Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoEk/35/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, proti povinnému: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o vymoženie výživného, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. júla 2025 č. k. -53, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „“). Vecne dôvodil tým, že v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na výživnom, preto sa na túto exekúciu vzťahuje výnimka nezastavenia starej exekúcie. Súd preto postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Súd po preštudovaní súdneho spisu, lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni od roku 2007 a vyjadrenia súdneho exekútora dospel k záveru, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Z predloženého listinného dôkazu (č. l. 38) a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni (č. l. 50) súd zistil, že povinný mal naposledy príjem z pracovného pomeru za mesiace 2/2024 až 8/2024, a to s nízkym vymeriavacím základom, z ktorého nebolo možné vykonávať zrážky zo mzdy. V súčasnosti povinný nemá príjem, nepoberá dávky zo sociálneho zabezpečenia a z lustrácie v bankách (č. l. 38 rub) mal preukázané, že nemá vedený účet v banke. Súd preto uzavrel, že povinný je nemajetný, nemá preukázané, že by dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, teda nevlastní majetok, z ktorého by sa dali uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka oprávnenej dlhodobo (viac ako 18 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. Exekúcia neplní účel, pre ktorý bola vedená. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku. V danom konaní exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom predpokladané

podmienky na to, aby súd rozhodol podľa v znení do 31.3.2017 a exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol podľa tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie. Uviedla, že ide o oprávnený nárok na výživné, ktorý podľa jej názoru súd nemal právo zrušiť, pretože dostatočne nepreveril, či povinný má príjmy z pracovnej alebo inej činnosti. Namietla tiež, že nebola predvolaná na pojednávanie, aby to súdu vysvetlila. Dôvody na zastavenie exekúcie teda nie sú dané, a preto žiada, aby súd pokračoval vo vymáhaní uloženej povinnosti.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že zastavenie konania je v kompetencii súdu. Povinný je však nezamestnaný, žiadosť oprávnenej o vykonanie lustrácie jeho príjmov bola uskutočnená a bol zistený negatívny výsledok. So zastavením konania súhlasí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 29.8.2007, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.3.2017 (porov. ).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z citovaného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o zastavení resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Citované ustanovenie neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného aktuálne nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy prípadnú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

8. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného. Nimi bolo dostatočne zistené, že povinný dlhodobo nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nemá zriadený účet v žiadnej banke, nepoberá žiadny príjem, naposledy mal príjem z pracovného pomeru za mesiace 2/2024 až 8/2024, a to s nízkym vymeriavacím základom, z ktorého nebolo možné vykonávať zrážky zo mzdy, nemá podiely v žiadnej obchodnej spoločnosti. Súdny exekútor opakovane preskúmal majetkové pomery povinného a až na základe riadne a opakovane zisteného skutkového stavu, v ktorom v priebehu niekoľkých rokov trvania exekúcie nenastala žiadna zmena spočívajúca v tom, že by povinný nadobudol akýkoľvek exekvovateľný majetok, z ktorého bolo možné vyvodiť záver o aspoň takej majetnosti povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie. Tieto skutkové zistenia oprávnená v odvolaní nijakým relevantným spôsobom nespochybnila. K podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa na výzvu súdu ani nevyjadrila. Vzhľadom na to je správny záver, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávnenej, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka

oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Takýto postup by bol v priamom rozpore s cit. , teda trovy exekúcie, na ktoré majetok povinného nestačí, by stále viac a viac rástli. Skutočnosť, že ide o pohľadávku na výživnom, sama osebe nevylučuje zastavenie exekúcie podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, ak sú splnené zákonné podmienky. Zastavením exekúcie zároveň nedochádza k zániku samotného nároku oprávnenej, ale len k ukončeniu exekučného konania, ktoré sa preukázateľne ukázalo ako dlhodobo nevymožiteľné.

9. Námietka oprávnenej, že nebola predvolaná na pojednávanie, nie je dôvodná, keďže o zastavení exekúcie bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov obsiahnutých v spise a bez potreby vykonania ústneho pojednávania.

10. Odvolací súd dodáva, že exekučný súd bol povinný prihliadnuť na zákonné prekážky výkonu exekúcie takým spôsobom, aby súčasne účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred súdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody. V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch, v ktorých mu Exekučný poriadok dáva právomoc rozhodnúť aj bez návrhu a práve o taký prípad ide aj pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktorú exekučný súd môže zastaviť aj bez návrhu. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh, či súhlas účastníka konania, osobitne oprávneného.

11. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil (výrok I).

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).