Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/143/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného: A. B., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa s poukazom na , písm. j) v súbehu s prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. -858 zo dňa 06.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt ulica D. E. F. XXX/X, C., okres Šaľa, Slovenská republika, toho času vo väzbe v ÚZVJS Nitra

u k l a d á :

Podľa , , , písm. n) , , a , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 2 (dva) mesiace.

Podľa zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. -858 zo dňa 06.10.2025 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa s poukazom na , písm. j) vo viacčinnom súbehu s úmyselným prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , ktorých trestných činov sa dopustil na skutkovom základe v napadnutom rozsudku uvedenom (pozn. odvolacieho súdu: pre obsiahlosť skutkovej vety napadnutého rozsudku týmto na ňu odvolací súd len poukazuje, necituje ju, aby tým neutrpela prehľadnosť tohto rozsudku odvolacieho súdu, ktorý z povahy veci s napadnutým rozsudkom vytvára jeden celok).

Okresný súd Galanta (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom obžalovanému za túto trestnú činnosť uložil

- podľa , s použitím , písm. n) , , , , a , nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na ktorého výkon zaradil obžalovaného podľa do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

- podľa aj trest prepadnutia tam vymedzených vecí (3 ks mobilných telefónov).

- podľa aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky.

- podľa aj ochranné opatrenie v podobe zhabania tam vymedzených vecí (rôzne lieky). Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 858 až 861. Prokurátorka voči napadnutému rozsudku odvolanie nepodala (práva na jeho podanie sa vzdala; č. l. 857). Odvolanie proti napadnutému rozsudku tak z procesne na to oprávnených osôb podal (prostredníctvom svojho obhajcu) riadne/včas len obžalovaný (č. l. 863), a to proti výroku o treste; ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného“. V následne súdu prvého stupňa (č. l. 867 až 868) doručenom písomnom podaní, predstavujúcom písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného, ten uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že (zostručnené/zosumarizované) svoje odvolanie smeruje len proti výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, nakoľko taká súdom prvého stupňa zvolená výmera takého druhu trestu je v jeho prípade neprimerane prísna, kedy obžalovaný poukázal na okolnosti veci (priznal sa, učinil pred súdom vyhlásenie viny, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní trestnej činnosti) a svoju situáciu (dosiaľ vždy riadne pracoval, tu stíhaná trestná činnosť je dôsledkom jeho drogovej závislosti, s ktorou však on bojuje). Vzhľadom na uvedené teda obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil, a buď uložil obžalovanému miernejší nepodmienečný trest odňatia slobody (zníženie jeho výmery na úroveň 3 rokov), alebo zvolil iný spôsob výkonu trestu odňatia slobody (podmienečný odklad výkonu takého druhu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov).

Prokurátorka sa k odvolaniu obžalovaného písomne nevyjadrila. Konanie na odvolacom súde. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu podľa rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa , bol povinný v zmysle skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas ( ), či ho podala na to oprávnená osoba (, ) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

späťvzatiu podaného odvolania (, ), alebo či nebolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [ , ]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho prejednania odvolania obžalovaného a rozhodnutia o ňom. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie námietky procesné strany nemali (resp. z obžalovaným podaného odvolania, ktoré sa týkalo v podstate výhradne otázky voľby adekvátnej výmery/sadzby trestu odňatia slobody či spôsobu výkonu takého trestu, nič také odvolací súd nevyrozumel) a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , odvolací súd vlastným prieskumom nezistil [odvolací súd čo do právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa identifikoval pochybenie v podobe neprípustne súbežného použitia a súdom prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku, ktoré pochybenie však bolo týmto rozsudkom odvolacieho súdu napravené; k danému viď detailnejšie nižšie]. Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému rozsudku procesne správne (podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva). Za účelom prejednania odvolania obžalovaného odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného a obhajcu obžalovaného, u ktorých všetkých bola lehota podľa zachovaná. Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na podanom odvolaní, krátkou cestou predložil prostredníctvom svojho obhajcu odvolaciemu súdu lekársku správu týkajúcu sa matky obžalovaného a písomnú žiadosť obžalovaného o zníženie napadnutým rozsudkom uloženého trestu. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného (bez nového záznamu oproti listine oboznámenej pred súdom prvého stupňa), aktuálnou lustráciou obžalovaného z databázy súdov (neeviduje sa žiadne trestné konanie, ktoré by bránilo rozhodnutiu odvolacieho súdu o odvolaní obžalovaného), aktuálnou lustráciou obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov/z agendy dopravno-správnych činností (bez nového priestupkového záznamu oproti zisteniam súdu prvého stupňa), aktuálnou lustráciou obžalovaného z registra obyvateľov (bez zmeny proti údajom o obžalovanom v napadnutom rozsudku), aktuálnou lustráciou obžalovaného z evidencie Zboru väzenskej a justičnej stráže (bez zmeny proti údajom o obžalovanom v napadnutom rozsudku), aktuálnou lustráciou obžalovaného z evidencie Sociálnej poisťovne, s lekárskou správou týkajúcou sa matky obžalovaného (predložená odvolaciemu súdu priamo na termíne verejného zasadnutia, ako je naznačené vyššie; plynú z nej údaje o zdravotnom stave danej osoby ku dňu 19.12.2025), s písomnou žiadosťou obžalovaného o zníženie trestu (predložená odvolaciemu súdu priamo na termíne verejného zasadnutia, ako je naznačené vyššie; plynú z nej dôvody, pre ktoré obžalovaný podal svoje odvolanie a pre ktoré je podľa jeho názoru u neho možné účel trestu naplniť aj miernejším trestom odňatia slobody, ktorý možno aj podmienečne odložiť, či trestom domáceho väzenia - totiž svoju trestnú činnosť ľutuje a doznáva sa k nej, trestnú činnosť už páchať nechce/nebude, spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní inej trestnej činnosti, jeho matka má zdravotné problémy a pre nie dobrú situáciu v rodine sa o ňu až na obžalovaného nemá kto postarať), a s podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor konečným návrhom uviedol, že s poukazom na oboznámené má za to, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, a preto ho navrhuje zamietnuť. Poukázal na to, že spolupráca obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní bola súdom prvého stupňa zohľadnená v podobe priznania poľahčujúcej okolnosti podľa , a preto má za to, že spolupráca obžalovaného nedosiahla taký rozsah, aby mohla byť priznaná v zmysle alebo d) , a súčasne má za to, že obžalovaný nepreukázal splnenie žiadnych iných mimoriadnych okolností v zmysle . Obhajca obžalovaného konečným návrhom uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného, a čo sa týka odôvodnenia odvolania obžalovaného, plne sa ho pridržiava. Obžalovaný konečným návrhom uviedol, že všetko podstatné bolo povedané, akurát jeho spolupráca bola motivovaná jeho svedomím. Uvedomil si všetko, čo spáchal, a myslí si, že smeruje k náprave, čo začal aj predtým, a veľmi rád by bol, keby odvolací súd vyhovel jeho žiadosti.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu), odvolací súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného, namietajúce neprimeranú prísnosť a tým nezákonnosť napadnutým rozsudkom uloženého trestu odňatia slobody, je dôvodné, pretože súdom prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložený mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na osobu obžalovaného (najmä pre jeho v súdnom konaní prezentovaný sebakritický postoj k tu stíhanej jeho vlastnej trestnej činnosti a preukázanú jeho aktívnu a nie zanedbateľnú spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní trestnej činnosti iných) stále príliš prísny (na dosiahnutie účelu trestu tu vzhľadom na uvedené postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania). Práve preto odvolací súd týmto rozsudkom zrušil napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody a spôsob jeho výkonu [, kedy výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody predstavuje neoddeliteľnú časť celého výroku o treste odňatia slobody] a vo veci sám rozhodol ( ), a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku náležite a správne zistený.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť len preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho výkonu), a to preto, že voči inému výroku napadnutého rozsudku odvolanie podané nebolo, a taktiež obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle o tom, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu tu kládli za vinu, kedy súd prvého stupňa za splnenia procesných podmienok vyhlásenie obžalovaného prijal (inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, odvolací súd teda nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti; proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný; k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2012 sp. zn. ). V konaní tak bolo nepochybne preukázané [tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa ], že obžalovaný sa dopustil tu stíhanej trestnej činnosti, spáchania zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa s poukazom na , písm. j) vo viacčinnom súbehu s úmyselným prečinom ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , za ktorú trestnú činnosť je možné páchateľovi, pri aplikácii a tiež , uložiť trest odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov.

Pri posudzovaní správnosti/zákonnosti/primeranosti výmery trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanému súd prvého stupňa, odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení tak, ako ich správne ustálil súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa (obžalovaný tu svoju vinu doznal, trestnú činnosť oľutoval) a podľa (obžalovaný preukázateľne napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), a jednu priťažujúcu okolnosť podľa (tu stíhaná mnohosť trestnej činnosti). Iné poľahčujúce/priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci nevzhliadol ani odvolací súd. Drobným formálnym pochybením (napraveným zo strany odvolacieho súdu prostredníctvom tohto rozsudku odvolacieho súdu) bolo nie správne aplikovanie danej priťažujúcej okolnosti, nakoľko v tejto trestnej veci prichádza do úvahy a správne bola použitá súdom prvého stupňa tzv. asperačná zásada (§

41 ods. 2 ). Totiž obžalovaný síce spáchal viac trestných činov (dvoma skutkami), za ktoré je tu stíhaný [čo inak odôvodňuje priznanie priťažujúcej okolnosti podľa ], avšak z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady v zmysle v tomto prípade nebolo možné obžalovanému neprimerane a duplicitne na jeho ťarchu brať do úvahy mnohosť trestnej činnosti cez aplikáciu (súd prvého stupňa teda nepostupoval správne, ak túto priťažujúcu okolnosť po jej vzhliadnutí aj priznal). Totiž v tomto smere je nutné podľa názoru odvolacieho súdu postupovať v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle . Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti (). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v . Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa a ustanovenia , v prospech prednosti druhého uvedeného. Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal danú priťažujúcu okolnosť, nepostupoval správne.

Z hľadiska účelu trestu uvedeného v (berúc do úvahy aj zásady ukladania sankcií/trestov), individuálna a generálna prevencia tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa vo výroku o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla aj prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a individuálnej prevencie je potrebné vidieť aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov pred zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, individuálna prevencia nastupuje až po spáchaní trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že sa musia vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho osoby, alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho ne/prospech, a ostatné hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie sankcií uvedených v a pre ukladanie trestov uvedených v , podľa ktorých (okrem iného) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, kedy trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada tzv. proporcionálnosti trestu). Pritom otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na jeho osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a ostatné hľadiská. V prípade, ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by to najskôr k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani páchateľ, ani spoločnosť. Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti (napr. zvolenej jeho výmery), nakoľko v treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť trestného činu, teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, zohľadnení okolností spáchania tu stíhaného skutku a jeho závažnosti ako trestného činu (ide o závažnú drogovú trestnú činnosť spojenú s distribúciou drog za odplatu viacerým osobám, či spojenú aj s vedením motorového vozidla pod vplyvom drog), a tiež

osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života (ide o v minulosti súdne trestanú osobu za drogovú i majetkovú úmyselnú trestnú činnosť, kedy jej náprave evidentne v minulosti neviedli ani ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, napriek tomu, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila), no tiež jeho v súdnom konaní kontinuálne prezentovaného sebakritického postoja k ním spáchanej trestnej činnosti (o úprimnosti ktorého nemá vzhľadom na obsah spisu odvolací súd dôvod pochybovať) a tiež jeho aktívnu, v podstate dobrovoľnú a nie zanedbateľnú spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní trestnej činnosti iných, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie tohto prvého nepodmienečného trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému do budúcna (najmä v spojení s napadnutým rozsudkom uloženým trestom prepadnutia vecí a trestom zákazu činnosti), odvolací súd dospel (na rozdiel od súdu prvého stupňa či názoru prokurátora) k záveru, že aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa je v tomto prípade predsa len možná/dôvodná. Na dosiahnutie účelu trestu ( ) nie je nutné u obžalovaného siahať po treste odňatia slobody v súdom prvého stupňa mimoriadne zníženej trestnej sadzbe v trvaní štyri roky a osem mesiacov ( ), ale je možné vzhľadom na úprimný sebakritický postoj obžalovaného v spojení s jeho nie zanedbateľnou spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní uložiť a účel trestu naplniť aj cestou nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho trvania. Nie však v takom krátkom trvaní, ako žiada obžalovaný, kedy tu odvolací súd dodáva, že pre spoločnosť by bolo vzhľadom na jednoznačný sklon obžalovaného dopúšťať sa úmyselnej trestnej činnosti nedôvodným rizikom vkladať nádeje o naplnení svojho účelu v zmysle do príliš miernej výmery trestu odňatia slobody, či do podmienečného odkladu jeho výkonu (v minulosti taký spôsob výkonu trestu odňatia slobody, aj za drogovú trestnú činnosť, evidentne k úplnej náprave obžalovaného neviedol), alebo do alternatívneho trestu v podobe trestu domáceho väzenia (ak k úplnej náprave v minulosti neviedli tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu ale práve naopak, obžalovaný sa dopracoval k páchaniu ešte závažnejšej tu stíhanej trestnej činnosti).

Podľa názoru odvolacieho súdu, závažnosť tu stíhanej trestnej činnosti a trestná minulosť obžalovaného resp. charakteristika jeho osoby ako vyplynula z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, berúc do úvahy na jednej strane aj sebakritický postoj obžalovaného k vlastnej tu stíhanej trestnej činnosti (t. j. jeho postupná náprava začala už počas tohto trestného konania) a jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, no na druhej strane aj skutočnosť, že sa tu stíhanej závažnej trestnej činnosti dopustil po opakovanom výkone podmienečných trestov odňatia slobody (a to v jednom prípade uloženého za drogovú trestnú činnosť), nedovoľuje ukladať súdu v prípade obžalovaného trest resp. kumuláciu trestov bez nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý taký druh trestu pre dané dôvody nie je možné mimoriadne znížiť viac než na úroveň zvolenú odvolacím súdom, t. j. v nižšej výmere než 4 roky a 2 mesiace.

Síce totiž zmysle v spojení s platí aj zásada tzv. personality trestu (ako je už naznačené vyššie), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (čím vo svojom odvolaní argumentoval v podstate obžalovaný), no odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k presvedčeniu, že tak v oblasti nie len individuálnej, ale najmä aj generálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu odňatia slobody dosiahnutý, a to za súčasného uloženia vyššie spomínaného napadnutým rozsudkom uloženého a v odvolacom konaní nenapadnutého trestu prepadnutia vecí či trestu zákazu činnosti, uložením (nepodmienečného) trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého [] na výmeru 4 roky a 2 mesiace (nie viac, nie menej). Takto uložený mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody, v kombinácii s už napadnutým rozsudkom uloženým trestom prepadnutia vecí či trestom zákazu činnosti, považuje odvolací súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle (zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v , ), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného). Zjednodušene povedané, bolo možné siahnuť v tomto prípade (berúc do úvahy v prospech obžalovaného evidentný začiatok jeho nápravy už v čase tohto súdneho trestného konania, nakoľko učinil vyhlásenie viny a tu stíhanú trestnú činnosť oľutoval, a berúc do úvahy jeho nie zanedbateľnú spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní trestnej činnosti iných) po inštitúte mimoriadneho zníženia trestu podľa ods.

1, ods. 3 písm. d) , avšak nie v rozsahu väčšom, než 2 roky a 10 mesiacov pod spodnú hranicu do úvahy prichádzajúcej základnej trestnej sadzby 7 rokov.

Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a už v minulosti ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré dosiaľ k jeho úplnej náprave evidentne neviedli (ako je už uvedené vyššie), a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť zakotvenú v (siahnuť po treste odňatia slobody, nakoľko ustanovuje za tu stíhanú trestnú činnosť hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcu osem rokov), musel súd siahnuť po (nepodmienečnom) trestne odňatia slobody (nie inom druhu trestu namiesto ukladaného trestu odňatia slobody), nakoľko iný druh trestu (resp. aj iný spôsob výkonu) by vzhľadom na vyššie (ako i v napadnutom rozsudku ohľadne osoby obžalovaného správne) uvedené ani nebol podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný (a to ani v kombinácii s uloženým trestom prepadnutia vecí či trestom zákazu činnosti).

Z dôvodu zrušenia výroku napadnutého rozsudku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody (išlo o výrok neoddeliteľný od výroku o uložení trestu odňatia slobody, preto bol odvolacím súdom taktiež týmto rozsudkom zrušený), odvolací súd obžalovaného zaradil (tak, ako správne učinil už súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku) na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa , pretože ako plynie z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin (odvolací súd nezistil zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody s iným stupňom stráženia). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že i keď sa nestotožnil so závermi súdu prvého stupňa ohľadne ne/ možnosti siahnuť po aplikácii tzv. mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného podľa [ako plynie z vyššie uvedeného, nakoľko napomáhanie obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom dosiahlo podľa názoru odvolacieho súdu nie len intenzitu poľahčujúcej okolnosti, ale zároveň i intenzitu dôvodu pre mimoriadne zníženie trestu), jednoznačne je z napadnutého rozsudku pre procesné strany (a teda i obžalovaného) poľahky poznateľné, aký druh trestu (vrátane jeho výmery a spôsobu výkonu) a prečo bol obžalovanému uložený (súd prvého stupňa svoje zistenia a z nich plynúce úvahy v napadnutom rozsudku síce nie obsiahlo, no otázku ukladania trestu jednoznačne vyčerpávajúco zodpovedá). Tu odvolací súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa 09.09.2025, sp. zn. -10), že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku sťažovateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (tu ohľadne ukladania trestu obžalovanému). Pritom pre záver o zákonnosti napadnutého rozsudku je bez významu, či procesná strana vyhodnocuje pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy (aj ohľadne otázky ukladania adekvátneho trestu obžalovanému) inak, než súd prvého stupňa, nakoľko medzi právo na spravodlivý proces nepatrí právo procesnej strany, aby súd rozhodol v súlade s jej želaním či jej nazeraním na pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi; súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, a rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo odôvodniť napadnutý rozsudok tak, aby spĺňal zákonné náležitosti vyžadované v , ktorú svoju povinnosť súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu splnil [bez ohľadu na to, že ,,na konci dňa“ sa odvolací súd stotožnil s názorom obhajoby o potrebe aplikácie inštitútu tzv. mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného podľa ].

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol podľa rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ostatnej, tu nezrušenej časti, ostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.