Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1CoCsp-2-2025.pdf
PDF · 124.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, C., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 25Csp/104/2021–283 zo dňa 14. novembra 2024
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500174818 zo dňa 30.11.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (I.), určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2016 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (II.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 301,25 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.) a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania (IV.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý mu žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 29.11.2016 je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 301,25 €, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 29.11.2016, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €. Táto formulárová a individuálne nedojednaná zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (nesprávna výška RPMN), keďže do výpočtu RPMN bolo potrebné zarátať aj platbu za poistenie, pretože je skrytým príjmom veriteľa. Táto skutočnosť má podľa žalobcu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa nasledovnej argumentácie žalobcu, spolu s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrel so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 850017481802 podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá neobsahuje konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a teda je daná hrubá nerovnováha tým, že veriteľ umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade. Poukázal ďalej na to, že ide o vopred pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkoch v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne, možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť účinky takéhoto
dojednania. Podpisom sa teda musel podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v takých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom, napr. aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrým mravmi, resp. z iných dôvodov (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a iné). Preto považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za absolútne neplatnú. V nadväznosti na to si uplatnil ďalší procesný nárok majúci základ v bezdôvodnom obohatení, keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- €, pričom do dňa podania žaloby zaplatil sumu 3.301,25 €.
3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 6 a § 54 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len OZ) a žalobu (prvým rozsudkom zo 7.11.2022) zamietol. Právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pri zakladaní ktorého boli podľa jeho záveru v úverovej zmluve vyjadrené všetky zákonom požadované náležitosti, včítane správne uvedenej RPMN. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd prvej inštancie vyšiel z názoru, že do výpočtu RPMN nebolo potrebné zarátať aj splátku poistenia, keďže poistenie úveru bolo fakultatívne a voliteľné, čo mal preukázané z úverovej zmluvy ako aj z prihlášky do poistenia. Vo svojich úvahách vedúcich k záveru o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyšiel súd prvej inštancie po tom, ako konštatoval prípustnosť takejto určovacej žaloby, naproti argumentácii žalobcu z toho, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ale sa jedná o samostatnú zmluvu, pričom skutočnosť, že k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o úvere žalobcom došlo v rovnaký deň, vôbec sama osebe neosvedčuje, že žalobca nemohol dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Z obsahu posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy bolo podľa zistenia súdu prvej inštancie zrejmé, že netrpí ani neurčitosťou, keďže v nej sú jasne označené zmluvné strany a predmet dohody, ktorým je zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 29.11.2016, najmä nárok banky na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 3.000 €, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov. Vo vzťahu k určitosti vymedzenia zabezpečovaného nároku veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že „pohľadávka bola jednoznačne v dohode o zrážkach zo mzdy špecifikovaná uvedením konkrétnej zmluvy o úvere, kde bol poskytnutý jednorazovo úver vo výške 3.000 €...“, a že „úroky z omeškania resp. iné poplatky spojené s uplatnením nárokov nebolo možné v dohode špecifikovať, nakoľko tie sú závislé od platobnej disciplíny spotrebiteľa.“ Zdôraznil, že z jej obsahu jasne vyplýva, že žalobca (spotrebiteľ) bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Vzhľadom k tomu, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie nevyhovel ani nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalovaného v spore.
4. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože pod vplyvom nesprávnej interpretácie ním použitej právnej normy a následkom neposudzovania veci v celom spektre rozhodujúcich právnych otázok, nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku. V ďalšom konaní malo byť úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku tiež z pohľadu ďalších podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z., a tiež z hľadiska žalobcom namietanej neurčitosti tohto právneho úkonu. Okrem toho, bolo úlohou súdu prvej inštancie zodpovedať otázku (ne)dobrovoľnosti pristúpenia žalobcu na poistenie, podstatnou pre ustálenie, či bola v zmluve o úvere správne uvedená RPMN. K tomu mal umožniť stranám uplatniť eventuálne ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, opätovne rozhodnúť.
5.1. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie vyzval strany sporu, aby predložili, resp. navrhli do termínu pojednávania aj ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaného tiež vyzval na predloženie dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalobcu a koľko splátok žalobca uhradil na úvere, pričom žalovaný tejto výzve vyhovel, uviedol ako skúmal bonitu žalobcu a koľko mu žalobca na úvere zaplatil. Následne právne vec posúdil podľa všetkých ustanovení ako v predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí a tiež podľa § 1 ods. 1, 4, § 1a ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 37 a 39 OZ. a rozdiel od svojho predchádzajúceho rozhodnutia dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 5.2. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie ju v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho kasačnom uznesení považoval za neplatnú jednak pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ v nadväznosti na ust. §5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ. V súvisiacej argumentácii ustálil, že v okolnostiach prípadu nevyšli ani po vrátení veci súdu prvej inštancie najavo skutočnosti umožňujúce prijať jednoznačný záver o reálnom slobodnom výbere žalobcu medzi viacerými úverovými alternatívami (so zabezpečením a bez neho). Naplnenie zákonnej podmienky možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy nebolo zo strany žalovaného ako dodávateľa preukázané. Sporové strany nepredložili súdu žiadne nové (iné) dôkazy ohľadne (ne)naplnenia zákonnej podmienky možnosti žalobcu odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia. 5.3. Súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý žalobcovi za bezúročný a bez poplatkov majúc za to, že splátka poistného vo výške 28,65 € preukázateľne nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, v dôsledku čoho tak RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Skonštatoval pritom, že RPMN má byť uvedená presne a určito, nakoľko predstavuje celkové náklady spojené s úverom a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom. Pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Žalovaný vo svojej argumentácii zahrnutie nákladov na poistné do celkových nákladov spojených s úverom vylúčil s argumentáciou, že na túto doplnkovú službu pristúpil žalobca dobrovoľne, a že poskytnutie úveru ňou nebolo podmienené. Svoje tvrdenia v tomto smere žalovaný opieral o obsah úverovej zmluvy v tej časti, v ktorej je táto skutočnosť výslovne deklarovaná. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný po vrátení veci odvolacím súdom nepreukázal, že uzavretie poistenia bolo dobrovoľné, t.j. že uzavretie poistenia úveru nebolo podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy o úvere a že žalobca (spotrebiteľ) mal na výber uzavretie zmluvy o úvere s alebo bez poistenia, pričom sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť okrem zmluvy o úvere aj zmluvu o poistení poskytnutého úveru. 5.4. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca (dlžník) bol povinný vrátiť žalovanému len sumu poskytnutého úveru t.j. istinu bez akýchkoľvek poplatkov či úrokov. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobca zaplatil žalovanému 3.301,25 € a bol mu poskytnutý úver vo výške 3.000 €, súd prvej inštancie v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 456 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu prevyšujúcu poskytnutý úver 301,25 € z titulu bezdôvodného obohatenia za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. 5.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa čl. 4 ods. 2, čl. 17, § 255 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal nárok na ich náhradu, hoci bol v konaní úspešný, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
6.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil pritom odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.. 6.2. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaný poukázal na to, že zo zákona vyplýva len jedna formálna požiadavka, a to na samostatnú listinu. Vzhľadom k tomu, že zákon splnenie iných požiadaviek neurčuje, poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody a o možnosti odmietnuť uzavretie dohody je možné nielen písomne, ale aj ústne. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na to, že v spornej dohode o zrážkach zo mzdy je poučenie o možnosti odmietnuť jej uzavretie, rovnako aj o dôsledkoch uzavretia, vykonané písomne hneď v úvodnej časti, aby im čitateľ venoval viac pozornosti. Ak súd toto poučenie považoval za nepostačujúce a teda nepreukázané, potom je na mieste úvaha, na čo potom slúži jej písomná forma, ak sa jej význam môže aj tak spochybniť. V kontexte záverov súdu prvej inštancie by tak nikdy nepostačovala žiadna písomná forma a ani prehlásenie svedkov o tom, ako prebiehalo uzavretie dohody. Súdu prvej inštancie vytýka, že neuviedol, v čom má spočívať neurčitosť dohody o zrážkach zo mzdy, v čom sa má týkať celej dohody o zrážkach a prečo súd neaplikoval § 41 OZ. 6.3. Vo vzťahu k záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre nesprávne uvedenú RPMN namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že zmluva bola vyhotovená až na základe toho, že došlo k schváleniu žiadosti o úver, spolu s ktorou žalobca vyplnil a podpísal prihlášku do poistenia. Zdôraznil, že oba dokumenty boli žalobcom podpísané súčasne avšak skôr, ako došlo k vyhotoveniu úverovej zmluvy. Vyjadril presvedčenie, že pre posúdenie, či poistenie (ne)bolo podmienkou pre získanie úveru, sú podstatné aj okolnosti, ktoré môžu nastať v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Vo vzťahu k poisteniu je takou (okolnosťou) skutočnosť, či zánik poistenia počas trvania splácania vedie
k zosplatneniu úveru, resp. k povinnosti uzavrieť náhradné poistenie. V prípade pozitívnej odpovede by išlo o prípad, v ktorom sa poistenie vyžaduje pre poskytnutie úveru, v inom prípade nie. Zo žiadneho dokumentu tvoriaceho súčasť spisu, vrátane napadnutého rozsudku, nevyplýva fakt, že trvanie poistenia je podmienka na získanie úveru, že zánik poistenia počas splácania vedie buď k zosplatneniu úveru alebo k povinnosti uzavrieť náhradné poistenie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obsahom prihlášky do poistenia, z textu ktorého vyplýva, že poskytovateľ úveru nevyžaduje poistenie schopnosti splácať úver ako podmienku pre uzavretie zmluvy o úvere, jej plnenie a poskytnutie. Žalobca obsah prihlášky nepoprel a nespochybňoval ani spôsob pristúpenia do poistenia a dobrovoľnosť vstupu do poistenia. Napokon, za dôležitý považuje obsah samotnej zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že poistenie nie je nutné pre uzavretie úveru. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uvedené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2016 ohľadne významu písomnej formy právneho úkonu v spotrebiteľských právnych vzťahoch a k následnému spochybňovaniu vlastných úkonov. Napokon uviedol, že zánik poistenia nie je zákonným, ani zmluvne dohodnutým spôsobom pre zosplatnenie úveru, neexistuje žiadne ustanovenie o tom, že po zániku poistenia má poistený (dlžník) povinnosť v určenej lehote predložiť nové poistenie a pod.. Uzavretie poistenia nebolo predpokladom pre získanie úveru, a teda nebol dôvod ani pre záver, aby bolo súčasťou celkových nákladov a výpočtu RPMN. Hodnota RPMN bola podľa jeho názoru určená správne.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa ich obsahu § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.
9. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutého rozsudku konštatuje, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
15. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého je dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.11.2016 neplatná, a že spotrebiteľský úver, ktorý žalobca od žalovaného čerpal, je bezúročný a bezpoplatkov, v dôsledku čoho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 301,25 €.
16. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadnych logických rozporov a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Svojimi odvolacími námietkami žalovaný v prvom rade nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právnych úvah súdu prvej inštancie, na podklade ktorých došlo k sformovaniu jeho záveru o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj správnosť posúdenia otázky bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru v nadväznosti na v úverovej zmluve nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Citované ustanovenia zakazujú pod následkom neplatnosti v spotrebiteľských zmluvách uvádzať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inak povedané, zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov (tiež i žalovaného v tomto konaní), že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať, a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal.
22. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať i na zmluvnú podmienku dohody o zrážkach zo mzdy. Táto nepochybne predstavuje nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu, i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané alebo nemajú reálne na výber a v záujme poskytnutia úveru neraz v ťaživých životných situáciách pristúpia na akékoľvek úverové podmienky. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobca rozhodne nemal objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumel, a pokiaľ by i mal reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpil. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ pristúpi na osobitnom formulári, a v ktorom naviac vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Dostatočné vyváženie nerovnováhy totiž rozumne predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky, a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa.
23. Len na zvýraznenie samotnej podstaty tejto argumentácie odvolací súd považuje za účelné i na tomto mieste znova akcentovať, že dodávateľ ani po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie nevysvetlil a hodnoverne nepreukázal, že spotrebiteľ pristúpil na preňho na prvý pohľad nevýhodnú podmienku s konkrétnou racionálnou, právnou, ekonomickou alebo i inou pohnútkou. Predstava, že náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív - úver s nevýhodnou zmluvnou podmienkou a ten istý úver bez nej, dobrovoľne vyberie tú prvú, je absolútne nemysliteľná. Z toho v konečnom dôsledku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že požiadavku slobodnej voľby v zmysle ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov je potrebné ponímať v materiálnom význame a nie len podľa jej formálneho premietnutia v zmluve, ktoré ako už bolo uvedené, v spotrebiteľských formulárových zmluvách, nemožno preceňovať a práve v tom spočíva samotná podstata ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo formulárových zmluvách. Nakoľko v okolnostiach prípadu nevyšli najavo skutočnosti umožňujúce prijať jednoznačný záver o reálnom slobodnom výbere žalobcu medzi viacerými úverovými alternatívami (so zabezpečením a bez neho), naplnenie zákonnej podmienky možnosti odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy nebola zo strany žalovaného ako dodávateľa preukázaná, a preto v tejto konštelácii je podľa záveru odvolacieho súdu potrebné dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 OZ v nadväznosti na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov.
24. Správne a presvedčivo sa súd prvej inštancie vysporiadal tiež so žalobcom otvorenou otázkou určitosti vyjadrenia zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy. Na úvod možno skonštatovať, že zákon, ako v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy tak i v súčasnosti pre dohodu o zrážkach zo mzdy, rovnako ako pre každý iný právny úkon vyžaduje pod sankciou neplatnosti splnenie tiež formálnych obsahových náležitostí, mimo iných predpisuje pre neho tiež požiadavku určitosti. Tento zákonný predpoklad platnosti posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru odvolacieho súdu, nespĺňa. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej existencia a obsah nie sú medzi stranami sporné (§ 204 CSP) vymedzovali zabezpečovanú pohľadávku vo svojej časti IV takto: „Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutého úveru dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 3.000 €. Pohľadávka Spoločnosti voči Dlžníkovi, zabezpečovaná touto Dohodou je tvorená úverom, a príslušenstvom úveru v podobe úrokov vo výške 1.342,80 € s tým, že príslušenstvo tvoria ďalej náklady, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“)“. Za týmto vymedzením zabezpečenej pohľadávky v časti V. dohoda o zrážkach zo mzdy upravovala, že “Strany dojednávajú v zmysle ust. § 551 OZ k zabezpečeniu Pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 132,05 € mesačne“. V časti VI. dohody o zrážkach zo mzdy sa strany dohodli na trvaní vykonávania zrážok zamestnávateľom do doby, kedy žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.
25. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania, teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné čo je jeho predmetom. V prípade zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti zabezpečenej pohľadávky, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca pohľadávka, pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja o zabezpečenej pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčením potreby priameho súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinností z dohody o zrážkach zo mzdy je tak dôležité, aby vyjadrenie zabezpečenej pohľadávky predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný podklad pre plnenie záväzku prostredníctvom zrážok a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne neuzavretý výpočet do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a už vôbec nie z iných zmluvných vzťahov, ktoré ešte nevznikli a ktorých obsah vôbec nie je známy a pohľadávok z týchto vzťahov. Pokiaľ je preto v danom prípade zabezpečená pohľadávka vymedzená aj bližšie neurčenými a objektívne neurčiteľnými „ďalšími prípadnými pohľadávkami Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov“, pričom stanovenie konečnej
výšky pohľadávky je ponechané výlučne na žalovanom, keďže on je oprávnený podľa dohody o zrážkach zo mzdy oznámiť zamestnávateľovi, že pohľadávky boli splnené, tento spôsob vymedzenia pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku určitosti, zvlášť v spotrebiteľskom právnom vzťahu, rozhodne nespĺňa. Riadiac sa týmito úvahami súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná tiež pre nedostatok v určitosti podľa ust. § 37 ods. 1 OZ a tento svoj záver aj presvedčivo zdôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je preto možné prisvedčiť námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neuviedol, v čom mala spočívať neurčitosť dohody o zrážkach zo mzdy.
26. Odvolací súd sa stotožňuje aj so spôsobom, akým súd prvej inštancie zodpovedal žalobcom nastolenú otázku správnosti údaja o RPMN v úverovej zmluve. Do celkových nákladov úveru, ročným vyjadrením ktorých je údaj o RPMN, je totiž potrebné podľa ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. zahrnúť všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere s tým, že osobitne do celkových nákladov patria aj náklady na poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný vo svojej argumentácii zahrnutie nákladov na poistné do celkových nákladov spojených s úverom vylúčil práve s argumentáciou, že na túto doplnkovú službu pristúpil žalobca dobrovoľne, a že poskytnutie úveru ňou nebolo podmienené. Svoje tvrdenia v tomto smere žalovaný opiera o obsah prihlášky do poistenia a obsah úverovej zmluvy v tej časti, v ktorej je táto skutočnosť výslovne deklarovaná.
27. Samotná úverová zmluva uzatvorená dňa 29.11. 2016 upravuje službu poistenia ako imanentnú (nie alternatívnu) súčasť úverových podmienok. Na tom podľa nazerania odvolacieho súdu nič nemení ani obsah prihlášky do poistenia, na ktorý sa odvolával žalovaný, hoci v nej žalovaný vyhlásil, že pristúpenie k Poisteniu na základe podpísania tejto prihlášky do poistenia nie je podmienka uzavretia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na svoju úvahu uvedenú v bode 21-23 tohto odôvodnenia, ktorú možno bezpochyby použiť aj na zodpovedanie tejto námietky.
28. Riadiac sa týmito úvahami dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu nezahrnutia poistného plnenia do výpočtu RPMN, je v úverovej zmluve nesprávne (v podstatne nižšej výške) uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, dôsledkom čoho je potrebné úver, považovať za bezúročný a bez poplatkový, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.. Vzhľadom na domnienku o bezúročnosti a o bezpoplatkovosti úveru bol žalobca povinný žalovanému plniť v rozsahu len poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 3.000 €, a nakoľko v skutočnosti žalovanému nesporne zaplatil sumu 3.301,25 €, žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, a je preto povinný žalobcovi sumu prevyšujúcu 3.000 € vrátiť v zmysle ust. § 457 OZ.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
30. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol analogicky podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ten vznikol úspešnému žalobcovi, ale nakoľko mu podľa obsahu spisu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno v okolnostiach prípadu ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).