Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/174/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E. – C., prechodne bytom B. F.. G. XXX/XX, H. I. H. a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I. X, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom Bernolákova 18, Trstená, v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -119 zo dňa 28. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -119 zo dňa 28. apríla 2025 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na mesiac, na ktorý sa platí výživné, do rúk otca maloletého dieťaťa, počnúc dňom 19.03.2025; zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -45 zo dňa 02.07.2019 v časti o výživnom na maloleté dieťa; výrokom II. v prevyšujúcej časti zamietol návrh matky na zníženie výživného; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Okresný súd citujúc o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , v napadnutom rozsudku konštatoval, že matka sa návrhom na začatie konania domáhala zníženia výživného na maloletú na sumu 50,- Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti matky k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -45 zo dňa 02.07.2019, ktorým maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca; matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia maloletá navštevovala materskú školu v J.; otec maloletej bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 470,- Eur mesačne; matka bola zamestnaná ako robotníčka vo firme Autosklo, s mesačným príjmom 650,- Eur. Okresný súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti matky k maloletej uplynula doba 5 rokov a 9 mesiacov, teda dlhší čas, čo je samo osebe dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. Aktuálne je maloletá žiačkou 3. ročníka Základnej školy v E., je vekovo staršia, jej fyzické aj psychické potreby sa zvýšili. Nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku vznikli náklady spojené s výdavkami na školské potreby, triedny fond, výlety a exkurzie. Čo sa týka pomerov otca, tento je v súčasnosti zamestnaný vo firme Svet nápojov, s. r. o., so sídlom Oravická 615, Trstená ako skladník. Za obdobie od apríla 2024 do januára 2025 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 11.579,09 Eur, teda priemerne otec dosahuje príjem 1.157,91 Eur mesačne v čistom. Zároveň otec poberá prídavok na maloletú vo výške 60,- Eur mesačne, uplatňuje si na ňu daňový bonus. Od posledného rozhodnutia súdu sa príjem otca zvýšil, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému G. B., nar. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k matke okresný súd uviedol, že táto je

v súčasnosti na materskej dovolenke, dňa 19.03.2025 sa jej narodil maloletý syn C. C., teda oproti času posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Matka v súčasnosti poberá materské vo výške 684,80 Eur a prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- Eur mesačne, jej príjem sa oproti času posledného rozhodnutia o výživnom mierne zvýšil. Okresný súd dospel k záveru, že hoci od posledného rozhodnutia o výživnom uplynul dlhší čas, počas ktorého došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktoré by svedčili skôr pre zvýšenie výživného, nemožno opomenúť zmenu pomerov na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na to, že matka poskytuje maloletému celodennú osobnú starostlivosť, je s ním na materskej dovolenke, jej príjmom je len materské a prídavok na dieťa. Matka sa z titulu starostlivosti o novonarodené dieťa nemôže zamestnať a získať tak príjem na platenie výživného v doterajšej výške. Okresný súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na súčasné možnosti a schopnosti matky a dôvodné potreby maloletej je primerané výživné vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré určil počnúc dňom 19.03.2025, teda dňom narodenia maloletého C., pretože matke v tento deň pribudla nová vyživovacia povinnosť. Vo zvyšnej časti návrh matky na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 3. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a . Navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh matky na zníženie výživného zamietne alebo v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti nedošlo na strane matky k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala znížiť výšku výživného na maloletú, ba práve naopak, na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Na strane maloletej došlo k zvýšeniu jej nevyhnutných výdavkov týkajúcich sa odôvodnených potrieb, preto výška výživného v sume 50,- Eur mesačne nie je adekvátna. Napriek tejto skutočnosti netrval na tom, aby okresný súd zvýšil výšku vyživovacej povinnosti. Pokiaľ matka tvrdí, že na jej strane došlo k zmene pomerov tým, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého C. uviedol, že vo vzťahu k tomuto maloletému dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec, manžel matky, s ktorým matka toho času býva v spoločnej domácnosti. Okresný súd neprihliadal vôbec na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia došlo na strane matky k zmene pomerov k lepšiemu aj v tom, že v prospech matky vznikla nová vyživovacia povinnosť od jej manžela. 4. Ďalej otec v odvolaní poukázal na skutočnosť, že matka pred súdom prvej inštancie síce deklarovala, a to vo svojom návrhu na zníženie výživného, výdavok na spotrebný úver v H. K. vo výške 150,- Eur mesačne (od januára 2025 vo výške 260,- Eur mesačne) a výdavok na nájomné za celý rodinný dom v L. D. vo výške 700,- Eur mesačne, no skutočné vynakladanie finančných prostriedkov pred súdom prvej inštancie vôbec nepreukázala. Matka nepredložila okresnému súdu zmluvu o úvere, ani zmluvu o nájme, ani žiadne doklady o úhrade týchto výdavkov. Matka rovnako deklarovala nový výdavok vo výške 50,- Eur mesačne na splácanie pôžičky manželovej sestry, ktorého reálne vynakladanie pred súdom prvej inštancie taktiež nepreukázala. Rovnako matka na pojednávaní konanom dňa 28.04.2025 uviedla, že platí úver už iba vo výške 105,- Eur mesačne, nie 150,- Eur mesačne ako tvrdila vo svojom návrhu, pričom na tomto pojednávaní nepreukázala, že splátky úveru skutočne platí, reálne ani nepreukázala, aká je výška istiny a splátok vyplývajúca z úverovej zmluvy. Rovnako na pojednávaní konanom v tento deň matka uviedla, že platí iba polovicu nájomného z celkovej výšky nájomného 480,- Eur mesačne, teda už nie nájomného vo výške 700,- Eur mesačne, ako to tvrdila v návrhu. Matka naviac až po pojednávaní konanom dňa 28.04.2025 pred súdom prvej inštancie uviedla, že spláca aj úver vo výške 15.000,- Eur použitý na svadbu, ktorý si vzala na svoje meno a že tento úver spláca výlučne sama. Nepredložila žiadnu zmluvu o úvere, ani žiadne doklady o úhradách splátok tohto úveru. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza, ktoré z výdavkov tvrdených matkou považoval za preukázané, ktoré z preukázaných výdavkov matky považoval za nevyhnutné. Ako príklad otec v odvolaní uviedol, že matka pred súdom prvej inštancie uvádzala, že by mala platiť polovicu nájomného z výšky 480,- Eur, no z tvrdení matky na pojednávaní vyplýva, že v rodinnom dome, za ktorý sa má platiť nájom 480,- Eur, býva spolu 6 spolužijúcich osôb, z ktorých 4 sú manžel a jeho 3 deti, na čo okresný súd neprihliadol. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho argumentmi, ktorými popieral nepravdivé tvrdenia matky a zároveň v konaní okresný súd nepostupoval tak, aby zistil skutkový stav veci aj nad rámec návrhov účastníkov konania. Vzhľadom na celkovú sumu výdavkov matky na nájomné, splátky viacerých úverov a na splátky pôžičky manželovej sestry možno jednoznačne konštatovať, že tieto výdavky deklarované matkou nie sú nevyhnutnými výdavkami,

a teda je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať aj naďalej na výživu maloletej vo výške 150,- Eur mesačne. Otec poznamenal, že maloletá často navštevuje psychologické vyšetrenia z dôvodu, že u nej bol diagnostikovaný Fetálny alkoholový syndróm spôsobený konzumáciou alkoholu matkou počas tehotenstva a tiež ADHD, Hyperkinetický syndóm, no okresný súd neprihliadal ani na zvýšené nevyhnutné výdavky s týmto spojené, hoci ich pred súdom prvej inštancie riadne preukázal.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa. Náklady na nevyhnutné výdavky pre maloletú sa stále zvyšujú a narástli od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti matky k maloletej. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu otca a návrh matky na zníženie výživného zamietol.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo a dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil maloletý syn C.. Od 10.02.2025 poberá materské dávky vo výške 22,087 Eur/deň, pričom tento nárok bude trvať do 05.10.2025. Následne bude poberať rodičovský príspevok, ktorý bude podstatne nižší, keďže je na materskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého, nemá možnosť zamestnať sa a zvýšiť tak svoj príjem. S manželom, s jeho 3 deťmi a aj spoločným maloletým synom býva v prenajatom rodinnom dome v L. D., kde nájom činí 700,- Eur, vrátane energií. Od 01.04.2025 im D. A. M. z tejto sumy nájmu 700,- Eur platí 220,- Eur, teda ich nájom predstavuje sumu 480,- Eur, a to až do 31.03.2026. Od tejto doby budú platiť už plnú sumu nájmu. Okrem toho, platí internet 13,- Eur mesačne, dobíja si mesačne kredit na mobil 7,- až 10,- Eur. Od mája 2024 má spotrebný úver v K. banke/15.000,- Eur/, ktorý mesačne spláca sumou 252,77 Eur. Dočasne požiadala o zníženie splátky, aktuálna výška splátky je 150,- Eur mesačne do 8/2025. Ďalší spotrebný úver /1.250,- Eur/ spláca po 18,75 Eur. Zmluvy priložila k svojmu vyjadreniu a zvýraznila, že všetky tieto zmluvy sú vedené na jej meno. Úvery si vzala na vyrovnanie svojich podlžnosti, ako aj na svadbu. Podotkla, že dôvodom jej návrhu na zníženie výživného bola zmena jej pomerov, nie splácanie úverov. Jej manžel je do 20.05.2025 práceneschopný, čaká na operáciu, termín operácie je začiatkom júla 2025. Dovtedy mu jeho zdravotný stav nedovoľuje pracovať. Rozhodnutie o priznaní nemocenských dávok ešte nemá. Pokiaľ otec maloletej uvádza, že v jej prospech vznikla zo strany jej manžela nová vyživovacia povinnosť zdôraznila, že jej manžel má v osobnej starostlivosti od februára 2025 tri maloleté deti. 7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol, že toto vyjadrenie je v záujme maloletej.

8. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že nie je v jej možnostiach platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne. Uviedla, že jej maloletému synovi C. bola diagnostikovaná ťažká deformita hlavičky, čo má za následok, že bude nosiť prilbičku. Je dispenzarizovaný v neurologickej ambulancii a v ortoprotetickej ambulancii, kde bude s maloletým chodiť minimálne 8 mesiacov každý mesiac na kontrolu, s čím sú spojené zvýšené náklady na prepravu. Zároveň sa u maloletého C. rieši podozrenie na epilepsiu, má bradykardiu a otvorený tepnový spoj, počas noci má monitor dychu. Začína s ním chodiť na cvičenia k ortopédovi, nakoľko má vrodenú deformitu bedra. Jej manžel je stále práceneschopný, po operácii obličkových kameňov, s čím súvisí jeho nižší príjem v podobe nemocenských dávok. 9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že aj napriek skutočnosti, že manžel matky je na tvrdenej práceneschopnosti, tento naďalej pracuje (napr. maloletá bola v auguste na týždeň pri matke, pričom mal pre ňu prísť manžel matky, no ten nakoniec neprišiel, lebo bol v práci...). Maloletá po návšteve matky povedala, že manžel matky chodí do práce. Matka s manželom boli na konci júna na dovolenke na chate, tiež boli na výlete. Matka žiadnym spôsobom dôkaz o práceneschopnosti jej manžela, ktorá má trvať od 20.05.2025 nepreukázala, čo opäť dokazuje nedôveryhodnosť a účelovosť tvrdenia matky. Nepredložila do konania ani žiaden dôkaz o zverení maloletých detí do starostlivosti jej manžela, zrejme preto, že v predmetnom rozhodnutí sú uvedené aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery manžela matky. Vzhľadom na tvrdenú práceneschopnosť manžela matky je podľa otca otázne, ako a z akých zdrojov dokážu financovať matkou tvrdené výdavky ako sú splátky spotrebných úverov, výdavok na splácanie pôžičky manželovej sestry, ako aj výdavok na celý rodinný dom vo výške 700,- Eur mesačne. Podotkol, že ide o výdavky, ktoré vôbec nemajú prednosť pred výživným, a tiež to, že skutočné vynakladanie týchto výdavkov matka pred súdom prvej inštancie nepreukázala a nepredložila žiadne doklady o ich úhrade. Argumenty o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého C. začala matka uvádzať až v rámci odvolacieho konania, pričom žiadny dôkaz o týchto skutočnostiach nepredložila, nepreukázala ani výdavky, ktoré by jej mali vznikať v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom maloletého C., čo opäť podľa otca dokazuje nedôveryhodnosť a účelovosť tvrdení matky. Matka účelovo

nespomína, že vo vzťahu k jej maloletému synovi C. má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec, teda manžel matky, s ktorým matka spolu s maloletým C. bývajú v spoločnej domácnosti. Dodal, že matka vo svojom vyjadrení ani nespomína, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, a to najmä tým, že došlo k zvýšeniu jej nevyhnutných výdavkov týkajúcich sa odôvodnených potrieb, čo spôsobuje neadekvátnosť naposledy určeného výživného vo výške 150,- Eur mesačne zo strany matky. S nástupom maloletej do 4. ročníka základnej školy mu v mesiaci august vznikli zvýšené výdavky vo výške 150,- Eur, tiež maloletej uhradil v mesiaci september 2025 poplatok za školu v prírode vo výške 120,- Eur. 10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie včas oprávnená osoba (, a ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zníženie výživného na maloletú. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie. 12. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred v konaní pred odvolacím súdom.

23. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i a nasl. , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a tiež Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ),patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12.05.2004 sp. zn. ) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(rozsudok z 27.04.2006 sp. zn. ), za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

24. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa ústavy a listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). 26. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa a súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie svojich záverov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania. 27. V zmysle ustanovenia práve zmena pomerov predstavuje hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi, predovšetkým teda dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky maloletého dieťaťa v súvislosti so (pred)školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. 28. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška jeho mesačných nákladov, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenia a pod.). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určitej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, aké má koníčky, či sú finančne náročné, alebo nie a pod. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

29. Odvolací súd uvádza, že základnom podmienkou správneho určenia (zvýšenia, zníženia) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ). Na povinnosť

stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať, ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady na uspokojovanie jeho potrieb, ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, (pred)školské potreby a náklady súvisiace s plnením (pred)školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého .... „ položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku.“ Žiada sa dodať, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a pod. tak, aby sa deti podieľali na vyššej životnej úrovni rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. 30. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho – ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb ( ). Nie je preto prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s , ale aj v rozpore s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa o prídavku na dieťa. Predmetnú sumu je potrebné vyčísliť. 31. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku síce formálne uviedol zmeny na strane maloletej (vek, školská dochádzka, všeobecné zvýšenie potrieb), ako aj zmeny na strane rodičov (vyšší príjem otca, nová vyživovacia povinnosť otca, narodenie ďalšieho dieťaťa matky a jej poberanie materského), avšak tieto zistenia nepremietol do preskúmateľnej úvahy o tom, aké sú aktuálne odôvodnené potreby maloletej v konkrétnej vyčísliteľnej podobe a aký je reálny rozsah možností a schopností matky na ich krytie. V odôvodnení absentuje stabilizácia nákladov na maloletú (vrátane ich rozpočítania na mesačný priemer), ako aj následné zhodnotenie, či a v akej miere je matka schopná sa na týchto nákladoch podieľať, a to s ohľadom na zásadu, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( ) a že výživné má prednosť pred inými výdavkami ( ).

32. Osobitne odvolací súd poukazuje aj na argumentáciu otca týkajúcu sa zvýšených výdavkov maloletej v súvislosti so zdravotným stavom (psychologické vyšetrenia, diagnostikované poruchy a s tým súvisiace náklady). Odvolací súd zdôrazňuje, že ak otec tvrdí a preukazuje zvýšené a dlhodobejšie náklady na zdravotnú starostlivosť maloletej, okresný súd je povinný sa s takouto relevantnou skutočnosťou vysporiadať v rovine skutkovej aj právnej, t. j. zhodnotiť, či ide o odôvodnené potreby maloletej a v akej výške sa na nich má povinný rodič podieľať. Napadnutý rozsudok však neobsahuje jednoznačný záver, či okresný súd takéto výdavky považoval za preukázané, či ich považoval za odôvodnené, nové/zvýšené/ znížené, a aký mali význam pre určenie výživného.

33. Odvolací súd zároveň konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s ďalšou argumentáciou otca, ktorou namietal nepreukázanosť viacerých matkou tvrdených výdavkov, a to najmä nákladov na bývanie (nájomné v pôvodne tvrdenej výške 700,- Eur, následne korigované tvrdeniami o nižšej výške), nákladov na splácanie úverov (vrátane meniacej sa výšky splátok a tvrdenia o dočasnom znížení splátok), ako aj tvrdených platieb z titulu pôžičky od príbuznej. Okresný súd v odôvodnení neuvádza, ktoré z týchto výdavkov považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, ktoré z nich považoval za nevyhnutné v zmysle a akým spôsobom tieto výdavky zohľadnil v rámci posudzovania schopností a možností matky. Bez takejto konkretizácie nie je možné preskúmať, či okresný súd správne aplikoval zákonné kritériá prednosti výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, najmä ak otec namietal, že ide o výdavky, ktoré nemajú prednosť pred výživným alebo nie sú nevyhnutné. 34. Za procesne významné považuje odvolací súd aj to, že okresný súd nepristúpil k riadnemu zisteniu a vyhodnoteniu pomerov matky ako súčasti spoločnej domácnosti s manželom, a to napriek tomu, že otec výslovne poukazoval na skutočnosť, že matka má zabezpečené bývanie v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zároveň otcom novonarodeného dieťaťa, a teda vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu má aj on. V napadnutom rozsudku však nie je zrejmé, či okresný súd zisťoval a hodnotil reálne príjmové a majetkové pomery domácnosti (aspoň v rozsahu významnom pre posúdenie reálnych možností matky), a teda či posúdil, do akej miery sa matka na úhrade nákladov domácnosti a starostlivosti o novonarodené dieťa podieľa sama a do akej miery sú tieto náklady kryté aj z príjmov inej dospelej osoby v domácnosti. Nejde pritom o „prenášanie“ vyživovacej povinnosti matky k maloletej na tretiu osobu, ale o nevyhnutné posúdenie jej reálnych možností a schopností v situácii, keď matka tvrdí, že jej finančná kapacita je zásadne limitovaná práve výdavkami domácnosti a starostlivosťou o ďalšie dieťa.

35. Zvýrazňuje odvolací súd, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pritom platí princíp materiálnej pravdy a vyšetrovací princíp ( a , CMP), ktoré kladú na súd zvýšené nároky pri zisťovaní skutkového stavu. Pokiaľ okresný súd rozhoduje o zmene výživného, nemôže sa obmedziť len na konštatovanie všeobecných zmien (vyšší vek dieťaťa, materská dovolenka), ale musí vykonať také dokazovanie a také hodnotenie dôkazov, ktoré umožní urobiť konkrétny a preskúmateľný záver o reálnych nákladoch dieťaťa a reálnych možnostiach povinného rodiča. V prejednávanej veci však okresný súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na prijatie preskúmateľných záverov (najmä pokiaľ ide o stabilizáciu nákladov na maloletú, preukázanosť a nevyhnutnosť matkou tvrdených výdavkov, reálne pomery domácnosti a vyhodnotenie zdravotných nákladov maloletej), a zároveň svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyžadovaným .

36. Zhrňujúco odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri posudzovaní zmeny pomerov kládol rozhodujúci dôraz najmä na zmenu na strane matky spočívajúcu v narodení ďalšieho dieťaťa a s tým súvisiacom poberaní materského. Ostatné zistené zmeny pomerov, predovšetkým na strane maloletej (vek, školská dochádzka, zdravotný stav a s tým spojené zvýšené potreby), ako aj zmeny na strane otca (vrátane ďalšej vyživovacej povinnosti), však neboli v odôvodnení rozsudku vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach a nepremietli sa do ucelenej úvahy o primeranosti zníženia výživného. Z napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd jednotlivé zmeny pomerov porovnával a prečo považoval zmenu na strane matky za rozhodujúcu z hľadiska rozsahu vyživovacej povinnosti, hoci ostatné zistené okolnosti mali pre posúdenie veci porovnateľný význam. Tento spôsob hodnotenia zmien pomerov nezodpovedá požiadavke na ich komplexné posúdenie a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uvedené sa premieta aj do určenia rozhodného dňa účinnosti zníženia výživného k 19.03.2025, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych skutkových zistení okresný súd vyvodil, že práve tento okamih predstavuje relevantnú hranicu zmeny pomerov, najmä ak zmeny na strane maloletej aj rodičov mali prevažne postupný a dlhodobejší charakter. 37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný tak v rovine právnych ako aj skutkových záverov, keďže súd prvej inštancie nevyhodnotením vyššie uvedených skutočností privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho nie je možné ani konštatovať, že vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutkových okolností a k vecne správnym právnym záverom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia zrušil a vec vrátil v zmysle v spojení s súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, a to i v rozsahu vyššie uvedených skutočností odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, doplní dokazovanie a následne znovu posúdi existenciu a rozsah zmeny pomerov podľa , a to najmä tak, že zastabilizuje aktuálne odôvodnené potreby maloletej (vrátane nákladov na školskú dochádzku, záujmové aktivity a zdravotnú starostlivosť, ak sa preukážu), vyčísli ich na priemernú mesačnú úroveň, riadne zistí a vyhodnotí príjmové, majetkové a osobné pomery matky, vrátane jej dávok (materské/rodičovský príspevok, prídavky), výšku uhrádzaných a nevyhnutných/odôvodnených výdavkov, a to na základe relevantných dôkazov (zmluvy, potvrdenia, výpisy, doklady o úhradách), pričom výslovne rozlíši výdavky nevyhnutné od výdavkov, ktoré v zmysle nemajú prednosť pred výživným; vyhodnotí dopad novej vyživovacej povinnosti matky na jej reálne možnosti plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej, vrátane primeraného zohľadnenia skutočnosti, že vo vzťahu k novonarodenému dieťaťu existuje aj ďalší povinný rodič. Na podklade tohto potom dôsledne zhodnotí a kvantifikuje zmenu pomerov, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre zmenu ostatného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti matky. Okresný súd v novom rozhodnutí zároveň zrozumiteľne odôvodní aj určenie rozhodného dňa, od ktorého prípadne dôjde k zmene výživného, a to tak, aby bolo preskúmateľné, akú zmenu pomerov viaže na zvolený rozhodný okamih a ako sa táto zmena prejavila v možnostiach a schopnostiach matky a v potrebách maloletej. Dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa a . Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( v spojení s ). V zmysle v spojení s v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní v súlade s tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby jeho úvahy k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a dostatočne vyjadrené. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 38. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 12. októbra 2023. 39. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.