Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/88/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KVA s.r.o., so sídlom A. XX, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom C. X/X, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0/24/236923-36/98/183231 zo dňa 24.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.08.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. 0/24/236923-36/98/183231 zo dňa 24.09.2024 (ďalej len „napadnuté prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 78 eur za porušenie povinnosti zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“), a to zákaz zastavenia a státia na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na podklade právne neúčinných, nulitných, nezáväzných a nejasných pravidiel, čo malo byť zrejmé už zo samotnej výrokovej časti, pretože nebolo jasné, z akého konkrétneho normatívneho právneho aktu (v danom prípade všeobecne záväzného nariadenia) vyplývala právna povinnosť uhrádzať poplatok za parkovanie v čase a na mieste, kde mal žalobca údajne spáchať správny delikt. Podľa tvrdenia žalobcu žiaden zákon nedáva primátorovi právomoc vydávať podmienky prevádzkovania parkovacích zón a aj v prípade splnomocnenia mestským zastupiteľstvom by sa jednalo o ničotný akt, lebo zastupiteľstvo nemôže delegovať zákonné povinnosti na iný subjekt.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

4. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

5. Podľa , držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa , orgán Policajného zboru alebo obec

b) uloží pokutu 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a)

6. Podľa , prvá veta, , ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa alebo ak obec zistí porušenie podľa a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty.

7. Podľa , , držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

8. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané , teda môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

9. Podstatou výnimky podľa je vylúčiť z rozhodovania správnych súdov také právne akty orgánov verejnej správy, pri ktorých žalobca nevyužil všetky dostupné riadne opravné prostriedky, ktoré mu príslušný zákon umožňuje.

10. Správne súdnictvo je založené na subsidiarite vo vzťahu k orgánom verejnej správy, čo znamená, že pokiaľ je v administratívnom konaní upravený inštančný postup, teda je priznané právo účastníka konania resp. iných subjektov podať proti rozhodnutiu alebo opatreniu prípustný opravný prostriedok, podmienkou prístupu k správnemu súdu je vyčerpanie tohto opravného prostriedku. Následne je rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania, spôsobilým predmetom správneho súdneho konania.

11. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého prvostupňového rozhodnutia, voči ktorému pripúšťa opravný prostriedok – odpor, ktorý žalobca v zákonnom stanovej lehote nepodal. Správny súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na žalobu odmietol ako neprípustnú.

12. Nad rámec neprípustnosti preskúmania napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré samotné predstavuje dôvod pre odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa , správny súd uvádza, že všeobecne záväzné nariadenie (ktorého nulitu žalobca namietal) a jeho zákonnosť nie je predmetom súdneho prieskumu v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu a na námietky týkajúce sa nezákonnosti všeobecne záväzného nariadenia v konaní o preskúmanie administratívneho rozhodnutia správny súd neprihliada. Ak sa žalobca domnieval, že predmetné všeobecné záväzne nariadenie nie je v súlade s právnymi predpismi, mohol podať podnet na prokuratúru, keďže jediné konanie, ktoré upravuje právomoc správneho súdu preskúmať všeobecne záväzné nariadenie je upravené v až podľa ktorých žalobná legitimácia v takomto prípade svedčí len prokurátorovi alebo zainteresovanej verejnosti, a to za splnenia podmienok uvedených v . Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nemá právomoc preskúmavať predmetné všeobecné záväzne nariadenie a ani ho zrušiť. I v prípadoch, ak by išlo o všeobecne záväzné nariadenie vydané orgánom verejnej správy, ktorý by na to nemal dostatočnú právomoc, je potrebné ho z hľadiska právnej istoty zrušiť zákonom stanoveným spôsobom (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2020, sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu sa správny súd nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu nemusel podať opravný prostriedok, resp. že nebol viazaný žiadnou lehotou na podanie správnej žaloby, pretože neexistuje žiadna zákonná lehota vzťahujúca sa k ničotným rozhodnutiam.

13. Vzhľadom na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe nezaoberal.

14. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu .

15. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia ( v spojení s ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (