Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoPr-1-2025.pdf
PDF · 142.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPr/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. B. E. XXX/XX, XXX XX B. F., zast. JUDr. Mário Keleti, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, IČO: 50 849 891, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. Mgr. Alexandra Para, Gagrinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 53 213 815, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.11.2024, č. k. 17Cpr/5/2023-224, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. o d m i e t a. III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd rozhodol tak, že: „Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru daná Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, organizačná zložka OZ Gemer, zo dňa 21. 02. 2023, ako žalovaným, žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná. Súd žalobu v easti, v ktorej sa žalobca domáhal ureenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, z a m i e t a . Žalovaný je p o v i n n ý nahradi? žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní odo doa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia Zákonníka práce (zákon e. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov), najmä § 74, § 77 veta prvá, § 79 ods. 1, § 1 ods. 4, § 13 ods. 1, 3, § 15, § 17 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 Zákonníka práce a tiež s poukazom na § 39 Obeianskeho zákonníka (zákon e. 40/1964 Zb. Obeiansky zákonník, v znení neskorších predpisov). V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával funkciu riadite3a odštepného závodu Rimavská Sobota, z tejto funkcie bol odvolaný ku dou 31.12.2021. Ešte predtým bolo vydané generálnym riadite3om štátneho podniku Lesy SR doa 30.11.2021 s úeinnos?ou od 01.01.2022 rozhodnutie, ktorým zmenil vnútornú organizaenú štruktúru štátneho podniku s tým, že zrušil vnútorné organizaené jednotky vrátane odštepného závodu Rimavská Sobota a vytvoril nové organizaené jednotky vrátane organizaenej zložky odštepného závodu Gemer so sídlom Revúca, do ktorej delimitoval z odštepného závodu Revúca a Rimavská Sobota einnosti, ktoré vykonávali. Predmetom sporu bolo ureenie, že výpovei z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným doa 21.02.2023 pod3a ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatná a ureenie, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo doa 03.01.1994 trvá. Súd sa zaoberal jednotlivými tvrdenými dôvodmi neplatnosti výpovede žalobcom a
námietku žalobcu, že rozhodnutie o organizaenej zmene nebolo v príeinnej súvislosti s výpovedným dôvodom uvedeným v jeho výpovedi, považoval za nedôvodnú. Špecifikáciu výpovedného dôvodu v danej výpovedi považoval za dostatoene ureitú. Poukázal na to, že Zákonník práce ani súdna prax nepožaduje ako podmienku platnosti výpovede z organizaených dôvodov dorueenie nadbytoenému zamestnancovi rozhodnutie o organizaenej zmene, ba ani jeho písomnú formu. To, že takéto rozhodnutie existovalo pred daním výpovede žalobcovi, svedeí aj vykonané dokazovanie výsluchom zástupcov zamestnancov, ktorí prejednávali obsah tohto rozhodnutia v súvislosti s daním výpovede žalobcovi. Ialej súd uviedol, že svedkovia potvrdili, že došlo k prejednaniu skoneenia pracovného pomeru žalobcu z organizaených dôvodov z dôvodu rozhodnutia o organizaenej zmene, a to deo pred daním výpovede, t. j. v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce, ktorú skutoenos? potvrdili aj podpísaním zápisnice z tohto prejednania zo doa 20.02.2023. Súd sa ialej podrobne zaoberal aj námietkou žalobcu, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, lebo mu nebolo ponúknuté iné vhodné pracovné miesto, prieom mal za to, že takéto miesto v ease dania výpovede existovalo a malo mu by? ponúknuté v obvode celého novovytvoreného OZ Gemer. Okresný súd ialej poukázal na to, že charakter organizaenej zmeny spoeíval v zániku pôvodnej organizaenej štruktúry ako celku a premiestneniu sídel organizaených zložiek odštepných závodov, prieom malo prejs? ku prechodu einnosti, ktoré vykonávali pôvodné OZ Rimavská Sobota a Revúca na novozriadenú organizaenú zložku OZ Gemer. Už len z tohto titulu sa malo vo vz?ahu k žalobcovi chápa? miesto, ktoré mu mohlo by? ponúknuté, minimálne aj miesto sídla nového OZ Gemer, t. j. Revúca, tak, ako žalovaný postupoval vo vz?ahu k štrnástim zamestnancom bývalého OZ Rimavská Sobota. Zo zoznamu zamestnancov zaslaného žalovaným k 21.02.2023 táto skutoenos? vyplýva, keiže žalobca bol zaradený ako jediný medzi nezaradených pracovníkov ústredia OZ Gemer (str. 161 p. v. spisu). Keiže žalovaný preukázal, že v ease dania výpovede, t. j. ku dou 21.03.2023, bolo miesto technika na lesnom závode Rimavská Sobota už obsadené iným zamestnancom a miesto fakturantky bolo v tej dobe ešte obsadené a bolo uvo3nené až k 01.04.2023, pod3a názoru okresného súdu žalovaný uniesol dôkazné bremeno, že v ease dania výpovede nebola možnos? ponúknu? žalobcovi v mieste sídla nového od OZ Gemer, ani pôvodného sídla OZ Rimavská Sobota, vo3né pracovné miesta. Okresný súd sa však sa stotožnil s názorom žalobcu, že konanie žalovaného od úeinnosti novej organizaenej štruktúry, t. j. od 01.01.2022 až do doby, kým mu bola daná výpovei, t. j. ku dou 21.02.2023, nieslo znaky diskriminácie a predstavovalo konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obeianskeho zákonníka, ako aj el. 2 veta tretia Zákonníka práce. Poukázal na to, že žalovaným nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že nástupom do funkcie riadite3a OZ nahradil v tejto funkcii terajšieho riadite3a OZ. Následne zaeali na žalobcu chodi? anonymy z prostredia jeho zamestnania, eo musel rieši? až podnetom na trestné stíhanie voei neznámemu páchate3ovi. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po nástupe riadite3a A. D. do funkcie riadite3a novovytvoreného OZ Gemer boli ním doa 13.01.2022 prejednané zmeny v pracovných zaradeniach u dvanástich zamestnancov bývalého OZ RS, prieom žalobca nebol na takéto prejednanie prizvaný, hoci sa v tej dobe nachádzal na pracovisku a bol ako bývalý riadite3, ktorý bol odvolaný z funkcie, bez pracovného zaradenia. Ani do nástupu žalobcu na PN, t. j. do 26.01.2022, mu nebolo ponúknuté žiadne pracovné zaradenie a ani poeas jeho PN, hoci sa toho domáhal a v tej dobe boli vo3né miesta, a to aj v mieste dojednanom pôvodne ako miesto jeho výkonu práce. Súd sa nestotožnil s vyjadrením svedka, pána D., že to bol práve žalobca, ktorý mal by? iniciátorom komunikácia oh3adom jeho pracovného zaradenia. Samotnou výpoveiou tohto svedka mal súd preukázané, že v tomto období žalovaný pracovnými miestami disponoval, so žalobcom však o ich ponuke nejednal. Svedok uviedol, že prejednal nové pracovné zaradenie u všetkých pracovníkov do 18.01.2023 okrem žalobcu. Žalovanému nie pritom nebránilo, aby ponúkol žalobcovi vo3né miesta, ktoré mal v priebehu jeho PN neobsadené. Vzh3adom k predchádzajúcej genéze pracovných zaradení žalobcu, nebol problém žalobcu zaradi? na akéko3vek v tej dobe vo3né miesto. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by ponuka vo3ného pracovného miesta mala by? realizovaná až po skoneení PN. Naopak, ponuková povinnos? vznikla žalovanému už v ease prijatia, rozhodnutia o organizaenej zmene, resp. už predtým, odvolaním z jeho funkcie riadite3a, ako to vyplýva aj zo samotnej dohody o zmene pracovnej zmluvy a trvala až do momentu dorueenia výpovede. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 443/2019, z ktorého vyplýva, že ponuková povinnos? v prípade organizaených zmien platí aj voei zamestnancom, ktorí sú na PN a nedodržanie tejto zásady predstavuje diskriminaené konanie, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukaz žalovaného na rozhodnutie NS SR 3Cdo/168/2017 okresný súd nebral do úvahy, nako3ko sa jednalo o odlišný skutkový stav danej veci. V konaní nebolo sporné, že v danom prípade pod3a riadite3a OZ Gemer, nemohlo by? ponúknuté vo3né miesto žalobcovi práve z dôvodu jeho dlhodobej PN. Z uvedených dôvodov tak, ako to zdôvodnil aj ústavný súd v citovanom rozhodnutí, okresný súd už len z toho dôvodu musel konštatova?
nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom, ako s ostatnými zamestnancami. Bolo tiež preukázané, že zo 187 zamestnancov, u ktorých v tej dobe riadite3 novovytvoreného OZ riešil ich nové pracovné zaradenie, malo dôjs? ku skoneeniu pracovného pomeru z organizaených dôvodov len na strane žalobcu. O tom, že úeelom konania žalovaného bolo neponúknu? vo3né pracovné miesto žalobcovi, ale ho poškodi? tým, že s ním bude ukoneený pracovný pomer, svedeí aj rýchlos? a neštandardný postup pri predbežnom prejednaní jeho skoneenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov doa 20.02.2023, t. j. v deo jeho nástupu do práce po skoneení jeho PN. Túto skutoenos? mal pod3a jeho výpovede zisti? náhodou v ten deo svedok A. D., prieom už v tento istý deo sa malo kona? prejednanie skoneenia jeho pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, a to mimo sídla OZ Gemer v Hnúšti za prítomnosti riadite3a, personalistky a zástupcov zamestnancov o druhej hodine poobede. Riadite3 OZ pritom mal vedomos? o tom, že k 01.04.2023 sa uvo3ní pracovné miesto fakturanta. Na základe vykonaných dôkazov súd ich vyhodnotením, každého zvláš? a vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že konanie riadite3a OZ Gemer vychádzalo z jeho osobnej zaujatosti voei osobe žalobcu z dôvodu, že žalobca ho vystriedal vo funkcii riadite3a odštepného závodu, a teda sa jednalo o akt osobnej pomsty, nie výkon práv a povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Jeho konanie v priebehu celého obdobia od odvolania žalobcu z funkcie až po dorueenie výpovede bolo zjavne odlišné od prístupu k ostatným zamestnancom pri ich pracovnom zaraiovaní do novej organizaenej štruktúry, eo pod3a názoru okresného súdu svedeí o úeelovej diskriminácii sledujúcej už uvedený cie3. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal opak. Takéto konanie súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako aj základnými elánkami Zákonníka práce s tým, že takéto konanie nemôže požíva? ochranu. Výpovei z pracovného pomeru danú žalobcovi ako následok uvedeného konania súd z týchto dôvodov považoval za absolútne neplatný právny úkon pod3a ust. § 39 OZ. Eo sa týka žaloby, ktorou sa domáhal ureenia, že jeho pracovný pomer naialej trvá, v tejto easti súd žalobu žalobcu zamietol ako nadbytoenú, na ktorej rozhodnutí nemá naliehavý právny záujem. Ako to vyplýva aj z textu ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, pokia3 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naialej zamestnával a bolo súdom konštatované, že sa jedná o neplatnú výpovei, jeho pracovný pomer zo zákona nekoneí. Žalobcovi priznal okresný súd plnú náhradu trov konania, nako3ko bol v konaní úspešný a súd nepovažoval neúspech žalobcu v easti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá z dôvodu, že ju považoval za nadbytoenú.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Poukázal na odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že viaceré tvrdenia okresného súdu sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, najmä výpoveiou A. D. na pojednávaní konanom doa 05.06.2024, ale najmä s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného. Súd vychádzal úeelovo z výpovede svedka A. D., ktorý sa vyjadroval k situácii spred viac ako dvoch rokov, prieom viackrát poeas výpovede uviedol, že si nespomína na niektoré skutoenosti. Aj napriek tomu súd preferoval vyjadrenia svedka A. D., ktoré sú v prospech žalobcu, avšak nijakým spôsobom neprihliadol a nezapodieval sa listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný viackrát predložil v konaní a ktoré reflektujú faktický stav po úeinnosti organizaenej zmeny. Žalovaný poprel akéko3vek tvrdenie žalobcu, ako aj okresného súdu o diskriminaenom konaní vo vz?ahu k žalobcovi. Namietal, že vo vz?ahu k dvanástim zamestnancom bývalého OZ Rimavská Sobota došlo zo strany okresného súdu k nevysporiadaniu sa s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v podaní zo doa 04.10.2024. Poukázal na to, že pozícia riadite3a odštepného závodu sa riadi ustanoveniami zákona o štátnom podniku, ktorý v ust. § 18 ureuje, že riadite3 nie je zamestnancom podniku, vz?ah riadite3a s podnikom sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Aj napriek odvolaniu z funkcie, však dohoda o zmene pracovných podmienok stanovila, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca sa nekoneí a zamestnávate3 má ponukovú povinnos?, t. j. ponúknu? zamestnancovi vo3né pracovné miesto. Takmer u všetkých 12 zamestnancov došlo iba formálne k zmene pracovných podmienok, prieom pracovné zaradenia a druh práce sa u týchto zamestnancov na základe organizaenej zmeny nemenili. Došlo iba k zmene miesta výkonu práce z pôvodného ústredia OZ Rimavská Sobota do ústredia OZ Gemer. Je nesprávne tvrdenie súdu, že žalobca ako jediný nebol prizvaný na rokovania o zmene pracovných podmienok. Na rokovanie neboli prizvaní zamestnanci, ktorým na základe organizaenej zmeny funkcia zanikla, prieom takýto osôb bolo u žalovaného, resp. v OZ Gemer 8 vrátane žalobcu. Z výsluchu svedka A. D. vyplynulo, že štyria zamestnanci boli vedení ako nadbytoení a títo ukoneili pracovný pomer dohodou a iniciatívne sa dohodli s OZ Kriváo na vzniku pracovného pomeru. Dohoda o vzniku pracovného pomeru v OZ Kriváo však bola mimo iniciatívy a najmä rozhodovacej einnosti riadite3a OZ Gemer. Ialej žalovaný namietal nesprávne tvrdenie okresného súdu v bode 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda, že k ukoneeniu pomeru z organizaených dôvodov malo dôjs? iba na strane žalobcu. Z listinných dôkazov je preukázané, že s A. G. bol ukoneený pracovný pomer doa 26.01.2022 s úeinnos?ou ku dou 30.01.2022
práve z organizaených dôvodov a z dôvodu nemožnosti ponuky iného pracovného miesta. Rovnako by postupoval žalovaný aj v prípade štyroch zamestnancov, ktorí si sami iniciatívne dohodli pracovné miesto v inom odštepnom závode. Doom 18.01.2022 bol tiež ukoneený pracovný pomer z dôvodu nadbytoenosti so zamestnankyoou A. G. H., ktorá bola pôvodne zaradená na pozíciu upratovaeky, ako aj so zamestnankyoou A. I. J., ktorá bola na pozícii technika na OZ Muráo, a to z dôvodu nadbytoenosti po jej návrate z materskej dovolenky doa 31.07.2022. Žalovaný poukázal aj na osoby ostatných riadite3ov zrušených OZ, s ktorými bol ukoneený pracovný pomer ku dou 28.02.2022 z dôvodu ich nadbytoenosti. Pokia3 by žalobca nenastúpil doa 26.01.2022 na doeasnú PN, tak by sa s ním postupovalo rovnako ako s A. G., s ktorým bol ku dou 30.01.2022 skoneený pracovný pomer z dôvodu nadbytoenosti, resp. rovnako ako s A. H. a A. J.. O vo3ných pracovných pozíciách, na ktoré bolo vyhlásené výberové konanie, mal žalobca vedomos?, pravidelne volal na personálne oddelenie žalovaného a dopytoval sa, ei nie sú vo3né nejaké pracovné pozície. Výberové konania boli oznamované všetkým zamestnancom na ich e-maily a prostredníctvom intranetu. Skutoenos?, že žalobca bol doeasne PN nebránila tomu, aby sa výberového konania zúeastnil. Žalovaný nemal k dispozícii žiadne také pracovné miesta, ktoré by bolo možné obsadi? žalobcom bez nutnosti výberového konania. Samotná skutoenos?, že pracovné zaradenie žalobcu nebolo prerokované doa 16.01.2022, ale malo by? prerokované neskôr, kedyko3vek do 30.01.2022 nepredstavuje diskriminaené konanie žalobcu zo strany žalovaného. Zamestnancami v porovnate3nej situácii so žalobcom boli práve tí zamestnanci, ktorí mali zrušené pozície po úeinnosti organizaenej zmeny a s ich pracovnými pozíciami sa po úeinnosti organizaenej zmeny nepoeítalo. V rámci novovytvoreného OZ Gemer to bolo spolu so žalobcom 8 zamestnancov, prieom 4 zamestnanci odišli iniciatívne na základe vlastného rozhodnutia do OZ Kriváo a so zamestnancami A. G., A. H. a A. J. bol ukoneený pracovný pomer pod3a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, prieom pokia3 by žalobca nenastúpil na doeasnú PN, bol by s ním takisto ukoneený pracovný pomer z dôvodu nadbytoenosti. Na záver žalovaný namietal, že okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní doa 05.06.2024 poueil strany sporu, aby sa zamerali v rámci dokazovania na 2 sporné otázky, a to ponukovú povinnos? a na splnenie podmienky pod3a § 74 Zákonníka práce. V rámci predbežnej právneho posúdenia okresný súd vôbec neuviedol za sporné diskriminaené konanie žalovaného voei žalobcovi, prieom uvedeným smerom vôbec nemal záujem smerova? dokazovanie. Žalovaný nemal vedomos? o predbežnom názore súdu o možnej diskriminácii žalobcu, a teda o nutnosti zamera? dokazovanie práve týmto smerom. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje rozhodnutie okresného súdu za prekvapivé. Postupom súdu došlo okrem iného k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keiže nemal možnos? vykona? dokazovanie listinami k vyvráteniu údajnej diskriminácie žalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, v prípade potreby vykonania ialšieho dokazovania rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ialšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok okresného súdu potvrdi? ako vecne správny. Mal za nepochybné, že žalovaný sa vo vz?ahu k žalobcovi správal rozdielnym spôsobom, ako k iným zamestnancom, najmä pri obsadzovaní vo3ných pracovných miest v priebehu roka 2022 a eiastoene aj v roku 2023. Poukázal na to, že na riadite3a odštepného závodu sa ustanovenia zákona o štátnom podniku nevz?ahujú. Pokia3 žalovaný tvrdí, že s dotknutými 12 zamestnancami došlo len k formálnej zmene pracovných podmienok, uvedené úplne odporuje dorueeným listinám. U všetkých zamestnancov došlo k úplnej zmene výkonu práce a k úplnej zmene miesta výkonu práce. Uvedené vyplynulo z výpovede A. K. D., ktorý organizaenú zmenu do praxe zavádzal, kei na pojednávaní doa 05.06.2024 uviedol, že u všetkých zamestnancov došlo ku zániku ich funkených miest a muselo dôjs? ku zmene pracovných zmlúv oh3adom ich pracovného zaradenia. Z výpovede A. D. z 05.06.2024 nesporne vyplýva, že nerokoval len so žalobcom, prieom to odôvodnil jeho odchodom na PN. Taktiež prechod 4 zamestnancov z OZ Gemer na OZ Kriváo nebol možný bez vedomia a súhlasu A. K. D. a bez toho, aby k tomu OZ Gemer v zmysle citovanej smernice nevypracovalo príslušné podklady. Na OZ Kriváo chcel prejs? aj žalobca, prieom toto mu bolo znemožnené. Pokia3 sa týka tvrdení oh3adne A. G., s týmto zamestnancom bol pracovný pomer ukoneený dohodou po tom, ako odmietol dochádza? z Rimavskej Soboty do Revúcej. Pritom ani nie po štyroch mesiacoch s ním bol už doa 11.05.2022 uzavretý nový pracovný pomer na funkciu referent správy a manažment majetku, ktorú rovnako mohol vykonáva? žalobca, ktorý sa naviac v priebehu 12 dní zmenil z pracovného pomeru na dobu ureitú na pracovný pomer na dobu neureitú. Už spôsob uzatvárania pracovného pomeru s A. G. dokumentuje, akým rozdielnym a diskriminaeným spôsobom žalovaný pristupoval k jednotlivým zamestnancom. Z dohôd uzatvorených so zamestnancami A. B. F. a A. K. L. vyplýva, že boli uzavreté z dôvodu § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, a teda tvrdenie, že tieto boli uzatvárané z dôvodu ich
nadbytoenosti, je nezmyslom. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z generálneho riadite3stva akýmko3vek spôsobom dostal pokyn ukonei? pomer so žalobcom. Tvrdeniam oh3adne nutnosti podstupova? pri vo3ných pracovných miestach výluene na podklade výberových konaní žalobca uviedol, že toto je v rozpore so samotnou smernicou SM 0 010, ako aj s reálnou praxou. Žalobca sa nieko3kokrát v priebehu roka 2022 pokúšal o to, aby bol zaradený do pracovnej schémy OZ Gemer. V osobe žalobcu išlo o dlhodobého zamestnanca s pracovnými skúsenos?ami na rôznych pozíciách, teda plne schopného, funkeného a výkonného, ktorý nebol napriek tomu viac ako rok zaradený na žiadnu pracovnú pozíciu. Výber sa realizuje prednostne z radov zamestnancov príslušného organizaeného útvaru, u ktorej k uvo3neniu miesta došlo, až potom z najbližšej vhodnej organizaenej zložky. Len vo vz?ahu k žalobcovi sa pristupovalo spôsobom, ako keby neexistoval, pritom sa do pracovného pomeru prijímali aj 3udia z externého pracovného prostredia. Žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom o vo3ných pracovných miestach neinformoval, napriek tomu, že sa na tieto dotazoval a žiadnym spôsobom mu neumožnil uchádza? sa o vo3né pracovné miesta, ktorých mal v priebehu inkriminovaného obdobia desiatky. K tvrdeniam žalovaného, že na ústredí OZ Gemer neboli odo doa 01.01.2022 do 21.02.2023 dostupné žiadne vo3né pracovné miesta, žalobca uviedol, že toto bolo vykonaným dokazovaním preukázané ako nezmysel. Na ústredie OZ Gemer bol prijatý minimálne A. G.. Súeas?ou súdneho spisu je aj s?ažnos? žalobcu adresovaná generálnemu riadite3ovi z 29.12.2022, kde sa domáhal riešenia svojej pracovnoprávnej otázky, najmä zaradenia na akúko3vek pracovnú pozíciu. Na túto s?ažnos? mu nebolo odpovedané. Tvrdenie nerovnakého zaobchádzania, porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného bolo súeas?ou žaloby, ako aj repliky na vyjadrenia žalovaného. O týchto tvrdeniach mal žalovaný vedomos? od zaeiatku a nikdy ich nijako nespochybnil. Spôsob a charakter konania vyplýva aj z informácie zo doa 21.02.2023, kei riadite3 OZ Gemer žalobcovi oznámil, že netrvá na tom, aby žalobca bol prítomný v mieste výkonu práce a toto nebude považova? za porušenie pracovnej disciplíny. Uvedené dokumentuje osobnú antipatiu riadite3a OZ Gemer vo vz?ahu k žalobcovi, ktorý v priebehu celého roka aj pri skoneení pracovného pomeru vykonával všetky a akéko3vek potrebné úkony, aby žalobcovi znemožnil pracova? a aby s ním bol ukoneený pracovný pomer.
5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na obsahu a dôvodnosti podaného odvolania. Uviedol, že na to, aby súd mohol konštatova? absolútnu neplatnos? výpovede danej žalobcovi pre rozpor s dobrými mravmi, musí by? preukázané, že zo strany žalovaného ako zamestnávate3a došlo k nerovnakému, t. j. diskriminaenému zaobchádzaniu. Zmyslom odvolacej argumentácie je poprie? a vyvráti? názor okresného súdu o diskriminaenom konaní voei žalobcovi, pretože v takom prípade ani nemožno hovori? o absolútnej neplatnosti výpovede ako právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Aplikácia zákona o štátnom podniku nebola nikdy poeas konania sporná, táto vyplýva z dohody o zmene pracovných podmienok zo doa 31.03.2021. Žalobca bol odvolaný z funkcie riadite3a bývalého OZ Rimavská Sobota už doa 31.12.2021, zatia3 eo pracovné miesta, na ktorých boli zaradení 12 zamestnanci, boli zrušené ku dou 17.01.2022. Postavenie žalobcu bolo odlišné, keiže doom 31.12.2021 bol odvolaný z funkcie riadite3a OZ Rimavská Sobota, t. j. od 01.01.2022 bol bez pracovného zaradenia, na rozdiel od ostatných 12 zamestnancov, ktorým sa pôvodné pracovné funkcie rušili doom 17.01.2022. Z dokazovania nevyplynulo vo vz?ahu k štyrom zamestnancom, ktorí odišli na OZ Kriváo, že by nemali záujem pracova? pod novým vedením, ako to tvrdí žalobca. Žalobca mal prístup k oznámeniam o výberových konaniach, eo bolo preukázané na pojednávaní doa 05.06.2024.
6. Žalobca vo svojom ialšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že u väešiny bývalých 12 zamestnancov OZ Rimavská Sobota došlo k rovnakej obsahovej náplni práce aj kei sa stali zamestnancami OZ Gemer, je nezmyslom a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca zotrval na tom, ako uviedol v predchádzajúcom vyjadrení, že na OZ Gemer vznikla duplicita zamestnancov na rovnakých pracovných pozíciách zo zaniknutého bývalého OZ Rimavská Sobota a bývalého OZ Revúca. Sídlom OZ Gemer sa stalo sídlo bývalého OZ Revúca, ktoré bolo plné personálne vybavené na túto organizaenú zmenu, ktorú by OZ Gemer zvládlo aj s bývalými zamestnancami bývalého OZ Revúca. Vo vz?ahu k zmieneným 12 zamestnancom, žalovaný postupoval bezodkladne a zmenu pracovných podmienok a zmenu pracovnej zmluvy vykonal v podstate bezodkladne po dni 17.01.2022, prieom vo vz?ahu k žalobcovi mal dostatoený priestor zmenu pracovnej zmluvy vykona? od 01.01.2022 do 17.01.2022, kei pracovné podmienky iných zamestnancov ešte nemusel rieši?. Napriek tomu tak nekonal, eo je jednoznaene ialším preukázaným prejavom diskriminaeného správania. Uviedol, že interpretácia žalobcu smernice SM 0 010 a jej bodu 3.4.4 je v súlade s logickým výkladom uvedených ustanovení. Tento bod smernice je nutne potrebné vyklada? v súvislostiach bodmi 3.3.1 smernice a 3.3.3
smernice, ktoré zakotvujú potrebu obsadzovania vo3ných pracovných miest predovšetkým vlastnými zamestnancami. O výberových konaniach žalobca nemal žiadnu vedomos?. Pokia3 by bol žalovaný výberové konania e-mailom žalobcovi oznamoval, nepochybne by bol dávno už uvedenú skutoenos? preukázal dokumentáciou z e-mailovej pošty.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP v. I. a III. výroku a v II. výroku odvolanie žalovaného odmietol pod3a § 386 písm. b) CSP.
8. Pod3a § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Pod3a ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.
9. Okresný súd zrozumite3ným a vyeerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne akceptovate3né. Náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd preto s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu a ani úeelné tieto opakovane uvádza?. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a ureujúca spätos? rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahaoa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd preskúmaním podstatných odvolacích námietok žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Argument žalovaného, že tvrdenia okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, najmä s výpoveiou svedka D., ako aj listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného, je nedôvodný. Skutoenos?, že neboli naplnené oeakávania žalovaného, a že okresný súd nerozhodol v súlade s jeho právnymi názormi, neznamená, že by súd nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil tak, ako to namieta žalovaný v odvolaní. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov a tvrdenia okresného súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú zmätoené.
12. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, že zo strany okresného súdu došlo k nevysporiadaniu sa s listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného v podaní zo doa 04.10.2024. Odvolací súd zdôrazouje, že nie je rozhodujúce, že v rozhodnutí súd nedal odpovede na všetky otázky tak, ako to namieta žalovaný, prípadne, že nevyhovel subjektívnemu názoru na vec, ei pocitu strán sporu. Odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu, ktoré sa týkajú procesnej aktivity strán sporu, ich tvrdení, opísaniu skutkového deja, ako aj dôkazov, ktoré žiadali vykona?. V rozsahu, v ktorom v odvolaní žalovaný posudzuje výpovede svedka, je nepochybné, že ide o subjektívne stanovisko žalovaného. Okresný súd sa s výpoveiou svedka A. D. vo svojom rozhodnutí dostatoene vysporiadal a objektívne jeho výpovei vyhodnotil. Ani v tomto rozsahu závery okresného súdu odvolací súd nemá dôvod spochyboova?. Okresný súd zrozumite3ne uviedol v bode 14., eo zistil z výpovede svedka A. D., tiež uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré nezoh3adooval a nepovažoval za rozhodujúce, a správne dospel k záveru vo vz?ahu k hodnoteniu dôveryhodnosti jednotlivých dôkazov predložených stranami sporu.
13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo doa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, pod3a ktorého „...Dôkazy hodnotí súd pod3a svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, eo vyšlo za konania najavo, veítane toho, eo uviedli úeastníci (§ 132 OSP). Hodnotenie dôkazov je einnos? súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z h3adiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z h3adiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnoti?. Uplatouje sa tu zásada vo3ného hodnotenia
dôkazov. Do obsahu základného práva pod3a el. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces pod3a el. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane 3udských práv a slobôd nepatrí právo úeastníka konania vyjadrova? sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadova? ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)“. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 191 CSP je na súde, ktorý musí starostlivo prihliada? na všetko, eo vyšlo za konania najavo. Okresný súd pod3a ust. § 191 CSP postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, respektíve silu má prizna? tomu-ktorému dôkazného prostriedku, ei už ide o výsluch svedka, strany sporu alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej einnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedeením a hodnotiaci záver je povinný struene a jasne odôvodni? tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd takýmto spôsobom v danej veci postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov k celom súhrne a jeho odôvodnenie je pod3a názoru odvolacieho súdu presvedeivé. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu preto netrpí žiadnou vadou zmätoenosti, eo namietal žalovaný v odvolaní, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôkazný stav zistený okresným súdom dal spo3ahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutoenosti v danej sporovej právnej veci. Okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, preto odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýli? od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, prieom v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu odkazuje z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.
14. Odvolací súd tiež tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie ÚS/118/2014 s tým, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí právo úeastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Ústavný súd takisto judikoval (I. ÚS 67/06), že z princípu nezávislosti súdov pod3a el. 144 ods. 1 ústavy vyplýva tiež zásada vo3ného hodnotenia dôkazov.
15. Pod3a názoru odvolacieho súdu teda rozhodnutie okresného súdu nevykazuje zásadné nedostatky v rovine skutkových zistení, ako aj v rovine právneho posúdenia veci, ktoré by mali podstatný vplyv na jeho vecnú správnos?. Okresný súd jednotlivé dôkazy posudzoval jednotlivo a všetky dôkazy tiež vo vzájomnej súvislosti a spor správne posúdil komplexne - z h3adiska širších súvislostí. Odvolací súd sa stotožouje so záverom okresného súdu, že konanie žalovaného od úeinnosti novej organizaenej štruktúry, t. j. od 01.01.2022 až do doby, kým bola daná žalobcovi výpovei, t. j. do doa 21.02.2023, nieslo znaky diskriminácie.
16. V konaní bolo nesporne preukázané, že v osobe žalobcu sa jednalo o zamestnanca, ktorý na základe pracovnej zmluvy zo doa 03.01.1994 pracoval nepretržite v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky na rôznych pozíciách a naposledy to bolo vo funkcii riadite3a odštepného závodu Rimavská Sobota, z ktorej funkcie riadite3a bol odvolaný ku dou 31.12.2021. V konaní bolo preukázané, že A. K. D. žalobcu striedal vo funkcii riadite3a OZ, prieom sa jednalo už o druhé striedanie medzi nimi. Žalovaný za celú dlhú dobu, a to od prijatia úeinnosti organizaenej zmeny od 01.01.2022 až do doby, kým žalobcovi bola daná výpovei – doa 21.02.2023, neponúkol žalobcovi ani jedno vo3né pracovné miesto, napriek tomu, že žalobca sa nieko3kokrát v priebehu roka 2022 pokúšal o to, aby bol zaradený do pracovnej schémy OZ Gemer, avšak bezúspešne. Žalobca podal aj s?ažnos? k rukám generálneho riadite3a doa 29.12.2022, ktorou sa domáhal zaradenia na akúko3vek pracovnú pozíciu, ale odpovei nedostal žiadnu. V konaní bolo preukázané, že v priebehu roka 2022 až do dania výpovede žalobcovi, t. j. do doa 21.02.2023 boli u žalovaného (OZ Gemer) vytvorené desiatky pozícií, avšak žalobcovi nebola ponúknutá ani jedna bez uvedenia akéhoko3vek dôvodu, napriek tomu, že žalobca prejavoval vô3u a ochotu naialej zosta? pracova? u žalovaného, prieom sa jednalo o dlhoroeného skúseného pracovníka žalovaného. Aj kei žalobca bol dlhodobo PN, žalovanému nie nebránilo, aby ponúkol žalobcovi vo3né miesta, ktoré mal v priebehu PN žalobcu neobsadené tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca bol skúsený pracovník, a mohlo mu by? ponúknuté akéko3vek vo3né pracovné miesto poeas celej doby, a to aj poeas PN (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 443/2019), s ktorým záverom okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožouje.
17. V skutoenosti, že konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a že k zamestnancom sa pristupovalo rozdielnym spôsobom, a žalovaný nemal žiaden záujem ialej zamestnáva? žalobcu, nesporne svedeí aj postup žalovaného, ktorý rýchlo a neštandardne postupoval pri prejednaní skoneenia
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov doa 20.02.2023, v deo nástupu žalobcu do práce po ukoneení PN. Odvolací súd sa stotožouje so záverom okresného súdu (bod 64. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že úeelom konania žalovaného bolo neponúknu? vo3né pracovné miesto žalobcovi, ale ho poškodi? tým, že s ním bude ukoneený pracovný pomer. Osobnú antipatiu riadite3a OZ Gemer vo vz?ahu k žalobcovi ialej potvrdzuje aj tá skutoenos?, že riadite3 OZ Gemer žalobcovi listom zo doa 21.02.2023 oznámil, že netrvá na tom, aby bol žalobca prítomný v mieste výkonu práce poeas výpovednej doby s tým, že toto konanie žalovaný nebude považova? za porušenie pracovnej disciplíny.
18. Ak je výpovei pre nadbytoenos? motivovaná osobnými nesympatiami nového riadite3a alebo ide o akt pomsty (eo bolo v predmetnom konaní preukázané), ide o neplatné skoneenie pracovného pomeru z dôvodu zneužitia práva a diskriminácie tak, ako na to správne poukázal okresný súd. Pod3a antidiskriminaeného zákona nesmie by? zamestnanec postihovaný za to, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv. To, že žalobcovi žalovaný ako jeho zamestnávate3 neponúkol žiadnu inú prácu, hoci v priebehu celej doby mal vo3né miesta (aj nižšie postavené), je silným dôkazom, že cie3om nebola nemožnos? ponúknu? vo3né pracovné miesto žalobcovi, ale žalobcovo úplné odstránenie z podniku.
19. Obranu žalovaného uvedenú v odvolaní, a to, že žalobca mal vedomos? o vyhlásených výberových konaniach a mohol sa na vo3né pracovné miesta prihlási?, odvolací súd považoval za úeelovú. Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi e-mailom oznamoval vyhlásené výberové konania. Žalobca o výberových konaniach nemal žiadnu vedomos?. Nesporné bolo, že žalobca pravidelne volal na personálne oddelenie a domáhal sa zaradenia do pracovnej pozície. Dokonca žalobca preukázal, že adresoval generálnemu riadite3ovi žalovaného doa 29.12.2022 s?ažnos?, kde sa domáhal zaradenia na akúko3vek pracovnú pozíciu, prieom na túto s?ažnos? mu nebolo žiadnym spôsobom odpovedané.
20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného, že pozícia riadite3a odštepného závodu sa riadi ustanoveniami zákona o štátnom podniku. Z dohody o zmene pracovných podmienok zo doa 31.03.2021 jednoznaene vyplýva, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca sa nekoneí a zamestnávate3 má ponukovú povinnos?, t. j. ponúknu? zamestnancovi vo3né pracovné miesto pod3a platných ustanovení ZP. Žalobca teda zostal zamestnancom žalovaného, na ktorého sa vz?ahujú ustanovenia Zákonníka práce. Zanikla len funkcia riadite3a po úeinnosti organizaenej zmeny a žalovaný mal povinnos? ponúknu? žalobcovi akéko3vek vo3né pracovné miesto. Tvrdenie žalovaného, že na ústredí OZ Gemer neboli odo doa 01.01.2022 do 21.02.2023 dostupné žiadne vo3né pracovné miesta, je úeelové a nepravdivé, a vykonané dokazovanie preukázalo opak.
21. Námietku žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je prekvapivé, nako3ko okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci vôbec neuviedol za sporné diskriminaené konanie žalovaného voei žalobcovi, prieom uvedeným smerom vôbec nemal záujem smerova? dokazovanie, odvolací súd považoval za nedôvodnú. Postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces tak, ako to namieta v odvolaní.
22. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa môže v nevyhnutnej miere odkloni? od pôvodných predbežných záverov aj vo vz?ahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu. Tieto závery majú pre súd iba predbežný charakter. Treba prihliadnu? aj na to, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemôže vychádza? z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru môže dospie? až po vyeerpávajúcom dokazovaní. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretova?, avšak záväzne aplikova? ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle (Števeek, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovie, M., a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 67217S). V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by viedol k absurdným dôsledkom, k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Úeelom vyslovenia predbežného právneho posúdenia je teda sporovým stranám umožni? prednies? všetky skutkové ei právne argumenty, ktoré sa na danú vec vz?ahujú. V prejednávanom spore bol takýto postup dodržaný. Predmetom konania bola aj diskriminácia žalobcu pri daní výpovede žalovaným. Svedeia o tom jednotlivé zápisnice z pojednávania, ako aj samotné argumenty žalobcu v konaní, ktoré uvádzal už v žalobe, ako aj v replike na vyjadrenie žalovaného. Obe sporové strany mali dostatoený priestor prednies? všetky skutkové ei právne argumenty, mali priestor navrhnú? dôkazy a reagova? na všetky tvrdenia protistrany. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považova? za prekvapivé, ako to namieta žalovaný. Žalovanému teda konaním súdu neboli žiadnym spôsobom porušené práva, pretože ako vyplýva
z obsahu spisu, mal poskytnutý dostatoený priestor na svoju argumentáciu, ako aj navrhovanie dôkazov. Treba zdôrazni?, že závereenej veci žalovaný nemal žiadne iné návrhy na dokazovanie a poprel akéko3vek diskriminaené konanie voei žalobcovi. Potom nie je argumentaene udržate3né jeho protichodné tvrdenie, že rozhodnutie je prekvapivé a že nemohol navrhova? dôkazy.
23. Pokia3 žalovaný podal odvolanie plnom rozsahu, teda aj proti výroku II, ktorým súd žalobu v easti, v ktorej sa žalobca domáhal ureenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, zamietol, odvolací súd v tejto easti jeho odvolanie musel odmietnu? pod3a § 386 písm. b) CSP, pod3a ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. V prípade, ak rozhodnutím neboli dotknuté práva žalovaného, považuje sa za neoprávnenú osobu na podanie odvolania.
24. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutoenosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli ma? vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutoenos?ami sa vysporiadal už okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a nebolo úeelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval. Odvolací súd vzh3adom na všetky okolnosti daného prípadu nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil ako vecne správne, a to aj v závislom výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, kei v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, prieom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov elenov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.