Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-6-2026.pdf
PDF · 109.21 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/6/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: A. B. C., narodený X.XX.XXXX, bytom D. E. XX/XX C. F. G. v 2. rade: ITK, s.r.o., IČO: 36265624, so sídlom Hlavná ulica 109/208, Križovany nad Dudváhom, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (skrátený názov: TAVOS, a.s.), IČO: 36252484, so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Dňa 21.1.2026 bol súdu doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia
1. zákazu odporcovi a osobám konajúcim v jeho mene (zamestnancom, povereným osobám, dodávateľom, zmluvným partnerom) vstupovať na pozemky Navrhovateľa 1 parc. č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva XXX v katastrálnom území C. F. G. a vykonať na nich akýkoľvek zásah spočívajúci najmä v:
- výkopových prácach, rozkopávkach spevnených plôch a komunikácií,
- odkrytí, rozobratí alebo prerušení kanalizačnej prípojky,
- odkopaní kanalizačnej prípojky“,
- zásahoch do kanalizačného potrubia a zariadení,
- obmedzení alebo prerušení odvádzania odpadových vôd z areálu, a to do právoplatného skončenia veci samej, s výnimkou bezprostrednej havárie podľa bodu 2.
2. v prípade bezprostrednej havárie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah, je odporca oprávnený vykonať zásah len v nevyhnutnom rozsahu, pričom je povinný: a) bezodkladne kontaktovať a umožniť Navrhovateľovi 1 oboznámiť sa s dôvodom a rozsahom zásahu (identifikácia vedúceho zásahu, kontaktné údaje, pracovný príkaz/protokol havárie, rozsah), b) zásah vykonať so zreteľom na minimalizáciu škody na spevnených plochách a prístupových komunikáciách, c) po ukončení prác uviesť dotknuté povrchy do pôvodného stavu na vlastné náklady, v termíne do troch pracovných dní.
3. zákazu Odporcovi prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd z prevádzky Navrhovateľa 2 z dôvodu sporu o metodiku vyúčtovania (fakturácie) alebo sporných plnení, a to do právoplatného skončenia veci samej.
2.Navrhovatelia navrhli, aby súd určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia veci samej a aby určil lehotu na podanie žaloby vo veci samej. Navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva XXX v k. ú. C. F. G. a stavieb v areáli. Na týchto nehnuteľnostiach pôsobí navrhovateľ v 2. rade ako výrobná
spoločnosť. Odporca nemá žiadny právny titul k uvedenému pozemku. Prevádzka navrhovateľa v 2. rade je logisticky závislá od prístupu do areálu cez vjazd pri bráne a priľahlých spevnených plochách. Zásah výkopmi môže nastať „pred modrou bránou“, „pred bielym múrom“ alebo „v úseku medzi nimi“ – teda priamo v mieste nevyhnutnom pre vjazd a pohyb vozidiel v areáli. Odporca neuvádza presnú lokalizáciu plánovaného zásahu. Navrhovateľ v 1. rade si dal v roku 2017 vytýčiť hranice pozemkov, (po prvej havárii v roku 2017), keď sa dozvedel, že na jeho pozemku sú bez jeho vedomia a súhlasu zakopané dve kanalizačné rúry priemeru 63 a 220 mm, v kritickej blízkosti budovy asi 0,65 metra, (druhá havária bola v roku 2021). Odporca v písomnej odpovedi (k reklamácii vyúčtovania a následná reakcia uvádza, že v prípade odstúpenia od zmluvy bude „odberné miesto zrušené a kanalizačná prípojka odkopaná“. Uvedené je v kontexte sporu o úhrady/metodiku fakturácie a predstavuje hrozbu fyzickým zásahom do majetku a prevádzky. Odporca neurčil konkrétny termín zásahu. Absencia termínu zvyšuje riziko bezprostrednosti – zásah môže byť vykonaný kedykoľvek bez možnosti navrhovateľov predísť škode inak než súdnou ochranou. Výkopové práce, rozkopanie spevnených plôch, „odkopanie prípojky“ alebo iné zásahy spôsobia priamu majetkovú škodu na betónových, vydláždených a spevnených plochách a na prístupových trasách do areálu. Navrhovateľ v 2. rade zabezpečuje výrobu pre odberateľov z automobilového priemyslu. Dodávky majú charakter urgentných výziev: v praxi dochádza k situáciám, keď odberateľ požaduje dodanie v horizonte niekoľkých hodín. Ak by odporca vykonal výkopové práce v priestore vjazdu (pred bránou / pri múre / medzi nimi) alebo došlo k odkopaniu prípojky či rozkopaniu spevnených plôch, reálne hrozí okamžité obmedzenie alebo znemožnenie vjazdu a manipulácie vozidiel, čo môže viesť k okamžitej nemožnosti splniť urgentnú výzvu odberateľa v horizonte hodín. Aj prípadná neskoršia náhrada škody nemôže odstrániť dôsledky okamžitého zlyhania dodávky do automobilového priemyslu (riziko straty dôvery, zmluvných sankcií, reputačná škoda). Preto je neodkladná úprava pomerov nevyhnutná. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané: nežiada rozhodnúť o merite sporu o fakturáciu; cieľom je len zabrániť nevratnému zásahu a nastaviť režim havarijných zásahov. V prípade preukázanej bezprostrednej havárie, ktorá sa prejaví únikom splaškov do podložia alebo do povrchových vôd, sú pripravení umožniť okamžitý havarijný zásah, avšak len v nevyhnutnom rozsahu a za podmienky, že odporca bezodkladne zdokumentuje havarijný stav (identifikácia zodpovednej osoby, protokol/pracovný príkaz, rozsah zásahu), vykoná zásah so zreteľom na zamedzenie ďalšieho úniku, minimalizuje zásah do spevnených plôch a po ukončení prác obnoví dotknuté povrchy do pôvodného stavu na vlastné náklady do troch pracovných dní. Navrhovatelia k návrhu pripojili listinné dôkazy na ktoré sa odvolávajú a to najmä nájomnú zmluvu, vytyčovací náčrt, stavebné povolenie, zmluvu o odvádzaní odpadových vôd, fotodokumentáciu, list od odporcu.
3. Z nájomnej zmluvy zo dňa 7.6.2013 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade ako prenajímateľ uzatvoril s navrhovateľom v 2. rade ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je prenájom výrobných a skladových priestorov s príslušnými kancelárskymi priestormi a šatňami a technológie na pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. C. F. G. uvedených na LV č. XXX.
4. Zo zmluvy č. XXX/XX/ B. – G.// A. – kanál o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou zo dňa 21.5.2007 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že odporca ako prevádzkovateľ a navrhovateľ v 2 rade ako producent uzatvorili predmetnú zmluvu od 1.1.2007 na dobu neurčitú, v ktorej sa prevádzkovateľ zaviazal odvádzať komunálne odpadové vody a vody z povrchového odtoku z atmosferických zrážok verejnou kanalizáciou. Producent sa zaviazal vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie a zaplatiť prevádzkovateľovi stočné za plnenie podľa tejto zmluvy. Podľa bodu 6.1 zmluvy prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z dôvodov a v súlade s § 32 zák. č. 442/2002 Z.z. Podľa bodu 7.2 zmluvy sa omeškanie (s úhradou faktúry) považuje za podstatné porušenie zmluvy a je pre prevádzkovateľa dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy.
5. Z listu odporu zo dňa 10.12.2025 označeného ako „Vrátenie nedôvodnej faktúry č. 2251072478 – odpoveď“ (č.l. 15 spisu) adresovaného navrhovateľovi v 2. rade súd zistil, že odporca oznamuje navrhovateľovi prešetrenie vystavenej faktúry s tým, že jej vrátenie je neopodstatnené. Ďalej upozorňuje navrhovateľa, že dlhodobo neposkytuje žiadne protiplnenia za poskytované služby odvádzania odpadových vôd, čím porušuje (nielen) podmienky zmluvy. Podľa čl. 6 bod. 6.1 zmluvy prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v súlade s § 32 zák. č. 442/2002 Z.z. a to aj v prípade nezaplatenia stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. Podľa čl. 7 bod. 7.1 písm. g) zmluvy sa za porušenie povinností považuje najmä, ak je
producent v omeškaní s úhradou faktúr viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Podľa čl. 7 bod 7.2 zmluvy sa omeškanie (s úhradou faktúry) považuje za podstatné porušenie zmluvy a je pre prevádzkovateľa dôvodom na okamžité odstúpenie od zmluvy. V závere navrhovateľa upozorňuje odporca, že v prípade neuhradenia faktúry aj všetkých pohľadávok v celkovej výške 68,20 eur môže pristúpiť k prerušeniu odvádzania odpadových vôd aj k odstúpeniu od zmluvy s tým, že odberné miesto bude zrušené a kanalizačná prípojka odkopaná.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je oprávnený
a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov,
b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,
c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.
15. Podľa § 20 ods. 2 cit. zákona vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení konať tak, aby nespôsobil škodu na pozemkoch alebo majetku, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O plánovanom začatí výkonu oprávnenia musia upovedomiť vlastníka nehnuteľnosti a užívateľa nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie nehnuteľnosti z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, lehota uvedená v predchádzajúcej vete sa nemusí uplatniť. Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ v takom prípade o tom bezodkladne upozorní vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti.
16. Podľa § 20 ods. 3 cit. zákona po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.
17. Podľa § 20 ods. 4 cit. zákona povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku;12a) ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
18. Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona odberateľ a producent sú povinní
a) dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie a podmienky dohodnuté v zmluve uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
b) v nevyhnutnej miere umožniť vstup prevádzkovateľa alebo ním poverenej osoby na nehnuteľnosť pripojenú na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, alebo vykonania kontrolného merania množstva a kvality pitnej vody a vypúšťaných odpadových vôd, ako aj zistenia technického stavu vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky a poskytnúť prevádzkovateľovi potrebnú súčinnosť,
19. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona prevádzkovateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, a to až do dňa pominutia dôvodu pre prerušenie alebo obmedzenie
a) z dôvodu mimoriadnej udalosti,
b) pri poruche na verejnom vodovode alebo na verejnej kanalizácii,
c) pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku,19a
d) pri vykonávaní plánovaných opráv, údržbárskych a revíznych prácach,
e) pri obmedzení zásobovania vodou,
f) pri vyhlásení regulačných stupňov odberu vôd,
g) ak nevyhovuje zariadenie odberateľa alebo producenta technickým požiadavkám tak, že kvalita vody vo verejnom vodovode môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo spôsobiť škodu na majetku,
h) ak zariadenie odberateľa alebo producenta alebo spôsob odberu vody alebo odvádzania odpadových vôd je v rozpore s dohodnutými technickými podmienkami tak, že môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo majetok, prípadne spôsobiť neprípustné technické alebo technologické zmeny v dodávke vody, v odvádzaní odpadových vôd alebo čistení odpadových vôd,
i) ak neumožní odberateľ alebo producent prevádzkovateľovi prístup k meradlu alebo vodovodnej prípojke alebo ku kanalizačnej prípojke,
j) ak sa zistilo neoprávnené pripojenie vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky,
k) ak odberateľ alebo producent nezabezpečí odstránenie zistenej poruchy na svojich zariadeniach alebo na svojej vodovodnej prípojke, alebo na svojej kanalizačnej prípojke v lehote stanovenej prevádzkovateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako tri dni,
l) pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd,
m) v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti,
n) v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
o) pri poruche na vodovodnej prípojke alebo kanalizačnej prípojke v prípade, ak je vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka majetkom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
p) z iných dôvodov podľa osobitných predpisov.
Podľa § 32 ods. 6 cit. zákona v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladne´ opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma´ poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava z ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno
- osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
22. Navrhovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú uloženia zákazu odporcovi vstupovať na pozemok a vykonávať akékoľvek zásahy spočívajúce vo výkopových prácach,
rozkopávkach spevnených plôch a komunikácií, odkrytí, rozobratí alebo prerušení kanalizačnej prípojky, odkopaní kanalizačnej prípojky, zásahoch do kanalizačného potrubia a zariadení, obmedzení alebo prerušení odvádzania odpadových vôd z areálu a v prípade havárie vykonať zásah len v nevyhnutnom rozsahu, pričom odporca je povinný: a) bezodkladne kontaktovať a umožniť navrhovateľovi v 1. rade oboznámiť sa s dôvodom a rozsahom zásahu (identifikácia vedúceho zásahu, kontaktné údaje, pracovný príkaz/protokol havárie, rozsah), b) zásah vykonať so zreteľom na minimalizáciu škody na spevnených plochách a prístupových komunikáciách, c) po ukončení prác uviesť dotknuté povrchy do pôvodného stavu na vlastné náklady. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovatelia zdôvodnili potrebou bezodkladného dočasného upravenia pomerov, nakoľko v prípade zásahu zo strany odporcu v mieste vstupu na pozemok a do areálu kde je vykonávaná podnikateľská činnosť hrozí škoda na majetku.
23. Z listinných dôkazov a to z nájomnej zmluvy má súd osvedčené právo navrhovateľa v 1. rade, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a to jeho vlastnícke právo k parc. č. XXX/X v k.ú. C. F. G. uvedených na LV č. XXX a užívacie právo navrhovateľa v 2. rade ako nájomcu parcely.
24. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa nielen osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, ale aj to, že toto právo je porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
25. Navrhovatelia v konaní uviedli, že z dôvodu sporu s odporcom o úhradu dlžného stočného hrozí zo strany odporcu zásah (odkopanie prípojky), ktorý vzhľadom na predpokladané miesto zásahu – vstup na predmetnú parcelu môže ohroziť riadne užívanie parcely a spôsobiť škodu v podnikaní navrhovateľa v 2. rade.
26. Vzťah medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom má zmluvný základ v podobe uzatvorenej písomnej Zmluvy č. XXX/XX/ B. – G.// A. – kanál o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou zo dňa 21.5.2007 (č.l. 10 spisu) a to v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kde odporca vystupuje ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie a navrhovateľ v 2. rade ako producent. Písomná zmluva a citovaný zákon potom upravujú konkrétne oprávnenia a povinnosti každej zo zmluvných strán. Medzi základné oprávnenia odporcu ako prevádzkovateľa patrí právo vstupovať na dotknuté pozemky, a vykonávať potrebné zásahy (§ 20, § 32 cit. zákona) a to zo zákona v nevyhnutnej miere, konať tak, aby nespôsobil škodu a pred zásahom upovedomiť producenta o plánovanom zásahu, samozrejme s výnimkou havarijného stavu. Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Rovnako sú medzi stranami riešené podmienky prerušenia alebo obmedzenia odvádzania odpadovej vody do verejnej kanalizácie (čl. 6 zmluvy, § 32 cit zák.) napr. z dôvodu nezaplatenia stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. Čl. 7 zmluvy potom obsahuje následky porušenia zmluvných povinností napr. omeškanie producenta s úhradou faktúr, ktoré porušenie zakladá právo prevádzkovateľa okamžite odstúpiť od zmluvy (č.l. 7 zmluvy). Obdobný právny režim je povinný strpieť aj navrhovateľ v 1. rade ako vlastník pozemku cez ktorý vedie verejná kanalizácia, t.j. je povinný strpieť zásah odporcu, vstup, prerušenie a pod.
27. Navrhovatelia sa v súdnom konaní o neodkladné opatrenie domáhajú uloženia zákazu úplne totožných oprávnení odporcu, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách alebo zo Zmluvy č. XXX/XX/ B. – G.// A. – kanál o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou zo dňa 21.5.2007 a majú snahu riešiť svojim navrhovaným spôsobom situáciu, ktorá už je v zákone riešená. Zákon presne vymedzuje kedy a za akých podmienok môže odporca vykonať zásah keď nejde o haváriu a aj v prípade ak o haváriu ide. Súd nemôže autoritatívne obmedziť odporcu na jeho zákonných oprávneniach, právach ako to žiadajú navrhovatelia a to ani do skončenia sporu vo veci samej (o zaplatenie stočného). Nemôže odporcovi zakázať vstupovať na pozemok a zakázať vykonávať zásahy napr. výkopové práce, odkrytie prípojky, jej prerušenie a pod.. Podľa vyjadrení samotných navrhovateľov títo sú zrejme v omeškaní s úhradou stočného odporcovi (pre spor o jeho výšku) a sami sú si tak vedomí možných zákonných a zmluvných následkov v podobe možného prerušenia/obmedzenia odvádzania odpadových vôd a práva odporcu od zmluvy okamžite odstúpiť. Táto „hrozba“ však v žiadnom prípade nezakladá dôvod dočasnej úpravy pomerov strán
ako to navrhujú navrhovatelia. Treba zdôrazniť, že ide o „možnosť a „právo“ odporcu, ktorý možnosť prerušenia/obmedzenia môže, ale aj nemusí využiť a rovnako tak právo, nie povinnosť od zmluvy odstúpiť. Teda k prerušeniu odvádzania odpadových vôd ani vôbec nemusí prísť a ak príde tak je k tomu zákonný základ a dôvod. Navrhovatelia si musia byť vedomí, že v prípade ak nastali zákonné a zmluvné podmienky (došlo k omeškaniu s úhradou stočného), tak odporca môže pristúpiť k oprávneniam, ktoré mu zákon ukladá, a ktoré vyvolali samotní navrhovatelia neuhradením stočného včas. Zo strany odporcu nedochádza a ani nehrozí konanie, ktoré by nemalo zákonný alebo zmluvný dôvod. Zákon pamätá aj na situáciu ak by zo strany odporcu došlo ku škode, tak odporca ju je povinný nahradiť a samozrejme akýkoľvek zásah realizovať tak, aby škodu nespôsobil (má aj prevenčnú povinnosť). Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Výkon práva odporcu nezasahuje, neporušuje ani neohrozuje vlastnícke ani užívacie právo navrhovateľov nedovoleným spôsobom. Navrhovatelia môžu kedykoľvek „hrozbu“ prerušenia odvádzania odpadových vôd, prípadné výkopové práce s tým súvisiace odvrátiť tým, že dlh odporcovi uhradia, nedostanú sa do omeškania s jeho úhradou viac ako 30 dní po lehote splatnosti a tým nezadajú k uvedenému dôvod. Spor o výšku stočného môžu viesť strany aj naďalej.
28. Ako je vyššie uvedené tak zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi. V danom prípade však súd nevidí žiaden dôvod poskytovať navrhovaným spôsobom navrhovateľom akúkoľvek ochranu. Ochranu ich práv im zabezpečuje priamo zákon č. 442/2002 Z.z. a uzavretá zmluva o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktoré obsahujú riešenie presne totožnej situácie akú opisujú navrhovatelia. Na druhej strane nemôže zas súd zasahovať ani do ochrany práv odporcu. Odporca má práva, oprávnenia jasne a zrozumiteľne zadefinované v zákone a zmluve a súd nie je oprávnený v konaní o neodkladnom opatrení akokoľvek tieto práva odporcu obmedzovať, alebo mu zakazovať ich výkon.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že navrhovatelia nepreukázali potrebu dočasnej úpravy pomerov ako základného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP tak, že aj keď v zmysle § 255 ods. 1 CSP by odporca ako procesne plne úspešný mal nárok na priznanie náhrady trov konania, tak nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, tak mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.