Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-11-2025.pdf
PDF · 119.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/11/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Jančíkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Collect Management s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 53 033 361, právne zastúpeného: A. B. C., advokát, so sídlom D. E. F. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Bardejov, H. I. XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/34/2025-83 zo dňa 26.09.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že zo skutkových tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že jeho právny predchodca spoločnosť H. E., E. uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej žalovaný využíval účastnícky program H. B. eventuálne aj kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému telekomunikačné zariadenie a žalovaný sa zaviazal zaň zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu spôsobom dohodnutým v kúpnej zmluve, pričom žalovaný časť kúpnej ceny uhradil v hotovosti pri prevzatí tovaru a zvyšnú časť kúpnej ceny sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy/zmlúv, spoločnosť H. E., E. ako právny predchodca žalobcu vystavila žalovanému faktúry za poskytnuté služby. Na základe týchto faktúr vzniklo spoločnosti H. E., E. právo na úhradu ceny za poskytované služby vo výške vyčíslenej v každej príslušnej faktúre. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný riadne a včas nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu za poskytnuté služby vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach. Ako to vyplýva z tvrdení žalobcu, žalovaný bol viackrát upovedomený o výške nedoplatku a opakovane vyzývaný na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Nakoľko ani napriek viacerým výzvam zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu ukončil zmluvu/y odstúpením. Vzhľadom na to, že žalovaný ani napriek niekoľkým predchádzajúcim písomným výzvam právneho predchodcu žalobcu svoj záväzok neuhradil, právny predchodca žalobcu spoločnosť H. E., E. pristúpila prostredníctvom Zmluvy o postúpení pohľadávok k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu.
3. Skutkový stav právne posúdil podľa čl. 8, čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 132 ods. 1, 2, § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 290 a § 294 CSP.
4. Poukázal na čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Tento princíp na ktorom je postavené civilné sporové konania bol premietnutý do paragrafového znenia Civilného sporového poriadku. Z nich vyplýva, že strany sporu sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Zároveň podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konalo starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedkami prostného úroku, resp. obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
5. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Ohľadne bremena tvrdenia a povinnosti dôkazného bremena v súdnom konaní poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010 sp.zn. 3 M Cdo 6/2010.
6. Žalobca neuniesol v civilnom sporovom konaní bremeno tvrdenia ohľadne nároku uplatneného v podanej žalobe. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 118,47 eur s úrokom z omeškania. Žalobca však v konaní neuniesol ohľadne tohto nároku ani len bremeno tvrdenia. Žaloba žalobcu neobsahuje podstatné skutkové tvrdenia rozhodujúce pre rozhodnutie o tomto nároku (§ 151 ods. 1 CSP). Žaloba je postavená na všeobecných skutkových tvrdeniach, ktoré odkazujú na priložené listinné dôkazy, avšak v žalobe nie sú uvedené konkrétne skutkové tvrdenia, aby súd mohol po právnej stránke spor posúdiť a následne aj dôvodnosť žalovanej sumy. Zo skutkových tvrdení nie je vôbec zrejmé, kedy právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Skutkovými tvrdeniami nie sú označené faktúry, ktoré vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému a ktoré sú predmetom súdneho sporu. Rovnako tak zo skutkových tvrdení žalobcu (v žalobe skutkovo tvrdené „eventuálne“) nie je zrejmé, či bola alebo nebola uzatvorená medzi nimi aj kúpna zmluva na predaj telekomunikačného zariadenia a ak áno, aká časť kúpnej ceny bola uhradená v hotovosti pri prevzatí zariadenia a akú časť mal žalovaný zaplatiť formou splátok a ďalej akú časť týchto splátok uhradil a akú nie. Nie je vôbec skutkovo tvrdené z akých konkrétnych súm žalovaný nedoplatok pozostáva a či tento predstavuje nedoplatok za neuhradené poskytované telekomunikačné služby alebo za neuhradenú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie. S poukazom na § 132 ods. 2 CSP konštatoval, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania vyčíslených v časti E) elektronického formulára. Dňa 02.06.2025 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 35Up/637/2025. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, navrhol žalobca pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalobca inicioval súdne konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“). Poukázal na ust. § 3 ods. 3 a § 4 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z.z. Žalobca splnil všetky
zákonom, zákonom č. 307/2016 Z.z., požadované predpoklady nevyhnutné na vydanie platobného rozkazu, nakoľko platobný rozkaz bol vydaný. Pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu sa žalobca riadil ustanoveniami zákona č. 307/2016 Z.z., najmä § 3 a § 4 tohto zákona a v zmysle týchto potom aj zákonným spôsobom vyplnil príslušný elektronicky formulár. V časti formulára pod písm. G) Žalobný návrh (Petit) použil žalobca tie isté slová ako použil zákonodarca v zákone č. 307/2016 Z.z., a to že na základe skutočností uvedených žalobcom a v prílohách (listinách) pripojených k návrhu žiada o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania. V tejto časti formulára (G) je takéto znenie predvolené. Žalobca tak nemusí uvádzať žalobný petit, keďže na základe jednotlivých vyplnených častí formulára D a F je petit zrejmý. Žalobca splnil zákonné požiadavky a skutočnosti, z ktorých Okresný súd Banská Bystrica vyvodil žalobou - návrhom na platobný rozkaz uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené, pričom žalobcom požadované plnenie je objektívnym právom dovolené. Samotné vydanie platobného rozkazu potom samo o sebe znamená, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených skutočností a predložených listín - pripojených dôkazov, o ktorých upomínací súd nemal pochybnosti a zároveň má výpovednú hodnotu ohľadom žalobcom opísaných rozhodujúcich skutkových okolností, na základe ktorých ich bolo možné posúdiť po právnej stránke ako relevantné hmotné právo. Pripojené listiny k návrhu na vydanie platobného rozkazu sa majú posudzovať ako dôkazy a ďalej v konaní ich nie je nutné opakovane predkladať, navrhovať či inak označovať, nakoľko už sú súčasťou súdneho spisu.
9. Postupom súdu v tomto konaní bolo porušené právo odvolateľa na spravodlivý proces. Všetky dôkazy v konaní boli riadne navrhnuté, sú súčasťou spisu a žalobca sa k nim aj vyčerpávajúco vyjadril a dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci. 10. Súd prvej inštancie porušil zákaz prekvapivých rozhodnutí. Žalobca od roku 2020 súdne vymáha pohľadávky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa - H. E., E., pričom počet súdnych konaní, ktoré sa vedú event. sa viedli na súdoch Slovenskej republiky je v počte približne cez 5000 konaní. Postup a rozhodnutie Okresného súdu Bardejov považuje za absolútne neprípustný a rozporný s ustálenou praxou súdov Slovenskej republiky. 11. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, čo v predmetnom konaní zo strany súdu splnené nebolo. Postupom súdu došlo k porušeniu práv žalobcu, čo predstavuje pochybenie súdu. Takýto nesprávny postup súdu v kontexte celého konania dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Úlohou súdu prvej inštancie je náležite zistiť skutkový stav, čo z obsahu celého súdneho spisu jednoznačne odôvodňuje záver o tom, že uplatňovaný nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný. Boli porušené viaceré zložky práva na spravodlivý proces, pričom bol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na to, aby žalobe vyhovel a žalobcovi priznal uplatňovaný peňažný nárok. 12. Ako inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci vníma pochybenie vo vykonanom dokazovaní, nakoľko súd nevykonal dôkazy, ktoré boli súdu predložené a ako dôkazy boli pripojené k žalobnému návrhu pri iniciovaní konania žalobcom, čo aj z pohľadu koncentrácie konania spĺňalo princíp procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania. Pripojené predložené listiny ako dôkazy a ich vyhodnotenie boli jednoznačne spôsobilé priniesť také relevantné skutkové zistenia, ktorými by žalobca bezpochyby uniesol svoje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa ich nevykonaním neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Javí sa, že súd svojím konaním porušil pravidlá formálnej logiky. Napokon, skutkové tvrdenia žalobcu neboli zo strany žalovaného akýmkoľvek spôsobom rozporované, čiže nedošlo k ich kvalifikovanému popretiu protistranou, čo vedie k nespornosti tohto skutkového tvrdenia. Súd prvej inštancie vedome ignoroval tvrdenia žalobcu. Žalobca sa snažil v predmetnom konaní čo najlepšie popísať skutkový stav, tento zodpovedá pravde, a to najmä z dôvodu, aby rozhodnutie vo veci samej zodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu. 13. Žalobný návrh na vydanie platobného rozkazu a pripojené dôkazy v spojení s ďalšími podaniami žalobcu v konaní dostatočným a určitým spôsobom preukazujú uplatnenú pohľadávku a je zrejmé, na akých listinných dôkazoch pripojených k žalobe si žalobca uplatňuje svoju pohľadávku. Pripojené listiny k žalobnému návrhu ako dôkazy boli žalobcom riadne v konaní navrhnuté a súd na tieto, rovnako aj na ostatné prostriedky procesného útoku žalobcu, a to skutkové tvrdenia, ktorými žalobca dostatočne preukázal svoj nárok, mal prihliadať. Žalobca splnil základné náležitosti podania v zmysle zákona a argument súdu, aby bol vytýkaný nedostatok formulovaný podľa jeho predstáv ešte presnejšie, nie je prípustný a takýmto konaním sa súd prvej inštancie dopúšťa porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odmieta spravodlivosť. Poukázal na § 129 CSP. Súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov, pokiaľ žalobu vyhodnotil ako neúplnú.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 20.01.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
18. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalobcom podaného odvolania.
19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
20. Žalobca nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu spomína v bodoch 5. a 7. odvolania, avšak obsahovo vytýka nevykonanie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, čo sú samostatné odvolacie dôvody (písm. e/ a f/).
21. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé a rozporné s praxou súdov Slovenskej republiky. Žiadne rozhodnutie žalobca nekonkretizoval, ktorým by bolo na základe takto všeobecne koncipovanej žaloby priznané plnenie žalobcovi v civilnom sporovom konaní (nie upomínacom) a prípadne aj predmetom súdneho prieskumu v odvolacom konaní.
22. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), teda nesie zodpovednosť za obsah žaloby. Ak žalobca zanedbá svoju povinnosť koncipovať žalobu tak ako mu ukladá Civilný sporový poriadok, nie je potom súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu postupujúc podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku zamietol, čo vytknúť. Takýto procesný postup rešpektuje aj jeden z nosných princípov Civilného sporového poriadku, rovné postavenie strán sporu v konaní (čl. 6).
23. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd neidentifikoval naznačené ani iné vady a žiadnu takúto vadu neuviedol ani odvolateľ. Žalobca v bode 8. odvolania ako inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, označil opätovne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, a to nevykonanie dôkazov, čo je ako už uviedol odvolací súd samostatný (iný) odvolací dôvod.
25. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnosťou postupu a/alebo záverov pri ostatných spôsoboch vytvárania skutkového základu alebo predpokladom dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany či prostriedkami procesného útoku.
26. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).
27. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
29. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
30. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
31. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8 CSP. Povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie zákonodarca v ustanovení § 132 ods. 1 CSP definuje aj ako osobitnú zákonnú náležitosť žaloby, keď súčasne v ustanovení § 132 ods. 2 CSP upravil, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Povinnosť strán pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je osobitne upravená aj v ustanovení § 150 ods. 1 CSP. Každý má teda v konaní tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, a preto súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
32. Civilné sporové konanie vo veci samej začína výlučne na základe žaloby (§ 156 CSP) a práve pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti sa považujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke.
33. Odvolací súd konštatuje, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Taktiež dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na to, aby si sám súd z dôkazov strany vyvodzoval a zisťoval rozhodujúce skutočnosti. Dokazovanie má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd nemá povinnosť, dokonca ani právo, z dôkazov strán sporu zisťovať rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahradil povinnosť strany sporu a porušil princíp rovnosti strán zakotvený v článku 6 CSP.
34. Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Primárne by mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Tvrdenia strany sporu, ktoré možno charakterizovať ako veľmi všeobecné, vágne alebo paušálne, nie sú pre súd spôsobilé byť predmetom dokazovania a neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie.
35. V danom prípade tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe boli tak všeobecné a paušálne, že neumožňovali súdu prvej inštancie ich vecné preskúmanie a podľa názoru odvolacieho súdu ani neboli spôsobilé byť predmetom riadneho dokazovania.
36. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému zaplatenie žalovanej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby resp. dodaný tovar. Nie je zrejmé z podanej žaloby, či aj skutočne si žalobca uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy aj za dodaný tovar, pretože žaloba je koncipovaná tak, že žalobca uzatvoril so žalovaným event. aj kúpnu zmluvu a že si uplatňuje dlžnú sumu za poskytnuté služby resp. dodaný tovar. Nešpecifikoval ani časť žalovanej sumy, ktorú by si uplatňoval za dodaný tovar. Žalobca nekonkretizoval ani žalovanú sumu, pokiaľ by pozostávala iba z ceny poskytnutých služieb. Takáto špecifikácia je nutná, vzhľadom k tomu, že jednotlivé sumy, z ktorých pozostáva celková uplatňovaná suma, v časti D formulára na vydanie platobného rozkazu, nekorešpondujú so sumami vystavených a priložených faktúr. Súdu tak nie je zrejmé, ktoré sumy z jednotlivých faktúr sú predmetom konania. Vo faktúrach žalovanému ako zákazníkovi nie sú fakturované sumy iba za poskytnuté hlasové služby a splátku zariadenia, ale napr. aj H. B. E., poplatok za obmedzenie služieb 10 eur, poplatok za odpojenie 29 eur. Žaloba je tak všeobecná, formulárová, ktorú žalobca zrejme používa vo všetkých sporoch, bez uvedenia jedného konkrétneho údaja.
37. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 2 CSP uviedol, že nebolo jeho povinnosťou z predložených listinných dôkazov skúmať a vyhľadávať špecifikáciu žalovanej sumy a ako sa žalobca k vyčísleniu svojej pohľadávky dopracoval. Naopak, povinnosťou žalobcu bolo nielen všeobecne označiť záväzkový vzťah, ale konkrétnymi tvrdeniami uviesť tie skutočnosti, z ktorých odvodil svoj žalobný návrh. Predmetom žalobného návrhu je číselne vyjadrený nárok, povinnosťou žalobcu bolo preto konkrétnou číselnou operáciou vyjadriť svoje tvrdenie o tom, ako tento nárok vznikol a z čoho konkrétne pozostáva.
38. Bremeno tvrdenia bolo na žalobcovi. Žalobca však procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by konkrétne a úplne (podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP) odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanému čo do základu a výšky a umožňovali ho preskúmať.
39. Oprávnenosť uplatneného nároku, žalovanej sumy, v spotrebiteľských veciach, súdy skúmajú ex offo, preto im žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí poskytnúť dostatok informácií na vyhodnotenie skutkových okolností a správnosti plnenia. Žalobca vo vzťahu k žalovanej sume, najmä jej výpočtu, z akých konkrétnych súm a za aké konkrétne obdobia ich uplatňoval, vo svojich žalobných tvrdeniach neuviedol nič.
40. Súd prvej inštancie nevytýkal žalobcovi absenciu petitu. Samotné vydanie platobného rozkazu (Okresným súdom Banská Bystrica) pre ďalšie konanie v civilnom sporovom konaní, či už z dôvodu jeho nedoručenia alebo podania odporu, nie je pre konajúci súd záväzné. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku nestanovuje, aby bol súd viazaný posúdením nároku vo veci samej a povinný žalobe vyhovieť, pokiaľ bol vydaný platobný rozkaz. Súd sám autonómne skúma, napriek tomu, že bol vydaný platobný rozkaz, zvlášť v spotrebiteľských veciach, opodstatnenosť nároku.
41. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.06.2019 sp.zn. I.ÚS/246/2019, v zmysle ktorého pasivita žalovaného nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).
42. Ak teda v prípade pasivity žalovaného v konaní súd nemôže priznať akýkoľvek uplatnený nárok, o to viac tento záver platí za situácie, ak ide o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany.
43. Na tomto miestne odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nie žalovaný má v konaní prioritne preukazovať, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, ale najskôr musí žalobca dostatočne splniť povinnosť tvrdenia a uniesť dôkazné bremeno o uplatnenom nároku.
44. Ak žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní (§ 129 ods. 3 CSP), ak v nej opísal aspoň také skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak totiž obsahuje žaloba tvrdené skutočnosti, z ktorých je možné dovodiť, aký je predmet konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti už v žalobe nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech strany vo veci samej. Súd prvej inštancie žalobu nevyhodnotil ako neúplnú, aby bol povinný postupovať podľa § 129 CSP. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia žalobcom v žalobe.
45. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).