Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-131-2025.pdf
PDF · 104.27 KB
Case nature
Subarea
14Co/131/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.. XXXX, XXX XX C., v zast. JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie č. 134, voči žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX/XXX, XXX XX F., v zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením č. k. 18C/53/2025 - 39 zo dňa 11. decembra 2025 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v súvislosti so žalobou o určenie vlastníckeho práva ev. vecného bremena vydržaním ev. o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť prechod a prejazd do garáže, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, cez pozemok č. XXXXX, ktorý je evidenčne zapísaný ako jeho vlastníctvo na Okresnom úrade Detva, katastrálny odbor na LV XXXX ako parcela č. XXXXX pre k.ú. C., okres F. a povinnosť neodkladne odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia prístupu a príjazdu do garáže motorovým vozidlám. 1.2 Súd prvej inštancie sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými dokladmi, ako aj obsahom spisov, o ktorých mal súd vedomosť z vlastnej činnosti a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť. Vec právne posúdil podľa 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ a § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 1.3 V tomto prípade žalobca žiadal o poskytnutie okamžitej ochrany z dôvodu porušovania výkonu jeho vlastníckeho práva konaním žalovaného. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spojil s návrhom vo veci samej, pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca povinný v návrhu osvedčiť jednak vlastnícke právo ku garáži, ako aj také konanie žalovaného, ktorým mu má byť bránené v užívaní svojho vlastníctva. Z listinných dôkazov žalobcu, ako aj zo súvisiacich konaní mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca má byť vlastníkom dotknutej garáže. Z tvrdení žalobcu v podanej žalobe, ako aj z pripojených listinných dôkazov a predchádzajúcich súdnych sporov medzi stranami sporu je zrejmé, že už dlhodobo dochádza k nezhodám medzi stranami sporu týkajúce sa užívania garáže žalobcom, ktorá je postavená na pozemku žalovaného. Aktuálny stav vlastníctva k dotknutému pozemku svedčí žalovanému, čo bolo osvedčené a preukázané výpisom z listu vlastníctva. 1.4 Žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tiež povinný osvedčiť, že došlo ku tvrdenému konaniu zo strany žalovaného, ktorý mal zbúrať prístup ku garáži žalobcu a zatarasiť
cestu nahromadením skládky zeminy. Žalobca v žalobe uviedol, že má k dispozícii fotografie a videá osvedčujúce jeho tvrdenia, tieto však k návrhu nedoložil, údajne pre rozsah dát. Súd tak nemá osvedčený tvrdený stav na nehnuteľnosti, pričom žalobca mal možnosť predmetné dôkazy predložiť súdu poštou alebo osobne do podateľne súdu, pokiaľ pre veľkosť dát ich nebolo možné súdu doručiť elektronicky. To, že žalobca ich poskytne súdu pre účely dokazovania pred súdom by postačovalo v konaní vo veci samej, kde súd vykonáva formálne dokazovanie na pojednávaní, nepostačuje však uvedené pre účely posúdenia návrhu na neodkladné opatrenie. 1.5 Žalobca tiež nepreukázal naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca len poukázal na nastávajúce zimné obdobie a potrebu ukryť svoje auto pred nepriaznivým počasím, zasnežením a námrazou. Ak žalobca poukazuje v návrhu na nutnosť riešenia situácie, pričom uvádza, že aktuálny stav trvá viac ako kalendárny rok, potom vyvstáva otázka práve k posúdeniu naliehavosti. Žalobca dôvodil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou zazimovania motorového vozidla pred nastávajúcou zimou. Podľa tvrdení žalobcu však stav nemožnosti prístupu žalobcu k nehnuteľnosti - garáže trvá od jari roku 2024, a teda už aktuálne druhú zimnú sezónu, pričom ale bližšie nezdôvodnil, prečo až túto zimnú sezónu má byť preňho stav natoľko naliehavý, že si vyžaduje navrhované neodkladné opatrenie. Súdu prvej inštancie tak dôvod naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia absentuje. 1.6 Okrem vyššie uvedených skutočností, súd prvej inštancie záverom skonštatoval, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bolo určité a zrozumiteľné, t. j. okrem iného aj určitý a zrozumiteľný navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Súd poukazuje práve na neurčitosť Navrhovaného petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému strpieť prechod a prejazd do garáže cez pozemok číslo XXXXX, ktorý je evidenčne zapísaný vo vlastníctve žalovaného. S prihliadnutím na výmeru dotknutého pozemku 1.029 m2 - orná pôda, ako aj s prihliadnutím na grafické znázornenie pozemku na katastrálnej mape a pripojenom geometrickom pláne je zrejmé, že nie je nevyhnutné, aby sa táto povinnosť mala týkať celého pozemku, ale len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby zásah do vlastníckych práv žalovaného bol primeraný, takto široko koncipovaný zásah súd nepovažuje za primeraný. Žalobca v návrhu nijako nekonkretizoval, v akom rozsahu by mal byť žalovaný povinný strpieť v prospech žalobcu prechod a prejazd do jeho garáže. Žalobca okrem uloženia povinnosti žalovanému strpieť prechod a prejazd žiadal uložiť povinnosť odstrániť „všetky prekážky“, ktoré bránia prístupu a príjazdu motorovým vozidlám, avšak bez bližšej špecifikácie týchto prekážok. Žalobca v podanom návrhu opísal, že sa má jednať o nahromadenie skládky zeminy, iné prekážky neuvádzal, preto takto navrhnutý petit na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje pre neurčitosť. Takto koncipovaný návrh je nevykonateľný. Zároveň súd okrajovo poukázal na to, že žalobca v návrhu žiadal, aby prekážky odstránil „žalobca“, pričom z obsahového hľadiska samotného návrhu vyplýva, že uloženie povinnosti zrejme malo smerovať voči žalovanému, čo ale súd prvej inštancie považoval len za zrejmú chybu v písaní. 1.7 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dostatočne osvedčený skutkový stav v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, taktiež nie je preukázaná naliehavá potreba uloženia povinnosti žalovanému v zmysle návrhu žalobcu, navrhovaný žalobný návrh je v časti neurčitý a teda nevykonateľný, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd v celom rozsahu zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie podľa neho nesprávne posúdil právny stav a nerozhodol v súlade so zákonom a spravodlivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil žalovanému povinnosť strpieť v prospech vlastníka garáže aspoň vjazd do jeho označenej garáže. 2.1 V odôvodní svojho odolania uviedol, že pred časom sa žalovaný rozhodol, že žalobcom prehladí cestu do garáže a to tak, že priviedol kopací mechanizmus a spod chodníka nakopal zeminu a umiestnil ju pred vchodové dvere do garáže z dôvodu, že nedošlo k správnemu právnemu vysporiadaniu pozemku pod garážou, lebo právny predchodcovia obidvoch strán sa pomýlili a v kúpnej zmluve označili parcelu za garážou a nie pod garážou. Toto sledovali na vlastné oči žalobca a jeho manželka, a prosili o vysporiadanie, priamo pri tejto schválnosti. Žalovaný to priamo odmietol. Potom sa celý čas snažili dohovormi, stretnutiami a návrhmi pre žalovaného vysporiadať kúpou alebo nájmom tento pozemok za ním stanovených aj cenových podmienok. Žalobca je nekonfliktný a trpezlivý človek, a je proti jeho presvedčeniu vynútiť si podobným konaním vstup. Uprednostňuje preto rokovanie a mimosúdne usporiadanie, na ktoré nie je ochotný žalovaný. 2.2 Súd prvej inštancie sa zaoberal pre potreby zamietnutia návrhu situáciou spred niekoľkých rokov a túto aj použil na predĺženie trápenia žalobcovi. Domnieva sa, že ako vlastník veci má právo požívať
súdnu ochranu, ktorá spočíva v tom, že súd musí vynútiť na žalovanom strpenie základného atribútu vlastníctva a obsahu vlastníckeho práva, ktorým je právo držať a užívať svoju vlastnú vec a to okamžite a nerušene. Toto právo je nadradené nad zlý úmysel žalovaného, ktorý iba zneužíva svoje evidenčné postavenie a robí schválnosti. 2.3 Aj posledná reakcia žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a túto predložili súdu ako dôkaz o tom, že nie je ochotný prijať akýkoľvek normálny a zákonný kompromis, a preto nie je možné mu poskytovať súdnu ochranu už aspoň na vjazd vozidla do garáže po jeho pozemku pred garážou. 2.4 Žalobca môže zvoliť svojpomocne rovnaký nezákonný postup , ako ho volí aj žalovaný a vynúti si vstup do svojej nehnuteľnosti odstránením prekážky svojpomocne, čo je v danej situácii podľa neho úplne v súlade s dobrými mravmi. Spolieha sa však na morálnu a právnu ochranu a na zmierlivý a primeraný postup súdu, na ktorý sa musel v dôsledku intolerantnosti žalovaného obrátiť.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, považuje ho za zákonné, logicky a presvedčivo odôvodnené a vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý bol v priebehu dokazovania dostatočne spoľahlivo objasnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 3.1 Vyjadril svoj nesúhlas s odvolaním žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné, keďže neobsahuje žiadne nové skutkové, ani právne okolnosti, ktoré by mohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolanie žalobcu je založené prevažne na opakovaní tvrdení, s ktorými sa súd prvej inštancie už riadne vysporiadal, pričom žalobca sa v podstate obmedzuje na polemiku s právnymi závermi súdu bez toho, aby preukázal nesplnenie zákonných podmienok pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 3.2 Súd prvej inštancie podľa neho správne vychádzal z toho, že predmetom konania o neodkladnom opatrení nie je meritórne rozhodovanie o vlastníckom práve, o zriadení vecného bremena, ani o konečnom usporiadaní právnych vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne posúdenie, či žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, a či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. V tomto smere súd dospel k správnemu záveru, že žalobca tieto zákonné podmienky nesplnil. 3.3 Za základný nedostatok návrhu žalobcu považoval podľa jeho názoru skutočnosť, že žalobca v konaní o neodkladnom opatrení neosvedčil vlastnícke právo ku garáži, ku ktorej sa domáha ochrany, nakoľko zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva ich vnútorná rozpornosť, keď žalobca v priebehu času argumentuje raz nadobudnutím vlastníctva dedením, inokedy vydržaním, prípadne historickými okolnosťami výstavby stavby v 70. rokoch minulého storočia. Takto nekonzistentné tvrdenia podľa neho nemôžu založiť osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytovaná mimoriadna a dočasná súdna ochrana formou neodkladného opatrenia. 3.4 Za správne považoval, že sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu takého stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu. Zo skutkových tvrdení samotného žalobcu vyplýva, že ide o dlhodobo existujúci spor medzi účastníkmi, ktorý prebieha už niekoľko rokov a bol predmetom viacerých súdnych konaní. Za takejto situácie nemožno hovoriť o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov, ale skôr o snahe žalobcu nahradiť rozhodnutie vo veci samej prostredníctvom neodkladného opatrenia, čo je v rozpore s jeho účelom. 3.5 Tvrdil, že v prípade, ak by súd prvej inštancie chcel skúmať okolnosti opísané žalobcom v jeho návrhu (existencia konania na jeho strane, ktorým má vedome zamedzovať využívaniu garáže), na takýto postup žalobca nedodal súdu potrebné podklady, a to i napriek výzve na ich zabezpečenie. 3.6 Za správne považoval aj to, že súd prvej inštancie poukázal na neurčitosť a nevykonateľnosť navrhovaného petitu. 3.7 Odvolacie námietky žalobcu podľa neho v konečnom dôsledku nereagujú na nosné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale len opakujú subjektívne presvedčenie žalobcu o oprávnenosti jeho nárokov a nesprávnosti rozhodnutia súdu.
4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
5. Podľa 387 ods. 1 a 2 CSP (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné:
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcu predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. CSP. Úspech žalobcu, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ďalšou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 325 ods. 1 CSP potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, bez ktorej by bolo právo niektorej zo strán ohrozené alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Pre úspech v posudzovanom konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo preto potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (v tomto prípade vlastnícke právo k stavbe garáže, čo žalobca aj v dostatočnej miere urobil), a zároveň bolo potrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzoval svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti, že žalovaný na jar v roku 2024 zbúral prístup ku garáži a zatarasil cestu nahromadením skládky zeminy z vedľajšieho pozemku, a preto sa už vyše roka nevie dostať do svojej nehnuteľnosti a nemôže ju využívať na postavený účel.
15. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, tzv. požiadavka bezodkladnosti, ktorej reálne vyhodnotenie je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
16. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (§ 326 ods. 1 a 2 CSP). Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená, že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočností v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov, bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).
17. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia správne uviedol, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol povinný osvedčiť, že došlo ku tvrdenému konaniu zo strany žalovaného, ktorý mal zbúrať prístup ku garáži žalobcu a zatarasiť cestu nahromadením skládky zeminy. Keďže žalobca v žalobe uviedol, že má k dispozícii fotografie a videá osvedčujúce jeho tvrdenia, tieto však k návrhu nedoložil, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil tvrdený stav znemožnenia jeho prístupu k nehnuteľnosti. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje, že chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody alebo ujmy nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode, resp. ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
18. Pokiaľ žalobca až v odvolacom konaní preložil nové dôkazy vrátane fotodokumentácie garáže a prístupu k nej, takéto oneskorené predloženie dôkazov, prostredníctvom ktorých osvedčuje existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, už nemá vplyv na správnosť napadnutého uznesenia. Pokiaľ žalobca až v štádiu odvolacieho konania produkoval predmetné dôkazné prostriedky, uplatnil ich oneskorene. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní nepreukázal, a ani netvrdil žiadne skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP, ktoré by eventuálne pripúšťali túto formu procesného útoku ako prípustnú novotu v odvolacom konaní. Keďže tento predpoklad žalobca nesplnil, na novoty v odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť.
19. Potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Hodnotenie splnenia podmienky bezodkladnosti je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná v odôvodnení. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že žalobca nepreukázal ani naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, pričom uviedol, že žalobca dôvodil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou zazimovania motorového vozidla pred nastávajúcou zimou. Podľa tvrdení žalobcu však stav nemožnosti prístupu žalobcu ku garáži trval od jari roku 2024, a teda už aktuálne druhú zimnú sezónu, pričom ale bližšie nezdôvodnil, prečo až túto zimnú sezónu má byť preňho stav natoľko naliehavý, že si vyžaduje navrhované neodkladné opatrenie, a preto dospel súd prvej inštancie k záveru o absencii dôvodu naliehavosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa aj s týmto záverom stotožňuje, nakoľko potreba úpravy vzťahov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Bezodkladnosť sa v praxi premieta do kritéria hrozby ujmy takej intenzity, že je potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím, preto zákon vyžaduje osvedčenie konkrétnej a bezprostredne hroziacej škody alebo ujmy, pričom chýbajúce osvedčenie tohto prvku nemožno nahradiť.
20. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazoval na nedostatok petitu navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúci v nedostatočnej konkretizácii, v akom
rozsahu by mal byť žalovaný povinný strpieť v prospech žalobcu prechod a prejazd do jeho garáže vzhľadom na veľkú výmeru dotknutého pozemku, vychádzal z princípu proporcionality neodkladných opatrení, v zmysle ktorého právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd musí vždy vyvážiť intenzitu a rozsah zásahu proti osvedčenému ohrozeniu alebo porušeniu práv a posúdiť, či navrhovaný zásah je nevyhnutný a primeraný sledovanému cieľu. Odvolací súd sa preto stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade nebolo nevyhnutné, aby sa navrhovaná povinnosť strpenia prechodu a prejazdu do garáže týkala celého pozemku, ale bolo ju potrebné určiť len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby zásah do vlastníckych práv žalovaného bol primeraný.
21. Odvolací súd, sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a preto ak súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).