Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-33-2024.pdf
PDF · 137.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/33/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predseda senátu Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: JUHAPHARM, s. r. o., so sídlom Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, Slovenská republika, IČO: 31 698 441, právne zastúpený: JUDr. Roman Hrico, advokát, so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 56 198 906, proti žalovanému: Starosta Mestskej časti Košice - Myslava, so sídlom Pod Horou 470/22 040 16 Košice - mestská časť Myslava, Slovenská republika, IČO: 00 690 961, právne zastúpený: JUDr. Vojtech Petty, advokát, so sídlom Hlavná 98, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 31 300 481, o preskúmanie rozhodnutia zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 001/2024/000170 zo dňa 18.03.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 20.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.05.2025 sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 001/2024/000170 zo dňa 18.03.2025 ( ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie Mestskej časti A. - B. C., D. (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 110/2024 zo dňa zo dňa 15.02.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca sa zároveň domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 18.03.2024 žalovaný zamietol podané odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Administratívne konanie
3. Žalobca žiadosťou zo dňa 06.02.2024 požiadal prvostupňový správny orgán podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom ku dňu doručenia žiadosti (ďalej len „zákon o informáciách“) o sprístupnenie informácií týkajúcich sa znaleckého posudku predmetom ktorého mali byť priestory v nehnuteľnosti, ktorej adresa bola uvedená v žiadosti a ktoré boli v užívaní žalobcu na základe nájomného vzťahu. Vo svojej žiadosti uviedol, že uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve prvostupňového správneho orgánu a žiadal, ak znalecký posudok nebol vypracovaný, oznámenie predpokladaného termínu jeho vypracovania, ako aj znenie objednávky znaleckého posudku (žiadal uviesť aj položenú otázku znalcovi). Odpoveď na žiadosť žiadal doručiť poštou,
respektíve do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu, ktorý ho zastupoval vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií.
4. Prvostupňový správny orgán po formálnej štruktúre vydal dňa 15.02.2024 listinu označenú ako „zápis v spise“, z ktorej podľa obsahu vyplývalo, že išlo o rozhodnutie vydané podľa § 18 ods. 2 zákona o informáciách, kedy žiadosti žalobcu nebolo nevyhovené a žiadosť bola zamietnutá. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1 zákona o informáciách, kedy informácie, ktoré požadoval žalobca nie sú informáciami z plnenia informačnej povinnosti a poskytovanie znaleckého posudku sa netýka rozhodovacej činnosti obce. Vo vzťahu k oznámeniu predpokladaného termínu prvostupňový správny orgán uviedol, že nie je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vytvárať nové informácie, ktoré žiadateľ požaduje, ani nie je povinnosťou reagovať na otázky ohľadne udalosti, ktorá ešte nenastala, alebo má nastať, ani nemá byť diskusiou vo vzťahu žiadateľ o informácie - povinná osoba, považoval informáciu za neprístupnú, pretože povinná osoba by mala niečo vykonať. Zároveň oznámil žalobcovi, že vo veci pohľadávok a právnych vzťahov vo vzťahu k žalobcom bola podaná dňa 15.01.2024 na Mestskom súde Košice žaloba, žalobcom bola Mestská časť Košice – Myslava, žalovaný: JUHAPHARM, s. r. o., , čím dôvodil nesprístupnenie informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách, uviedol, že nebude poskytovať žiadne informácie súvisiace s meritom súdneho konania, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie zo dňa 01.03.2024, v ktorom namietal, že závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 236/2006 si prvostupňový správny orgán nesprávne vysvetlil a mal za to, že v tomto ohľade má úplnú informačnú povinnosť. Ku skutočnosti, že prvostupňový správny orgán podal žalobu na Mestskom súde Košice žalobca argumentoval, že vylúčenie alebo obmedzenie sprístupnenia informácií limitujúcou klauzulou uvedenou v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách nie je možné automaticky bez ďalšieho použiť, ale má sa to týkať iba informácií, ktoré by mali zabraňovať zásahu do rozhodovacej činnosti súdov. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžik/2/2017 zo dňa 21.11.2018. Taktiež žalobca mal za to, že požadované informácie nemôže nesprístupniť len z dôvodu, že prebieha súdne konanie a žiadateľ je stranou sporu. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že vypracovanie znaleckého posudku má byť hradené z verejných prostriedkov a predmetom je posudzovanie veci, ktorá je vo vlastníctve mestskej časti. Zároveň žalobcovi absentovala aj samotná informácia v odpovedi (rozhodnutí), či znalecký posudok bol už toho času ku dňu odpovede vypracovaný. Žalobca namietal tiež, že doposiaľ mu žaloba nebola doručená tak, ani nemal vedomosť o žalobe. Rovnako sa nedozvedel ani znaleckú otázku. Žalobca uviedol, že ak podľa prvostupňového správneho orgánu samotná žiadosť o informácie nespĺňa požiadavky, respektíve bola nejasná a nezrozumiteľná, nemohla byť dôvodom na zamietnutie. Poukázal, že obmedzenie sprístupnenia informácií je nezákonné a nepodložené s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Svk/38/2022 zo dňa 23.01.2023 nebola splnená formálna podmienka (obmedzenie musí vyplývať zo zákona) a súčasne materiálna podmienka (obmedzenie ma slúžiť na ochranu práv a slobôd iných osôb, musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť alebo musí byť splnená požiadavka nevyhnutnosti). Žiadal, aby odvolací orgán vyhovel žiadosti a poskytol požadované informácie.
6. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 18.03.2024 v súlade s § 19 ods. 2 zákona o informáciách zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že podmienkou poskytnutia informácií je naplnenie účelu zákona o informáciách a to práva na informácie. Základným účelom zákona o informáciách je poskytovanie informácií za účelom verejnej kontroly moci a prístupu občanov k zisteniu, či rozhodnutie alebo činnosť orgánu verejnej moci sú/nie sú protizákonné alebo nevýhodné. Žalovaný uviedol, že požadovanou informáciu o obsahu znaleckého posudku nezíska žiadnu informáciu o činnosti pri výkone verejnej moci, taktiež uviedol, že podľa názoru žalovaného, žalobca disponuje všetkými informáciami o činnosti prvostupňového správneho orgánu t.j. na čo boli použité verejné prostriedky, v akej výške boli použité, na základe akých úkonov ním bol ním boli poskytnuté a čoho sa mal týkať znalecký posudok (pozn. súdu predmet znaleckého dokazovania) a to, na čo boli použité verejné prostriedky (na činnosť znalca), v akej výške boli poskytnuté (objednávka), na základe akých úkonoch (akceptácia objednávky), čo bolo výsledkom dohodnutej činnosti (znalecký posudok) a čoho sa týkal znalecký posudok (nehnuteľnosti vo vlastníctve mestskej časti). Žalovaný mal za to, že informácie, ktoré požadoval žalobca o obsahu znaleckého posudku, nie sú podľa žalovaného informácie, ktorých účelom je plnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ani výsledok znaleckej činnosti nevypovedá o týchto informáciách. Zároveň uviedol, že žalobca má vedomosť o súdnom spore, preto podľa
názoru žalovaného nepotrebuje poznať obsah znaleckého posudku pre účely verejnej kontroly moci, ale aby získal informácie k súdnemu sporu. Žalovaný taktiež uviedol, že má za to, že došlo k naplneniu limitačnej klauzuly – obmedzenie povinnosti sprístupniť informácie uvedené v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách a nutnosti zachovať rovnosť strán v spore a právo na spravodlivý proces. Žalovaný vo svojom rozhodnutí taktiež uviedol, že informácie (samotná skutočnosť, či bol vypracovaný znalecký posudok) sú vylúčené z pôsobnosti zákona o informáciách a je nevyhnutné v tomto prípade aplikovať špeciálnu právnu úpravu upraveného v civilnom sporovom poriadku. Samotné nesprístupnenie informácií má podľa názoru žalovaného len dočasný charakter a žalobca je stranou sporu a práve záujem zachovať právo na spravodlivý proces má prednosť pred sprístupnením informácií ako takej. Žalovaný taktiež sa zaoberal vykonaním testu všeobecného verejného záujmu a usúdil, že informácie, ktoré by mali byť v znaleckom posudku (umiestnenie nebytových priestorov výmery a ďalšie) nie sú informáciami verejného záujmu, ani ich žiadateľ nepožaduje z dôvodu verejného záujmu. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že z konania žalobcu vyplýva obchádzanie zákona a zneužitie práva.
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 20.05.2024, ktorá bola doručená Správnemu súdu v Košiciach dňa 20.05.2024. V podanej správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov. Dôvodil tým, že žalovaný je s poukazom na zákon o informáciách povinnou osobou a odmietol žalobcovi sprístupniť informácie a to z dôvodu, ktorý je vymedzený v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách. Poukázal na to, že súdna prax obmedzuje právo na informácie z dôvodu zákonnosti legitímneho cieľa a v nevyhnutnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že ak sa obmedzuje právo na informácie, toto je možné obmedziť nielen z dôvodov formálnych, ale najmä z dôvodov materiálnej potreby označenia informácií, ktoré majú byť chránené, ktoré si žiadajú ochranu. Ak žalovaný odmietol sprístupniť informáciu s poukazom na existenciu súdneho sporu, bolo potrebné tieto skutočnosti nevyhnutne vymedziť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Svk/38/2022 zo dňa 23.11.2023, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/3/2018 zo dňa 30.04.2019. Mal za to, že znalecký posudok, ktorý požadoval sprístupniť sa netýkal kompetencie súdu konať a rozhodovať o civilnom nároku a teda nebolo správne a zákonné obmedziť tento prístup všeobecne, ale bolo potrebné vymedziť konkrétne a nie všeobecné dôvody, pre ktoré mala byť informačná povinnosť zo strany žalovaného obmedzená, respektíve limit limitovaná. Žalovaný taktiež dôvodil, že dôvody obmedzenia nemôžu byť hypotetické, ale musia vychádzať z konkrétneho prípadu ( bolo potrebné identifikovať konanie) a malo sa uviesť, ako takéto konanie malo mať vplyv na rozhodovaciu činnosť súdu. Žalovaný taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie nemajú náležitosti vyžadované v § 47 správneho poriadku a taktiež poukázal, že prvostupňové rozhodnutie je označené ako „zápis v spise“ neobsahujú vo výroku ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodli. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby obe rozhodnutia súd zrušil a priznal právo žalobcovi na náhradu trov konania.
8. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.08.2024, v ktorom nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť, žalovaný uviedol, že predmetný znalecký posudok nemohol sprístupniť, pretože bol vyhotovený až 30.05.2024, pričom žiadosť o sprístupnenie bola zo dňa 06.02.2024 a teda žalovaný predmetný znalecký posudok nemal k dispozícii a odmietol ho sprístupniť z dôvodu, že bolo vedené súdne konanie. Žalovaný uviedol, že žalobca užíval časť nehnuteľného majetku a neplatil za toto užívanie nájomné na základe nájomnej zmluvy, pričom bol kontrolórom žalovaného upozornený na tieto nedostatky a bolo potrebné zjednať nápravu. Žalovaný objednal vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý mal byť vyhotovený za účelom zistenia technického zhodnotenia nehnuteľnosti, zakreslenia celej nehnuteľnosti s vyznačením jednotlivých miestností, zistenie jednotlivých výmer a objednaný bol dňa 23.09.2023. Žalovaný v ďalšom vyjadrení vymedzil existujúci spor medzi žalobcom a žalovaným, ktorý sa na týka súkromnoprávneho nároku vo vzťahu k dlžnému nájomnému a vo vzťahu k obrane žalobcu, spočívajúcej v započítaní svojich investícií do priestorov. Podľa žalovaného mal predmetný znalecký posudok byť jedným z kľúčových dôkazov v rámci dokazovania, pričom žalovaný trval na tom, že predložením znaleckého posudku by neprimerane zvýhodnil žalovaného v civilnoprávnom spore vedenom na Mestskom súde v Košiciach. Žalovaný zotrval na svojej obrane odkazujúcej na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách, pričom mal za to, že by sprístupnením požadovanej informácie mohol ovplyvniť výsledok sporu a zároveň žalovaný uviedol, že neodkázal na hypoteticky súdny spor, ale reálne prebiehajúci súdny spor. Vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal taktiež na postavenie žalovaného, ktorý je subjektom verejného práva, ako
aj subjektom súkromného práva a práve skutočnosť, že žalovaný je v súdnom spore so žalobcom ho mali oprávňovať skúmať účel žiadosti s poukazom na existujúci súkromnoprávny spor o spor . Ďalej vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na možné zneužitie práva zo strany žalobcu, kedy zo strany žalobcu alebo podľa tvrdenia žalovaného ním spriaznených osôb bolo vybavených viacero žiadostí o informáciu (počet 18ks ), 1 podnet prokurátorovi, 2 žaloby ( súdne konanie o prieskum žalovaného rozhodnutia a konanie sp.zn. 64Cos/1/2024) ako reakcie na kroky žalovaného smerujúce k vymáhaniu súkromnoprávneho nároku. Mal za to, že uvedené žiadosti majú mať šikanózny charakter a navrhol žalobu zamietnuť. K žalobe pripojil listiny týkajúce sa súkromného správneho sporu, fotokópiu žaloby podanej na mestský súd, potvrdenie o prijatí žaloby a jednotlivé žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na ktoré odkazoval.
9. Žalobca podal repliku zo dňa 13.09.2024 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe neprípustne rozširoval a konkretizoval dôvody nesprístupnenia informácie, takto sa snažil zhojiť nedostatok odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, žalobca zdôraznil, že s poukazom na platný zákon o informáciách nesmie povinná osoba posudzovať účel poskytnutia žiadosti o informácie vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách (zásah do nezávislosti súdu), musí byť tento dôvod byť vysvetlený a musia byť naplnené aj materiálne podmienky nesprístupnenia t.j. musia slúžiť na ochranu práv a slobôd iných, chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Tieto dôvody žalobca nevidel v obmedzení a zároveň poukázal, že žalovaný zneužíval svoje postavenie ako orgán verejnej moci, kedy požadované informácie odmietal sprístupniť a sám uviedol, že sa bude môcť s nimi, skôr, či neskôr oboznámiť v rámci civilného súdneho konania. Žalobca mal za to, že sprístupnenie informácie nenaruší nezávislosť rozhodovania súdu. Žalobca sa ku skutočnosti, ktorú namietal žalovaný a to, že žalobca nežiadal sprístupniť informáciu s poukazom na § 193 SSP uviedol, že podľa jeho názoru povinnosť správneho súdu vyhodnotiť dôvod nesprístupnenia vyplýva priamo zo zákona a nevzťahuje sa na ňu samotný návrh žalobcu. Žalobca zotrval na skutočnosti, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil a jeho rozhodnutie je nezákonné, preto trval na správnosti podanej žalobe a navrhol jej vyhovieť
10. Žalovaný k podanej replike podal dupliku zo dňa 25.10.2024, v ktorej zotrval na správnosti svojho rozhodnutia, považoval ho za dostatočne a podrobne zdôvodnené. Žalovaný mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiaden verejný záujem na zverejnenie požadovanej informácie vo vzťahu k dôvodu obmedzenia sprístupnenia žalovaným s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d). zákona o informáciách. Žalovaný taktiež uviedol skutočnosti vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu sporu, pretože ich považoval za právne významné a slúžili na obranu jeho rozhodnutia, žalovaný taktiež poukázal, že žalobca sa nevyjadril ani ku skutočnosti, že v čase podanie žiadosti informácie, ktoré požadoval žalobca, znalecký posudok neexistoval a teda žalovaný ho nevedel predložiť. Žalovaný opätovne zdôraznil, že videl legitímny dôvod nesprístupnenia práve v prebiehajúcom súdnom spore na Mestskom súde v Košiciach a v tomto ohľade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019 pod sp.zn. 5Sžik/3/2018. Navrhol žalobu zamietnuť.
11. Žalobca bez výzvy súdu podal k duplike žalovaného vyjadrenie zo dňa 11.12.2024, v ktorom zotrval na svojej argumentácii a mal za to, že znalecký posudok nie je spôsobilý narušiť nezávislosť rozhodovania súdu, rovnako neboli mu zrejmé materiálne podmienky nesprístupnenia žalobcom požadovanej informácie. Rovnako poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení rozširoval a konkretizoval dôvody nesprístupnenia znaleckého posudku čo považoval za neprípustné. Opätovne zdôraznil, že zverejňovanie informácií sa poskytuje bez preukázania právneho alebo iného dôvodu.
12. Správny súd uvedené vyjadrenie preukázanie zaslal žalobcovi pred rozhodnutím vo veci na vedomie a to dňa 19.12.2024.
13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 28.01.2026 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 22.01.2026.
Relevantné právne predpisy
14. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v jeho znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“) „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak a) jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní, predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve upozornená, b) ju zverejňuje na základe zákona;22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom23) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov23) na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy, e)sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, f)sa týka miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a hrozí ich neprípustné rušenie, poškodzovanie alebo ničenie, g)by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,24a) h)sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,24b) i)ide o dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov,24c) j)ide o bezpečnostnú dokumentáciu alebo o auditné správy na úseku kritickej infraštruktúry alebo kybernetickej bezpečnosti“.
17. Podľa § 18 ods. 2 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.“
18. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti)„ 1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať. 2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.“
19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o informáciách (v znení účinnom v čase podania žiadosti) „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „správny poriadok“) „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“
21. Podľa § 46 správneho poriadku „Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“
22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“
23. Podľa § 190 SSP, v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
Právny názor správneho súdu
24. Správny súd v Košiciach konajúc podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, v rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu by mohli byť takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, posúdenie, či správny orgán je vecne príslušný na konanie, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
26. V prejedávanej veci išlo o prieskum rozhodnutia žalovaného vo veci nesprístupnenia informácie podľa zákona o informáciách.
27. Správny súd odkazuje na skutočnosť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má
k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť. zároveň však je potrebné uviesť, že práve zákon o informáciách priamo vymedzuje zákonné dôvody, pre ktoré je možné toto právo obmedziť. Obmedzenie práva má byť v čo najmenšej miere, zároveň však má byť primerané sledovanému účelu.
28. Vo všeobecnosti, za účelom verejnej kontroly využitia verejných prostriedkov použitých obcou na vyhotovenie znaleckého posudku, je možné konštatovať, že verejnosť môže mať právny záujem na poskytnutie takéhoto posudku, vo vzťahu k právu verejnosti ku kontrole účelnosti a hospodárnosti nakladania verejnými prostriedkami. Ako však bolo uvedené, znalecký posudok nebol vyhotovený v čase rozhodovania žalovaného, vyhotovoval sa ako podklad k súdnemu sporu, v čase rozhodovania žalovaného tento súdny spor prebiehal a stranami sporu boli práve žalobca a žalovaný. Správny súd konštatuje, že je možné sa stotožniť s legitímnym záujmom uvedenom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách na obmedzenie sprístupnenia tejto informácie. Zároveň ak by záujem žalobcu bol aj na verejnej kontrole, s predmetným znaleckým posudkom sa má možnosť oboznámiť ako účastník súdneho konania (či už v rámci vyjadrenia k súdnej žaloby alebo v rámci nahliadania do súdneho spisu).
29. Rovnako správny súd vzhliadol výnimočnosť tohto prípadu aj v tom ohľade, že predmetom žiadosti o informácie má byť podklad (dôkaz), ktorý mal byť predložený v rámci súdneho konania, ktoré prebiehalo práve medzi žalobcom a žalovaným. I keď argumentácia žalobcu v podanej žalobe ohľadom dôsledného vymedzenia ako materiálnych tak i formálnych podmienok nesprístupnenia informácie vyznieva logicky, v tomto ohľade je však potrebné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného pravé z dôvodu výnimočnosti prípadu, pri ktorom reálne prebiehajúci súdny spor (tak ako bol aj preukázaný v rámci súdneho konania) medzi účastníkmi konania, ktorými sú práve žalobca a žalovaný v súkromnom právnom spore umožňuje legitímne žalovanému nesprístupniť požadovanú informáciu. Zákon o informáciách v § 11 ods. 1 písm. d) obmedzuje všeobecnú informačnú povinnosť najmä s poukazom, že na súdne konania sa vzťahuje samostatný procesný predpis (Civilný sporový poriadok, Civilnými mimosporový poriadok, Trestný poriadok...) a práve zachovanie rovnosti strán v súdnom spore, právo na spravodlivý proces, právo na spravodlivé súdne konanie, je dôvodom na obmedzenie prístupu k informáciám a v tomto prípade očakávateľné. Podľa správneho súdu, práve skutočnosť, že žalobca sa bude môcť oboznámiť s niektorými dôkazmi skôr, ako bude súdom na to vyzvaný, zvýhodňuje práve žalobcu v tomto súdnom spore, tým, že žalobca bude poznať žalobcom predpokladaný procesný útok alebo procesnú obranu, žalobca by sa takto mohol pripraviť, v rámci súdom stanovenej lehoty na vyjadrenie by už predpokladal kroky žalovaného, naopak žalovaný, i keď by obdržal rovnakú lehotu na podanie ďalších vyjadrení v konaní, oboznámil by sa s nimi prvýkrát, až práve po výzve súdu, pretože žalobca nie je orgánom verejnej moci a nemá informačnú povinnosť.
30. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný podrobne vysvetlil aj dôvody nesprístupnenia informácií s poukazom na limitačnú klauzulu uvedenú v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách, síce v rozhodnutí žalovaného absentovalo bližšie vymedzenie existujúceho súdneho sporu, na druhej strane však žalobca vymedzenie súdneho sporu obdŕžal už v prvostupňovom rozhodnutí, kde na strane 2 je uvedené cit. „dňa 15.01.2024 podala Mestská časť Košice - Myslava žalobu na Mestskom súde Košice vo veci pohľadávok a právnych vzťahov so žiadateľom a zároveň žalovaným JUHAPHARM s.r.o.. „“. Žalobca teda už dňa 16.02.2024 (deň doručenia prvostupňového rozhodnutia ) mal pomerne presne vymedzený a identifikovaný súdny spor, k presnej identifikácie chýbala iba spisová značka prebiehajúceho súdneho konania. Možnosť ovplyvnenia, respektíve skôr zvýhodnenia žalobcu vyplývala práve z možnosti oboznámiť sa s dôkazom, ktorý mohol byť pripojený, resp. doplnený k žalobe ešte pred prípadnou samotnou výzvou civilného súdu žalobcovi na zaujatie stanoviska. (Uvedené je za predpokladu, že civilný súd by prijal žalobu, žalobca v civilnom spore by si splnil svoje poplatkové a iné povinnosti pre prípad odstraňovania vád a pokračoval by v príprave veci na rozhodnutie ). Rovnako žalobca sa mohol obrátiť na konkrétny súd, v ktorom by mu ako účastníkovi súdneho konania poskytli ďalšie informácie, prípadne mohol uplatňovať si svoje práva (právo požiadať o nahliadnutie do spisu), kde by sa tento dôkaz mohol nachádzať. Je teda zrejmé, že ak žalovaný sa odvolával práve na limitujúcu kauzulu a vymedzil prebiehajúci (aktívny) súdny spor určením konkrétneho súdu, na ktorom má prebiehať súdne konanie, určením dátumu, kedy bola podaná žaloba, respektíve kedy bola žaloba spísaná a určením okruhu účastníkov, teda žalobcu a žalovaného, bolo možné tento súdny spor takmer presne identifikovať (chýbala len spisová značka konkrétneho prípadu). Ak
by aj v danom čase prebiehalo viac súdnych sporov na podklade viacerých žalôb podaných v jeden deň vo vzťahu k rovnakým účastníkom, bolo by to postačujúce na preukázanie skutočnosti, že tento súdny spor prebieha. Nad rámec je potrebné uviesť, že zo strany správneho súdu pre prípad, že ak by žalovaný predmetnú žalobu nepodal, zákonodarca na takúto situáciu pamätal a uvedené konanie je sankcionované v zmysle deliktuálnych predpisov (poskytnutie nepravdivej informácie). Ako bolo už vyššie uvedené, sám žalobca ako účastník sa bude môcť oboznámiť s požadovanou informáciou v rámci súdneho konania.
31. Správny súd uvádza, že z charakteru žiadosti o informácie vyplýva, cit.: „Žiadame Vás o sprístupnenie požadovaného znaleckého posudku, respektíve informácie o predpokladanom termíne a objednávke znaleckého posudku poštou alebo do elektronickej schránky našej advokátskej kancelárie“, že predmetná otázka je otázkou všeobecného charakteru. Inak povedané vo vzťahu k hypotetickej otázke, kedy má byť niečo vyhotovené, predpokladaný termín a podobne, správny súd uvádza, že uvedené ani nepatrí do výkonu verejnej moci a nie v dispozičnej sfére žalovaného tento proces ovplyvniť, nevyplýva lehota na vyhotovenie zo všeobecne záväzného právneho predpisu (tá mohla byť určená iba v objednávke), nemohol žalovaný ani predvídať a teda nemohol na uvedenú otázku ani hypoteticky odpovedať. Žalovaný vo vzťahu k otázke poskytnutia znaleckého posudku uviedol ako hlavný dôvod nesprístupnenia právo na nesprístupnenie informácie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách, ako i skutočnosť, že znalecký posudok nesúvisí s rozhodovacou činnosťou žalovaného (žalovaný ani nemá oprávnenie vyhotovovať znalecké posudky).
32. Správny súd poukazuje na tom že požadované informácie nie sú informácie ktoré majú byť vo verejnom záujme a ktoré vyplývajú z výkonu právomocí zverených Mestskej časti Košice – Myslava, či už z výkonu samosprávy alebo aj výkonu štátom prenesenej štátnej správy. Práve skutočnosť, že žalovaný zamietol sprístupnenie informácie v zmysle limitačnej klauzuly uvedenej v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách s poukazom na existujúci súdny spor a to konanie vedené na Mestskom súde v Košiciach pod spisovou značkou 76C/2/2024, pričom žalobca je v uvedenom konaní zároveň aj účastníkom konania, tak ako to vyplýva z predloženého tvrdenia o prijatí žaloby predstavuje legitímny cieľ a to ochranu práv iných. Dočasné nesprístupnenie informácie môže byť pre úspech v súdnom spore kľúčové, potom také obmedzenie sprístupnenia spĺňa aj podmienku nevyhnutnosti, pričom nie je možné toto nahradiť iným opatrením, z čoho plynie, že spĺňa aj podmienku vhodnosti. Taktiež správny súd neaplikoval postup podľa § 193 SSP a požadovanú informáciu nežiadal od žalovaného a to z dôvodu, že informácia – znalecký posudok v čase rozhodovania žalovaného neexistoval.
33. Správny súd považoval za potrebné sa vyjadriť aj k rozširovaniu a konkretizovaniu dôvodov nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií, kedy v rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný uvádzal aj ďalšie dôvody, čo však nebolo uvedené v žalovanom rozhodnutí. Správny súd sa stotožňuje so žalobcom, že uvedený postup je neprípustný, pretože správe súdne konanie nemá slúžiť na rozširovanie dôvodov(odôvodnenia rozhodnutia). Žalovaný síce v závere žalovaného rozhodnutia uviedol cit. „že z konania žiadateľa vyplýva obchádzanie zákona, ktoré je zneužitím práva“, v tomto však žiadnym spôsobom neuviedol, nekonkretizoval, nerozviedol akým spôsobom žalobca zneužívať svoje právo na informácie. V tomto ohľade správny súd na podporu svojho postupu rozhodnutia odkazuje na rozhodnutie Najvyšší správný súd SR sp. zn. 5Sžik/5/2020 z 31.03.2022, kde uviedol, že cit.: „Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“ Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v tejto časti rozviedol svoje úvahy až vo vyjadrení k správnej žalobe, nebolo možné uvedené vzhliadnuť ako ďalší dôvod nesprístupnenia žiadosti. Keďže však žalovaný ako dôvod nesprístupnenia uviedol obmedzenie vyplývajúce z § 11 ods. 1 písm. d) zákona o informáciách a toto správny súd vzhliadol ako správne a zákonné, ponechal
i napriek vyššie uvedenému nedostatku rozhodnutie v platnosti. Prípadné zrušenie rozhodnutia len z dôvodu, že rozhodnutie v časti nie je zdôvodnené nesprávne(nedostaočne) pričom však táto časť netvorila podklad na rozhodnutie, ale bola súčasťou takzvanej podpornej argumentácie, takýto postup súdu by bolo možné považovať za prílišný formalizmus zo strany správneho súdu. Uvedené správny súd uviedol ako nedostatok najmä z dôvodu prípadnej budúcej prevencie pri odôvodňovaní rozhodnutia, kedy je potrebné, aby správny orgán vždy zdôvodňoval rozhodnutia konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré obmedzuje právo sprístupniť informáciu.
34. Správny súd rovnako vo vzťahu k námietke, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj žalované rozhodnutie neobsahuje náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, uvádza za potrebné poukázať, že prvostupňové rozhodnutie i keď po obsahovej stránke obsahuje základné časti rozhodnutia, ktoré má obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku, označenie účastníkov, po formálnej stránke absentujú znaky rozhodnutia ako celku. Uvedený nedostatok bol však podľa názoru správneho súdu napravený (zhojený) v rámci odvolacieho konania, kedy žalovaný ako odvolací orgán už vyhotovil riadne rozhodnutie, ktoré ako po formálnej, tak i po obsahovej stránke obsahuje náležitosti vyžadované správnym poriadkom. Správny súd má za to, že uvedený nedostatok bol napravený práve v rámci administratívneho konania, teda priamo odvolací správny orgán vydaním žalovaného rozhodnutia napravil tento nedostatok a keďže v správnom súdnictve sa preskúmavajú predovšetkým konečné rozhodnutia, proti ktorým nie je prípustný riadny opravný prostriedok, nevidel dôvod, aby zrušil žalované rozhodnutie len z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie malo formálne vady. Žalobca sa mohol zo žalovaného rozhodnutia oboznámiť v dostatočnej miere s námietkami, ktoré uviedol v podanom odvolaní a zároveň obdržal rozhodnutie, ktoré po formálnej stránke obsahuje náležitosti vyžadované správnym poriadkom.
35. Prvostupňový orgán a žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. Správny súd má za to, že žalobca napadnutým rozhodnutím žalovaného ani rozhodnutím prvostupňového orgánu nebol ukrátený na svojich právach.
36. Z uvedených dôvodov preto žalobnému návrhu súd nevyhovel, rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
37. Podľa § 163 SSP , v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde“.
38. Podľa § 168 SSP , v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne“.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci ani z sčasti úspech, preto nemal právo na náhradu trov konania. Správny súd nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, najmä s poukazom, že v rámci konania nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by bolo možné ich náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú agendu zamestnancov žalovaného súvisiacu s jeho rozhodovacou činnosťou, teda dôvodne sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia. Správny súd neupiera právo žalovaného sa nechať napríklad právne zastúpiť, na druhej strane správny súd nevzhliadol v konaní s poukazom na § 168 také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania od žalobcu a to aj s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania, kde bolo práve na žalovanom, aby tieto dôvody v rámci rozhodovania o nároku s poukazom na platné ustanovenie § 168 SSP uviedol, poukázal na ne v rámci vyjadrenia k žalobe, prípadne v rámci dupliky, čo sa nestalo. Taktiež aj obrana žalovaného, v ktorom poukazoval na žalobcom údajne zneužitie práva sa bližšie zdôvodňovala, až v rámci vyjadrenia k žalobe. Na druhej strane, žalobca sa len domáhal svojho práva (i keď bezúspešne), ktorým žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia.
40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).