny spis z konania vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. a nielen zápisnice zo zopár pojednávaní, ako urobil súd prvej inštancie bez bližšieho vysvetlenia a zdôvodnenia. Ďalej namieta, že v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2022 navrhol vykonať dôkaz záznamom o technickom stave vozidiel Iveco Magirus z januára 2019, ktorý súd prvej inštancie bez akéhokoľvek vysvetlenia odmietol vykonať. Odvolací súd konštatuje, že námietky žalobcu nemajú žiadnu oporu v predloženom spise. Zo zápisnice (str. 3) a záznamu z pojednávania zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že žalobca v rámci doplnenia dokazovania navrhol, aby súd vyžiadal z konania zápisnice z decembra 2022, zo 16.01.2023 a 06.03.2023. Z obsahu spisu ani napadnutého rozhodnutia (ods. 10 odôvodnenia) nevyplýva, že súd prvej inštancie navrhnuté dokazovanie nevykonal. Záznam o technickom stave vozidiel Iveco Magirus z januára 2019 žalobca uvádza ako dôkaz v podaní zo dňa 03.11.2022 s tým, že uvádza, že ho súdu predkladá, avšak v prílohách podania sa nenachádza. Odvolací súd konštatuje, že nedôslednosť žalobcu pri predkladaní dôkazov nie je možné pričítať na ťarchu konajúcemu súdu. Námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa štandardné kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenia súdnych rozhodnutí, pretože z neho nevyplýva to, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia a odvolací súd ich hodnotí ako nepravdivé. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nekonkretizoval, ktoré dôkazné prostriedky navrhol žalobca a ktoré navrhol žalovaný, takáto požiadavka na obsah odôvodnenia nevyplýva z .

53. Žalobca napokon uplatňuje odvolacie dôvody podľa , t.j. nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne podľa , tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s následkom nezákonnosti napadnutého rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody odôvodňuje nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, pričom poukazuje na argumentáciu uvedenú v predchádzajúcich bodoch odvolania. Zároveň namieta, že ak sa súd prvej inštancie mienil vo výsledku odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít, mal rozsudok náležite riadne, racionálne a ústavne konformne odôvodniť. Podľa žalobcu je svojvoľným prvkom napadnutého rozsudku aj odklon od ustálenej konštantnej judikatúry bez toho, aby sa dodatočne vyargumentovali dôvody, na základe ktorých súd odmietol doteraz stabilizujúcu výkladovú prax k vyššie v tomto odvolaní riešeným otázkam. Súd prvej inštancie podľa žalobcu zvolil cestu svojvoľného výkladu a aplikácie práva.

54. Odvolací súd napriek tomu, že chápe snahu žalobcu a jeho právneho zástupcu odôvodniť opravný prostriedok v záujme dosiahnutia úspechu v spore, avšak naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov nevzhliadol. Námietky žalobcu ani nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v akej pre vec zásadnej otázke sa mal súd prvej inštancie odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe súdnych autorít, nakoľko okrem všeobecných tvrdení žalobca neuvádza konkrétnu právnu otázku, ktorá by bola v rozhodnutí súdom prvej inštancie riešená odklonom. Žalobca síce v odvolaní k dostatočne obsiahlej argumentácii uvádza množstvo judikatúry, ktorá sa však týka

náležitostí odôvodnenia a preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí. Rozhodnutia krajských súdov, na ktoré odkazuje vo vzťahu k právnym otázkam, nie sú ustálenou judikatúrou. „Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali... Napokon vzhľadom na je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.“ (viď. NS SR sp. zn. z 24.01.2018 publik. v zbierke 8/2018 pod č. 71). Odvolací súd k formulácii odvolania žalobcom v tejto časti vyslovuje názor, že zvolená forma a až invektívne výrazové prostriedky vo vzťahu k súdu prvej inštancie, tvrdiac, že zvolil cestu svojvoľného výkladu a aplikácie práva, neznamenajú väčšiu dôraznosť odvolacej argumentácie.

55. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (, ) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie reaguje na všetky podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania a v tejto súvislosti uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ).

56. Žalobca v odvolaní opakovane uvádza skutkové a právne námietky, ktoré sa snaží subsumovať pod rôzne odvolacie dôvody, s ktorými sa však súd prvej inštancie v rozhodnutí vysporiadal. Odvolací súd ani po posúdení odvolacích argumentov žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani opakujúce sa identické argumenty žalobcu v obsahu odvolania nie sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (, ) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v zmysle stotožnil. Odvolanie žalobcu, čo do všetkých odvolacích dôvodov, vyhodnotil ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie preto v celom rozsahu podľa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, a to tak v merite, ako aj súvisiace výroky o trovách konania.

57. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu (vo vzťahu k všetkým napadnutým výrokom) úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

61. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).