Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-55-2025.pdf
PDF · 149.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/55/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D., proti žalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/XX, D., zastúpenej: G. F., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/XX, D., o vrátenie finančnej čiastky, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 13. 08. 2024 v znení jeho doplnenia zo dňa 07. 06. 2025 proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/122/2023-68 zo dňa 13. júna 2024 v znení opravného uznesenia č. k. 4C/122/2023-97 zo dňa 22. 05. 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu (I. výrok) a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (II. výrok).
2. Takto rozhodol na základe vykonaného dokazovania, výsledky ktorého podrobne zhrnul v 3. až 9. bode svojho rozsudku (výsluch strán sporu, oboznámenie sa so žalobou a plnomocenstvom, predžalobnou výzvou - pokusom o zmier zo dňa 17. 08. 2023, uznesením, doplnením žaloby zo dňa 13. 11. 2023, platobným rozkazom, odporom žalovanej zo dňa 11. 12. 2023, žiadosťou žalovanej zo dňa 24. 01. 2024, lekárskou správou, návrhom kúpnej zmluvy, návrhom na vklad, projektom pozemkových úprav PPÚ H., uznesením zo dňa 12. 02. 2024, vyjadrením žalovanej zo dňa 26. 02. 2024, ako aj zo dňa 04. 04. 2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 08. 04. 2024 spolu so splnomocnením) a z ktorého zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
2.1 Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 192,- eur titulom kúpnej ceny, ktorú mal podľa vlastného tvrdenia vyplatiť žalovanej pri podpísaní a overení splnomocnenia. Táto kúpna cena mala byť za predaj pozemkov žalovanej v katastrálnom území H. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 zapísanej na LV č. XXX, celková výmera parciel činila 765 m2. Podľa tvrdenia žalobcu bola dohodnutá kúpna cena za túto výmeru v sume 192,- eur, pričom najprv v žalobe tvrdil, že táto suma mala byť z jeho strany vyplatená žalovanej pri podpísaní splnomocnenia. Následne na pojednávaní tvrdil, že peniaze vyplatil po podpísaní splnomocnenia žalovanou vonku na parkovisku, na kapote auta manžela žalovanej. Nehnuteľnosti chcel odkúpiť od žalovanej preto, lebo sa nachádzajú pod jeho chatkou v obci H. a nedávno sa dozvedel, že nie sú vysporiadané. Bol u žalovanej doma a dohodli sa, že bude uzavretá kúpna zmluva, ale žalovaná je imobilná, preto navrhol, že sa podpíše splnomocnenie, na základe ktorého ju žalobca bude zastupovať pri podpise kúpnej zmluvy a pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca ďalej tvrdil, že si dal vypracovať kúpnu zmluvu za 100,- eur a žiadal, aby mu žalovaná vyplatila aj sumu 66,- eur titulom kolku na podanie do katastra a náhradu trov konania. So žalovanou sa dohodli, že ju manžel privezie na matriku, pretože ťažko chodí a nevie prejsť dlhšiu vzdialenosť pešo, prišli na matriku a pred matrikárkou (pani H.) žalovaná podpísala splnomocnenie. V priebehu konania po námietkach žalovanej
žalobca predložil súdu ďalšie splnomocnenie, v ktorom však nefiguruje žiadna kúpna cena, pričom toto splnomocnenie bolo podpísané žalovanou tiež 21. 06. 2023 a žalovaná mala splnomocniť žalobcu na všetky právne úkony k sceľovaniu pozemkov v katastrálnom území H. na LV č. XXX a LV č. XXX. Žalovaná obe tieto splnomocnenia mala podpísať na matrike a žalobca jej chcel vyplatiť peniaze pri podpise splnomocnenia pred matrikárkou, avšak manžel žalovanej s týmto nesúhlasil, povedal, že až vonku sa budú vyplácať peniaze, preto peniaze žalovanej vyplatil vonku na parkovisku.
2.2 Žalovaná nárok žalobcu poprela, uviedla, že so žalobcom sa dohodli, že podpíše splnomocnenie, na základe ktorého ho má splnomocniť na vyporiadanie pozemkov v katastrálnom území H., na spísanie kúpnej zmluvy na prevod pozemkov v jej vlastníctve. Pri podpise splnomocnenia od žalobcu žiadne peniaze neprevzala. Dohoda bola taká, že pozemky v celkovej výmere 765 m2 predá za kúpnu cenu 0,60 eur/m2, t. j. za 459,- eur. Žiadna kúpna cena vo výške 192,- eur dohodnutá nebola, nevie, akým spôsobom a prečo žalobca zapísal do splnomocnenia aj to, že jej vyplatil sumu 192,- eur, pretože ako už uviedla, takáto suma vôbec nebola predmetom dohody a nemala sa vyplácať pri podpise splnomocnenia, ale pri podpise kúpnej zmluvy. Až potom, čo podpísala splnomocnenie, si manžel všimol, že na splnomocnení je uvedená kúpna cena 192,- eur a nie pôvodne dohodnutá cena vo výške 459,- eur. Z toho dôvodu na mieste odvolala splnomocnenie a chcela, aby jej ho žalobca vrátil, ale ten s tým nesúhlasil. Potom sa žalobca dlho neozval, až jej poslal nejakú výzvu, aby mu vyplatila sumu 192,- eur. Žalobca však nemá žiadny dokument o tom, že by žalovanej vyplatil sumu 192,- eur, všetko si to len vymyslel. Čo sa týka jeho ďalšieho nároku ohľadne nákladov za vyhotovenie kúpnej zmluvy, tak tieto tiež neuznávajú, pretože žalovaná nesúhlasila s predajom, takže žalobca nadbytočne vyhotovoval takúto zmluvu a keď nemal ani kúpnu zmluvu, nie je zrejmé, na základe akých skutočností sa domáha poplatku za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, keď žiadny návrh nepodal.
2.3 Zo splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa, súd zistil, že žalovaná týmto splnomocnením mala splnomocniť žalobcu na zastupovanie jej osoby na katastrálnom úrade, ako aj na podpis kúpnopredajnej zmluvy. Zároveň v splnomocnení je uvedené, že sa jedná o pozemky v katastrálnom území H., evidované na LV č. XXX ako aj na LV č. XXX v celkovom podiele žalovanej 765 m2 a dohodnutá cena a pri podpise vyplatená suma činí 192,- eur. Na druhej strane splnomocnenia je dopísané po podpise žalovanou, že žalobca prijíma generálnu plnú moc od žalovanej.
2.4 Z ďalšieho splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023 s overeným podpisom žalovanej z toho istého dňa vyplýva, že žalovaná splnomocnila žalobcu na vyporiadanie a vybavovanie všetkých právnych a iných náležitostí a potrieb k sceľovaniu pozemkov, na základe projektu pozemkových úprav PPÚ H., na LV č. XXX parc. č. XXX/X a LV č. XXX parc. č. XXX/X.
2.5 Z dokumentu označeného ako „Kúpna Zmluva“ súd zistil, že sa malo jednať o kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX/X o výmere 295 m2 a na LV č. XXX ako parcela registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2 za kúpnu cenu 192,- eur, ktorá mala byť vyplatená pri podpisovaní splnomocnenia na spomínanej nehnuteľnosti po prevode do osobného užívania. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.
2.6 Z písomnosti označenej ako „Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra“ súd zistil, že sa malo jednať o návrh na vklad viacerých kúpnych zmlúv v katastrálnom území H., kde ako predávajúci okrem žalovanej figuruje ešte A. H. a I. J.. Predmetný dokument nie je podpísaný, ani datovaný.
2.7 Z projektu pozemkových úprav PPÚ H. zo dňa 31. 05. 2022 súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 295 m2 a na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2.
2.8 Z posledného pokusu o mimosúdny zmier súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie finančnej čiastky 192,- eur, ktorú jej zaplatil pri podpise splnomocnenia, čo vlastnoručne overene podpísala a právoplatne svojim podpisom potvrdila prevzatie tejto finančnej čiastky a v prípade, ak neodovzdá peniaze žalobcovi, odovzdá celý prípad na súd.
3. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 588, § 589 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), čl. 8, ust. § 150 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).
4. V ďalšej časti svojho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal dôkaznou povinnosťou sporových strán, ich dôkazným bremenom. Konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, ale protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok NS SR pod sp. zn. 3 Cdo 2/2016 z 11. 04. 2017).
5. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podpísala splnomocnenie pre žalobcu na právne úkony týkajúce sa prevodu nehnuteľností, ktoré sú v jej vlastníctve, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 295 m2 a na LV č. XXX ako parc. registra E č. XXX/X o výmere 470 m2, spolu vo výmere 765 m2. Sporné bolo, či žalobca vyplatil žalovanej pri podpise splnomocnenia kúpnu cenu vo výške 192,- eur tak, ako to bolo uvedené v písomnom vyhotovení splnomocnenia. Žalobca tvrdil, že so žalovanou sa ešte predtým, ako vypracoval splnomocnenie na prevod nehnuteľností, dohodol, že jej vyplatí kúpnu cenu v takejto výške za jej nehnuteľnosti a žalovaná voči tomu nemala námietky. Výšku kúpnej ceny začala namietať až pri podpise splnomocnenia a dokonca ani nie ona, ale jej manžel. Ďalej tvrdil, že peniaze vyplatil žalovanej na okresnom úrade pred matrikárkou po podpísaní a overení splnomocnenia, následne na pojednávaní, kde bol prítomný aj zástupca žalovanej (jej manžel), žalobca začal tvrdiť, že peniaze vyplatil po podpise splnomocnenia, a to vonku na parkovisku v hotovosti a peniaze prevzal v bankovkách (1 x 100,- eur, 1 x 50,- eur, 2 x 20,- eur a 1 x 2,- eurá) manžel žalovanej, ktorému peniaze odčítal na kapote jeho auta. Už samotné tieto tvrdenia žalobcu sú zmätočné, vzájomne si odporujú. Žalobca žiadal, aby súd vypočul overovateľa podpisu, ktorý mal preukázať, že peniaze mali byť vyplatené pri podpise splnomocnenia, ale manžel žalovanej toto nedovolil a povedal, že nech si to vybavia vonku. Manžel žalovanej však vypovedal, že on vôbec nebol prítomný pri podpise splnomocnenia a až keď mu manželka ukázala podpísané splnomocnenia zistil, že žalobca dal podpísať manželke úplne iný dokument, na akom sa dohodli. Nezakladá sa na pravde, že by žalobca žalovanej vyplatil 192,- eur, túto skutočnosť nemá žalobca žiadnym spôsobom preukázanú. Nie je pravda ani to, že sa dohodli na kúpnej cene 0,25 eur/ m2, dohodli sa na kúpnej cene 0,60 eur/m2, ale žalobca napísal do splnomocnenia úplne inú sumu. Spornou medzi stranami ostala skutočnosť, či žalobca žalovanej vyplatil sumu 192,- eur.
6. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca tvrdil, že žalovanej vyplatil sumu 192,- eur pri podpise splnomocnenia, na základe ktorého mal v mene žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, ďalej tvrdil, že sumu 192,- eur vyplatil v hotovosti manželovi žalovanej. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že medzi stranami sporu bola dohoda ohľadne predmetu kúpy a kúpnej ceny, ale nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil jej sumu 192,- eur titulom kúpnej ceny, ako to opísal v žalobe a ako to tvrdil v konaní. Žalovaná namietala v konaní dohodu strán o uzavretí kúpnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že zo strany žalobcu jej boli poskytnuté finančné prostriedky titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosti v sume 192,- eur. Bolo preukázané, že žalovaná podpísala splnomocnenie, ktorým splnomocnila žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností, ktoré mala vo vlastníctve a ktoré mala v úmysle žalobcovi predať, ale po podpise splnomocnenia (resp. oboch splnomocnení, pretože boli v ten istý deň podpísané žalovanou dve splnomocnenia) zistila, že žalobca napísal do splnomocnenia kúpnu cenu, na ktorej sa nedohodli a ktorá bola oveľa nižšia ako cena, za akú chcela svoje nehnuteľnosti predať. Z dôkazov predložených v konaní bolo preukázané, že žalovaná splnomocnenie podpísala, žalobca však v konaní nepreukázal, že by z jeho strany bola pre žalovanú vyplatená kúpna cena vo výške 192,- eur, ani skutočnosť, že by medzi stranami došlo k dohode ohľadne výšky kúpnej ceny. Zákon vyžaduje na kúpu nehnuteľností písomnú kúpnu zmluvu a jej nedostatok sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná kúpna zmluva, a preto považoval nárok žalobcu za neoprávnený a jeho tvrdenia za nepreukázané. Žalobca neuniesol
dôkaz tvrdenia a ani dôkazné bremeno, pretože v konaní hodnoverným spôsobom nevedel preukázať, že žalovanej vyplatil sumu 192,- eur, jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnym vierohodným dôkazom, pričom ak tvrdil, že peniaze odovzdal, mal túto skutočnosť bez pochybnosti preukázať. Čo sa týka ďalších nárokov žalobcu na zaplatenie sumy 100,- eur titulom vypracovania kúpnej zmluvy, žalobca nepredložil takisto žiadny dôkaz o tom, že by niekoho poveril vypracovaním takéhoto dokumentu. Na preukázanie svojho tvrdenia, že zaplatil sumu 66,- eur za kolok za návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, taktiež nepredložil žiadny dôkaz, napriek tomu, že v žalobe, ako aj v predžalobnej výzve tvrdil, že takýto kolok kúpil a má k dispozícii už neplatný kolok. S poukazom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalovanej vyplatil sumu 192,- eur a ani následné náklady súvisiace s vypracovaním kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadne týchto svojich tvrdení, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
7. Súd nevykonal ako dôkaz výsluch overovateľa podpisu, pretože tento overovateľ by sa mal vyjadriť len ku skutočnosti, či žalobca bol „odtlačený“ manželom žalovanej pri podpise splnomocnenia, výsluch takéhoto svedka nepreukazuje skutočnosť, či bola alebo nebola vyplatená suma 192,- eur. Takisto súd nevykonal výsluch žalovanej, pretože jej výsluch by z dôvodu hospodárnosti konania nebol efektívny, z vyjadrenia zástupcu žalovanej (jej manžela) bolo preukázané, že tento bol prítomný pri každom úkone žalovanej a žiadne nové skutočnosti by z výsluchu žalovanej nevyplynuli.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani si žiadne trovy v konaní neuplatnila.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 13. 08. 2024. Uviedol, že rozsudok nie je zlučiteľný s realitou, boli dokonané procesné chyby a neboli zohľadnené skutkové podstaty s tým, že aj ústna dohoda je dohoda a táto dohoda bola premietnutá na papier, spísaná formou splnomocnenia s úradne overeným podpisom. Keď niečo vlastnoručne podpíše (len čisto bez overenia), za svoj podpis musí zodpovedať a tu je to úradne overené, čo vôbec nebolo akceptované. Žalobca sa odvolával na zástupcu žalovanej (manžel žalovanej), ktorá ponúkla na predaj svoje pozemky, ale zamiešal sa do toho jej manžel. Najlepšia obrana je útok a v tejto súvislosti uviedol, že pojednávania sú nahrávané a je možné vypočuť nahrávku z posledného pojednávania, z ktorej bude zrejmé, ako sa manžel žalovanej správal počas tohto pojednávania. K vyjadreniu, že on (žalobca) utekal pred zástupcom žalovanej uviedol, že na pojednávaní vysvetlil, že nemal dôvod pred ním utekať. Zástupca žalovanej sa snažil oklamať sudkyňu, všetko zdezorientovať, čo sa mu aj podľa rozsudku podarilo v plnom rozsahu. Žiadal zamietnuť rozsudok údu prvej inštancie, čo sa týka tvrdení a vyjadrení zástupcu žalovanej, ktoré sú umelo vykonštruované, nezakladajú sa na pravde, sú zavádzajúce, pričom nezodpovedá skutočnosti ani to, že žalovaná je imobilná. Ďalej žiadal vyhovieť jeho požiadavkám, ktoré sú vierohodné, opodstatnené, podložené a potvrdené, pričom sa odvolával na jeho podania a výpoveď na súde a tieto žiadal zohľadniť, akceptovať a vychádzať z tejto skutkovej podstaty, nakoľko to, čo je overene podpísané, je aj vierohodné a podložené. S poukazom na ust. § 150 ods. 1, 2 CSP uviedol, že v tomto prípade žiadne ďalšie skutkové tvrdenia nie sú potrebné, nakoľko žalovaná podpísala predmetný dokument titulom splnomocnenia a prebrala sumu 192,- eur, ktorá sa navyšuje a nech dokoná i uhradenie týchto výdavkov. Poukázal na existenciu znalcov písma, ktorí všetko vyvrátia, alebo stopercentne potvrdia, pričom ak je niečo podpísané a úradne overené, konkrétna osoba by mala zodpovedať za úkon, ktorý vlastnoručne podpísala a ešte aj úradne overila svoj podpis. Žalobca žiadal odvolací súd o vynesenie rozsudku, ktorým sa potvrdia jeho požiadavky a podania na súde prvej inštancie.
10. K odvolaniu žalobcu podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie zo dňa 06. 09. 2024. Uviedla, že odvolanie žalobcu je nezrozumiteľné a zmätočné a nespĺňa náležitosti odvolania, neuvádza odvolacie dôvody, ani odvolací návrh v súlade s ust. § 363 CSP. Navrhla, aby z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní dostatočne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci preskúmaním všetkých dôkazov a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. V odvolaní žalobca uviedol skutočnosti a tvrdenia, ktoré nie sú predmetom tohto sporu a sú zavádzajúce, pričom nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov. K nezrozumiteľnému podaniu žalobcu označenému ako „odvolanie“, nie je možné sa vyjadriť, nakoľko je chaotické a popletené. V predmetnom spore mal žalobca povinnosť uniesť dôkazné bremeno a preukázať svoje
tvrdenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal zaplatenie 192,- eur, neoznačil dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli zmätočné, nakoľko raz tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil pri podpise splnomocnenia pred pracovníčkou matriky, inokedy zas tvrdil, že túto sumu zaplatil na kapote auta. Samotné splnomocnenie nepreukazuje zaplatenie, resp. prevzatie finančnej čiastky, pričom k odovzdaniu a prevzatiu žalovanej sumy nikdy nedošlo, žalovaná splnomocnenie podpísala, ale ihneď aj odvolala po tom, čo zistila, že bola uvedená do omylu, nakoľko v dokumente, ktorý podpísala, je uvedená iná suma, ako bola dohodnutá medzi sporovými stranami. K uzavretiu kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo a ani k zaplateniu kúpnej ceny, pričom tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie aj preukázané. Počas celého konania žalobca nepredložil žiadne dôveryhodné dôkazy, ktoré preukazujú opodstatnenosť ním požadovaných nárokov, čo konštatoval aj súd. Žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože žalovanej nevyplatil žiadne finančné prostriedky a ani v rámci odvolania nepreukázal svoje tvrdenia, že by so žalovanou uzavrel kúpnu zmluvu a vyplatil jej 192,- eur. Žalovaná poukázala na svoje vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, v ktorých namietala dohodu o uzavretí kúpnej zmluvy ako i to, že zo strany žalobcu jej boli poskytnuté finančné prostriedky titulom kúpnej ceny vo výške 192,- eur za nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X o výmere 295 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 470 m2 zapísané na LV č. XXX. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13. 06. 2024.
11. Súd prvej inštancie vydal k odvolaním napadnutému rozsudku opravné uznesenie č. k. 4C/122/2023-97 zo dňa 22. 05. 2025, ktorým opravil záhlavie svojho rozsudku v časti označenia žalobcu, ktoré správne znie A. B.. Ďalším uznesením č. k. 4C/122/2023-99 zo dňa 22. 05. 2025 súd vyzval žalobcu, aby svoje odvolanie doplnil a uviedol, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie a čoho sa odvolaním domáha, teda aký odvolací návrh robí.
11.1 Žalobca reagoval v podaní zo dňa 07. 06. 2025, ktoré označil ako sťažnosť proti uzneseniu č. k. 4C/122/2023-99 a ktoré odvolací súd posúdil podľa jeho obsahu ako doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 13. 08. 2024. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a absolútne neakceptovateľnému výsledku, a to vďaka zahmlievaniu a klamaniu zástupcu žalovanej. Poukázal na konštatovanie súdu v odôvodnení rozsudku (31. bod odôvodnenia), že zástupca žalovanej podľa svojho vyjadrenia nebol prítomný pri podpise splnomocnenia. Toto sa podľa žalobcu nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko žalovaná sama v priebehu konania potvrdila, že jej manžel bol prítomný pri všetkých úkonoch. Žalobca opätovne navrhol vypočutie svedkyne H., ako overovateľky podpisu na úrade, ktorá by sa mohla pamätať na to, že chcel pred ňou zaplatiť žalovanej požadovanú sumu 192,- eur a že vôbec nebola ani len spomínaná manželom žalovanej vymyslená suma 459,- eur. V inom bode odôvodnenia svojho rozsudku (34. bod) však súd prvej inštancie uviedol, že manžel žalovanej bol prítomný pri každom úkone žalovanej. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pociťuje zaujatosť voči jeho osobe, nakoľko sa nezohľadňujú fakty a skutkové podstaty, hlavne vierohodnosť dvoch splnomocnení, ktoré boli podpísané naraz. Doma, v byte žalovanej, jej boli predložené k nahliadnutiu a prečítaniu, pričom cenu vypočítal jej manžel a žalovaná s cenou 192,- eur súhlasila. Následne išli overiť podpisy. Jedno splnomocnenie s uvedením ceny malo ísť na kataster na zaevidovanie vlastníckeho práva, pričom žalovaná a jej manžel žalobcu donútili, že túto cenu musí zaplatiť hneď po podpísaní splnomocnenia, lebo inak mu pozemky vôbec nepredajú, nakoľko žalovaná je imobilná a viackrát na úrad nepôjde overiť podpis, lebo vlastne ani nevládze. Žalobca sa teda musel prispôsobiť požiadavke žalovanej a jej manžela. Je absolútne klamanie a aj dokázané tvrdenie manžela žalovanej, že on pri podpise na úrade nebol. Z týchto dôvodov žalobca zotrval na výsluchu overovateľky podpisu ako i žalovanej, čo považoval za jediné riešenie, na základe ktorého možno dospieť k spravodlivému rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že žalovanej pri podpisovaní splnomocnenia odovzdal sumu 192,- eur. Je maďarskej národnosti, možno sa nedokonalo vyjadril, keď hovoril, že pri podpisovaní overenia podpisov, ale myslel tým, že v ten deň. Nemyslel na to, že v miestnosti, kde bola aj overovateľka podpisov, došlo k zaplateniu 192,- eur, čo aj chcel, ale manželom žalovanej bol potlačený nabok s tým, že vonku sa to zaplatí. Žalovaná po zaevidovaní splnomocnení do archívnej knihy tieto splnomocnenia prevzala, doniesla ich pred budovu a až po zaplatení finančnej čiastky 192,- eur mu dala papiere, akože na výmenu. K zaplateniu sumy 192,- eur došlo vonku pred budovou, na kapote auta manžela žalovanej, potom ako sa opýtal, komu má predmetné peniaze odovzdať. Manžel žalovanej ukázal na žalovanú a povedal, že ona je financovateľka. Bližšie k nemu bol však manžel žalovanej, preto spomínanú sumu odpočítal jemu na kapote jeho auta pred úradom. Následne manžel žalovanej nahlas odpočítal sumu 192,- eur, ktorú odovzdal žalovanej, ktorá to znovu prepočítala a povedala, že je to v poriadku. Manžel žalovanej povedal, že on by tieto pozemky za takúto sumu nepredal, na čo mu povedala, že prečo jej toto nepovedal skôr, možno by ani ona na takúto cenu nebola pristúpila. Žalovaná
bola očividne rada, že sa týchto pozemkov zbaví, ale zaúradoval jej manžel. Obidvaja však dokázali svojimi nepravdivými tvrdeniami a klamaniami oklamať aj súd. Žalobca žiadal aj o uhradenie 100,- eur za spísanie kúpnej zmluvy s podaním návrhu do katastra a ešte zakúpil aj kolok v hodnote 66,- eur na podanie do katastra. Nakoľko kúpna zmluva aj návrh do katastra nehnuteľností ešte neboli k dispozícii, muselo sa to riešiť formou splnomocnenia aj do katastra nehnuteľností a žalobca musel pri podpise splnomocnení aj zaplatiť 192,- eur, nakoľko inak k predaju nehnuteľností žalovaná a jej manžel nechceli pristúpiť. Druhé splnomocnenie, ktoré malo ísť na pozemkový úrad, ohľadom sceľovania pozemkov, nedáva žiadnu logiku. Ďalej žalobca uviedol, že sa nedopustil žiadnej protiprávnosti, len žiada naspäť svoje peniaze a všetko, o čo bol v tomto prípade škodný. Žiadal o zmenu rozhodnutia v jeho prospech. Je nespochybniteľné, že všetky právne nariadenia a predpisy zaväzujú každého občana republiky za svoj podpis brať aj zodpovednosť. Aj neoverený podpis je smerodajný a záväzný. Neexistuje, aby splnomocnenie s overeným podpisom bolo možné vyvrátiť, alebo spochybniť a podpisujúca osoba musí znášať aj dôsledky a následky. V závere žalobca uviedol, že žiada o vrátenie zaplatenej sumy 192,- eur v deň podpisu splnomocnenia, 100,- eur za spísanie kúpnej zmluvy a musel zakúpiť aj známku v hodnote 66,- eur za návrh do katastra, ktorá mala obmedzenú platnosť a po uplynutí lehoty platnosti bola fakticky k ničomu. Kúpnu zmluvu a návrh do katastra žalobca nepodpísal z dôvodu, že nevedel, či aj jeho podpis na týchto listinách bude potrebné overiť. Neuplatnil si ešte ďalšie náklady a výdavky, ktoré mu vznikli a ďalej budú vznikať a tieto si bude aj uplatňovať. Zatiaľ žiada sumu 358,- eur a náhradu trov konania, v čom bude započítaný aj súdny poplatok.
12. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13. 06. 2024 je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou sporu (žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP).
13. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13.1 Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
13.2 Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13.3 Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
13.4 Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
13.5 Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13.6 Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
13.7 Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
13.8 Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
13.9 Podľa § 188 ods. 1, 2 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
13.10. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13.11 Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13.12 Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
13.13 Podľa § 391 ods. 1, 2 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
14. Predmetom konania v prejednávanom spore je nárok žalobcu, ktorým sa od žalovanej pôvodne domáhal vrátenia sumy 192,- eur, ktorú jej mal zaplatiť za prevod pozemkov v katastrálnom území H., okres Nové Zámky. Na pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2024 žalobu rozšíril a domáhal sa zaplatenia sumy 358,- eur, pričom súd uznesením rozšírenie žaloby pripustil. Žalovaná istina 358,- eur potom pozostávala zo sumy 192,- eur (zaplatenia ktorej sa domáhal titulom vrátenia sumy, ktorú mal zaplatiť žalovanej za pozemky), zo sumy 100,- eur (ktorú požadoval od žalovanej zaplatiť z titulu vypracovania kúpnej zmluvy) a zo sumy 66,- eur (ktorú požadoval od žalovanej zaplatiť z titulu kolku za podanie návrhu do katastra nehnuteľností).
15. Žalovaná v podaní zo dňa 19. 01. 2024 požiadala, aby vzhľadom na jej vek a zdravotné problémy bola vypočutá v jej byte v D., čo súd prvej inštancie akceptoval a pojednávanie konané dňa 12. 02. 2024 odročil na neurčito s tým, že bude vypočutá žalovaná v mieste svojho trvalého bydliska. Žalovaná v ďalšom podaní zo dňa 22. 02. 2024 uviedla, že pri podpise splnomocnenia bol prítomný aj jej manžel, navrhla jeho výsluch ako svedka, výsluch matrikárky pani H. a požiadala o ustanovenie tlmočníka z jazyka maďarského do jazyka slovenského, nakoľko neovláda dostatočne slovenský jazyk. V podaní zo
dňa 03. 04. 2024 uviedla, že je úplne imobilná a opätovne požiadala o vypočutie v jej byte a o ustanovenie tlmočníka. Následne, v podaní zo dňa 16. 04. 2024 (č. l. 55 v súdnom spise), ju súd poučil, že na zastupovanie v konaní môže splnomocniť advokáta, resp. požiadať o zastupovanie Centrum právnej pomoci alebo môže splnomocniť manžela na svoje zastupovanie a v takom prípade je potrebné zaslať súdu splnomocnenie, pričom účasť na pojednávaní potom nie je potrebná. Žalovaná zaslala súdu prvej inštancie splnomocnenie zo dňa 22. 04. 2024, ktorým splnomocnila svojho manžela na zastupovanie vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/122/2023 na Okresnom súde Nové Zámky. Na pojednávaní konanom dňa 13. 06. 2024 sa zúčastnil žalobca, ktorý navrhol výsluch žalovanej a osoby, ktorá overovala podpis žalovanej ku skutočnosti, že so žalovanou bol prítomný pri overení podpisu aj jej manžel. Tento bol prítomný ako zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní a vyjadril sa tak, že vôbec tam nebol.
16. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, čo odôvodnil v podstate tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nepredložil žiadny dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy so žalovanou a o tom, že jej titulom kúpnej ceny vyplatil sumu 192,- eur. Rovnako nepredložil dôkaz o tom, že niekoho poveril vypracovaním kúpnej zmluvy a ani o tom, že zaplatil 66,- eur za kolok za návrh do katastra nehnuteľností. Do odôvodnenia svojho rozsudku súd prevzal tvrdenie zástupcu žalovanej (jej manžela) z pojednávania konaného dňa 13. 06. 2024 (31. bod odôvodnenia rozsudku) o tom, že nebol prítomný pri overovaní splnomocnenia. Nevykonanie výsluchu žalovanej súd odôvodnil (34. bod odôvodnenia) tým, že by nebol hospodárny a efektívny, nakoľko z vyjadrenia jej zástupcu (manžela) bolo preukázané, že manžel žalovanej bol prítomný pri každom úkone žalovanej a žiadne nové skutočnosti by z jeho výsluchu nevyplynuli. Žalovaná tvrdila, že jej manžel bol prítomný pri podpise splnomocnenia. Toto tvrdil aj žalobca s tým, že manžel žalovanej, prítomný pri overovaní podpisu dokonca dával určité pokyny. Manžel žalovanej v postavení jej zástupcu tvrdil, že tam nebol. Uvedené sporné tvrdenia ponechal súd prvej inštancie bez povšimnutia, neodstraňoval ich, žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal a napriek tomu, nevykonanie výsluchu žalovanej (ktorá sama navrhla svoje vypočutie) odôvodnil tým, že nie je hospodárny a efektívny, nakoľko manžel žalovanej bol prítomný pri každom jej úkone. Zástupca žalovanej pritom na pojednávaní výslovne uviedol, že tam nebol. Uvedený postup súdu treba považovať za procesné pochybenie a nesprávny procesný postup. Súd prvej inštancie bol povinný po vykonaní dokazovania vyhodnotiť dôkazy, a to každý dôkaz zvlášť, ako aj všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné. Strana konania má právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo sporovej strany na spravodlivý proces, pretože jej upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Musí však dbať na to, aby nevylúčil dôkaz navrhnutý na popretie skutkového tvrdenia protistrany. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa ustálila na názore, podľa ktorého, keď súd nevykoná dôkaz navrhnutý stranou sporu na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že strana neuniesla dôkazné bremeno, ide o procesne nesprávny postup. V danej veci žalobca tvrdil, že dohodnutú kúpnu cenu mienil vyplatiť žalovanej pri overovaní jej podpisu na splnomocnení, ale na základe pokynov jej manžela tak urobil až vonku na kapote auta. Obsahom splnomocnenia zo dňa 21. 06. 2023, ktoré žalovaná podpísala bola okrem iného i veta: „Dohodnutá cena a pri podpise vyplatená suma: 192 euro“... . Žalovaná tvrdila, že od žalovaného neprevzala sumu 192,- eur pri podpise splnomocnenia, ani po tomto úkone, pričom navrhla svoj výsluch a výsluch svojho manžela ako svedka. Výsluch žalovanej navrhol i žalobca. Odvolací súd je toho názoru, že za daného stavu bolo potrebné vypočuť žalovanú ako stranu sporu a jej manžela ako svedka, čo žalovaná aj sama navrhovala. Nevykonanie jej výsluchu z dôvodu, že manžel žalovanej bol prítomný pri každom jej úkone a v situácii, že tento (ako jej zástupca) výslovne uviedol, že prítomný nebol, nemožno považovať za procesný postup, ktorý by bol v súlade so zákonom. Za tohto stavu malo nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie ním navrhovaného dokazovania znaky procesne nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To bol rozhodujúci
dôvod, pre ktorý bolo potrebné považovať podané odvolanie žalobcu za dôvodné. Naviac súd prvej inštancie mal v situácii, keď žalovaná navrhla výsluch svojho manžela ako svedka, zvážiť svoj procesný postup spočívajúci v tom, že žalovanej v podaní zo dňa 16. 04. 2024 (č. l. 55 v spise) oznámil, že sa môže dať zastupovať (okrem iných subjektov) i svojim manželom, na čo žalovaná reagovala takým spôsobom, že súdu predložila splnomocnenie pre svojho manžela na zastupovanie v konaní, ktorý sa potom mohol vyjadrovať len ako jej zástupca, ale nebolo ho už možné vypočuť ako navrhovaného svedka, resp. nemohol sa vyjadrovať ako svedok.
18. Z predloženého súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca sa po rozšírení žaloby domáhal zaplatenia žalovanej istiny 358,- eur z viacerých skutkových a právnych dôvodov a bolo vecou súdu, aby sa s týmito jednotlivými dôvodmi zaoberal, čo v predmetnej veci absentuje. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať tým, či na zaplatenie sumy 358,- eur (ktorá pozostáva zo sumy 192,- eur, 100,- eur a 66,- eur), ktorej sa žalobca od žalovanej domáhal, existuje alebo neexistuje žalobcom tvrdený právny titul, prípadne iný právny titul a aký. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že právne posúdenie je vecou súdu, preto žalobcom tvrdená právna kvalifikácia uplatňovaného nároku (vrátenie kúpnej ceny) nemá právnu relevanciu. Ak totiž súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo dňa 06. 02. 2013 a nález I. ÚS 147/2024 zo dňa 28. 05. 2024).
19. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej upiera možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravného prostriedku. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.
20. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť z dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 CSP. Ďalším dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie je ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, nakoľko súd v dôsledku absencie právneho posúdenia, resp. nesprávneho právneho posúdenia veci, nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že písomná kúpna zmluva (ktorá je potrebná na prevod nehnuteľností) v predmetnej veci nebola predložená, a preto nebolo možné žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 192,- eur posudzovať podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd prvej inštancie. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Bude preto potrebné, aby súd opätovne posúdil právny titul (právne tituly), na základe ktorého (ktorých) sa žalobca domáha zaplatenia uplatnenej sumy, ktorá pozostáva z viacerých čiastkových súm. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek právne posúdenie veci. Iba samotná citácia ust. § 588 a § 589 Občianskeho zákonníka nie je dostatočným právnym posúdením veci, pretože
absentuje vyjadrenie súdu prvej inštancie, prečo práve predmetné ustanovenia považoval za potrebné na danú vec použiť v situácii, keď písomná kúpnu zmluva, ktorá sa vyžaduje pri prevode nehnuteľností mu nebola predložená.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať vo vyššie naznačenom smere. Pokiaľ nedôjde k zmene procesnej situácie, súd vec opätovne prejedná na nariadenom pojednávaní, vykoná navrhované dokazovanie (najmä dôsledne vypočuje žalobcu i žalovanú, príp. i overovateľku podpisu žalovanej), resp. rozhodne, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pričom ich nevykonanie riadne zdôvodní. Nevykonanie výsluchu žalovanej s odôvodnením, že jej manžel bol prítomný pri každom úkone žalovanej (v situácii, keď tento ako zástupca žalovanej na pojednávaní svoju prítomnosť pri overovaní podpisu žalovanej výslovne poprel), nemalo oporu v zákone. V súvislosti so žiadosťou žalovanej o jej vypočutie v domácom prostredí z dôvodu jej zdravotného stavu, odvolací súd dáva do pozornosti potvrdenie všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 19. 01. 2024, podľa ktorého sa žalovaná na základe ortopedického nálezu nemôže dostaviť na súdne pojednávanie dňa 14. 02. 2024. Odvolací súd je toho názoru, že toto potvrdenie sa týkalo pojednávania, ktoré sa konalo v uvedený deň a nemožno z neho vyvodiť, že by sa žalovaná nemohla zúčastniť prípadných ďalších pojednávaní. V prípade, ak zdravotný stav žalovanej naďalej nebude umožňovať účasť na pojednávaní v mieste sídla súdu, toto musí byť bezpečne preukázané a v takom prípade bude potrebné vykonať výsluch žalovanej ako strany sporu v jej domácom prostredí, ako sa toho domáhala. Pred vykonaním výsluchu žalovanej bude mať súd prvej inštancie na zreteli, že žalovaná v podaní zo dňa 22. 02. 2024 uviedla, že neovláda dostatočne slovenský jazyk a požiadala o ustanovenie tlmočníka z jazyka maďarského do jazyka slovenského. Rovnako tak žalobca v podaní zo dňa 07. 06. 2025 (č. l. 106 a nasl. súdneho spisu) uviedol, že je maďarskej národnosti a v súvislosti s tým, kedy žalovanej zaplatil sumu 192,- eur, sa mohol vyjadriť nedokonalo. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 13. 06. 2025, kde okrem iného uviedol že „preto som ich odovzdal jej manželovi a žalovaná to prepočítala, povedala, že je to v poriadku“, resp. že „zobrali peniaze“, čo odôvodňuje potrebu skúmania pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. S poukazom na uvedené a potrebu dôsledného výsluchu žalobcu, bude potom podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné vyzvať žalobcu, aby oznámil, či rozumie slovenskému jazyku a v opačnom prípade bude potrebné aj žalobcu vypočuť v prítomnosti tlmočníka, nakoľko je potrebné vykonať jeho podrobný výsluch, rovnako ako u žalovanej. Dôkazné bremeno preukázania, že žalobca žalovanej vyplatil sumu 192,- eur a preukázanie dôvodnosti uplatnenia sumy 100,- eur a 66,- eur bude i naďalej zaťažovať žalobcu.
21.1 Ďalej bude mať súd prvej inštancie na zreteli, že osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení zástupcu sporovej strany, nemôže byť zároveň vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch zástupcu žalovanej ako svedka by už za daného stavu prichádzal do úvahy len potom, keď by prestal žalovanú zastupovať.
21.2 Úlohou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje skutkové a právne závery uvedené v rozhodnutí odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP a vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami strán sporu, vrátane tých, ktoré žalobca vzniesol v podanom odvolaní. Vo svojom novom rozhodnutí bude teda dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.
22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 CSP).
23. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)