Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-14S-72-2021.pdf
PDF · 118.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-14S/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Obec Bučany, so sídlom Námestie sv. Floriána 269/1, 919 28 Bučany, IČO: 00 312 321, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu žalovaného č. Bu-395/2021, Bu-432/2021 zo dňa 14. júla 2021, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 15. júna 2021 (ďalej len žiadosť) požiadal žalovaného ako povinnú osobu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií) o sprístupnenie informácií: 1) kto, v ktorom čase a akým správnym aktom rozhodol o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie štúdie IBV Chrenová II; 2) aké relevantné dôvody viedli žalovaného k rozhodnutiu (kedy zverejnené a kým) nepokračovať v realizácii alebo pozastaviť realizáciu štúdie IBV Chrenová II; 3) akým spôsobom, kedy a kým došlo k zrušeniu uznesenia č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017, pričom toto uznesenie žalobca považuje za verejný prísľub podľa § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; 4) na základe akej konkrétnej požiadavky, rozhodnutia, splnomocnenia uzatvoril starosta žalovaného zmluvu o dielo č. 1130103036/148 na položenie asfaltovej zmesi na stavbe Bučany – Chrenová ulica, ktorej realizáciu žalobca považuje za v priamom rozpore s účelom uznesenia č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017, pričom ešte pred uzatvorením spomenutej zmluvy Obec Malženice ako stavebný úrad príslušným podľa § 117 a § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) podľa § 35 ods. 4 stavebného zákona zastavila konanie vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby „Účelová komunikácia“ č. Výst.MAL – 209/2018/Sá-35 a toto rozhodnutie bolo doručené žalovanému; 5) kedy bolo žalovanému doručené právoplatné rozhodnutie o povolení stavby v zmysle zmluvy o dielo č. 1130103036/148 a kým bolo vydané; 6) ktoré konkrétne zistenia, kým boli šetrené a v ktorom čase boli zisťované alebo šetrené, viedli k tvrdeniam starostu žalovaného, ktoré odzneli na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného, súvisiace s problematikou realizácie, resp. nezrealizovania štúdie IBV Chrenová II,
s poukazom na to, že v bode 11. „Rôzne“, odsek Chrenová II, zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 28. apríla 2021 bol zverejnený zápis výroku, že „starosta zistil, že nie všetci občania chcú pozemky pod cestou odpredať“.
2. Žalobcova žiadosť bola žalovanému doručená dňa 18. júna 2021. Lehota na vybavenie žiadosti v dĺžke 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 28.02.2025) márne uplynula posledným dňom lehoty 30. júna 2021. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietol informácie poskytnúť. Dňom doručenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného žalobcovi je v zmysle citovaného ustanovenia 5. júl 2021. Dňa 8. júla 2021 podal žalobca odvolanie proti tomto fiktívnemu rozhodnutiu, v ktorom uviedol, že žalovaný svojou nečinnosťou porušil svoju povinnosť podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Fiktívne rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií. Žalobca žiadal fiktívne rozhodnutie zrušiť a požadované informácie sprístupniť alebo vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie.
3. O odvolaní žalobcu rozhodol starosta žalovaného rozhodnutím č. Bu-395, Bu-432/2021 zo dňa 14. júla 2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu a žalobcovi sprístupnil nasledovné informácie: K bodu 1) žiadosti - o realizácii štúdie IBV Chrenová II nebolo nikdy rozhodnuté ani neboli v žiadnom rozpočte žalovaného na túto stavbu vyčlenené prostriedky. Projekt výstavby v uvedenej lokalite je len vo forme „štúdie“, ktorá bola potrebná pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využitia a ako nástroj na spodobnenie a overenie územného plánu pri zmenách a doplnkoch územného plánu. Platný územný plán žalovaného počíta v záväznej časti v súlade s § 11 ods. 6 stavebného zákona so spracovaním a schválením územného plánu zóny, ktorý je potrebný na plánovanie a stavebné konanie. Na základe predchádzajúceho je odpoveď na bod 1 a bod 2 žiadosti - nikto nerozhodol o pozastavení či nepokračovaní. Štúdia bola spracovaná a použitá na predbežné územné plánovanie, územný plán zóny však spracovaný a schválený nebol. Rovnako finančné prostriedky potrebné na dopravné a technické vybavenie pri realizácii podľa návrhu urbanistickej štúdie predpokladané štúdiou ešte v roku 2012 vo výške 1.218.512,00 eur nikdy neboli obecným zastupiteľstvom v rozpočte žalovaného vyčlenené, a teda uvedený projekt nikdy reálne nezačal. K bodu 3) žiadosti - uznesenie č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017 bolo starostom obce podpísané v zákonom stanovenom termíne a je teda platné. Realizované bolo vkladom do katastra zámenných zmlúv V889/2017, povoleným dňa 8. januára 2018 – 22/18. Žiadne časové limity uvedené uznesenie neobsahovalo. Aplikácia § 850 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (verejný prísľub odmeny či iného plnenia) na hlasovanie obecného zastupiteľstva, ktorý uznesenia schvaľuje ako kolektívny orgán, často aj rôznymi hlasmi, nepripadá do úvahy. K bodu 4) a 5) žiadosti - účelom pokládky asfaltovej zmesi v zmluve o dielo bolo jednak zabránenie škodám na frézovine patriacej žalovanému, uloženej na zbernom dvore, ktorú žalovaný získal v uplynulom roku a vplyvom letného počasia začala značne degradovať a jej využiteľnosť pre žalovaného by sa stratila. Jej likvidácia by zaťažila odpadové hospodárstvo žalovaného. Druhým dôvodom boli neustále sťažnosti a žiadosti obyvateľov ulice F. v časti od ihriska na riešenie neúnosnej situácie s blatistým terénom na konci ulice, kde síce prebehla výstavba domov no bez vybudovania cesty. Účelom rozprestretia drviny teda bolo len spevnenie blatistej komunikácie. Nakoľko množstvo drviny postačovalo, rovnako sa spevnila aj opačná strana ulice, priestor pri domoch pánov G. a H. a prístup k domu pána D., a to na základe žiadosti jeho a pána H. (zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 25. apríla 2019). Spevnením cesty prišlo k umožneniu prístupu pána D. k vlastnej nehnuteľnosti. Rovnakým spôsobom (spevnením cesty frézovinou, či makadamom) je v obci riešené množstvo miestnych komunikácií, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na výstavbu nových ciest. Na vysypanie ciest makadamom či frézovinou stavebné povolenie žalovaný nepožaduje. K bodu 6) žiadosti - bežné rozhovory starostu s obyvateľmi nepodliehajú informačnej povinnosti podľa zákona o slobode informácií. V rámci nich sa starosta dozvedel aj informáciu, že nie všetci obyvatelia dotknutej zóny Chrenová sú za súčasných podmienok a pri znalosti veci ochotní pozemky predať či zameniť. Skutočný záujem sa bude zisťovať na stretnutí obyvateľov danej lokality dňa 8. septembra 2021. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. júla 2021.
II. Žaloba
4. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 14. septembra 2021 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu mu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposkytol pravdivé a úplné informácie. Žalovaný nepravdivo informuje, že územný plán nebol spracovaný a schválený. Žalobca disponuje informáciou, že územný plán súvisiaci so štúdiou IBV Chrenová II je schválený a spracovaný. Žalovaný uviedol, že štúdia nie je pozastavená, ale napriek tomu odmieta konať a ďalej vysporiadať pozemky, ktoré potrebuje žalovaný na realizáciu štúdie. Starosta žalovaného k bodu 3 žiadosti ďalej uviedol, že uznesenie č. 62/2017 nebolo zrušené. Účelom tohto uznesenia je, že žalovaný potrebuje konkrétne parcely na vybudovanie miestnej komunikácie v rámci štúdie IBV Chrenová II. Starosta žalovaného, ako jediný predstaviteľ žalovaného verejne vyjadruje názor, ktorý možno chápať ako nesúhlas so štúdiou IBV Chrenová II.
5. Žalovaný neposkytol informáciu ohľadom požiadavky, rozhodnutia alebo splnomocnenia, na základe ktorých bola uzatvorená zmluva o dielo č. 1130103036/148 (bod 4 žiadosti). Starosta ďalej uvádza, že účelom pokládky asfaltovej zmesi je spevnenie ulice pri domoch pánov G. a H. a prístup k domu pána D., a to na základe žiadosti jeho a pána H.. Ďalej tvrdí v odpovedi, že uvedené osoby nemali prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalobca dáva do pozornosti, že všetci štyria menovaní mali prístup k miestnej komunikácii a naopak z miestnej komunikácie k svojim rodinným domom. V prípade pánov H. a G., stavebné povolenie im bolo vydané s tým, že majú prístup k miestnej komunikácii. V prípade pána H. ide o ten istý prípad. Prístup k nehnuteľnosti mal a má z miestnej komunikácie. Pán D. taktiež mal prístup k svojmu rodinnému domu. Všetci štyria spomínaní mali alebo majú prístup k svojim nehnuteľnostiam už z vybudovaných plnohodnotných miestnych komunikácií.
6. Vo vzťahu k bodu 5 žiadosti starosta žalovaného uvádza: „Na vysypanie ciest makadamom či frézovinou stavebné povolenie nepožadujeme“. Žalobca tomuto tvrdeniu nerozumie. Žalovaný má stavebné povolenia žiadať, nie požadovať. Podľa žalobcu ide v tomto prípade o tzv. „čiernu stavbu“, teda stavbu vybudovanú bez príslušného stavebného povolenia.
7. Podľa žalobcu informácia nebola poskytnutá ani s ohľadom na bod 6 žiadosti. Žalobca nežiadal informáciu o obsahu rozhovorov s občanmi. Zároveň starosta zavádza, a to v zmysle, že ide o odpredaj pozemkov. Vysporiadanie pozemkov prebieha len formou zámeny, resp. darovania. Tak je to uvedené aj v uznesení č. 62/2017, ktoré sa týka priamo žalobcu. Žalobca ústne informoval niektorých dotknutých občanov a nikto z nich nebol vyzvaný starostom žalovaného, aby sa vyjadril. Nie je teda zrejmé, akým spôsobom, kedy starosta žalovaného kontaktoval dotknutých občanov. Nepredložil žalobcovi v rámci žiadosti o informácie žiadne relevantné dôkazy a podklady, na základe ktorých by jeho tvrdenie bolo pravdivé.
8. Žalobca v nadväznosti na výzvu súdu doplnil svoju žalobu podaním zo dňa 29. decembra 2021, v ktorom uviedol, že nečinnosťou žalovaného boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy, a to nečinnosťou pri odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 18. júna 2021. Žalovaný mu neposkytol informácie, z akého dôvodu nepokračuje v realizácii štúdie IBV Chrenová II v súlade s príslušnými uzneseniami prijatými obecným zastupiteľstvom žalovaného. Zároveň žalovaný neposkytol informáciu, prečo koná v rozpore s uznesením č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017, ktorým obecné zastupiteľstvo žalovaného schválilo zámennú zmluvu, ktorou sa zamieňajú príslušné nehnuteľnosti za účelom budovania miestnej komunikácie, ktorá je schválená v súlade s územným plánom žalovaného a ktorá bola schválená v štúdii IBV Chrenová II. Žalobca navrhol, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie.
III. Vyjadrenie žalovaného
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti uvedené v žalobe sú skresľujúce a zavádzajúce, vyplývajúce zrejme z nepochopenia žalovaným poskytnutých informácií. V odpovedi na žiadosť žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré mu boli známe a prístupné v čase prijatia tejto žiadosti. Žiadne iné informácie, ktoré mohli byť a neboli žiadateľovi sprístupnené, v tom čase neexistovali. Činnosť žalovaného v stavebnej oblasti je vyčlenená na spoločný obecný úrad so sídlom Kollárova 8, Trnava, kde sú prístupné verejnosti všetky dokumenty, do ktorých majú občania právo nahliadať. Normotvorná činnosť obecného zastupiteľstva je zdokumentovaná a zverejnená v súlade s platnými zákonmi a
normami na webovom sídle žalovaného. Všetky tieto informácie mal žalobca k dispozícii (aj ich uvádza v žalobe) a boli aj zahrnuté v odpovedi na jeho žiadosť. Polemizovanie o názoroch starostu, dohady o jeho „enviromentálnom presvedčení“ či záujem o obsah jeho rozhovorov s občanmi nepatrí medzi informácie, ktoré je žalovaný povinný poskytovať, pretože ich ani nespracováva. Žalobca popri tejto žalobe využil aj ďalšie prostriedky domáhania sa svojich práv, konkrétne v januári 2022 inicioval štátny stavebný dohľad v časti obce, kde sa nachádza údajná miestna komunikácia, pričom tento aj prebehol 4. februára 2022 s tým, že skonštatoval, že „tomu tak nie je“ a jeho žiadosť teda z veľkej časti riešila niečo, čo neexistuje, ako mu bolo aj v odpovedi na žiadosť oznámené. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu odmietol ako neopodstatnenú a potvrdil napadnuté rozhodnutie ako správne a úplné. Zároveň navrhol zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy.
IV. Replika žalobcu
10. V replike žalobca poukázal na tvrdenia žalovaného, že v čase, kedy žalobca žiadal sprístupniť informácie v zmysle príslušného zákona, informácie neexistovali. Žalovaný sa odvoláva aj na fakt, že obsah rozhovorov s občanmi nie je predmetom zákona o sprístupnení informácií. Žalobca ale nežiadal informáciu o obsahu rozhovorov, ale informáciu o tom, ktoré konkrétne zistenia, kým boli šetrené a v ktorom čase boli zisťované viedli starostu žalovaného k jeho výroku.
11. Starosta žalovaného uzatvoril zmluvu o dielo č. 1130103036/148. Predmetom uvedenej zmluvy je vykonanie stavebných prác – položenie asfaltových zmesí na stavbe „Bučany – Chrenová ulica“, pričom predmet zmluvy je v rozpore s uznesením č. 62/2017. Uznesením došlo k vysporiadaniu pozemkov medzi žalovaným a dotknutými občanmi, teda aj žalobcom. Pozemky majú slúžiť na vybudovanie miestnej komunikácie v zmysle príslušných právnych predpisov. V rámci žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaný neodpovedal, kto schválil, resp. na základe akého právneho aktu žalovaný uzatvoril uvedenú zmluvu.
12. Žalobca je naďalej toho názoru, že žalovaný ani v rámci odvolania neposkytol požadované informácie v celom rozsahu podľa zákona o slobode informácií. Žalobca vníma očividnú snahu žalovaného naďalej neposkytovať tieto informácie, spochybňovať žalobcu spôsobom, že je nedôveryhodný, pretože žalobou chce poškodiť žalovaného, čomu svedčí aj fakt, že starosta žalovaného verejne v súvislosti s podanou žalobou slovne zaútočil počas zasadnutia poslancov obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 16. septembra 2022 na žalobcu. Žalobca následne poslancom obecného zastupiteľstva, hlavnému kontrolórovi žalovaného a prítomnej verejnosti vysvetlil, čo je predmetom žaloby.
13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.
V. Relevantná právna úprava
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len povinné osoby) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
16. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17 zákona o slobode informácií).
17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona o slobode informácií. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
18. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
VI. Verejné vyhlásenie rozsudku
19. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/72/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-14S/72/2021.
20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) rozsudkom dňa 28. januára 2026, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania a správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť (§ 107 ods. 1 SSP). Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správny súd preskúmal v medziach žalobných bodov napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
VII. Právne posúdenie veci 21. Správny súd sa v prvom rade musel vysporiadať s ustálením predmetu súdneho prieskumu a žalobných námietok (žalobných bodov) žalobcu, ktoré bolo potrebné abstrahovať zo žalobcových tvrdení. Žalobca v podstate namieta, že okrem vydania napadnutého rozhodnutia došlo aj k vzniku fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií, pretože žalovaný v bodoch 1, 2, 3 a 5 žiadosti poskytol nepravdivé alebo neúplné informácie, a v bodoch 4 a 6 žiadosti žalovaný informácie neposkytol vôbec. K vzniku fiktívneho rozhodnutia dochádza v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií v prípade, ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní žiadateľa v lehote 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Fiktívne rozhodnutie potom vzniká aj vtedy, ak povinná osoba (príp. odvolací orgán) sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení (zvyšných) požadovaných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžik/1/2020 zo dňa 27. januára 2021, ods. 52. V zmysle vyššie uvedeného správny súd vyložil argumentáciu žalobcu tak, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že mu neboli sprístupnené informácie vyžiadané v bodoch 4 a 6 žiadosti a neúplné a nepravdivé informácie vo vzťahu ku bodom 1, 2, 3 a 5 žiadosti, namieta vznik fiktívneho rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
22. Žalovaný naopak tvrdí, že uviedol všetky skutočnosti, ktoré mu boli známe a prístupné v čase prijatia žiadosti. Žalobca v replike namietal to, že žalovaný tvrdí, že v čase, kedy žalobca žiadal sprístupniť informácie, tieto informácie neexistovali. Podľa správneho súdu ide o nesprávnu interpretáciu tvrdení žalovaného, ktorý uviedol, že žiadne iné informácie ako tie, ktoré sprístupnil, neexistovali v tom kontexte, teda že informácie sprístupnil úplné. Žalovaný netvrdil, žeby nesprístupnil určité žiadané informácie z dôvodu, že neexistovali. Žalovaný teda tvrdí, že nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia o neposkytnutí informácií ani úplnou omisiou informácií, ani uvedením neúplných alebo nepravdivých informácií.
23. Úlohou správneho súdu v danej veci bolo preskúmať, či žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi vyhovel v celosti alebo či aspoň z časti vyžadované informácie neposkytol (či už úplnou omisiou alebo uvedením nepravdivých skutočností), čím by došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Správny súd poukazuje v tomto na záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa 28. júla 2022, ods. 42, podľa ktorého, ak by správny súd neskúmal úplnosť a správnosť sprístupnených informácií, mohlo by dochádzať k tomu, že by výstupy povinných osôb, ktoré by neboli označené ako rozhodnutie o nesprístupnení informácie a žiadateľovi by sa nimi poskytovali nejaké informácie, neboli preskúmateľné, aj kedy poskytnuté informácie boli neúplné, nepravdivé či inak vadné.
24. K vybaveniu bodu 1 žiadosti žalobca poukazuje na tvrdenie žalovaného, ktoré považuje za nepravdivé, a to, že územný plán predmetnej zóny nebol spracovaný a schválený. Predmetom bodu 1 žiadosti bolo sprístupnenie informácie o tom, kto, v ktorom čase a akým správnym aktom rozhodol o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie štúdie IBV Chrenová II. V nadväznosti na tento bod žiadosti žalovaný sprístupnil informáciu, že nikto nerozhodol o pozastavení či nepokračovaní. Žalobcovi teda boli sprístupnené vyžiadané informácie. Žalobca bez bližšieho zdôvodnenia konštatuje, že poskytnuté informácie nie sú pravdivé (napr. informácia o neschválení územného plánu, informácia o objeme investície), pretože žalobca disponuje inými informáciami. Žalobca však v tejto súvislosti namieta pravdivosť informácií, ktoré nežiadal sprístupniť. Informácie, ktoré žalobca nežiadal sprístupniť, nie sú predmetom administratívneho konania o žiadosti podľa zákona o slobode informácií, a teda ani predmetom súdneho prieskumu. Žalobcova argumentácia v tejto časti je preto bez právnej relevancie. Žalobca ďalej uvádza, že napriek tomu, že starosta žalovaného tvrdí, že nikto nerozhodol o pozastavení či nepokračovaní realizácie štúdie, nepokračuje v jej realizácií. Táto skutočnosť nepreukazuje nepravdivosť žiadanej sprístupnenej informácie, že nedošlo k rozhodnutiu o nepokračovaní či pozastavení realizácie štúdie, pretože k nečinnosti pri realizácií štúdie mohlo dôjsť bez vydania rozhodnutia. Žalobcove námietky o nepravdivosti vo vzťahu k vybaveniu žiadosti v bode 1 žalovaným preto súd považoval za nedôvodné.
25. Žalobca aj v námietkach k bodom 2, 3 a 5 žiadosti namieta nepravdivosť informácií, ktoré sprístupniť nežiadal. Vo vzťahu k bodu 2 žiadosti žalobca namietal, že starosta žalovaného odmieta pokračovať v realizácií štúdie. Žalobca však žiadal sprístupniť informácie o tom, aké dôvody viedli žalovaného k rozhodnutiu o nepokračovaní realizácie štúdie, pričom mu bola sprístupnená informácia, že k takému rozhodnutiu nedošlo. Vo vzťahu k bodu 3 žiadosti namietal, že starosta žalovaného verejne vyjadruje názor, ktorý možno chápať ako nesúhlas so štúdiou, ale žiadal sprístupniť informáciu o tom, ako došlo k zrušeniu uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017, pričom mu bola sprístupnená informácia, že toto uznesenie nebolo zrušené. Vo vzťahu k bodu 5 žiadosti žalobca namietal, že stavba v zmysle zmluvy o dielo č. 1130103036/148 je čiernou stavbou, teda stavbou vybudovanou bez príslušného stavebného povolenia, a že žalovaný potreboval stavebné povolenie. V tejto súvislosti však žiadal sprístupniť informáciu o dátume doručenia právoplatného rozhodnutia o povolení predmetnej stavby, pričom mu bola sprístupnená informácia, že žalovaný na túto stavbu nepožaduje stavebné povolenie, a teda zjavne, že takéto stavebné povolenie neexistuje a nebolo mu doručené.
26. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že žalobca namieta nepravdivosť a neúplnosť sprístupnených informácií, konkrétnejšie nešpecifikuje, v čom má nepravdivosť ním žiadaných informácií spočívať. Zároveň žalobca poukazuje na nepravdivosť iných sprístupnených informácií (tvrdení) ako tých, čo žiadal sprístupniť. Táto argumentácia však nie je podstatná pre konanie pred správnym súdom, keďže tieto informácie neboli predmetom žiadosti tak, ako ju formuloval žalobca. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadom nepravdivosti sprístupnených informácií vyžiadaných v bodoch 1, 2, 3 a 5 žiadosti, správny súd nemal ich nepravdivosť preukázanú, a preto v tejto časti považuje žalobu za nedôvodnú.
27. Vo vzťahu k žalobcom namietanému nesprístupneniu informácií žiadaných v bodoch 4 a 6 žiadosti, teda k informáciám, ktoré podľa žalobcu žalovaný nesprístupnil vôbec, správny súd dospel k záveru, že žalobcove tvrdenia o neposkytnutí týchto informácií nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia. Žalobca v bode 4 žiadosti žiadal sprístupniť informáciu o tom, na základe akej konkrétnej požiadavky, rozhodnutia, splnomocnenia uzatvoril starosta žalovaného zmluvu o dielo č. 1130103036/148 na položenie asfaltovej zmesi na stavbe Bučany – Chrenová ulica. Odpoveď žalovaného k tomuto bodu v napadnutom rozhodnutí spočívala v tom, že žalovaný uviedol dôvody, ktoré viedli starostu žalovaného uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo. Za dôvody starosta označil zabránenie škodám na frézovine patriacej žalovanému, sťažnosti obyvateľov na situáciu s blatistým terénom na konci Chrenovej ulice a spevnenie komunikácie. Žalobca pokračuje v jeho argumentácií k tomuto bodu poukazovaním na stavebné konanie, zápisnicu z obecného zastupiteľstva a uznesenie č. 62/2017. Žiadna z týchto skutočností však nijako nerozvíja žalobcov záver o tom, že žalovaný mu nesprístupnil informácie podľa bodu 4 žiadosti. Naopak sám žalobca poukazuje na sprístupnené informácie, keď ich v žalobe parafrázuje ako „starosta ďalej uvádza, že účelom pokládky asfaltovej zmesi je spevnenie ulice pri domoch [...]“. V replike žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný nesprístupnil informáciu o tom, na základe akého právneho aktu žalovaný uzatvoril uvedenú zmluvu o dielo. Žalobca v žiadosti však nežiadal sprístupniť
informáciu ohľadom právneho aktu, ale ohľadom „požiadavky, rozhodnutia, splnomocnenia“. Keďže žalovaný uviedol jeho dôvody na uzavretie tejto zmluvy, sprístupnil tým informáciu ohľadom požiadaviek na uzatvorenie predmetnej zmluvy. Žalobcom namietané skutočnosti (napr. opis prístupov k jednotlivým rodinným domom) sa javia ako polemika so sprístupnenými informáciami a nemožno ich považovať za argumentáciu ohľadom ich nesprístupnenia. Akokoľvek môže byť táto polemika pravdivá, nemôže ovplyvniť skutočnosť, že žalobcovi boli sprístupnené informácie ohľadom dôvodov, ktoré viedli starostu žalovaného k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. Zistenie správnosti pohnútok starostu žalovaného nie je predmetom administratívneho konania a rovnako nie je ani predmetom súdneho prieskumu. Správny súd preto nepovažuje žalobcovu argumentáciu v tejto časti za opodstatnenú.
28. Podobne správny súd vyhodnotil aj žalobcovu námietku vybavenia bodu 6 žiadosti. Žalobca namietal, že mu nebola sprístupnená informácia ohľadom toho, čo viedlo starostu žalovaného k výroku: „starosta zistil, že nie všetci občania chcú pozemky pod cestu odpredať“. Žalovaný žalobcovi sprístupnil informáciu a uviedol, že starostu viedlo k tomto výroku to, že sa túto informáciu dozvedel v rámci „bežných rozhovorov starostu s obyvateľmi“, pričom obsah týchto rozhovorov ako povinná osoba nemá povinnosť sprístupňovať. Žalobca namieta, že mu starosta žalovaného nepredložil žiadne relevantné dôkazy a podklady, ktoré by preukázali pravdivosť sprístupnenej informácie. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný takúto povinnosť pri vybavovaní žiadostí podľa zákona o slobode informácií nemá. Žalobca sa ďalej k tomuto bodu vyjadruje tak, že rozoberá pravdivosť výroku starostu žalovaného ohľadom vôle obyvateľov odpredávať pozemky. Skutočnosť, či občania chcú, alebo nechcú odpredať (prípadne zameniť pozemky), resp. žalobcove informácie ohľadom ich vôle, nemá vo vzťahu k vybaveniu žiadosti žalovaným relevanciu.
29. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca v jeho podaní zo dňa 29. decembra 2021 namietal aj skutočnosť, že žalovaný mu nesprístupnil informáciu ohľadom dôvodu pre nepokračovanie v realizácii štúdie IBV Chrenová II v súlade s príslušnými uzneseniami prijatými obecným zastupiteľstvom žalovaného a ohľadom toho, prečo žalovaný koná v rozpore s uznesením č. 62/2017 zo dňa 22. novembra 2017. Tieto informácie však neboli obsiahnuté v žiadosti, keďže v tejto žalobca žiadal sprístupniť informácie o rozhodnutí o nepokračovaní alebo pozastavení realizácie štúdie a o zrušení predmetného uznesenia. Z uvedeného dôvodu správny súd neskúmal dôvody nesprístupnenia informácií, ktoré žalobca požadoval v jeho podaní zo dňa 29. decembra 2021.
30. Z argumentácie žalobcu v podanej žalobe je zrejmé, že žalobca zásadne nesúhlasí s konaním resp. nekonaním starostu žalovaného, ktorý podľa žalobcu nevykonáva potrebné kroky v pokračovaní realizácie štúdie IBV Chrenová II, resp. podnikol kroky, ktoré sú podľa žalobcu v priamom rozpore. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom práva na informácie nie je informačná povinnosť v zmysle naplnenia práva na poskytnutie informácií ako takých, ale predovšetkým umožnenie kontroly nad činnosťou orgánu verejnej správy (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.: IV. ÚS 1378/16 z 17.10.2017). Prostredníctvom žiadosti o informácie sa nie je možné domôcť nápravy vo vzťahu k úkonom správneho orgánu, ktoré sú predmetom iných administratívnych konaní (napr.: konaní o sťažnosti na nečinnosť, stavebnom konaní, územnom konaní, a pod.). Rovnako konanie o žiadosti podľa zákona o slobode informácií neslúži na polemiku o nesprávnosti postupu správneho orgánu v iných oblastiach verejnej správy či samosprávy. Správny súd nie je oprávnený v rámci konania o žiadosti podľa zákona o slobode informácií hodnotiť postup starostu žalovaného v iných oblastiach verejnej správy ako správny či nesprávny.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný napadnutým rozhodnutím v celosti žalobcovi vyhovel, keďže mu sprístupnil všetky požadované informácie podľa žiadosti v zákonom požadovanom rozsahu a akosti, a teda fiktívne rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií nevzniklo. Keďže žalobcovi bolo v celosti vyhovené, správny súd neuložil žalovanému povinnosť podľa § 193 SSP sprístupniť požadované informácie ako žalobca navrhol.
32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobcom formulovaných námietok, správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré žalobca namieta. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
33. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli. Z tohto dôvodu správny súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.