Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/124/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Ing. Ondrejom Randiakom, advokátom, so sídlom Škultétyho 469/4, 036 01 Martin, IČO: 54 399 149, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B., právne zastúpenej Mgr. Petrom Gilanom, advokátom, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, IČO: 37 903 489, o zaplatenie 3 000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -224 zo dňa 22.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 3 000,- EUR spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 3 000,- spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.03.2023 do zaplatenia v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovanej proti žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III). Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú predložila žalobkyňa, súd zistil, že túto uzavrela G. H. I. ako veriteľ a žalobkyňa a žalovaná ako dlžníčky (alebo „klientky“) dňa 23.01.2020 a predmetom zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 85 000,- EUR na nadobudnutie nehnuteľností pri výške anuitnej splátky 275,19 EUR a celkovej čiastke k zaplateniu 92 463,84 EUR. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a na nehnuteľnosti – byt, ktorý si žalobkyňa kupovala, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A.. Z tejto zmluvy vyplýva, že právo na poskytnutie úveru mali obdive dlžníčky spoločne a nerozdielne a rovnako boli spoločne a nerozdielne zaviazané k splateniu tohto úveru s úrokmi. Potom, čo sa strany sporu rozišli, bol spísaný k úverovej zmluve dodatok zo dňa 25.02.2022 (č. l. 189), z ktorého vyplynulo že jediným dlžníkom vo vzťahu k banke sa stala žalobkyňa a banka vyhlásila, že si voči žalovanej, ktorá bola z úverového vzťahu vypustená, nebude uplatňovať nároky vyplývajúce z dotknutej zmluvy o úvere. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s predávajúcou K. C. dňa 23.01.2020, súd zistil, že touto zmluvou si žalobkyňa kúpila vyššie uvádzaný byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A. a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX a to za kúpnu cenu 72 000,- EUR. Žalobkyňa pripojila výpis zo svojho účtu vo B. H. I., z ktorého vyplynulo

rovnako, ako z jej vyjadrenia, že 30.01.2020 vložila na tento účet 6 000,- EUR zo sumy, ktorá bola zložená na jej účte v G. H. I., na ktorý bol zložený zvyšok hypotekárneho úveru. Podstatnú časť hypotekárneho úveru totiž banka priamo zaplatila predávajúcej na účet uvedený v kúpnej zmluve. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne žalobkyňa týmto vkladom vo výške 6 000,- EUR na svoj účet vo B. zaplatila svoj predchádzajúci úver v tejto banke. Aj po takto doplnenom dokazovaní súd dospel, pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3 000,- žalovanou titulom pôžičky, k rovnakým záverom, ako dospel vo svojom prvom rozsudku. Žalobkyňa požadovala finančné nároky uplatňované žalobou právnym titulom zmluvy o pôžičke, v závere konania sa však zmienila o možnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovanej. Aj po takto doplnenom dokazovaní súd dospel, pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3 000,- EUR žalovanou titulom pôžičky, k rovnakým záverom, ako dospel vo svojom prvom rozsudku. Z odpovede dotazovanej banky J. J. I., so sídlom v H., na dotaz súdu (č.l. 72) bolo zistené, že žalovaná k 02.03.2020 mala záväzok voči J. J. I. vo výške 2 102,69 EUR z dôvodu spotrebného úveru poskytnutého v zmysle zmluvy o úvere podpísanej 30.04.2019. Dňa 02.03.2020 bol zrealizovaný na uvedený úver vklad na preplatok v sume 2 500,- EUR a prostriedky boli poukázané z účtu žalovanej, na predmetný účet. Žalovanej boli prostriedky pripísané formou vkladu v hotovosti. K 02.03.2020 evidovala banka aj záväzok v sume 0,50 EUR vyplývajúci z poskytnutého úverového rámca na kartovom účte uvedenom vo vyjadrení banky. Súd poukázal na znenie ust. a uviedol, že podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka. Zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej dňa 02.03.2020 a dokonca bolo preukázané, že z tejto sumy suma 2 500,- EUR bola následne v hotovosti vložená na účet žalovanej. Sporné bolo, akým titulom bola poskytnutá suma 3 000,- EUR, zjavne podľa nesporných vyjadrení strán získaná na účet žalobkyne poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorého spoludlžníčkou bola aj žalovaná. Zmluva o hypotekárnom úvere bola podľa tvrdenia strán, ale aj vypočutých svedkýň uzavretá v januári 2020. K odovzdaniu peňazí z tohto hypotekárneho úveru žalobkyňou žalovanej došlo až 02.03.2020, teda viac ako mesiac po uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere. Z celého dokazovania vyplynulo, že hypotekárny úver vo výške 85 000,- EUR im bol poskytnutý z toho dôvodu, že boli obidve v pozícii dlžníčok. Z vyjadrenia žalobkyne bolo zrejmé, že v prípade, ak by bola jedinou zaviazanou dlžníčkou vo vzťahu k banke, takýto vysoký úver by nebola dostala. Teda je zrejmé, že aj pre žalovanú vznikol záväzok pre prípad, že by sa na ňu banka obrátila, splatiť celý úver spolu s úrokmi a to vzhľadom na spoločnú a nerozdielnu povahu záväzku z tejto úverovej zmluvy. Zrejmé bolo, že žalovanej bola poskytnutá suma 3 000,- EUR na výplatu jej dlhu u J. J. a že samotná žalobkyňa previedla z účtu v G. H. sumu 6 000,- EUR na svoj účet vo B. H. I. a táto suma bola použitá na splatenie zase výlučného dlhu žalobkyne z inej úverovej zmluvy, ktorú uzavrela. Vzhľadom na výpoveď žalobkyne a aj SMS komunikáciu strán sporu, ktorú pripojila do spisu žalovaná, súd naďalej nemal preukázané, že by medzi žalobkyňou v pozícii veriteľa a žalovanou v pozícii dlžníka vznikla pri odovzdaní sumy 3 000,- EUR zmluva o pôžičke, teda že by bola medzi nimi vznikla dohoda, že v dohodnutom, alebo určenom čase, alebo za nejakých bližšie neurčených okolností, bude táto suma žalovanou žalobkyni vrátená. Strany sporu ešte predtým, ako uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere, riešili otázku financovania spoločne vedenej domácnosti, ktorá mala byť vedená práve v kúpenom byte a to vyplynulo z výpovede samotnej žalobkyne – dohodli sa na tom, akým spôsobom budú uhrádzať výdavky na túto domácnosť, ale aj spoločné záväzky a takýmto spoločným záväzkom bol práve záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere. Výsledkom tejto dohody bola skutočnosť, že bol zobratý hypotekárny úver vo vyššej výške, než bolo potrebné na zaplatenie samotnej kúpnej ceny za byt, že z tohto hypotekárneho úveru, za ktorá obdive strany sporu zodpovedali spoločne a nerozdielne, sa odfinancovalo zaplatenie menšieho dlhu žalovanej, trošku väčšieho dlhu žalobkyne, že splácanie úveru a platenie pravidelných platieb za kúpený byt, prevzala na seba žalobkyňa a na druhej strana žalovaná znášala všetky ostatné pravidelné náklady domácnosti, teda náklady na potraviny, hygienické potreby a ďalšie potreby, ktoré boli určené pre domácnosť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnej žalovanej proti neúspešnej žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov celého konania. 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa v platnom znení (ďalej aj ako „“ alebo „CSP“). Mala za to, že konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o otázku vzťahov, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca má za to, že v konaní bolo jasne preukázané to, že žalovaný od počiatku mení svoju výpoveď a je nekonzistentný. Svoju výpoveď žalovaný upravoval počas priebehu konania podľa toho, ako sa vyvíjala dôkazná situácia. Ako príklad žalobca uvádza, že žalovaný najskôr uvádza, že nikdy medzi ním

a žalobcom nebola uzatvorená zmluva o pôžičke, avšak neskôr existencia zmlúv o pôžičke vyplynula z jeho výpovede. Rovnako, žalovaný tvrdil, že požičané sumy použil na spoločnú potrebu avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný túto sumu použil na úhradu vlastných pôžičiek a zvyšnú sumu ani nevedel preukázať na čo použil. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď dospel k tomu, že z vykonaných dôkazov nevyplýva to, že by medzi žalobcom a žalovaným mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke. Súd opomenul úplne prihliadnuť na ten fakt, že aj sám právny zástupca žalovaného uvádzal, žalobca a žalovaný si vzali úver z toho dôvodu, že inak by žalobca nemohol financovať nehnuteľnosť, ktorú kúpil práve žalobca. Je teda nesporné, že do zmluvného vzťahu išiel žalovaný s tým, že nebude mať finančný prospech – nezíska finančné prostriedky, ale takto umožní žalobcovi zadovážiť si nehnuteľnosť. Tomu zodpovedá aj následné konanie strán sporu, kedy vlastníkom nehnuteľnosti sa stal iba žalobca a iba žalobca znášal všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou a splácal poskytnutý úver. Je teda nesporné, že od začiatku bola vôľou zmluvných strán nadobudnúť finančné prostriedky do majetku žalobcu a zaobstarať pre žalobcu predmetnú nehnuteľnosť. Právny vzťah je nutné posudzovať podľa jeho obsahu a vôle a nie formy, v akej bol uzatvorený. Navýšenie hypotéky bolo realizované z dôvodu, aby žalobca mohol vyplatiť pôžičku vo B. H., ktorú bral v marci 2019, a ktorá bola použitá na kúpu motorového vozidla. Motorové vozidlo do dnešného dňa žalovaný nevrátil. Súd v rozsudku ďalej uvádza, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným považuje za akúsi nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej je otázka financovania spoločne vedenej domácnosti. Žalobca a žalovaný nikdy existenciu takejto dohody netvrdili a podľa názoru žalobcu si ju nedôvodne vydedukoval z dokazovania sám súd. Pokiaľ má súd za to, že došlo k uzatvoreniu takejto dohody, súd by sa mal v konaní zaoberať aj otázkou splnenia náležitosti takéhoto právneho úkonu, teda vôle účastníkov takúto zmluvu uzatvoriť. Pokiaľ konajúci súd tento právny vzťah podriadil pod akúsi inominátnu zmluvu, z rozsudku nie je vôbec zrejmé to, o aký právny vzťah ide a ako vlastne právne posúdil konajúci súd túto údajnú zmluvu. Z pohľadu žalobcu sa tak javí rozsudok konajúceho súdu v tejto časti arbitrárny a rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko žalobca z rozsudku nemá vedomosť o tom, pod aké ustanovenie a ktorého právneho predpisu súd túto údajnú zmluvu podriadil, čo zakladá naplnenie odvolacieho dôvodu podľa 365 ods. 1 písm. b) . Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že od počiatku popierala, že by medzi žalobkyňou a ňou došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách, týkajúcich sa žalovanej čiastky, alebo nejakej jej časti. Peňažnú čiastku vo výške 3 000,- EUR od žalobkyne prevzala, ale nikdy medzi nimi neexistovala dohoda, že by jej túto čiastku mala niekedy v budúcnosti vrátiť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že tieto peniaze ponúkla žalovanej sama žalobkyňa, aby si žalovaná mohla vyplatiť svoju pôžičku a aby spoločne lepšie zvládali všetky náklady na spoločné bývanie a splácanie spoločného hypotekárneho úveru, kde boli zaviazané ako spoludlžníčky spoločne a nerozdielne. Jednalo sa o časť peňazí z poskytnutého hypotekárneho úveru a o spôsobe použitia peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru boli dohodnuté pred podpisom zmluvy o hypotekárnom úvere, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Prevažná časť prostriedkov z hypotekárneho úveru bola použitá na kúpu bytu len pre žalobkyňu, časť prostriedkov bola použitá na splatenie dlhov žalobkyne a časť z týchto peňažných prostriedkov spoločného hypotekárneho úveru vo výške 3 000,- EUR bola použitá pre potreby žalovanej (splatenie jej pôžičky). Keďže hypotekárny úver bol bankou poskytnutý žalobkyni a žalovanej spoločne, obidve spoločne vystupovali ako klient banky, a o spôsobe použitia peňažných prostriedkov boli dohodnuté pred podpisom zmluvy o hypotekárnom úvere, nemohlo sa medzi žalobkyňou a žalovanou jednať o pôžičku. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že pred poskytnutím hypotekárneho úveru sa žalobkyňa a žalovaná dohodovali na spôsobe použitia prostriedkov z hypotekárneho úveru, sama žalobkyňa navrhla, aby časť týchto prostriedkov, vo výške 3 000,- EUR, bola použitá pre potreby žalovanej (splatenie jej pôžičky), a to z dôvodu, aby pri spolužití spoločne lepšie zvládali všetky náklady na spoločné bývanie, domácnosť, auto a splácanie spoločného hypotekárneho úveru. Sú preto klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalobkyne, že medzi ňou a žalovanou neexistovala „akási nepomenovaná zmluva“, žalobkyňa ani žalovaná nikdy existenciu takejto dohody netvrdili a súd si ju nedôvodne vydedukoval. Existencia takejto dohody vyplynula z vykonaného dokazovania, a to z výpovede žalovanej aj žalobkyne. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej trvala na odvolacom návrhu s tým, že všetky rozhodné a podstatné skutočnosti uviedla v odvolaní. 5. Krajský súd, ako súd odvolací ( [ďalej len ]), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam, následne vec i nesprávne právne posúdil.

7. Z vykonaného dokazovania, najmä zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú predložila žalobkyňa, súd zistil, že túto uzavrela G. H. I. ako veriteľ a žalobkyňa a žalovaná ako dlžníčky (alebo „klientky“) dňa 23.01.2020 a predmetom zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 85 000,- EUR na nadobudnutie nehnuteľností pri výške anuitnej splátky 275,19 EUR a celkovej čiastke k zaplateniu 92 463,84 EUR. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a na nehnuteľnosti – byt, ktorý si žalobkyňa kupovala, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A.. Z tejto zmluvy vyplýva, že právo na poskytnutie úveru mali obdive dlžníčky spoločne a nerozdielne a rovnako boli spoločne a nerozdielne zaviazané k splateniu tohto úveru s úrokmi. Potom, čo sa strany sporu rozišli, bol spísaný k úverovej zmluve dodatok zo dňa 25.02.2022 (č. l. 189), z ktorého vyplynulo že jediným dlžníkom vo vzťahu k banke sa stala žalobkyňa a banka vyhlásila, že si voči žalovanej, ktorá bola z úverového vzťahu vypustená, nebude uplatňovať nároky vyplývajúce z dotknutej zmluvy o úvere. Z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalobkyňa s predávajúcou K. C. dňa 23.01.2020, súd zistil, že touto zmluvou si žalobkyňa kúpila vyššie uvádzaný byt, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. A. a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX a to za kúpnu cenu 72 000,- EUR. Žalobkyňa pripojila výpis zo svojho účtu vo B. H. I., z ktorého vyplynulo rovnako, ako z jej vyjadrenia, že 30.01.2020 vložila na tento účet 6 000,- EUR zo sumy, ktorá bola zložená na jej účte v G. H. I., na ktorý bol zložený zvyšok hypotekárneho úveru. Podstatnú časť hypotekárneho úveru totiž banka priamo zaplatila predávajúcej na účet uvedený v kúpnej zmluve. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne žalobkyňa týmto vkladom vo výške 6 000,- EUR na svoj účet vo B. zaplatila svoj predchádzajúci úver v tejto banke. Z potvrdenia G. H. J. I., so sídlom v L. o výbere v hotovosti súd zistil, že dňa 02.03.2020 žalobkyňa zo svojho účtu v G. H. vybrala sumu 3 000,- EUR (viď č. l. 12). Z odpovede dotazovanej banky J. J. I., so sídlom v H., na dotaz súdu (č.l. 72) bolo zistené, že žalovaná k 02.03.2020 mala záväzok voči J. J. I. vo výške 2 102,69 EUR z dôvodu spotrebného úveru poskytnutého v zmysle zmluvy o úvere podpísanej 30.04.2019. Dňa 02.03.2020 bol zrealizovaný na uvedený úver vklad na preplatok v sume 2 500,- EUR a prostriedky boli poukázané z účtu žalovanej, na predmetný účet žalovanej boli prostriedky pripísané formou vkladu v hotovosti. K 02.03.2020 evidovala banka aj záväzok v sume 0,50 EUR vyplývajúci z poskytnutého úverového rámca na kartovom účte uvedenom vo vyjadrení banky. 8. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 9. Medzi pojmové znaky zmluvy o pôžičke patrí mimo určenia zmluvných strán a dohody o prenechaní druhovo určených vecí aj dohoda o dočasnosti zmluvného vzťahu a povinnosti vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže v prípade pôžičky dochádza k prenechaniu druhovo určených vecí, prenechané veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, ktorý ich môže nielen užívať, ale aj spotrebovať, príp. vrátiť iné veci toho istého druhu. Veriteľ je pri odovzdaní predmetu pôžičky zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci a to neobmedzené právom inej osoby. 10. Medzi stranami sporu nebolo sporné odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej dňa 02.03.2020 a dokonca bolo preukázané, že z tejto sumy suma 2 500,- EUR bola následne v hotovosti vložená na účet žalovanej. Sporné bolo, akým titulom bola poskytnutá suma 3 000,- EUR, zjavne podľa nesporných vyjadrení strán získaná na účet žalobkyne poskytnutím hypotekárneho úveru, ktorého spoludlžníčkou bola aj žalovaná. Zmluva o hypotekárnom úvere bola podľa tvrdenia strán, ale aj vypočutých svedkýň uzavretá v januári 2020. K odovzdaniu peňazí z tohto hypotekárneho úveru žalobkyňou žalovanej došlo až 02.03.2020, teda viac ako mesiac po uzavretí zmluvy o hypotekárnom úvere. 11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu ešte predtým, ako uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere, uzavreli dohodu o tom, ako budú so získanými úverovým prostriedkami nakladať. Bolo preukázané, že zo získaných úverových prostriedkov žalobkyňa zakúpila byt za kúpnu cenu 72 000,- EUR a taktiež si na účet vo B. H. vložila 6 000,- EUR. Zo sumy, ktorá jej bola zložená na účte v G. H. I., uhradila svoj predchádzajúci úver vo B. H. I.. Taktiež medzi stranami nebolo sporné odovzdanie sumy 3 000,- EUR žalobkyňou žalovanej 02.03.2020, z tejto sumy časť vo výške 2 500,- EUR bola následne v hotovosti vložená na účet žalovanej. 12. Vo veci boli vypočuté svedkyne I. C. a K. C., obe svedkyne zhodne potvrdili, že pokiaľ sa týkalo sumy 3 000,- EUR, ktorú žalobkyňa poskytla z hypotekárneho úveru žalovanej, išlo o pôžičku, ktorá mala slúžiť na splatenie inej pôžičky žalovanej, pričom samotná žalovaná mala pred svedkyňami potvrdiť, že ide o pôžičku a že tieto peniaze žalobkyni vráti.

13. Ďalej bolo v konaní preukázané, že žalovaná figurovala na zmluve o hypotekárnom úvere ako spoludlžníčka iba z toho dôvodu, že by peňažný ústav inak žalobkyni tak vysokú sumu ako úver neposkytol. 14. Podľa (ďalej len ) vyplýva, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

15. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. 16. Podľa ods. , ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. 17. Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Navyše, je oprávnený nárokovať si od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo jeho časť podľa vlastného uváženia. Splnenie dlhu iba jedným zo solidárne zaviazaných dlžníkov má nevyhnutne za následok zánik záväzku aj u všetkých ostatných spoludlžníkov bez ohľadu na ich reálnu účasť na plnení. Často však plnenie vyvoláva na rovnakom princípe zníženie dlhu všetkých solidárne zaviazaných osôb. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu, vzniká tzv. následný regres. Rovnako ako v prípade preventívneho regresu podľa ods. 1, ide o regres rozvrhový, následný regres nevzniká iba medzi manželmi, pokiaľ má splnený záväzok svoj pôvod alebo zdroj plnenia v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. 18. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo nesporne zrejmé, že žalobkyni i napriek tomu, že jej v zmysle vzniklo právo, aby požadovala náhradu od žalovanej, vo výške, na splatenie ktorej hypotekárneho úveru uhradila podiel žalovanej, preukázateľne tak vzhľadom na dohodu o použití úveru neurobila a od žalovanej požaduje v tomto konaní iba sumu 3 000,- EUR, ktorú jej poskytla na úhradu jej iného dlhu v peňažnom . 19. Samotná žalovaná odvolaciemu súdu vo výpovedi uviedla, že na úhradu hypotekárneho úveru nevynaložila žiadne finančné prostriedky, čím potvrdila, že celý hypotekárny úver uhradila žalobkyňa z vlastných finančných prostriedkov. V zmysle ust. odvolací súd preto nemohol vziať do úvahy obranu žalovanej, že figurovala na zmluve o hypotekárnom úvere ako jeho spoludlžníčka, nakoľko v konaní z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sama po rozchode so žalobkyňou požiadala o zmenu zmluvy o hypotekárnom úvere a ako spoludlžníčka bola z úhrady dlhu vylúčená. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval dohodu strán pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere o použití finančných prostriedkov, ktoré nepoužili preukázateľne na obstaraní spoločnej veci, ktorú by spoločne i financovali a následne prostredníctvom úveru splácali, ale s úverom získanými finančnými prostriedkami preukázateľne v súlade i s vôľou žalovanej, nakladala iba žalobkyňa, ktorá mimo sumy 3.000,- eur, ktorú žalovanej z úveru poskytla na úhradu jej iného dlhu, použila zostatok úveru pre vlastné potreby a sama ho i splácala. 20. Vychádzajúc preto z výpovedí svedkýň, ako i skutočností, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by suma 3 000,- EUR jej bola zo strany žalobkyne poskytnutá ako dar, odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobe žalobkyne vyhovel. Pokiaľ sa týkalo vznesenej námietky predmlčania, odvolací súd vychádzal z ust. , podľa ktorého, ak čas plnenia medzi stranami dohodnutý nebol, bola žalovaná povinná splniť dlh prvého dňa po tom, ako ju o plnenie žalobkyňa požiadala. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ak doba splnenia dlhu nebola dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa 02.03.2020 vybrala zo svojho účtu v G. H. sumu 3 000,- EUR a žalovaná 02.03.2020 vložila finančné prostriedky vo výške 2 500,- EUR na účet žalovanej v J. J. I.. To znamená, že už nasledujúci deň 03.03.2020 mohla žalobkyňa požiadať žalovanú o vrátenie dlhu po prvýkrát. Žalobkyňa podala žalobu v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.05.2023, pričom právny zástupca žalobkyne ohľadom neplynutia premlčacej lehoty poukázal na , podľa ktorého sa premlčacie lehoty v zmysle a predĺžili celkovo o 76 dní. To

znamená, že pokiaľ premlčacia lehota začala plynúť 03.03.2020, mala by v zmysle ust. , uplynúť 03.03.2023, avšak vzhľadom na to, že došlo k predĺženiu premlčacej lehoty o 76 dní, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobu žalobkyňa podala na súd včas, v priebehu plynutia premlčacej lehoty. 21. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, v nadväznosti na čo odvolací súd jej priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )