Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/46/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102504850/2025 zo dňa 24.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.08.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102504850/2025 zo dňa 24.06.2025 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „“) č. 100548625/2025 zo dňa 07.02.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v sume 76 501,12 Eur a žalobcovi vyrubil daň v sume 32 993,53 Eur. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,P“).

2. Potrebu priznania odkladného účinku žalobe odôvodnil tým, že na trhu pôsobí takmer 27 rokov, v súčasnosti zamestnáva takmer 300 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 65 zamestnancov na dohodu o vykonaní práce. S poukazom na uvedené konštatoval, že je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne a v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, bol určený ako vybraný subjekt hospodárskej mobilizácie. Žalobca ako veľkoodberateľ surového kravského mlieka a ovčej hrudky podrobne popísal predmet a rozsah svojho podnikania. Uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia postihne nielen samotných dodávateľov, odberateľov hotových výrobkov, ale aj dodávateľov obalového materiálu, dopravných služieb, energií, keďže žalobca je 100 % odberateľom bioplynovej stanice, pre ktorú platobná neschopnosť bude mať likvidačný charakter.

3. Žalobca ďalej poukázal na to, že svojím obchodným partnerom vypláca zálohy za dodávané komodity aj vopred v časoch, kedy farmári nemajú vyplatené štátne príspevky, dotácie a fondy, dlhodobo podporuje slovenských výrobcov, keďže má možnosť nakupovať mlieko za oveľa nižšiu cenu ako sa cenu, za

ktorú sa nakupuje mlieko od slovenských družstiev a farmárov. Žalobca mal za to, že v prípade ďalšej exekúcie a realizácie rozhodnutia, ako aj na toto konanie nadväzujúcich rozhodnutí o pokute a úrokoch bude nútený ukončiť spoluprácu s viacerými družstvami a dodávateľmi mlieka a začať nakupovať suroviny na spotovom trhu, kedy preukázateľne neutrpí len žalobca, ale aj títo odberatelia a v konečnom dôsledku štát. Konštatoval, že predmetné rozhodnutie predstavuje aj ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovej bezpečnosti štátu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že za rok 2023 dosiahol zisk pred zdanením vo výške 2 766 125,23 Eur a čistý obrat k 31.03.2024 vo výške 31 519 357,53 Eur, krátkodobé záväzky mal vo výške 14 642 676,41 Eur. Celkový majetok žalobcu ku dňu 31.12.2023 predstavoval 82 103 816,85 Eur. Žalobca zároveň deklaroval čistý obrat ku dňu 31.03.2024 vo výške 31 519 357,53 Eur a zisk pred zdanením ku dňu 31.03.2024 vo výške 763 943,02 Eur. K správnej žalobe žalobca priložil účtovnú závierku vyhotovená ku dňu 31.12.2023 a Výročnú správu žalobcu o výsledkoch hospodárenia za rok 2023.

5. Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že výkon rozhodnutia znamená ohrozenie jeho celkovej existencie, nakoľko preukázateľne poškodzuje dennodenný chod, ohrozí ho na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom ho tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov, znemožní mu spoluprácu s bankami (možnosť žiadať o úvery) a využívať akékoľvek služby potrebné na chod spoločnosti. Zdôraznil, že pokiaľ by bol v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, a je viac ako pravdepodobné, že jeho obchodní partneri a zákazníci stratia voči nemu dôveru a ukončia spoluprácu a v konečnom dôsledku vznikne škoda v mnohonásobne väčšej výške, ako je predmet tohto konania. Uviedol, že táto situácia zároveň poškodzuje jeho dobré meno, ktoré si dlhodobo buduje a nemôže sa zúčastňovať ani verejných súťažných konaní.

6. Uvedenými skutočnosťami o obrate spoločnosti, jej príjmoch, daňovom a odvodovom zaťažení, ktoré sú podložené predloženými daňovými dokladmi v komparácii s celkovou výškou vyrubovaného rozdielu dane a nepriznaného nadmerného odpočtu bola osvedčená a preukázaná existencia priamej hrozby, ktorej následky by boli oveľa vážnejšie ako princíp právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

7. V nadväznosti na uvedené mal žalobca za to, že sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na priznanie odkladného účinku, keďže mu preukázateľne hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda, a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

II.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 12.01.2026 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

III.

9. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

11. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

12. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

13. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

14. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v ihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

15. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.

16. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

17. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť

riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku, argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval len všeobecným tvrdením o tom, aké následky mu výkonom rozhodnutia hrozia. Podstatnú časť svojej argumentácie založil žalobca na čisto hypotetických tvrdeniach, keď uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia by poškodzovala jeho podnikateľskú činnosť, ohrozila by jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom, pričom by to žalobcu dostalo do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými prostriedkami na výplatu miezd a odvodov. Na podporu svojich tvrdení, okrem účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2023 a výročnej správy o výsledkoch hospodárenia za rok 2023 žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu týkajúcu sa roku 2024 resp. 2025 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a súčasného stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť k zmene jeho finančnej situácie (žaloba a návrh na priznanie odkladného účinku boli podané v auguste 2025). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať ekonomický stav podniku. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdenej závažnej ujmy.

19. Argumentáciu žalobcu správny súd vyhodnotil ako všeobecnú a hypotetickú, z ktorej pre správny súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe závažnej ujmy. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – ide o jeho povinnosť tvrdenia, pričom nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani nenastanú), nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. Dôvod pre priznanie odkladného účinku žaloby zároveň nevyplýva ani z obsahu žalobcom predložených podkladov, pričom z predloženej účtovnej závierky žalobcu zostavenej k 31.12.2023 vyplýva, že žalobca má vlastné imanie vo výške 24 498 435, Eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu 2 102 128,- Eur v bežnom účtovnom období, čo neosvedčuje bezprostrednú ohrozenosť ekonomickej existencie obchodnej spoločnosti.

20. Tak ako už správny súd uviedol vyššie, okrem predmetných listín žalobca na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne ďalšie konkrétne dôvody a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd poukazuje na to, že samotná suma vyrubeného rozdielu dane vo výške 32 993,53 Eur sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Len na základe žalobcom relatívne všeobecne formulovaných tvrdení a predložených vyššie uvedených listín nemožno prijať záver o tom, že prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, alebo iný vážny nenapraviteľný následok tak, ako predpokladá . Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži

na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

21. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil dôkazy, na podklade ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia žalobcovi podľa jeho tvrdenia hrozí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca súdu nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by podporili hodnovernosť jeho tvrdení, alebo z ktorých by bolo možné preukázať existenciu priamej a reálnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, jeho tvrdenia nebolo možné zo strany správneho súdu považovať za preukázané a v tejto súvislosti prípadne konštatovať splnenie zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku v zmysle .

22. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby reálnu, priamo hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými, či hypotetickými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

23. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca síce konštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, avšak toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil. Správny súd ani nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.

24. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na zamietol.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .