Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom E. X/X, XXX XX F., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 14.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa (ďalej „žalobkyňa“, „žiadateľka“) podaním zo dňa 19.03.2023 (ďalej „žiadosť“, „infožiadosť“) požiadala Okresný súd Galanta (ďalej „prvostupňový orgán“) o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“, „infozákon“) v rozsahu zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 15.03.2023 vo veci označeného obžalovaného.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. zo dňa 22.03.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) infozákona žiadosti žiadateľky nevyhovel a požadovanú informáciu nesprístupnil. Vychádzal pritom zo stavu, kedy požadovaná informácia, podľa žiadosti žalobkyne identifikovaná vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XX/XX/XXXX, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) infozákona nespadá pod ustanovenia infozákona.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žiadateľka odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej „žalovaný“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žiadateľky zamietol.

4. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná informácia (zvuková nahrávka z hlavného pojednávania v trestnej veci) sa týka postupu súdu v konkrétnom súdnom konaní, tvorí súčasť súdneho spisu a jedná sa o úkon spadajúci pod širšiu definíciu rozhodovacej činnosti súdu, ktoré informácie sa v právnom režime infozákona nesprístupňujú. Ďalej uviedol, že právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovania konkrétnej veci. Na podporu svojich záverov poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.12.2021 týkajúce sa sprístupňovania kópie vyšetrovacieho spisu v právnom

režime infozákona, kedy súd konštatoval, že nemožno prijať záver, kedy by bolo prostredníctvom infozákona možné vyhnúť sa, resp. obísť podmienky pre nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“).

II.

Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 21.06.2023 domáhala preskúmania napadnutého (druhostupňového) ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhla zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhala rozhodnutia správneho súdu podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „“).

6. Podľa názoru žalobkyne bolo napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami info o správnom konaní v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) a možno ho považovať za nedostatočne odôvodnené.

7. Po teoretických východiskách týkajúcich sa základného práva na informácie žalobkyňa v konkrétnostiach prejednávaného prípadu poukázala na v spojení s a nestotožnila sa so závermi prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného o tom, že požadovanú informáciu nebolo možné sprístupniť s poukazom na infozákona. Podaná žiadosť v prejednávanom prípade nesmerovala k nazeraniu do súdneho spisu vedeného v trestnom konaní a hoci sa požadovaná zvuková nahrávka uchováva na dátovom nosiči, ktorý je súčasťou súdneho spisu, jedná sa o informáciu verejnú. Žalobkyňa ďalej odkázala na funkcionalitu „žiadosť o sprístupnenie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ nachádzajúcu sa na portáli G., ku ktorej uplatneniu je potrebné disponovať občianskym preukazom s certifikátom (EID), čítačkou EID a nainštalovaným softwarom EID klient, pričom nič nebráni poskytnutiu informácie v podobe nahrávky z verejného súdneho pojednávania aj v intenciách infozákona.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť podľa .

9. Režim zverejňovania a režim sprístupňovania informácii v trestnom konaní je upravený v a . Jedná sa o komplexnú a zároveň osobitnú úpravu vo vzťahu k infozákonu, vylučujúc jeho použitie. Všetky subjekty trestného konania majú právo byť informované prostredníctvom nazerania do spisu ( ), zatiaľ čo ostatné nezainteresované osoby (verejnosť) je informovaná v medziach . V súlade so znením infozákona je podľa žalovaného vylúčené informovanie o prebiehajúcich súdnych konaniach. Nesprístupnenie zvukového záznamu z pojednávania v „živej“ trestnej veci nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobkyne na informácie, pretože takýto postup zodpovedá obmedzeniu uvedenému v infozákona.

10. Povinnosť zaznamenávania hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia využitím technického zariadenia na zaznamenávanie zvuku vyplýva z , pričom takto zaznamenaný záznam sa pripojí k súdnemu spisu, ktorého sa stáva súčasťou. následne upravuje právo na vyhotovenie kópie záznamu jedine pre subjekty, ktoré majú právo nazerať do spisov a jedine po súhlase predsedu senátu, resp. samosudcu.

11. S argumentáciou žalobkyne v súvislosti s funkcionalitou na portáli slovensko.sk „žiadosť o sprístupnenie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ sa žalovaný nestotožnil.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako

vyplývali z obsahu žaloby ( , SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, s následkom jej zamietnutia podľa .

13. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 28.01.2026, keďže bola splnená podmienka jeho nariadenia podľa (žiadosť aspoň jedného z účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym spôsobom predvolaní v súlade s obkyňa ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť vopred avizovala a ospravedlnila žalobkyňa, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026. Neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil aj žalovaný, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.01.2026. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s .

14. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 2 ods. 1 infozákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

16. Podľa § 2 ods. 2 infozákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 3 ods. 1 infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

19. Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

20. Podľa , v konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.

21. Podľa , hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

22. Podľa , obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny

tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

23. Podľa vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“), zvukový záznam z pojednávania sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je zvukový záznam uložený.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo v prejednávanom prípade rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 14.04.2023, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie č. zo dňa 22.03.2023 a postup správnych orgánov pri vybavovaní žalobkyňou podanej infožiadosti.

25. Správny súd vyhodnotil závery správnych orgánov o zaradení žalobkyňou požadovanej informácie pod úpravu § 11 ods. 1 písm. d) infozákona za správne.

26. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ nie je v infozákone pre účely § 11 ods. 1 písm. d) presne definovaný, pričom jeho obsah je nevyhnutné posudzovať podľa konkrétnych okolností každého prípadu. Vo všeobecnosti sa za rozhodovaciu činnosť považuje samotný procesný postup súdu v súdnom konaní a jednotlivé úkony, ktoré smerujú k prijatiu konečného rozhodnutia. Obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu sa vzťahuje predovšetkým na prebiehajúce súdne konania. Nesprístupnenie informácií je v takýchto prípadoch odôvodnené potrebou chrániť proces rozhodovania pred vonkajšími vplyvmi.

27. Okrem relevantnej právnej úpravy prístupu verejnosti k informáciám podľa infozákona je v tomto prípade, vzhľadom na trestnú vec, potrebné prihliadať aj na právnu úpravu obsiahnutú v . Zvukový záznam z hlavného pojednávania, ktorého sprístupnenia sa žalobkyňa podanou infožiadosťou domáhala, bol vyhotovený v súlade s v spojení s spravovacieho a kancelárskeho poriadku, pričom sa jedná o súčasť súdneho spisu, v súvislosti s ktorým k vykonaniu predmetného úkonu došlo. Vo svojej podstate sa jedná o záznam tvoriaci súčasť súdneho spisu, ktorý je vykonávaný na základe zákona a s ktorým je následne na základe zákona a relevantnej vyhlášky nakladané v súvislosti s vedením spisového materiálu. Zároveň sa jedná o záznam zachytávajúci priebeh hlavného pojednávania, pričom jeho vykonanie možno podradiť pod pojem „rozhodovacia činnosť súdu“.

28. Správny súd z verejne dostupných informácii nachádzajúcich sa na portáli H. v sekcii „Súdy a rozhodnutia“, podsekcii „pojednávania“ a ďalej „trestné pojednávania“ zistil, že v dopytovanej trestnej veci bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 23.03.2026. Správny súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti aplikácie § 11 ods. 1 písm. d) infozákona zo strany správnych orgánov prihliadal aj na predmetnú skutočnosť, kedy žalobkyňa žiadala sprístupnenie informácie v podobe zvukového záznamu z hlavného pojednávania obsiahnutého v súdnom spise k vedenej trestnej veci, ktorá doposiaľ nebola právoplatne skončená. Uvedená skutočnosť je aj z pohľadu účelu ochrany procesu rozhodovania pred vonkajšími vplyvmi významná, keďže prejednávanie a rozhodovanie vo veci stále prebieha.

29. Správnosť záverov prvostupňového orgánu ako aj žalovaného o prípustnosti aplikácie infozákona na prejednávanú vec nezmenila ani argumentácia žalobkyne o hypotetických možnostiach priebehu hlavného pojednávania v súvislosti s prípadnou potrebou vylúčenia verejnosti podľa či možnosti na pojednávaní prítomných osôb vyhotovovať si so súhlasom predsedu senátu zvukový záznam alebo zvukový prenos podľa predmetného zákona.

30. Skutočnosť, že pojednávanie bolo v danom prípade verejné a žalobkyňa sa ho mohla ako verejnosť podľa zúčastniť, automaticky neznamená bezmedzné právo verejnosti na sprístupnení súdom vyhotoveného zvukového záznamu z predmetného pojednávania zachytávajúce jeho priebeh podľa konkrétnych okolností, ktoré v čase hlavného pojednávania nastali. Zvukový záznam je súčasťou súdneho spisu, do ktorého má prístup zákonom určený okruh subjektov, pričom žalobkyni

ako verejnosti takéto právo neprislúcha a aplikácia postupu sprístupňovania súčasti súdneho spisu na základe infozákona by sa tak javila ako obchádzanie osobitnej úpravy .

31. Funkcionalita „sprístupňovanie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ nachádzajúca sa na portáli G., na ktorú odkazovala žalobkyňa v podanej správnej žalobe, plní úlohu sprostredkovania náučného ako aj výchovného aspektu z rozhodovacej praxe súdov. Podľa popisu danej funkcionality môže žiadateľ požiadať o sprístupnenie online prenosu alebo nahrávky verejného súdneho pojednávania, pričom je nevyhnutná kooperácia so zákonným sudcom (resp. senátom) vo veci za dodržania podmienok pre možnosť aplikácie uvedenej funkcionality na to-ktoré súdne konanie. Žalobkyňa v prejednávanom prípade žiadala o sprístupnenie zvukového záznamu z hlavného pojednávania v trestnej veci až po vykonaní hlavného pojednávania v situácii, kedy je žiadaný zvukový záznam súčasťou súdneho spisu. Odkaz žalobkyne na uvádzanú funkcionalitu tak, vzhľadom na odlišné okolnosti (časové okolnosti, konkrétny charakter súdneho konania, rozdielny účel funkcionality v porovnaní s právom na informácie podľa infozákona a podobne), nemožno považovať za relevantný.

32. Súhrnom uvedeného, keď konajúce orgány vzhľadom na charakter žiadanej informácie postupovali v zmysle relevantnej právnej úpravy infozákona ako aj a dospeli k záveru o nevyhnutnosti podradenia požadovanej informácie pod úpravu infozákona, dospeli k správnemu záveru, na základe ktorého požadovanú informáciu nesprístupnili.

33. Hoci bolo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia pomerne stručné, žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia postup a právne úvahy správnych orgánov vo veci riadnym spôsobom ozrejmil.

34. Vzhľadom na uvedené ako aj za stavu, keď správny súd vyhodnotil žalobnú argumentáciu žalobkyne ako nedôvodnú, podanú žalobu podľa zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , keď aj napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s a ).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (